„Žehnaj Jehovu, moja duša“

„MOJA služba je v posledných mesiacoch fádna a neradostná,“ hovorí Nancy.a Asi desať rokov slúži ako priekopníčka, hlásateľka dobrého posolstva celým časom. Dodáva: „Nepáči sa mi, čo sa so mnou deje. Zdá sa mi, že posolstvo o Kráľovstve predkladám akosi vecne, nie tak zo srdca. Čo mám robiť?“

Všimnime si tiež prípad Keitha, staršieho v zbore Jehovových svedkov. Prekvapilo ho, keď mu manželka povedala: „Si nejaký roztržitý. Práve si v modlitbe ďakoval za jedlo, hoci nejdeme jesť!“ Keith pripúšťa: „Viem, že moje modlitby sa stali mechanickými.“

Určite nechceš, aby tvoje prejavy chvály Jehovovi boli chladné a povrchné. Naopak, želáš si, aby boli vrúcne a vychádzali z pocitu vďačnosti. No pocity nemožno zapnúť a vypnúť ako rádio. Musia prameniť zvnútra človeka. Ako môže človek cítiť vďačnosť v srdci? Nájsť odpoveď na túto otázku nám pomôže úvaha o 103. žalme.

Stotretí žalm zložil Dávid, kráľ starovekého Izraela. Začína ho slovami: „Žehnaj Jehovu, moja duša, všetko vo mne, jeho sväté meno.“ (Žalm 103:1) „Slovo žehnať vo vzťahu k Bohu,“ uvádza jedno referenčné dielo, „znamená chváliť a vždy vyjadruje aj silnú náklonnosť k Bohu a tiež pocit vďačnosti.“ Dávid túžil chváliť Jehovu so srdcom plným lásky a ocenenia, a preto povzbudzuje svoju vlastnú dušu — seba samého — k ‚žehnaniu Jehovu‘. Ale čo vyvoláva v Dávidovom srdci tento vrúcny pocit voči Bohu, ktorého uctieva?

Dávid pokračuje: „Nezabúdaj na všetky jeho [Jehovove] činy.“ (Žalm 103:2) Pociťovanie vďačnosti voči Jehovovi je zjavne spojené s hlbokým rozjímaním o ‚jeho činoch‘. Aké konkrétne Jehovove činy má Dávid na mysli? Pozorovanie toho, čo Jehova Boh stvoril, napríklad oblohy posiatej hviezdami za jasnej noci, môže naozaj naplniť naše srdce vďačnosťou voči Stvoriteľovi. Hviezdnaté nebo na Dávida hlboko pôsobilo. (Žalm 8:3, 4; 19:1) V 103. žalme však Dávid spomína inú Jehovovu činnosť.

Jehova „odpúšťa každé tvoje previnenie“

V tomto žalme Dávid rozpráva o Božích skutkoch milujúcej láskavosti. O najvýznamnejšom z takých skutkov Dávid spieva: ‚Jehova odpúšťa každé tvoje previnenie.‘ (Žalm 103:3) Dávid si istotne uvedomoval svoj hriešny stav. Keď mu prorok Nátan vytkol jeho cudzoložný vzťah s Bat-šebou, Dávid priznal: „Proti tebe [Jehova], proti tebe samému som zhrešil a urobil som to, čo je zlé v tvojich očiach.“ (Žalm 51:4) So zlomeným srdcom prosil: „Prejav mi priazeň, ó, Bože, podľa svojej milujúcej láskavosti. Podľa hojnosti svojich milosrdenstiev vymaž moje priestupky. Dôkladne ma umy od môjho previnenia a očisti ma aj od môjho hriechu.“ (Žalm 51:1, 2) Aký vďačný musel byť Dávid, keď mu bolo odpustené! Ako nedokonalý človek sa dopustil v živote aj ďalších hriechov, ale nikdy nezabudol prejaviť pokánie, prijať karhanie a napraviť svoje cesty. Uvažovanie o Božích úžasných skutkoch láskavosti voči nemu ho podnecovalo k tomu, aby žehnal Jehovu.

Nie sme aj my hriešni? (Rimanom 5:12) I apoštol Pavol nariekal: „Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja biedny človek! Kto ma vyslobodí z tela podstupujúceho túto smrť?“ (Rimanom 7:22–24) Akí vďační môžeme byť, že Jehova si nezaznamenáva naše priestupky! Rád ich vymaže, keď robíme pokánie a prosíme o odpustenie.

Dávid sám sebe pripomína: „[Jehova] uzdravuje všetky tvoje choroby.“ (Žalm 103:3) Keďže uzdravovanie je skutok nápravy, zahŕňa viac ako len odpustenie priestupkov. Znamená odstránenie ‚chorôb‘ — zlých následkov našich omylov. V novom svete, ktorý vytvorí Jehova, budú naozaj odstránené fyzické následky hriechu, ako sú choroby a smrť. (Izaiáš 25:8; Zjavenie 21:1–4) No už dnes Boh uzdravuje naše duchovné choroby. V prípade niektorých to môže byť zlé svedomie a narušený vzťah k Bohu. „Nezabúdaj“ na to, čo Jehova pre každého z nás osobne už v tomto ohľade urobil.

„Žiada späť tvoj život“

„[Jehova] žiada späť tvoj život priamo z jamy,“ spieva Dávid. (Žalm 103:4) „Jama“ je všeobecný hrob ľudstva — šeol alebo hádes. Už predtým ako sa Dávid stal kráľom nad Izraelom, ocital sa v situáciách, keď mu hrozila smrť. Napríklad izraelský kráľ Saul živil v sebe vražednú nenávisť voči Dávidovi a pokúšal sa ho pri rôznych príležitostiach zabiť. (1. Samuelova 18:9–29; 19:10; 23:6–29) Aj Filištínci chceli pripraviť Dávida o život. (1. Samuelova 21:10–15) Ale Jehova ho zakaždým vyslobodil „priamo z jamy“. Aký vďačný musel byť Dávid, keď si spomínal na tieto Jehovove činy!

A čo ty? Podporoval ťa Jehova v časoch skľúčenosti alebo vtedy, keď si stratil niekoho blízkeho? Alebo vieš o prípadoch zo súčasnosti, keď Jehova vyžiadal späť život svojich verných svedkov z jamy šeolu? Možno na teba zapôsobili správy o Božích skutkoch oslobodenia, ktoré si čítal na stránkach tohto časopisu. Prečo si nenájsť čas na hlboké uvažovanie o týchto činoch pravého Boha? A, samozrejme, všetci máme dôvod byť vďační Jehovovi za nádej na vzkriesenie. — Ján 5:28, 29; Skutky 24:15.

Jehova nám dáva život i to, čo ho robí radostným a vďaka čomu sa oplatí žiť. Žalmista oznamuje, že Boh „ťa korunuje milujúcou láskavosťou a prejavmi milosrdenstva“. (Žalm 103:4) V hodine tiesne nás Jehova neopúšťa, ale prichádza nám na pomoc prostredníctvom svojej viditeľnej organizácie a ustanovených starších čiže pastierov v zbore. Taká pomoc nám umožňuje zvládnuť náročnú situáciu bez straty sebaúcty a dôstojnosti. Kresťanskí pastieri sa usilovne starajú o ovce. Povzbudzujú chorých a skľúčených a robia všetko, čo môžu, aby tým, ktorí padli, pomohli uzdraviť sa. (Izaiáš 32:1, 2; 1. Petra 5:2, 3; Júda 22, 23) Jehovov duch motivuje týchto pastierov, aby boli súcitní a láskyplní voči stádu. Jeho ‚milujúca láskavosť a prejavy milosrdenstva‘ sú naozaj ako koruna, ktorá nás ozdobuje a dáva nám dôstojnosť! Nikdy nezabudnime na Jehovove činy, ale žehnajme Jehovu a jeho sväté meno.

Žalmista Dávid pokračuje v napomínaní seba samého a spieva: „[Jehova] sýti čas tvojho života dobrým; tvoja mladosť sa stále obnovuje tak ako orlia.“ (Žalm 103:5) Život, ktorý dáva Jehova, je životom plným uspokojenia a radosti. Veď už len poznanie pravdy je poklad, ktorý nemožno s ničím porovnať, a je zdrojom úžasnej radosti! A aká hlboko uspokojujúca je práca, ktorú nám dal Jehova, práca kázania a robenia učeníkov. Akou radosťou je nájsť niekoho, kto má záujem učiť sa o pravom Bohu, a pomáhať takému človeku spoznať Jehovu a žehnať ho! No či už niekto v našej oblasti počúva, alebo nie, je veľkou výsadou mať účasť na diele, ktoré je spojené s posväcovaním Jehovovho mena a s obhajovaním jeho zvrchovanosti.

Kto sa niekedy neunaví alebo neustane pri vytrvalom konaní diela oznamovania Božieho Kráľovstva? Ale Jehova stále obnovuje silu svojich služobníkov a robí ich podobnými ‚orlom‘, ktoré majú mocné krídla a vzlietajú do veľkej výšky. Akí vďační môžeme byť, že náš milujúci nebeský Otec poskytuje takú „dynamickú energiu“, takže môžeme deň čo deň verne vykonávať svoju službu! — Izaiáš 40:29–31.

Tu je príklad: Clara pracuje vo svetskom zamestnaní na plný úväzok a okrem toho trávi vo zvestovateľskej službe každý mesiac asi 50 hodín. Hovorí: „Niekedy som unavená a prinútim sa ísť do zvestovateľskej služby len preto, že som s niekým dohodnutá. Ale keď už som tam, vždy sa cítim osviežená.“ Aj ty si možno už pocítil prílev sily, ktorá vyplýva z Božej podpory v kresťanskej službe. Kiež si podnietený povedať to, čo Dávid v úvodných slovách tohto žalmu: „Žehnaj Jehovu, moja duša, všetko vo mne, jeho sväté meno.“

Jehova oslobodzuje svoj ľud

Žalmista tiež spieva: „Jehova vykonáva skutky spravodlivosti a sudcovské rozhodnutia pre všetkých oklamaných. Oznámil svoje cesty Mojžišovi, svoje konanie aj synom Izraela.“ (Žalm 103:6, 7) Dávid pravdepodobne myslí na ‚oklamanie‘ Izraelitov za dní Mojžiša, keď nad nimi vládli egyptskí utláčatelia. Rozjímanie o tom, ako Jehova oznámil svoj spôsob záchrany Mojžišovi, muselo v Dávidovom srdci vyvolávať pocit vďačnosti.

Aj my môžeme byť podnecovaní podobnou vďačnosťou, keď budeme uvažovať o Božom zaobchádzaní s Izraelitmi. Ale nemali by sme tiež zabúdať uvažovať o skúsenostiach novodobých Jehovových služobníkov, napríklad o tých, ktoré sú uvedené v 29. a 30. kapitole knihy Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva. Správy, ktoré sú zdokumentované v tejto knihe i v ďalších publikáciách spoločnosti Watch Tower, nám umožňujú vidieť, ako Jehova pomáhal svojmu ľudu v novej dobe vydržať väznenie, útoky davu, zákazy, koncentračné tábory a pracovné tábory. Naši bratia prežívali skúšky i v krajinách rozorvaných vojnou, napríklad v Burundi, Libérii, Rwande a v bývalej Juhoslávii. Kedykoľvek nastalo prenasledovanie, Jehovova ruka vždy podporovala jeho verných služobníkov. Uvažovanie o týchto činoch nášho veľkého Boha, Jehovu, môže na nás zapôsobiť rovnako, ako na Dávida zapôsobilo uvažovanie nad správou o vyslobodení z Egypta.

Všimnime si tiež, ako nežne nás Jehova vyslobodzuje spod bremena hriechu. Zaobstaral nám „krv Krista“, aby sme si mohli ‚očistiť svedomie od mŕtvych skutkov‘. (Hebrejom 9:14) Keď robíme pokánie zo svojich hriechov a usilujeme sa o odpustenie na základe Kristovej preliatej krvi, Boh od nás vzďaľuje naše priestupky — „ako ďaleko je východ slnka od jeho západu“ — a prijíma nás späť do svojej priazne. A uvažujme o Jehovových opatreniach v podobe kresťanských zhromaždení, budujúceho spoločenstva, pastierov v zbore a publikácií založených na Biblii, ktoré dostávame od „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Či nám všetky tieto Jehovove činy nepomáhajú posilniť si svoj vzťah k nemu? Dávid vyhlasuje: „Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti... Neurobil [nám] podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení.“ (Žalm 103:8–14) Rozjímanie o Jehovovej milujúcej starostlivosti nás určite môže podnietiť, aby sme ho oslavovali a velebili jeho sväté meno.

„Žehnajte Jehovu, všetky jeho diela“

V porovnaní s nesmrteľnosťou Jehovu, „Boha večnosti“, sú „dni smrteľného človeka“ naozaj krátke — „ako dni zelenej trávy“. Ale Dávid s ocenením premýšľa: „Jehovova milujúca láskavosť je od neurčitého času až na neurčitý čas voči tým, ktorí sa ho boja, a jeho spravodlivosť voči synom synov, voči tým, ktorí dodržiavajú jeho zmluvu, a voči tým, ktorí pamätajú na jeho nariadenia, aby ich dodržiavali.“ (1. Mojžišova 21:33, poznámka pod čiarou v Reference Bible; Žalm 103:15–18) Jehova nezabúda na tých, ktorí sa ho boja. V patričnom čase im dá večný život. — Ján 3:16; 17:3.

Dávid vyjadril svoje ocenenie pre Jehovovo kraľovanie slovami: „Sám Jehova pevne založil svoj trón v nebesiach; jeho kraľovanie si udržalo nadvládu nad všetkým.“ (Žalm 103:19) Hoci Jehovovo kraľovanie sa nejaký čas viditeľne prejavovalo v kráľovstve Izraela, jeho trón je v skutočnosti v nebi. Keďže Jehova je Stvoriteľom, je Zvrchovaným Panovníkom vesmíru a podľa svojich predsavzatí uplatňuje svoju božskú vôľu v nebi i na zemi.

Dávid dokonca apeluje na nebeských anjelských tvorov. Spieva: „Žehnajte Jehovu, jeho anjeli, mocní v sile, vykonávajúci jeho slovo, tým, že počúvate hlas jeho slova. Žehnajte Jehovu, všetky jeho vojská, jeho služobníci, konajúci jeho vôľu. Žehnajte Jehovu, všetky jeho diela, na všetkých miestach jeho vlády. Žehnaj Jehovu, moja duša.“ (Žalm 103:20–22) Nemalo by nás uvažovanie o Jehovových skutkoch milujúcej láskavosti voči nám takisto podnecovať, aby sme ho žehnali? Rozhodne áno! A môžeme si byť istí, že zvuk nášho hlasu v osobnej chvále Boha sa medzi mocným chórom ďalších, ktorí ho chvália, nestratí, i keď k tomuto chóru patria i spravodliví anjeli. Kiež z celého srdca chválime nášho nebeského Otca a vždy o ňom hovoríme dobre. Áno, vezmime si k srdcu Dávidove slová: „Žehnaj Jehovu, moja duša.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Dávid rozjímal o Jehovových skutkoch milujúcej láskavosti. Rozjímaš o nich aj ty?