Štúdium Biblie v zoo!
NEDÁVNO sme si na naše týždenné rodinné štúdium Biblie vybrali dosť nezvyčajné prostredie — zoologickú záhradu v Emmene, blízko nášho domova v Holandsku. Mali sme na to veľmi dobrý dôvod, ako hneď uvidíte.
Podobne ako veľa kresťanských rodín na celom svete mávame týždenné štúdium Biblie. Pri tomto štúdiu často čítame o zvieratách, ktoré Biblia používa ako symboly dobrých alebo zlých vlastností. Boli sme zvedaví, či by sme mohli spoznať tieto zvieratá lepšie, a rozhodli sme sa, že k tomu prispeje celá rodina. Každému členovi rodiny bolo pridelené jedno zviera a bol požiadaný, aby o ňom vyhľadal informácie v takých publikáciách, ako je Hlbší pohľad na Písma a viazané ročníky Strážnej veže a Prebuďte sa!
Keď sme sa blížili k bráne zoologickej záhrady v Emmene, oči našich detí — Mari-Claire, Charissy a Pepijna — žiarili očakávaním. Pozrieme si krokodíly, medvede, zebry, mravce a možno aj ďalšie zvieratá, o ktorých sme čítali v Biblii. Ale najprv vám niečo povieme o tejto jedinečnej zoologickej záhrade.
Žiadne klietky, žiadne mreže
Noorder Dierenpark, ako sa emmenská zoologická záhrada nazýva po holandsky, je veľmi zvláštny park zvierat, navrhnutý podľa moderných zásad. Nenájdete tu zvieratá v klietkach alebo za mrežami. Naopak, v Emmene bolo všetko urobené tak, aby boli zvieratá umiestnené v prostredí, ktoré pripomína ich prirodzené prostredie, nakoľko je to len možné. „Je to skôr návštevník, kto je za plotom, a nie zviera,“ hovorí so smiechom Wijbren Landman, jeden z biológov tohto prírodného parku.
„Zvieratá nie sú rozmiestnené podľa druhov, ale podľa miesta, z ktorého pochádzajú. Preto môže byť na rozľahlej africkej savane, ktorú tu vidíte, tak veľa zvierat spolu, lebo aj v prírode žijú spolu.“ Áno, tam ich vidíme — najvyššie zvieratá na svete, žirafy s dlhými krkmi, ktoré môžu byť až 6 metrov vysoké. Sú tam spoločne s antilopami, impalami, zebrami, pakoňmi, antilopami vodárkami, a je tam dokonca i niekoľko nosorožcov.
No Wijbren nám môže o savane v Emmene povedať ešte viac: „Zvieratá tu majú toľko priestoru, že sa nikdy necítia obmedzené. I tak sme však vytvorili niektoré možnosti úniku. Vidíte tamtie veľké kamene? Medzi nimi sa antilopy môžu ukryť, aby ich nosorožce nemohli vyrušovať. A tamten kopec umožňuje zvieratám, aby boli úplne mimo dohľadu ostatných zvierat. Väčšinu času si však zvieratá sotva uvedomujú prítomnosť iných zvierat. To vôbec neprekvapuje, lebo vo svojom prirodzenom životnom prostredí v Afrike žijú takto spoločne už tisíce rokov.“
Smädné zebry
„Pozri! Zebry!“ Charissa je celá vzrušená. O zebrách zistila niečo veľmi zaujímavé. „Pruhy tak veľmi skresľujú tvar a jednoznačné obrysy zebier, že dokonca ani bystrozrakí domorodci ich často nezbadajú, hoci sú vzdialené iba 40–50 metrov. Dobrý zrak a čuch zebier, ako aj schopnosť rýchle bežať — až rýchlosťou vyše 60 kilometrov za hodinu — im slúži ako ochrana pred mäsožravými zvieratami. O zebrách sa v Žalme 104:11 píše, že ‚si pravidelne hasia smäd‘. Preto ich zriedkakedy nájdeme ďalej než 8 kilometrov od vody.“ Potom Charissa dodáva: „Aj my si musíme pravidelne hasiť svoj duchovný smäd tak, že zostávame spojení so zborom, študujeme Bibliu a chodíme na zhromaždenia.“
Nechávame africkú savanu za sebou a uberáme sa smerom k jednému z najväčších dravcov na zemi, k medveďovi kodiakovi. Tento najväčší zo všetkých medveďov môže narásť až do dĺžky 3 metrov a vážiť až 780 kilogramov. Aby tu mali okolie natoľko prirodzené, ako je to len možné, bolo pekne navrhnuté s potokmi a obrovskými skalami. Medveď kodiak je veľkým bratom sýrskeho medveďa hnedého, ktorý žil v biblických časoch v Izraeli. Ako Mari-Claire zistila, potrava medveďov je rôznorodá. Kŕmia sa listami a koreňmi rastlín, ale aj ovocím, bobuľami, orechmi, vajcami, hmyzom, rybami, hlodavcami a podobne. A mimoriadne obľubujú med. V starovekom Izraeli museli byť pastieri pred vpádmi medveďov na stráži, najmä keď mali medvede nedostatok rastlinnej potravy. Aj Dávid sa musel v mladosti postaviť proti medveďovi, aby ochránil otcovo stádo. — 1. Samuelova 17:34–37.
„Z nozdier mu vychádza dym“
No sú tu ešte ďalšie zvieratá, ktoré si rozhodne chceme pozrieť. Jedného dňa sme pri štúdiu Biblie čítali o „Leviatanovi“, krokodílovi. Najprv ho Pepijn opísal, že je ako ‚nejaká ryba, ale taká veľmi veľká‘! Keďže krokodíly sú veľmi citlivé na zmenu teploty, sú umiestnené v Africkom dome, kde sa udržiava tropická klíma. Keď vstúpime, ovanie nás teplo a vlhko, od ktorého sa nám zahmlia okuliare. Okrem toho si budeme musieť zvyknúť na prítmie. Prechádzame cez drevený visutý most a náhle sa ocitáme priamo pred párom obrovských krokodílov, ktoré akoby strážili bahniská po oboch stranách mosta. Ležia tak nehybne, že Pepijn hneď povie: „Nie sú ozajstné.“
Krokodíly patria k najväčším dnes žijúcim plazom. Niektoré môžu byť dlhé až 6 metrov a môžu vážiť vyše 900 kilogramov. Sila ich čeľustí je ohromujúca — dokonca aj pomerne malý krokodíl s hmotnosťou 50 kilogramov dokáže vyvinúť tlak, ktorý sa rovná vyše 700 kilogramom. Keď sa krokodíl po nejakom čase vynorí, rýchle vydýchnutie vzduchu cez nozdry spôsobí spŕšku, ktorá vo svetle ranného slnka môže byť celkom dobre ‚šľahaním svetla‘ a ‚dymom vychádzajúcim z jeho nozdier‘, ako to opisuje kniha Jób. — Jób 41:1, 18–21.
„Obozretní ako hady“
Sotva sú krokodíly za nami, v prítmí zbadáme — našťastie za sklenenými stenami — množstvo druhov toho zvieraťa, ktoré Biblia používa ako symbol žiaducich i nežiaducich vlastností. Hovoríme o hadovi, prvom zvierati, ktoré Biblia spomína menom. (1. Mojžišova 3:1) Ježiš využil jeho obozretnosť ako príklad, keď svojim učeníkom pripomínal, ako sa majú správať medzi odporcami podobnými vlkom. (Matúš 10:16) No pravdaže, had sa obyčajne stotožňuje s „prahadom“, Satanom Diablom, o ktorom sa v 2. Korinťanom 11:3 píše, že zvádza svojou prefíkanosťou. — Zjavenie 12:9.
„Choď k mravcovi... a zmúdrej“
V tomto parku zvierat nás zrazu prekvapí pohľad na veľké kopcovité mravenisko, ktoré je domovom troch kolónií listorezných mravcov. Tie sú záhradníkmi medzi mravcami. Pozeráme sa na kolóniu za sklenou stenou, čo nám umožňuje pozorovať typické správanie týchto drobných tvorov. Mravce nás zaujímajú, lebo v Biblii sa používajú ako príklad usilovnosti a inštinktívnej múdrosti. — Príslovia 6:6.
Wijbren Landman je entomológ, odborník na hmyz. Vysvetľuje: „Odhaduje sa, že na povrchu zeme usilovne pracuje miliónkrát miliarda mravcov, čo znamená, že na každého človeka pripadá nie menej než 200 000 mravcov! Z 15 000 druhov, ktoré sú rozptýlené po všetkých kontinentoch, s výnimkou polárnych oblastí, ani dva druhy nevyzerajú rovnako. Všetky si budujú odlišné druhy mravenísk a živia sa rôznymi druhmi potravy, no všetky sú viac-menej rovnako organizované.
Listorezné mravce pestujú jedlé huby, práve tak ako to robia ľudia. Ako vidíte, toto pestovanie prebieha pod zemou, ale potrava pre huby pochádza z povrchu zeme. Robotnice celý deň usilovne nosia do mraveniska listy. Vylezú na strom alebo na krík a vyberú si list. Potom svojimi nožnicovitými čeľusťami rýchle odstrihnú z listu polkruhový kúsok, a putujúc v nepretržitom prúde, nosia ich do mraveniska, pričom držia kúsky listov nad sebou ako dáždnik. Toto strihanie je také rýchle, že v Južnej a Strednej Amerike v priebehu niekoľkých hodín úplne zbavia listov celé kríky alebo stromy. Nie div, že tam nie sú veľmi obľúbené! V mravenisku ďalšie robotnice tieto kúsky listov najprv starostlivo očistia, potom ich rozžujú. Takto vzniknutú kašu zmiešajú s enzýmami a aminokyselinami, ktoré tieto mravce vylučujú. Až potom je kaša pripravená na použitie ako potrava pre huby. Takto zaisťujú stálu zásobu húb pre celú kolóniu.“
Hlboko na nás zapôsobila múdrosť a tvorivá schopnosť, ktorá je taká očividná v nekonečnej rozmanitosti stvorenia, a s týmto pocitom opúšťame mravčiu kolóniu. Je neskoré popoludnie a musíme sa vrátiť domov. Ale je tam ešte toľko toho, čo by sme si mohli pozrieť. Nenavštívili sme sovy (Izaiáš 13:21), tulene (2. Mojžišova 35:23), hrochy („Behemot“, Jób 40:15), pštrosy (Jeremiáš 50:39) či mnohé iné zvieratá, ktoré tu žijú a sú spomenuté v Biblii. Každé jedno sa vyplatí pozorovať. Určite sa do zoo v Emmene ešte vrátime! — Poslané.
[Prameň ilustrácie na strane 16]
Pštros: Yotvatah Nature Reserve