Záblesky svetla v apoštolských časoch

„Svetlo zažiarilo pre spravodlivého a plesanie pre priamych v srdci.“ — ŽALM 97:11.

 1. Ako sa Jehovovi svedkovia dnes podobajú raným kresťanom?

AKO veľmi si my, ako praví kresťania, oceňujeme slová Žalmu 97:11! Pre nás ‚svetlo zažiarilo‘ opakovane. Naozaj, niektorí z nás sledovali Jehovovo prebleskujúce osvetľovanie po desaťročia. To všetko nám pripomína slová z Prísloví 4:18: „Chodník spravodlivých je ako jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa.“ Svojím ocenením pre Písma, a nie pre tradíciu, sa my, svedkovia Jehovu, podobáme raným kresťanom. Ich postoj jasne vidieť z historických kníh a listov Kresťanských gréckych písiem, ktoré boli napísané pod božskou inšpiráciou.

 2. Čo bolo medzi prvými zábleskami svetla, ktoré dostali Ježišovi nasledovníci?

² Medzi prvými zábleskami svetla, ktoré dostali raní nasledovníci Ježiša Krista, boli tie, ktoré sa týkali Mesiáša. Andrej povedal svojmu bratovi Šimonovi Petrovi: „Našli sme Mesiáša.“ (Ján 1:41) O niečo neskôr Otec v nebi umožnil apoštolovi Petrovi, aby svedčil v tomto zmysle, keď Peter povedal Ježišovi Kristovi: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ — Matúš 16:16, 17; Ján 6:68, 69.

Svetlo na ich kazateľské poverenie

 3, 4. Aké osvietenie poskytol Ježiš po svojom vzkriesení svojim nasledovníkom, pokiaľ ide o ich budúcu činnosť?

³ Ježiš Kristus po svojom vzkriesení odovzdal záblesky svetla v súvislosti s povinnosťou, ktorú majú všetci jeho nasledovníci. Je veľmi pravdepodobné, že hovoril k 500 učeníkom zhromaždeným v Galilei, keď povedal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ (Matúš 28:19, 20; 1. Korinťanom 15:6) Odvtedy mali byť všetci Kristovi nasledovníci kazateľmi a ich kazateľské poverenie nemalo byť obmedzené len na „stratené ovce domu Izraela“. (Matúš 10:6) Ani nemali vykonávať Jánov krst na znak pokánia na odpustenie hriechov. Namiesto toho mali krstiť ľudí „v mene Otca a Syna a svätého ducha“.

⁴ Tesne predtým ako Ježiš vystúpil do neba, jeho 11 verných apoštolov sa ho spýtalo: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ Namiesto odpovede na túto otázku im Ježiš dal ďalšie pokyny týkajúce sa ich kazateľského poverenia slovami: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ Až dovtedy boli svedkami výlučne Jehovu, no teraz budú aj svedkami Krista. — Skutky 1:6–8.

 5, 6. Ktoré záblesky svetla dostali Ježišovi učeníci na Letnice?

⁵ A aké žiarivé záblesky svetla dostali Ježišovi nasledovníci iba desať dní nato! V deň Letníc roku 33 n. l. si po prvý raz uvedomili význam Joela 2:28, 29: „[Ja, Jehova] vylejem svojho ducha na telo každého druhu a vaši synovia a vaše dcéry budú istotne prorokovať. A vaši starci budú snívať. A vaši mladí muži, tí budú vidieť videnia. A dokonca i na sluhov a na slúžky vylejem v tých dňoch svojho ducha.“ Ježišovi učeníci uvideli svätého ducha v podobe jazykov akoby z ohňa, ktoré spočinuli na hlave každého z nich — asi 120 mužov a žien zhromaždených v Jeruzaleme. — Skutky 1:12–15; 2:1–4.

⁶ V deň Letníc učeníci prvý raz pochopili aj to, že slová Žalmu 16:10 sa vzťahujú na vzkrieseného Ježiša Krista. Žalmista povedal: „[Ty, Jehova Boh] nezanecháš moju dušu v šeole. Nedovolíš, aby tvoj verne oddaný videl jamu.“ Učeníci si uvedomili, že tieto slová sa nemohli vzťahovať na kráľa Dávida, lebo jeho hrobka bola medzi nimi až do toho dňa. Nie div, že to natoľko presvedčilo asi 3000 tých, ktorí počuli objasnenie tohto nového svetla, že sa dali pokrstiť ešte v ten deň! — Skutky 2:14–41.

 7. Aké žiarivé svetlo dostal apoštol Peter počas svojej návštevy u rímskeho vojenského dôstojníka Kornélia?

⁷ Po mnohé stáročia si Izraeliti boli vedomí toho, čo o nich povedal Boh: „Zo všetkých rodov zeme poznám jedine vás.“ (Ámos 3:2) A tak to bol vskutku žiarivý záblesk svetla, ktorý dostal apoštol Peter a tí, čo ho sprevádzali do domu rímskeho vojenského dôstojníka Kornélia, keď svätý duch po prvý raz zostúpil na veriacich z neobrezaných pohanov. Je pozoruhodné, že toto bol jediný prípad, čo bol svätý duch daný niekomu pred krstom. Ale muselo to tak byť. Inak by Peter nespoznal, že títo neobrezaní pohania sú spôsobilí na krst. Plne si uvedomujúc význam tejto udalosti, Peter sa opýtal: „Môže niekto zabrániť vode, aby neboli pokrstení tí [pohania], ktorí prijali svätého ducha tak ako my?“ Samozrejme, nikto z prítomných nemohol právom niečo namietať, a preto sa krst týchto pohanov uskutočnil. — Skutky 10:44–48; porovnaj Skutky 8:14–17.

Už nie obriezka

 8. Prečo niektorým raným kresťanom pripadalo ťažké vzdať sa obriezky?

⁸ Ďalší jasný záblesk pravdy sa objavil v súvislosti s otázkou obriezky. Vykonávanie obriezky sa začalo Jehovovou zmluvou s Abrahámom v roku 1919 pred n. l. Boh vtedy prikázal Abrahámovi, aby sa on a všetci ostatní muži z jeho domácnosti dali obrezať. (1. Mojžišova 17:9–14, 23–27) Tak sa obriezka stala poznávacím znakom potomkov Abraháma. A akí boli na tento zvyk pyšní! Výsledkom bolo to, že označenie „neobrezaný“ sa stalo výrazom opovrhnutia. (Izaiáš 52:1; 1. Samuelova 17:26, 27) Je ľahké pochopiť, prečo istí raní židovskí kresťania chceli tento znak zachovať. Niektorí z nich viedli o tejto záležitosti nemalú diskusiu s Pavlom a Barnabášom. Kvôli riešeniu šli Pavol a ďalší do Jeruzalema, aby sa poradili s kresťanským vedúcim zborom. — Skutky 15:1, 2.

 9. Ktoré záblesky svetla boli odhalené ranému vedúcemu zboru, ako je to zaznamenané v 15. kapitole Skutkov?

⁹ Svetlo o tom, že obriezka už nie je požiadavkou pre Jehovových služobníkov, títo raní kresťania tentoraz nedostali pomocou dajakého zrejmého zázraku. Skôr toto pribúdajúce svetlo dostali tak, že skúmali Písma, spoliehali sa na vedenie svätého ducha a vypočuli si skúsenosti Petra a Pavla týkajúce sa obrátenia neobrezaných pohanov. (Skutky 15:6–21) Rozhodnutie bolo oznámené listom, ktorého časť znela: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ (Skutky 15:28, 29) Raní kresťania boli takto oslobodení od príkazu vykonávať obriezku i od ostatných požiadaviek mojžišovského Zákona. Preto mohol Pavol povedať galatským kresťanom: „Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus.“ — Galaťanom 5:1.

Svetlo v evanjeliách

10. Čo patrilo k zábleskom svetla odhaleným v Matúšovom evanjeliu?

¹⁰ Niet pochýb, že evanjelium Matúša, napísané okolo roku 41 n. l., obsahuje veľa zábleskov svetla na úžitok jeho čitateľov. Pomerne málo kresťanov prvého storočia osobne počulo Ježiša vysvetľovať jeho učenie. Najmä Matúšovo evanjelium vyzdvihlo fakt, že témou Ježišovho kázania bolo Kráľovstvo. A ako mocne Ježiš zdôrazňoval dôležitosť toho, aby mal človek správnu pohnútku! Aké záblesky svetla boli v jeho Kázni na vrchu, v jeho podobenstvách (ako sú napríklad tie v 13. kapitole) a v jeho veľkom proroctve v 24. a 25. kapitole! Na to všetko bola upriamená pozornosť raných kresťanov záznamom Matúšovho evanjelia, napísaného iba asi osem rokov po Letniciach roku 33 n. l.

11. Čo sa dá povedať o obsahu Lukášovho a Markovho evanjelia?

¹¹ Asi o 15 rokov nato napísal svoje evanjelium Lukáš. Hoci značná časť z neho sa podobá Matúšovej správe, 59 percent je doplňujúcich. Lukáš zapísal šesť Ježišových zázrakov a viac než dvakrát toľko Ježišových znázornení, o ktorých sa nezmienili pisatelia ostatných evanjelií. Zrejme iba o niekoľko rokov neskôr napísal svoje evanjelium Marek, dávajúc v ňom dôraz na Ježiša Krista ako na muža činu, činiteľa zázrakov. Zatiaľ čo Marek opisoval väčšinou udalosti, ktoré už predtým zachytili Matúš a Lukáš, zaznamenal jedno podobenstvo, ktoré oni nezaznamenali. V tomto znázornení Ježiš pripodobnil Božie Kráľovstvo k semenu, ktoré klíči, rastie do výšky a postupne prináša ovocie.a — Marek 4:26–29.

12. V akom rozsahu poskytlo Jánovo evanjelium ďalšie osvietenie?

¹² Potom tu bolo Jánovo evanjelium, napísané vyše 30 rokov po tom, čo Marek napísal svoju správu. Aký lúč svetla vrhol Ján na Ježišovu službu, a to najmä mnohými odkazmi na jeho predľudskú existenciu! Iba Ján predkladá správu o vzkriesení Lazara a iba on sám podáva mnohé z Ježišových vynikajúcich poznámok určených jeho verným apoštolom, ako aj Ježišovu utešujúcu modlitbu v tú noc, keď bol zradený, ako to zaznamenáva 13. až 17. kapitola. V skutočnosti údajne 92 percent myšlienok Jánovho evanjelia sa inde nechádza.

Záblesky svetla v Pavlových listoch

13. Prečo sa niektorí pozerajú na Pavlov list Rimanom tak, akoby to bolo evanjelium?

¹³ Apoštol Pavol bol osobitne používaný na prinášanie zábleskov pravdy kresťanom žijúcim v apoštolských časoch. Je tu napríklad jeho list Rimanom, napísaný okolo roku 56 n. l. — približne v rovnakom čase, v ktorom Lukáš písal svoje evanjelium. V tomto liste Pavol vyzdvihuje skutočnosť, že spravodlivosť je človeku pripisovaná ako výsledok Božej nezaslúženej láskavosti a prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Pavlov dôraz na túto stránku dobrého posolstva spôsobil, že niektorí sa pozerajú na jeho list Rimanom tak, akoby to bolo piate evanjelium.

14–16. a) Ako Pavol osvetlil v prvom liste kresťanom v Korinte potrebu jednoty? b) Aké ďalšie svetlo týkajúce sa správania obsahuje prvý list Korinťanom?

¹⁴ Pavol písal o určitých záležitostiach, ktoré znepokojovali kresťanov v Korinte. Jeho list Korinťanom obsahuje veľa inšpirovaných rád, ktoré sú osožné kresťanom až dodnes. Pavol najprv musel poučiť Korinťanov v súvislosti s chybou, ktorú robili v tom, že okolo určitých jednotlivcov vytvárali skupiny vyvyšujúce osobnosti. Apoštol to uviedol na pravú mieru, keď im smelo povedal: „Nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ — 1. Korinťanom 1:10–15.

¹⁵ V kresťanskom zbore v Korinte sa tolerovala hrubá nemravnosť. Istý muž odtiaľ si vzal manželku svojho otca, a tak sa dopúšťal ‚takého smilstva, aké sa nenašlo ani medzi národmi‘. Pavol otvorene napísal: „Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.“ (1. Korinťanom 5:1, 11–13) Vylúčenie — to bolo pre kresťanský zbor niečo nové. Iná záležitosť, v ktorej korintský zbor potreboval osvietenie, súvisela so skutočnosťou, že niektorí členovia dávali svojich duchovných bratov na svetské súdy, aby vyriešili svoje žaloby. Pavol ich za to dôrazne napomenul. — 1. Korinťanom 6:5–8.

¹⁶ Ďalšia vec, ktorá postihla zbor v Korinte, súvisela so sexuálnymi vzťahmi. V 1. Korinťanom 7. kapitole Pavol ukázal, že vzhľadom na rozšírenosť sexuálnej nemravnosti by bolo dobré pre každého muža, aby mal vlastnú manželku, a pre každú ženu, aby mala vlastného manžela. Pavol tiež ukázal, že zatiaľ čo slobodní ľudia sú schopní slúžiť Jehovovi s menším rozptyľovaním, nie všetci majú dar slobodného stavu. A keby manžel nejakej ženy zomrel, bola by voľná, aby sa opäť vydala, ale „iba v Pánovi“. — 1. Korinťanom 7:39.

17. Aké svetlo vniesol Pavol do učenia o vzkriesení?

¹⁷ Pán použil Pavla na to, aby vniesol silné záblesky svetla do učenia o vzkriesení. S akým druhom tela budú kriesení pomazaní kresťania? „Seje sa hmotné telo, vzkriesené je duchovné telo,“ napísal Pavol. Nijaké mäsité telá nebudú vzaté do neba, lebo „telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo“. Pavol dodal, že nie všetci pomazaní zaspia v smrti, ale počas Ježišovej prítomnosti budú niektorí v okamihu smrti vzkriesení k nesmrteľnému životu. — 1. Korinťanom 15:43–53.

18. Aké svetlo týkajúce sa budúcnosti obsahuje prvý Pavlov list Tesaloničanom?

¹⁸ Pavol bol použitý, aby vo svojom liste kresťanom v Tesalonike vrhol svetlo na budúcnosť. Jehovov deň príde ako zlodej v noci. Pavol tiež vysvetlil: „Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie ako tiesnivé bolesti na ťarchavú ženu; a určite neuniknú.“ — 1. Tesaloničanom 5:2, 3.

19, 20. Ktoré záblesky svetla dostali kresťania v Jeruzaleme a v Judei v Pavlovom liste Hebrejom?

¹⁹ Tým, že Pavol napísal list Hebrejom, odovzdal záblesky svetla raným kresťanom v Jeruzaleme a v Judei. Ako mocne dokázal nadradenosť kresťanského systému uctievania nad mojžišovským systémom! Namiesto toho, aby sa kresťania riadili Zákonom odovzdaným anjelmi, majú vieru v záchranu, o akej prvý raz hovoril Boží Syn, ktorý má oveľa vyššie postavenie než títo anjelskí poslovia. (Hebrejom 2:2–4) Mojžiš bol iba slúžiacim v dome Boha. Ale Ježiš Kristus spravuje celý dom. Kristus je veľkňazom podľa poriadku Melchisedeka a má oveľa vyššie postavenie než áronské kňazstvo. Pavol tiež poukázal na to, že Izraeliti neboli schopní vojsť do Božieho odpočinku pre nedostatok viery a poslušnosti, ale kresťania doň vchádzajú pre svoju vernosť a poslušnosť. — Hebrejom 3:1–4:11.

²⁰ Teda aj nová zmluva je značne nadradená zmluve Zákona. Ako bolo prorokované 600 rokov skôr v Jeremiášovi 31:31–34, tí, čo patria do novej zmluvy, majú Boží zákon napísaný vo svojich srdciach a tešia sa z pravého odpustenia hriechov. Namiesto veľkňaza, ktorý musel každoročne prinášať obete za svoje vlastné hriechy i za hriechy ľudu, majú kresťania ako svojho Veľkňaza Ježiša Krista, ktorý je bez hriechu a ktorý raz a navždy priniesol obeť za hriechy. Namiesto toho, aby vstupoval do svätého miesta urobeného rukami, aby tam predložil svoju obeť, Ježiš vstúpil do samého neba, aby sa tam zjavil pred osobou Jehovu. A navyše, zvieracie obete pod zmluvou mojžišovského Zákona nemohli úplne odstrániť hriechy, inak by sa neboli prinášali každoročne. Ale Kristova obeť, prinesená raz navždy, naozaj odstraňuje hriechy. Toto všetko vrhá svetlo na veľký duchovný chrám, na nádvoriach ktorého dnes slúži pomazaný ostatok aj „iné ovce“. — Ján 10:16; Hebrejom 9:24–28.

21. Čo dokázal tento rozbor, pokiaľ ide o splnenie Žalmu 97:11 a Príslovia 4:18 v apoštolských časoch?

²¹ Nemáme dosť priestoru na to, aby sme uviedli viac príkladov, napríklad záblesky svetla, ktoré sa nachádzajú v listoch apoštola Petra a učeníkov Jakuba a Júdu. Ale to, čo bolo uvedené, by malo postačovať ako dôkaz, že Žalm 97:11 a Príslovia 4:18 sa v apoštolských časoch splnili nápadným spôsobom. Pravda začala postupovať od predobrazov a tieňov k naplneniu a skutočnosti. — Galaťanom 3:23–25; 4:21–26.

22. Čo sa stalo po smrti apoštolov a čo ukáže nasledujúci článok?

²² Po smrti Ježišových apoštolov a na začiatku predpovedaného odpadnutia horelo svetlo pravdy veľmi slabo. (2. Tesaloničanom 2:1–11) Presne podľa Ježišovho sľubu sa však Pán po mnohých stáročiach vrátil a našiel „verného a rozvážneho otroka“ dávať „čeľadi“ pokrm v pravý čas. Preto Ježiš Kristus ustanovil tohto otroka „nad celým svojím majetkom“. (Matúš 24:45–47) Aké záblesky svetla nasledovali? To sa bude rozoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ktoré biblické texty ukazujú, že porozumenie pravdy prichádza postupne?

◻ Čo patrí k zábleskom svetla zaznamenaným v knihe Skutky?

◻ Aké svetlo sa nachádza v evanjeliách?

◻ Aké záblesky svetla obsahujú Pavlove listy?