„Kto je ako Jehova, náš Boh?“
„Kto je ako Jehova, náš Boh, ten, ktorý si robí obydlie vo výšinách?“ — ŽALM 113:5.
1, 2. a) Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na Boha a na Bibliu? b) Aké otázky si zasluhujú pozornosť?
TÍ, KTORÍ chvália Jehovu, sú skutočne požehnaní. Akou prednosťou je byť v tomto šťastnom zástupe! Ako Jehovovi svedkovia prijímame rady, zákony, učenie, sľuby a proroctvá z Božieho slova, Biblie. Máme radosť z toho, že sa učíme z Písiem a že sme „vyučovaní Jehovom“. — Ján 6:45.
2 Jehovovi svedkovia majú tú najhlbšiu úctu k Bohu, a preto sa môžu spýtať: „Kto je ako Jehova, náš Boh?“ (Žalm 113:5) V týchto žalmistových slovách sa zračí viera. Ale prečo majú svedkovia takú vieru v Boha? A aké dôvody majú na chválu Jehovu?
Je vhodné prejavovať vieru a vzdávať chválu
3. Čo sú žalmy Hallel a prečo sa tak nazývajú?
3 Viera v Jehovu je opodstatnená, pretože je jedinečným Bohom. To sa zdôrazňuje v žalmoch 113, 114 a 115, ktoré sú časťou šiestich žalmov Hallel. Podľa rabínskej Hillelovej školy sa žalmy 113 a 114 spievali počas židovského jedla pesach potom, keď sa nalial druhý pohár vína a bol vysvetlený význam tohto obradu. Žalmy 115 až 118 sa spievali po štvrtom pohári vína. (Porovnaj Matúša 26:30.) Sú označené ako „žalmy Hallel“, lebo sa v nich opakovane používa zvolanie „Hallelujah!“ — „Chváľte Jah!“
4. Aký je význam slova „Hallelujah“ a ako často sa vyskytuje v Biblii?
4 „Hallelujah!“ je prepis hebrejského výrazu, ktorý sa v knihe Žalmov vyskytuje 24-krát. Na ďalších štyroch miestach v Biblii sa objavuje jeho grécka podoba ako vyjadrenie radosti nad zničením Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva, a radosti z toho, že Jehova Boh začína vládnuť ako Kráľ. (Zjavenie 19:1–6) Keď teraz budeme skúmať tri zo žalmov Hallel, mohli by sme si celkom dobre predstaviť sami seba, ako spievame tieto piesne na Jehovovu chválu.
Chváľte Jah!
5. Na akú otázku odpovedá 113. žalm a predovšetkým pre koho platí príkaz z jeho 1. a 2. verša?
5 Žalm 113 odpovedá na otázku, prečo chváliť Jehovu. Začína sa príkazom: „Chváľte Jah! Predkladajte chválu, ó, Jehovovi sluhovia, chváľte Jehovovo meno. Kiež je Jehovovo meno požehnané odteraz až na neurčitý čas.“ (Žalm 113:1, 2) „Hallelujah!“ Áno, „chváľte Jah!“ Tento príkaz platí predovšetkým pre Boží ľud v tomto „čase konca“. (Daniel 12:4) Odteraz až naveky bude Jehovovo meno vyvyšované po celej zemi. Jeho svedkovia dnes oznamujú, že Jehova je Boh, Kristus je Kráľ a Kráľovstvo už bolo zriadené v nebi. Satan Diabol a jeho organizácia nemôžu tomuto vzdávaniu chvály Jehovovi zabrániť.
6. Ako je Jehova chválený od ‚východu slnka až po jeho západ‘?
6 Pieseň chvály bude znieť ďalej, až kým Jehova nespôsobí, že ňou bude naplnená celá zem. „Od východu slnka až dokiaľ nezapadne má byť chválené Jehovovo meno.“ (Žalm 113:3) To znamená viac než len to, že ho denne uctievajú niektoré pozemské bytosti. Slnko vychádza na východe a zapadá na západe a postupne osvetľuje celú zem. Všade, kde slnko svieti, budú Jehovovo meno čoskoro chváliť všetci ľudia oslobodení z otroctva falošného náboženstva a Satanovej organizácie. Túto pieseň, ktorá sa nikdy neskončí, dnes spievajú pomazaní Jehovovi svedkovia a tí, ktorí budú pozemskými deťmi jeho Kráľa, Ježiša Krista. Aká je to pre nich veľká prednosť byť spevákmi chvál na počesť Jehovu.
Jehova je neporovnateľný
7. Aké dve stránky Jehovovej nadradenosti si všíma Žalm 113:4?
7 Žalmista dodáva: „Jehova je vysoko nad všetkými národmi, jeho sláva je nad nebesami.“ (Žalm 113:4) To obracia pozornosť na dve stránky Božej nadradenosti: 1. Pre Jehovu, Najvyššieho, ktorý je „vysoko nad všetkými národmi“, sú národy ako kvapka z vedra a ako obyčajný povlak prachu na váhach (Izaiáš 40:15; Daniel 7:18); a 2. jeho sláva je omnoho väčšia ako sláva hmotných nebies, lebo anjeli vykonávajú jeho zvrchovanú vôľu. — Žalm 19:1, 2; 103:20, 21.
8. Prečo a ako sa Jehova znižuje, keď chce venovať pozornosť záležitostiam v nebi a na zemi?
8 Pohnutý Božou vznešenosťou, žalmista povedal: „Kto je ako Jehova, náš Boh, ten, ktorý si robí obydlie vo výšinách? Znižuje sa, aby sa pozrel na nebo a zem.“ (Žalm 113:5, 6) Boh je taký vyvýšený, že sa musí znížiť, keď chce venovať pozornosť záležitostiam v nebi a na zemi. Hoci Jehova nie je nižší od nikoho a ani nie je podriadený iným, dáva najavo pokoru, keď prejavuje milosrdenstvo a súcit poníženým hriešnikom. Prejavom Jehovovej pokory je skutočnosť, že dal svojho Syna Ježiša Krista ako ‚obeť zmierenia‘ za pomazaných kresťanov a za svet ľudstva. — 1. Jána 2:1, 2.
Jehova je súcitný
9, 10. Ako Boh ‚vyvyšuje chudobného, aby ho posadil s urodzenými‘?
9 Zdôrazňujúc Boží súcit, žalmista dodáva, že Jehova „dvíha poníženého z prachu; vyvyšuje chudobného z jamy popola, aby ho posadil s urodzenými, s urodzenými jeho ľudu. Spôsobuje, aby neplodná žena bývala v dome ako radostná matka synov. Chváľte Jah!“ (Žalm 113:7–9) Jehovov ľud verí, že Boh môže vyslobodiť priamych, ktorí sú v núdzi, zmeniť ich stav a uspokojiť ich oprávnené potreby a túžby. ‚Ten Vysoký a Vyvýšený oživuje ducha ponížených a srdce zdrvených.‘ — Izaiáš 57:15.
10 Ako Jehova ‚vyvyšuje chudobného, aby sedel s urodzenými‘? Keď je to Božia vôľa, Boh dáva svojim služobníkom postavenie spojené so slávou, ktorá sa rovná sláve urodzených. Tak to urobil v prípade Jozefa, ktorý sa stal správcom nad egyptskými zásobami potravy. (1. Mojžišova 41:37–49) V Izraeli bolo mimoriadnou prednosťou sedieť s urodzenými alebo s mužmi, ktorí mali medzi Jehovovým ľudom autoritu. Títo muži, podobne ako dnes kresťanskí starší, mali Božiu pomoc a požehnanie.
11. Prečo možno povedať, že Žalm 113:7–9 sa vzťahuje najmä na Jehovov ľud v dnešnej dobe?
11 Čo však znamená to, že z ‚neplodnej ženy bude radostná matka‘? Boh dal neplodnej Anne syna — Samuela, ktorého zasvätila službe Bohu. (1. Samuelova 1:20–28) Dôležitejšie však je to, že počínajúc Ježišom a pokračujúc vyliatím svätého ducha na jeho učeníkov na Letnice roku 33 n. l. začala Božia symbolická žena, nebeský Sion, rodiť duchovné deti. (Izaiáš 54:1–10, 13; Skutky 2:1–4) A ako Boh vrátil Židov do ich vlasti po skončení vyhnanstva v Babylone, presne tak v roku 1919 oslobodil pomazaný ostatok „Božieho Izraela“ z babylonského zajatia a tak veľmi ich duchovne požehnal, že sa na nich vzťahujú slová Žalmu 113:7–9. (Galaťanom 6:16) Ostatok duchovného Izraela a jeho druhovia s pozemskou nádejou, ako lojálni svedkovia Jehovu, spoločne z celého srdca reagujú na záverečné slová 113. žalmu: „Chváľte Jah!“
Dôkaz Jehovovej jedinečnosti
12. Ako 114. žalm ukazuje Jehovovu jedinečnosť?
12 V 114. žalme je ukázaná Jehovova jedinečnosť tak, že sú tu uvedené niektoré neobyčajné udalosti týkajúce sa Izraelitov. Žalmista spieval: „Keď Izrael vyšiel z Egypta, Jakobov dom od ľudu hovoriaceho nezrozumiteľne, Júda sa stal jeho svätým miestom, Izrael jeho veľkolepým panstvom.“ (Žalm 114:1, 2) Boh vyslobodil Izrael z otroctva Egypťanov, ktorých jazyk znel cudzo ich ušiam. Vyslobodenie Jehovovho ľudu, ktorý je tu v poetickej paralele nazývaný Júda a Izrael, ukazuje, že Boh môže i dnes vyslobodiť všetkých svojich služobníkov.
13. Ako Žalm 114:3–6 ukazuje Jehovovu nadradenosť a ako sa vzťahuje na to, čo zažil staroveký Izrael?
13 Jehovova zvrchovanosť nad celým tvorstvom je zjavná zo slov: „More videlo a dalo sa na útek a Jordán sa obrátil späť. Vrchy poskakovali ako barany, pahorky ako jahňatá. Čo to s tebou bolo, ó, more, že si sa dalo na útek, ó, Jordán, že si sa obrátil späť? Ó, vrchy, že ste poskakovali ako barany, ó, pahorky, ako jahňatá?“ (Žalm 114:3–6) Červené more sa ‚dalo na útek‘, keď Boh cezeň otvoril cestu pre svoj ľud. Izrael vtedy videl, ako Jehovova veľká ruka zasahuje proti Egypťanom, ktorí našli smrť vo vracajúcich sa vodách. (2. Mojžišova 14:21–31) V podobnom prejave božskej moci sa vody rieky Jordán „začali zastavovať“, čo umožnilo Izraelitom prejsť do Kanaanu. (Jozua 3:14–16) ‚Vrchy poskakovali ako barany‘ vtedy, keď vrch Sinaj dymil a chvel sa, keď bola uvádzaná do platnosti zmluva Zákona. (2. Mojžišova 19:7–18) Ako sa blíži vyvrcholenie jeho piesne, žalmista uvádza myšlienky formou otázok, azda naznačujúc, že tie neživé veci, ako more, rieka, vrchy a pahorky, boli zachvátené bázňou pri týchto prejavoch Jehovovej moci.
14. Čo sa udialo prostredníctvom Jehovovej moci v Meribe a Kádeši a ako by to malo ovplyvniť dnešných Jehovových služobníkov?
14 Poukazujúc na Jehovovu moc, žalmista ďalej spieval: „Ó, zem, buď v krutých bolestiach kvôli Pánovi, kvôli Jakobovmu Bohu, ktorý premieňa skalu na trstinové jazero, kremennú skalu na vodné žriedlo.“ (Žalm 114:7, 8) Tak žalmista v obraznom zmysle hovorí, že ľudstvo by malo stáť v bázni pred Jehovom, Pánom a Univerzálnym Panovníkom celej zeme. Bol ‚Bohom Jakoba‘ čiže Izraela podobne, ako je Bohom duchovných Izraelitov a ich pozemských druhov. V Meribe a Kádeši na pustatine Jehova preukázal svoju moc, keď zázračne zaobstaral Izraelu vodu tým, že premenil „skalu na trstinové jazero, kremennú skalu na vodné žriedlo“. (2. Mojžišova 17:1–7; 4. Mojžišova 20:1–11) Takéto pripomienky Jehovovej moci vzbudzujúcej bázeň a jeho nežnej starostlivosti poskytujú jeho svedkom rozumné dôvody na neochvejnú vieru v neho.
Nepodobá sa zbožňovaným modlám
15. Ako sa možno spieval 115. žalm?
15 Žalm 115 nás nabáda chváliť Jehovu a dôverovať mu. Jemu pripisuje požehnanie a pomoc a dokazuje, že modly sú neužitočné. Tento žalm sa možno spieval antifonicky. To znamená, že jeden hlas mohol spievať: „Vy, ktorí sa bojíte Jehovu, dôverujte Jehovovi.“ Zbor mohol odpovedať: „Je ich pomocou a ich štítom.“ — Žalm 115:11.
16. Aký protiklad možno vidieť medzi Jehovom a modlami národov?
16 Sláva sa nemá vzdávať nám, ale menu Jehovu, Boha milujúcej láskavosti čiže lojálnej lásky a opravdivosti. (Žalm 115:1) Nepriatelia sa možno posmešne pýtajú: „Kde je ich Boh?“ Ale Jehovov ľud môže odpovedať: ‚Náš Boh je v nebesiach a robí všetko, čo ho teší robiť.‘ (verše 2, 3) Modly národov však nemôžu robiť nič, lebo sú to sochy zo striebra a zlata vytvorené človekom. Napriek tomu, že majú ústa, oči a uši, sú nemé, slepé a hluché. Majú nosy, ale nemôžu čuchať, nohy, ale nemôžu chodiť, a hrdlá, ale nemôžu vydať zvuk. Tí, ktorí robia bezmocné modly, aj tí, ktorí im dôverujú, zostanú bez života rovnako, ako sú bez života ony. — Verše 4–8.
17. Keďže mŕtvi nemôžu chváliť Jehovu, čo by sme mali robiť my a s akými vyhliadkami?
17 Ďalej je uvedené povzbudenie k dôvere v Jehovu ako Pomocníka a ochranného Štítu Izraela, Áronovho kňazského domu a všetkých, čo sa boja Boha. (Žalm 115:9–11) Ako ľudia, ktorí sa boja Jehovu, máme k Bohu tú najhlbšiu úctu a zdravý strach, aby sme sa mu neznepáčili. Máme aj vieru, že ‚Tvorca nebies a zeme‘ požehná svojich lojálnych ctiteľov. (verše 12–15) Nebesia sú miestom jeho trónu, ale zem vytvoril Boh ako večný domov pre lojálne a poslušné ľudstvo. Keďže mŕtvi, ktorí mlčia a sú bez vedomia, nemôžu chváliť Jehovu, máme to robiť my, živí, a to v úplnej oddanosti a lojálnosti. (Kazateľ 9:5) Iba tí, čo chvália Jehovu, sa budú tešiť z večného života, budú môcť „žehnať Jah“ naveky a hovoriť o ňom dobre až „na neurčitý čas“. Preto stojme lojálne spolu s tými, ktorí dbajú na nabádanie: „Chváľte Jah!“ — Žalm 115:16–18.
Jehovove obdivuhodné vlastnosti
18, 19. V akých ohľadoch odlišujú Jehovu jeho vlastnosti od falošných bohov?
18 Na rozdiel od neživých modiel, Jehova je živý Boh, prejavujúci obdivuhodné vlastnosti. Je stelesnením lásky a je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. (2. Mojžišova 34:6; 1. Jána 4:8) Ako sa len líši od krutého kanaanskeho boha Molocha, ktorému boli obetovávané deti! Predpokladá sa, že socha tohto boha mala podobu človeka s býčou hlavou. Socha bola údajne rozpálená do červena a do jej otvoreného náručia sa hádzali deti, ktoré tadiaľ padali dolu do planúcej pece. Ale Jehova je taký milujúci a milosrdný, že pomyslenie na takéto ľudské obete mu ani len „nevstúpilo do srdca“. — Jeremiáš 7:31.
19 Medzi Jehovove hlavné vlastnosti patrí aj dokonalý zmysel pre právo, nekonečná múdrosť a ničím neobmedzená moc. (5. Mojžišova 32:4; Jób 12:13; Izaiáš 40:26) Čo sa však dá povedať o mytologických božstvách? Namiesto uplatňovania práva boli babylonskí bohovia a bohyne pomstiví. Egyptské božstvá neboli dokonalým vzorom múdrosti, ale boli zobrazované s ľudskými slabosťami. To však neprekvapuje, pretože falošní bohovia a bohyne boli výplodom ‚jalových‘ ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že sú múdri. (Rimanom 1:21–23) Grécke božstvá údajne snovali úklady jedno proti druhému. Podľa mýtov napríklad Zeus zneužil svoju moc tak, že zosadil z trónu svojho otca Krona, ktorý zase zosadil svojho otca Urana. Akým požehnaním je preto slúžiť a vzdávať chválu Jehovovi, živému a pravému Bohu, ktorý prejavuje dokonalú lásku, zmysel pre právo, múdrosť a moc.
Jehova je hoden večnej chvály
20. Aké dôvody na vzdávanie chvály Jehovovmu menu uviedol Dávid?
20 Ako to ukazujú žalmy Hallel, Jehova si zasluhuje večnú chválu. Keď Dávid spolu s ostatnými Izraelitmi prispel na stavbu chrámu, povedal pred zborom: „Buď požehnaný, ó, Jehova, Bože Izraela, náš otec, od neurčitého času až na neurčitý čas. Tvoja, ó, Jehova, je veľkosť a moc a krása a znamenitosť a dôstojnosť; lebo všetko v nebesiach a na zemi je tvoje. Tvoje je kráľovstvo, ó, Jehova, Ty, ktorý sa dvíhaš ako hlava nad všetkým. Bohatstvo a sláva sú kvôli tebe, a ty všetko ovládaš; a v tvojej ruke sú sila a moc a v tvojej ruke je schopnosť urobiť veľkým a dávať silu všetkým. A teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime tvoje prekrásne meno.“ — 1. Paralipomenon 29:10–13.
21. Aké svedectvo o tom, že Jehovovi vzdávajú chválu nebeské zástupy, uvádza Zjavenie 19:1–6?
21 Jehova bude žehnaný a chválený naveky aj v nebesiach. Apoštol Ján počul, ako ‚veľký zástup v nebi‘ hovorí: „Chváľte Jah, ľudia! Záchrana a sláva a moc patrí nášmu Bohu, lebo jeho súdy sú pravé a spravodlivé. Vykonal totiž súd nad veľkou smilnicou [Veľkým Babylonom], ktorá porušila zem svojím smilstvom, a pomstil krv svojich otrokov, ktorá bola na jej ruke.“ A opäť povedali: „Chváľte Jah!“ To isté robili „dvadsiati štyria starší a štyria živí tvorovia“. A hlas od trónu povedal: „Chváľte nášho Boha, všetci jeho otroci, ktorí sa ho bojíte, malí a veľkí.“ Potom Ján dodal: „Počul som niečo, čo bolo ako hlas veľkého zástupu a ako zvuk mnohých vôd a ako zvuk silných hromov. Vraveli: ,Chváľte Jah, ľudia, lebo Jehova, náš Boh, Všemohúci, panuje ako kráľ.‘“ — Zjavenie 19:1–6.
22. Ako bude Jehovovi vzdávaná chvála v jeho sľúbenom novom svete?
22 Aké je vhodné, že tieto nebeské zástupy chvália Jehovu. V jeho novom svete, ktorý je teraz už blízko, sa lojálni vzkriesení pripoja vo vzdávaní chvály Jah k tým, ktorí prežijú koniec tohto systému. Nebotyčné vrchy pozdvihnú svoje hlavy v piesňach chvály Bohu. Zelené pahorky a plodné stromy budú spievať na jeho chválu. Veď každý tvor, ktorý žije a dýcha, bude chváliť Jehovovo meno vo veľkom zbore spievajúcom Hallelujah. (Žalm 148) Bude v tomto radostnom zástupe počuť aj tvoj hlas? Istotne bude, ak lojálne slúžiš Jah s jeho ľudom. Malo by to byť zmyslom tvojho života, veď kto je ako Jehova, náš Boh?
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo vzdávať chválu Jehovovi Bohu?
◻ V akých ohľadoch je Jehova neporovnateľný?
◻ Aké svedectvo máme o tom, že Jehova je súcitný?
◻ Ako sa Jehova líši od neživých modiel a falošných božstiev?
◻ Prečo môžeme povedať, že Jehovovi sa bude naveky vzdávať chvála v nebi i na zemi?
[Obrázok na strane 9]
Žalmy Hallel sa spievali počas jedla pesach