Výskum kozmu — čo skrýva budúcnosť?
SOVIETSKE komunistické impérium sa zrútilo a konkurencia v kozmických pretekoch sa do značnej miery vytratila. Niektorí vedci teraz zostali bez pôvodnej motivácie — niekoho poraziť. Namiesto súťaženia hovoria ruskí a americkí vedci, ktorí sa zaoberajú výskumom kozmu, o spolupráci a o výmene teoretických a praktických poznatkov. No ešte stále sú tu nedosiahnuté ciele a nezodpovedané otázky. Jedna otázka, ktorú kladie veľa ľudí, znie: Aký úžitok prinieslo ľudstvu všetko to obrovské úsilie a všetky vynaložené prostriedky na výskum kozmu?
Istá publikácia NASA uvádza, že za posledné tri desaťročia „sa uskutočnilo vyše 300 štartov [lodí bez posádok] v rámci rôznych programov, počínajúc výskumom Slnečnej sústavy a končiac zlepšením v oblasti predpovedí počasia, komunikácie v celosvetovom rozsahu a v oblasti štúdia prírodných zdrojov“. Dokázali dosiahnuté výsledky oprávnenosť nesmiernych finančných výdavkov, ktoré si tieto programy vyžiadali? NASA tvrdí, že týmito projektmi sa „národné investície v podobe času, peňazí a technického talentu bohato splatili“. NASA ďalej dokladá oprávnenosť výdavkov poukazujúc na to, že „vďaka kozmickému programu je asi 130 000 Američanov zamestnaných vo výskume zameranom na zdokonaľovanie ohňovzdorných tkanín a náterov, na výrobu menších a trvanlivejších rádiových a televíznych prijímačov, húževnatejších plastov, pevnejších lepidiel, elektronických monitorovacích systémov pre hospitalizovaných pacientov, na zdokonalenie počítačových technológií a v ďalších oblastiach výskumu“.
Ďalším úžitkom, ktorý takisto vyplýva z kozmického programu, je podrobnejšie zmapovanie zemského povrchu a toho, čo je pod ním. V programe druhého letu raketoplánu bol aj pokus „využívajúci pomerne jednoduché optické zaznamenávacie zariadenie. Predpokladalo sa, že to bude obyčajný geologický prieskum s využitím topografického radaru.“ (Prescription for Disaster, J. J. Trento) Prinieslo to však neočakávaný výsledok. „Keď sa loď vrátila a zaznamenané obrazy... boli vyvolané, zjavili sa na nich cesty a ulice starovekého mesta pochovaného pod pieskom Sahary. Bola objavená stratená civilizácia.“ Tieto výskumy prinášajú úžitok ešte v ďalšej oblasti, ktorá ovplyvňuje nás všetkých.
Aké bude počasie?
Každodennú predpoveď počasia doplnenú mapami a vizuálnymi pomôckami považuje dnes väčšina ľudí, ktorí majú televízor, za samozrejmosť. No o čo lepšie si teraz môžeme plánovať zo dňa na deň svoje záležitosti! Keď sa blíži búrka, dážď či sneh, zvyčajne to budeme vedieť hodiny vopred — vďaka meteorologickým družiciam na zemskej orbite.
Meteorologické družice vysielajú informácie o počasí na Zemi už asi 30 rokov. Istá publikácia NASA uvádza: „Tieto družice nám umožňujú nielen lepšie porozumieť nášmu životnému prostrediu; pomáhajú nám aj lepšie sa chrániť pred jeho nebezpečenstvami.“ Ďalej poznamenáva, že keď v roku 1969 na pobreží Mississippského zálivu zúril hurikán, ktorý spôsobil hmotnú škodu za 1,4 miliardy dolárov, „vďaka predpovedi na základe informácií z meteorologickej družice prišlo o život len 256 ľudí, pričom väčšina z nich mohla byť uchránená, keby dbala na včasné výstrahy na evakuáciu ohrozenej oblasti“. Isto by sa mohli tieto užitočné poznatky využívať aj v iných častiach zeme, ktoré sú pravidelne sužované smrtiacimi následkami monzúnov a búrok.
Vedci v odbore kozmonautiky sa nezaujímajú len o druhotný úžitok pre obyvateľov Zeme. Ich ciele idú oveľa ďalej. Teda čo skrýva budúcnosť výskumu kozmu?
Výzva — kozmické stanice
Mnohí vedci vidia ako naliehavú potrebu existenciu pravej, fungujúcej kozmickej stanice. NASA vypočítala, že do roku 2000 bude na práve budovanú kozmickú stanicu Freedom nutné vynaložiť 30 miliárd dolárov. Podľa informácií NASA bolo už vynaložených 9 miliárd. No ako môžu títo odborníci dostať kozmickú stanicu na orbitu? Podľa výpočtov by musel americký raketoplán uskutočniť najmenej 17 kozmických letov s ľudskou posádkou, aby bol Freedom po častiach vynesený hore. Je to teda veľmi drahá a časovo náročná operácia. Existuje dajaké iné riešenie?
Niektorí navrhujú, aby Rusi a Američania spojili sily a na vynesenie stanice Freedom použili výkonnú ruskú raketu Energia. Raketa Energia, ktorú redaktor novín New York Times Serge Schmemann opísal ako „20-poschodový lietajúci mrakodrap“, by mohla pomôcť pri urýchlení projektu americkej kozmickej stanice. Rusi potrebujú americké doláre a tu sa núka príležitosť na šikovný kapitalistický obchod. U.S.News & World Report napísali: „Šesť nepilotovaných štartov Energie by mohlo vyniesť hore celú kozmickú stanicu lacno a bez ohrozenia ľudských životov.“
Prirodzene, Spojené štáty a Ruská federácia nie sú jediné krajiny zapojené do výskumu kozmu. Okrem iných iniciatív vyrába aj Európska kozmická agentúra prostredníctvom francúzskej spoločnosti Arianespace rakety na dopravovanie komerčných družíc na orbitu. Aj Japonsko siaha po hviezdach a podľa nedávnej informácie uverejnenej v časopise Asiaweek „Japonsko plánuje, že sa na prelome storočia stane prvým ázijským štátom, ktorý bude zabezpečovať stálu prítomnosť človeka v kozme“. Prvý oficiálny japonský kozmonaut, Mamoru Mohri, je na rok 1992 zaradený do programu sedemdňových misií z Mysu Canaveral. Tá istá správa hovorí, že „táto misia je dôležitou predohrou japonských plánov prispieť na kozmickú stanicu Freedom“. Na tomto projekte budú spolupracovať aj európski a kanadskí vedci.
Osídľovanie planét
Predstavivosť mnohých podnecuje ešte jedna ambícia — túžba osídliť a využívať iné planéty. V knihe Breakout Into Space—Mission for a Generation (Únik do kozmu — misia pre generáciu) George Henry Elias píše: „Vybudovanie medziplanetárnej civilizácie je nevyhnutné pre prežitie nášho druhu... My ľudia obývame teraz jednu celú planétu a nadišiel čas, aby sme sa začali sťahovať do priestrannejšieho obydlia. Prázdna Slnečná sústava nás očakáva.“ Jeho bezprostredný pohľad smeruje k planéte Mars.
Medzi tých, čo si myslia, že ľudia by rozhodne mali ísť na Mars, patrí aj Michael Collins, bývalý kozmonaut, ktorý v roku 1966 pilotoval Gemini 10 a neskôr tiež riadiaci modul Apolla 11, ktoré vynieslo ľudí na Mesiac. V knihe Mission to Mars píše: „Mars sa javí ako priateľský, dosiahnuteľný, áno, vhodný na obývanie.“
Bruce Murray, ktorý bol dlho riaditeľom Laboratória prúdových pohonov v meste Pasadena, silne obhajuje spoločný americko-ruský let na Mars. Ako spoluzakladateľ Planetárnej spoločnosti nedávno presadzoval iniciatívu „Spoločne na Mars“. Hovorí: „Mars je planétou budúcnosti. Stane sa z nej hracia plocha odvážnych príslušníkov budúcich generácií.“
Bývalý veľvyslanec USA na Islande Marshall Brement píše: „Tieto dve krajiny sa môžu na tomto poli [výskumu kozmu] navzájom veľa poučiť. Sovietsky kozmický program s ľudskými posádkami nemá konkurenciu; sovietski kozmonauti sú držiteľmi všetkých rekordov v čase strávenom na orbite... Záväzok oboch krajín založiť spoločne stanicu na Mesiaci, obletieť Venušu a pristáť na Marse by mohol mať veľkú vedeckú hodnotu.“
Planetárna spoločnosť, ktorej zakladajúcim členom je aj astronóm Carl Sagan z Cornellovej univerzity, vydala „Deklaráciu o Marse“. Uvádza sa v nej: „Mars je naším susedom, najbližšou planétou, na ktorej by mohli naši bádatelia bezpečne pristáť... Mars je zásobárňou vedeckých informácií — dôležitých samých osebe, ale aj pre svetlo, ktoré môžu vrhnúť na pôvod života a na ochranu životného prostredia na Zemi.“ Vedcov priťahuje záhada pôvodu života. Neuspokojuje ich jednoduchá biblická odpoveď: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — Zjavenie 4:11; Rimanom 3:3, 4.
Závažné problémy
Bruce Murray a ďalší vedci uznávajú, že s takýmito medziplanetárnymi letmi by boli spojené isté problémy. Astro-kozmonauti by na Mars leteli asi rok. Cesta tam a späť by teda trvala najmenej dva roky, keď nepočítame čas strávený na Marse. Účinkom stavu beztiaže vedci ešte stále úplne nerozumejú. Jedna publikácia NASA uvádza: „Patrí medzi ne ubúdanie istých minerálov z kostí; keď sa necvičí, atrofia svalov; a syndróm spojený s adaptáciou v kozme — akási obdoba morskej choroby, ktorá sa vyskytuje len pri kozmických letoch.“
Až doteraz žiaden človek nebol tak dlho v stave beztiaže. Ruskí kozmonauti však k tomu smerujú. Z ruskej orbitálnej stanice MIR sa 25. marca 1992 po desiatich mesiacoch vrátil 33-ročný Sergej Krikaljov. Keď vystúpil z pristávacieho modulu, bol ako omámený, no dokázal, že človek môže prežiť v stave beztiaže pomerne dlhý čas. Beztiaž však nie je jediným problémom, s ktorým sa musia astro-kozmonauti vyrovnať, ako to vidno z toho, čo zistili Rusi.
Keď je skupina ľudí ponechaná istý čas v uzavretom priestore, napokon sa u nich dostavia osobnostné a psychické problémy. V knihe Outbound, vydanej nakladateľstvom Time-Life v edícii Voyage Through the Universe (Cesta vesmírom), sa píše: „Podráždenosť má tendenciu zväčšovať sa s každým týždňom misie. Počas [sovietskej] misie Saljut si pozorovatelia na Zemi všimli, že kozmonauti reagovali čoraz podráždenejšie na otázky, ktoré sa im javili hlúpe... Aj počas rozsiahlej misie Grečka a Romanenka v roku 1977 vytvorili pozorovatelia na Zemi ‚psychologickú podpornú skupinu‘, ktorá sledovala psychické zdravie kozmonautov.“ Grečko povedal: „Súťaživosť medzi členmi posádky je jednou z najškodlivejších vecí, najmä ak sa každý snaží dokázať, že on je najlepší.“ Dodáva, že v kozme „nie je žiaden psychologický ventil. To je najväčšie nebezpečenstvo, aké tam hrozí.“
Keď sa vezmú do úvahy vedecké, technické aj psychologické faktory, vidno, že dlhé medziplanetárne lety budú náročné po každej stránke. Pre ľudí nie je ľahké vychádzať vzájomne tu na Zemi, o čo ťažšie to môže byť v uzavretom priestore kozmickej lode. — Porovnaj Kolosanom 3:12–14.
Dostane sa človek niekedy na iné planéty?
Známe americké filmy Star Trek podnecujú túžbu miliónov ľudí cestovať do kozmu. Aké sú vyhliadky, pokiaľ ide o výskumné lety na iné planéty s ľudskou posádkou? Do úvahy treba brať dve perspektívy — ľudskú a božskú. Biblia totiž hovorí, že Jehova je ‚Tvorcom nebies i zeme‘ a že „nebesia patria Jehovovi, ale zem dal ľudským synom“. — Žalm 115:15, 16; 1. Mojžišova 1:1.
Mohli sme vidieť, že veľa vedcov je optimistických, pokiaľ ide o schopnosť človeka dostať sa na Mars a osídliť ho. Ľudská zvedavosť a túžba po poznaní bude nepochybne naďalej podnecovať mužov a ženy, aby hranice objavov posúvali stále ďalej. Podľa odborného vyjadrenia NASA je jednou z úloh Hubblovho teleskopu „pátrať po iných svetoch, iných galaxiách a samom pôvode vesmíru“. NASA ďalej uvádza: „Vyhliadky na prácu v kozme v 21. storočí sú vzrušujúce a znamenajú výzvu. Môžeme si predstavovať také významné úspechy, ako je priemyselná výroba na orbite, základne na Mesiaci a expedície s ľudskou posádkou na Mars. Hranice kozmu sú prekročené, už sa nemožno vrátiť späť.“
Čo sa dá k tomu povedať z biblického hľadiska? Je pravda, že Boh ľuďom povedal, aby sa ‚rozmnožili a naplnili zem‘. (1. Mojžišova 1:28) Zároveň dostali inteligenciu a silnú túžbu poznať viac o svojom okolí vrátane biosféry, stratosféry a toho, čo je ešte ďalej. K tomuto okoliu patrí naša malá Slnečná sústava i vzdialené hviezdy. Kráľ Dávid bol pred tritisíc rokmi inšpirovaný, aby napísal: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:3, 4.
Hubblov teleskop priniesol nedávno obraz obrovskej galaxie M87. Bola opísaná ako svetelná škvrna pozostávajúca z dvoch biliónov hviezd! Viete si predstaviť takéto číslo? A ako je M87 ďaleko? Päťdesiatdva miliónov svetelných rokov od Zeme — „pomerne blízko, keď si uvedomíme vzdialenosti medzi galaxiami“. Úprimne si môžeme povedať, že človek a Zem sú nekonečne malí v porovnaní s nepredstaviteľnou rozľahlosťou vesmírneho priestoru! Čo Jehova robí a čo bude robiť v tomto nekonečnom priestore, je nad naše terajšie chápanie. Nehľadiac na ľudské ambície v súvislosti s kozmickým priestorom, na našej planéte bola vznesená sporná otázka, ktorá musí byť najskôr vyriešená Božím zásahom. — Zjavenie 16:14–16.
Sporná otázka, ktorá má byť vyriešená
Spornou otázkou je voľba medzi Božou vládou a Satanovou vládou. To je dôvod, prečo Jehovovi svedkovia na celom svete zvestujú, že Boh musí čoskoro podniknúť kroky, aby očistil Zem od zla, skazenosti, vrážd, násilia a vojen. — Marek 13:10; 2. Korinťanom 4:4.
Kozmonauti, ktorí sa pozerajú z kozmického priestoru na našu Zem stovky kilometrov pod sebou, žasnú nad krásou tohto klenotu medzi planétami. Pri pohľade zhora nevidieť žiadne politické hranice, ktoré by Zem rozdeľovali a oddeľovali. Je to jeden nádherný, spoločný domov pre celú ľudskú rodinu. Tu dolu však máme svet plný chamtivosti, závisti, lží, vykorisťovania, bezprávia, hrôzy, strachu, zločinnosti a násilia. Čo ľudstvo potrebuje, aby sa spamätalo?
Biblia ukazuje, že Jehova Boh, Tvorca a Vlastník Zeme, čoskoro podnikne kroky proti nepoddajným a neovládateľným nájomníkom. Iba naozaj pokorní ľudia budú ponechaní a zdedia Zem. Až potom uvidíme, aký ďalší zámer s poslušnou ľudskou rodinou má Boh na mysli. — Žalm 37:11, 29; Zjavenie 11:18; 16:14–16.
[Rámček na strane 14]
Záchrana družice
NASA zaznamenala v máji tohto roku ďalší úspech. Traja kozmonauti raketoplánu Endeavor vystúpili do kozmického priestoru, zachytili a ručne vtiahli vyše 4 000-kilogramovú spojovaciu družicu do nákladného priestoru. Tam k družici pripojili novú nosnú raketu a vystrelili ju vysoko na obežnú dráhu, odkiaľ potom klesla na pracovnú orbitu vo výške 35 900 kilometrov nad Zemou.
[Obrázky na strane 15]
1. Umelecké zobrazenie navrhnutej kozmickej stanice „Freedom“;
2. Stav beztiaže je problémom medziplanetárnych cestovateľov;
3. Fotografia Zeme z Mesiaca;
4. Venuša;
5. Mars
[Pramene ilustrácií]
Foto: 1–4 NASA photo; 5 NASA/JPL