Nech Božie Slovo osvetľuje tvoj chodník
„Tvoje slovo je... svetlom môjmu chodníku.“ — ŽALM 119:105.
1, 2. Za akých okolností osvetlí Jehovovo slovo náš chodník?
JEHOVOVO slovo osvetlí náš chodník, ak mu to dovolíme. Ak sa chceme tešiť z duchovného svetla, musíme byť usilovnými študentmi Božieho písaného Slova a uplatňovať jeho rady. Iba vtedy môžeme mať postoj ako žalmista: „Tvoje slovo je lampou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ — Žalm 119:105.
2 Uvažujme teraz o Žalme 119:89–176. Tieto verše usporiadané do 11 strof sú bohatým zdrojom informácií. Môžu nám pomôcť zostať na ceste k večnému životu. — Matúš 7:13, 14.
Prečo by sme mali mať radi Božie slovo?
3. Ako Žalm 119:89, 90 ukazuje, že sa môžeme spoľahnúť na Božie slovo?
3 Láska k Jehovovmu slovu vedie k duchovnej stabilite. (Žalm 119:89–96) Žalmista spieval: „Na neurčitý čas, ó, Jehova, je postavené tvoje slovo v nebesiach... Dôkladne si upevnil zem, aby stála.“ (Žalm 119:89, 90) Božím slovom, ktorým boli ‚ustanovené nebesia‘, sa nebeské telesá dokonale pohybujú po svojich dráhach a zem je navždy upevnená. (Jób 38:31–33; Žalm 104:5) Môžeme sa spoľahnúť na každé slovo vychádzajúce z Jehovových úst. To, čo povie Boh, „istotne bude mať úspech“ v spĺňaní jeho predsavzatia. — Izaiáš 55:8–11.
4. Ako láska k Božiemu slovu pomáha Jehovovým služobníkom, ktorí zažívajú trápenie?
4 Žalmista by bol ‚zahynul vo svojom trápení, keby nemal rád Boží zákon‘. (Žalm 119:92) Netrápili ho cudzinci, ale Izraeliti porušujúci zákon, ktorí žalmistu nenávideli. (3. Mojžišova 19:17) Ale to ho nepremohlo, pretože miloval Boží zákon, ktorý ho posilňoval. Apoštol Pavol bol v Korinte „v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi“ a patrili k nim zrejme aj ‚najznamenitejší apoštoli‘, ktorí proti nemu hľadali obvinenie. (2. Korinťanom 11:5, 12–14, 26) No Pavol duchovne prežil, pretože mal rád Božie slovo. Keďže máme radi Jehovovo písané Slovo a uplatňujeme, čo hovorí, milujeme svojich bratov. (1. Jána 3:15) Dokonca ani nenávisť sveta nemôže spôsobiť, aby sme zabudli na niektorý z Jehovových príkazov. Stále konáme Jehovovu vôľu v láskyplnej jednote s našimi bratmi a tešíme sa na to, ako mu budeme po celú večnosť radostne slúžiť. — Žalm 119:93.
5. Ako kráľ Asa hľadal Jehovu?
5 Keď Jehovovi hovoríme o svojej oddanosti, môžeme sa modliť: „Som tvoj. Zachráň ma, lebo som hľadal tvoje vlastné nariadenia.“ (Žalm 119:94) Kráľ Asa hľadal Boha a v Judsku skoncoval s odpadlíctvom. V 15. roku vlády kráľa Asu (963 pred n. l.) obyvatelia Judska na veľkom zhromaždení „vstúpili do zmluvy, že budú hľadať Jehovu“. Boh „sa im dal nájsť“ a „dával [im] odpočinok všade dookola“. (2. Paralipomenon 15:10–15) Tento príklad by mal podnietiť každého, kto sa vzdialil od kresťanského zboru, aby opäť hľadal Boha. Boh požehná a bude ochraňovať tých, ktorí sa znovu začnú stretávať s jeho ľudom.
6. Aký spôsob konania nás bude chrániť pred duchovnou ujmou?
6 Jehovovo slovo nám dáva múdrosť, ktorá nás chráni pred duchovnou ujmou. (Žalm 119:97–104) Božie prikázania nás robia múdrejšími, ako sú naši nepriatelia. Ak dbáme na Božie pripomienky, získame pochopenie a ‚zachovávaním jeho nariadení sa budeme správať s väčším porozumením ako starší muži‘. (Žalm 119:98–100) Ak sú Jehovove slová ‚hladšie nášmu podnebiu ako med našim ústam‘, budeme nenávidieť „každý falošný chodník“ a budeme sa mu vyhýbať. (Žalm 119:103, 104) To nám bude slúžiť ako ochrana pred duchovnou ujmou, pretože v týchto posledných dňoch sa stretávame s pyšnými, divokými a bezbožnými ľuďmi. — 2. Timotejovi 3:1–5.
Lampa našim nohám
7, 8. Čo musíme robiť v súlade so Žalmom 119:105?
7 Božie slovo je nevyčerpateľným zdrojom duchovného svetla. (Žalm 119:105–112) Či už patríme k pomazaným kresťanom, alebo k ich spoločníkom, „iným ovciam“, vyhlasujeme: „Tvoje slovo je lampou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ (Ján 10:16; Žalm 119:105) Božie slovo je ako lampa, ktorá osvetľuje našu cestu, aby sme sa nepotkli a duchovne nepadli. (Príslovia 6:23) No my osobne musíme dovoliť, aby Jehovovo slovo bolo lampou našej nohe.
8 Musíme mať rovnako neochvejný postoj ako skladateľ 119. žalmu. Bol rozhodnutý neodbočiť od Božích nariadení. „Urobil som prísažné vyhlásenie,“ povedal, „a vykonám to, že budem dodržiavať tvoje [Jehovove] spravodlivé sudcovské rozhodnutia.“ (Žalm 119:106) Kiež nikdy nepodceňujeme hodnotu pravidelného štúdia Biblie a pravidelnej účasti na kresťanských zhromaždeniach.
9, 10. Ako vieme, že jednotlivci oddaní Jehovovi môžu ‚zblúdiť od jeho nariadení‘, a ako sa tomu dá vyhnúť?
9 Žalmista síce ‚nezblúdil od Božích nariadení‘, ale môže sa to stať komukoľvek, kto sa oddal Jehovovi. (Žalm 119:110) Kráľ Šalamún zblúdil, hoci bol členom národa oddaného Jehovovi a spočiatku konal v súlade s múdrosťou od Boha. „I jeho priviedli cudzozemské manželky k hriechu“, keď ho zviedli k uctievaniu falošných bohov. — Nehemiáš 13:26; 1. Kráľov 11:1–6.
10 ‚Vtáčnik‘ Satan nastavuje množstvo pascí. (Žalm 91:3) Napríklad bývalý spoluveriaci sa nás môže snažiť ovplyvniť, aby sme z chodníka duchovného svetla zišli do temnoty odpadlíctva. Medzi kresťanmi v Tyatíre bola ‚žena Jezábel‘, pravdepodobne skupina žien, ktoré iných učili, aby sa dopúšťali modlárstva a smilstva. Ježiš netoleroval takéto zlo a nemali by sme ho tolerovať ani my. (Zjavenie 2:18–22; Júda 3, 4) Modlime sa preto k Jehovovi o pomoc, aby sme nezblúdili od jeho nariadení, ale zostali v Božom svetle. — Žalm 119:111, 112.
Podporovaní Božím slovom
11. Ako sa podľa Žalmu 119:119 Boh pozerá na zlých?
11 Ak nikdy neodbočíme od Božích predpisov, Jehova nás bude podporovať. (Žalm 119:113–120) Neschvaľujeme „tých polovičatého srdca“, tak ako Ježiš dnes neschvaľuje tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania, no sú vlažní. (Žalm 119:113; Zjavenie 3:16) Keďže slúžime Jehovovi celým srdcom, on je ‚miestom nášho úkrytu‘ a bude nás podporovať. ‚Odvrhne všetkých, ktorí blúdia od jeho predpisov‘ tým, že sa uchyľujú k úskočnosti a k falši. (Žalm 119:114, 117, 118; Príslovia 3:32) Na takých zlých ľudí sa pozerá ako na ‚penovú trosku‘ — nečistotu odstránenú z takých vzácnych kovov, ako je striebro a zlato. (Žalm 119:119; Príslovia 17:3) Kiež vždy prejavujeme lásku k Božím pripomienkam, aby sme spolu so zlými neskončili ako penová troska!
12. Prečo je bázeň pred Jehovom dôležitá?
12 „Zo strachu pred tebou [Jehova] som pocítil v tele striasanie,“ povedal žalmista. (Žalm 119:120) Ak nás Boh má podporovať ako svojich služobníkov, je veľmi dôležité mať pred ním zdravý strach, ktorý sa prejavuje tak, že sa vyhýbame tomu, čo sa mu nepáči. Posvätná bázeň pred Jehovom viedla Jóba k tomu, že žil spravodlivým životom. (Jób 1:1; 23:15) Zbožná bázeň nám pomáha zachovať si spôsob života, ktorý Boh schvaľuje, bez ohľadu na to, v akých ťažkostiach musíme vytrvávať. Vytrvalosť si však vyžaduje vrúcne modlitby vyslovené vo viere. — Jakub 5:15.
Modlime sa vo viere
13–15. a) Prečo môžeme veriť, že naše modlitby budú vypočuté? b) Čo sa môže stať, ak nevieme, čo povedať v modlitbe? c) Ukáž, ako Žalm 119:121–128 môže zodpovedať nášmu ‚nevysloviteľnému stenaniu‘.
13 Môžeme sa modliť vo viere, že Boh bude konať v náš prospech. (Žalm 119:121–128) Podobne ako žalmista, i my sme si istí, že naše modlitby budú vypočuté. Prečo? Pretože milujeme Božie prikázania „viac ako zlato, áno, prečistené zlato“. Navyše ‚považujeme všetky Božie nariadenia týkajúce sa všetkého za správne‘. — Žalm 119:127, 128.
14 Jehova počuje naše žiadosti, pretože sa modlíme vo viere a starostlivo tiež plníme jeho nariadenia. (Žalm 65:2) Ale čo ak nás niekedy problémy tak vyvádzajú z miery, že ani nevieme, čo máme v modlitbe povedať? Potom „sa nás zastáva [sám duch] s nevysloviteľným stenaním“. (Rimanom 8:26, 27) V takých situáciách Boh prijíma vyjadrenia, ktoré sa nachádzajú v jeho Slove, ako modlitby vystihujúce naše potreby.
15 Písma sú plné modlitieb a myšlienok, ktoré zodpovedajú nášmu ‚nevysloviteľnému stenaniu‘. Uvažujme napríklad o Žalme 119:121–128. Spôsob, akým sú tu vyjadrené myšlienky, možno zodpovedá našim okolnostiam. Ak sa napríklad bojíme, že by nás niekto oklamal, môžeme žiadať Boha o pomoc tak ako žalmista. (verše 121–123) Povedzme, že stojíme pred veľmi vážnym rozhodnutím. Vtedy sa môžeme modliť, aby nám Jehovov duch pomohol spomenúť si na Božie pripomienky a uplatniť ich. (verše 124 a 125) Hoci ‚nenávidíme každý falošný chodník‘, možno budeme musieť žiadať Boha, aby nám pomohol nepodľahnúť pokušeniu porušiť jeho zákon. (verše 126–128) Ak každý deň čítame Bibliu, pri modlitbe k Jehovovi nám môžu prísť na myseľ takéto užitočné biblické pasáže.
Jehovove pripomienky nám pomáhajú
16, 17. a) Prečo potrebujeme Božie pripomienky a ako by sme sa mali na ne pozerať? b) Ako sa na nás možno ostatní pozerajú, ale na čom nám najviac záleží?
16 Ak chceme, aby Boh vypočul naše modlitby a aby sme mali jeho priazeň, musíme dbať na jeho pripomienky. (Žalm 119:129–136) Keďže sme zábudliví, potrebujeme Jehovove obdivuhodné pripomienky, ktoré nám oživia v mysli jeho poučenie a prikázania. Samozrejme, vážime si duchovné svetlo, ktoré získavame pri každom novom odhalení Božích slov. (Žalm 119:129, 130) Sme vďační aj za to, že Jehovova ‚tvár zažiarila na nás‘ schválením, hoci ‚nám z očí stekajú prúdy vôd‘, pretože druhí porušujú Boží zákon. — Žalm 119:135, 136; 4. Mojžišova 6:25.
17 Ak dbáme na Božie spravodlivé pripomienky, môžeme si byť istí, že naďalej budeme mať Božiu priazeň. (Žalm 119:137–144) Ako Jehovovi služobníci uznávame, že Boh má právo upriamovať našu pozornosť na svoje spravodlivé pripomienky a uložiť nám ich ako prikázania, ktoré by sme mali poslúchať. (Žalm 119:138) Keďže žalmista poslúchal Božie prikázania, prečo potom povedal: „Som bezvýznamný a opovrhnutiahodný“? (Žalm 119:141) Zjavne sa zmieňoval o tom, ako ho vnímali jeho nepriatelia. Ak stále pevne stojíme na strane spravodlivosti, ostatní sa na nás môžu pozerať zvrchu. No pre nás je najdôležitejšie to, že Jehova sa na nás pozerá so schválením, lebo žijeme v súlade s jeho spravodlivými pripomienkami.
V bezpečí a v pokoji
18, 19. K čomu to vedie, ak dodržiavame Božie pripomienky?
18 Dodržiavaním Božích pripomienok zostávame stále blízko pri Bohu. (Žalm 119:145–152) Keďže venujeme pozornosť Jehovovým pripomienkam, cítime voľnosť volať k nemu z celého srdca a môžeme predpokladať, že nás vypočuje. Môžeme vstať „zavčasu za ranného šera“ a volať o pomoc. Aký výborný čas na modlitbu! (Žalm 119:145–147) Boh je blízko nás aj preto, lebo sa vyhýbame voľnému správaniu a jeho slovo považujeme za pravdu tak ako Ježiš. (Žalm 119:150, 151; Ján 17:17) Náš vzťah k Jehovovi nás posilňuje v tomto nepokojnom svete a umožní nám prežiť Božiu veľkú armagedonskú vojnu. — Zjavenie 7:9, 14; 16:13–16.
19 Pretože si hlboko vážime Božie slovo, tešíme sa z pravého bezpečia. (Žalm 119:153–160) Na rozdiel od zlých sme sa ‚neodchýlili od Jehovových pripomienok‘. Milujeme Božie nariadenia, a preto sme v bezpečí v jeho milujúcej láskavosti. (Žalm 119:157–159) Jehovove pripomienky nám oživujú pamäť, takže v konkrétnych situáciách si spomenieme, čo od nás Boh vyžaduje. Na druhej strane Božie nariadenia nám hovoria, čo máme robiť, a my ochotne uznávame, že náš Stvoriteľ má právo usmerňovať nás. Sme si vedomí, že ‚podstata Božieho slova je pravda‘ a že nemôžeme sami riadiť svoje kroky, a preto s radosťou prijímame Božie vedenie. — Žalm 119:160; Jeremiáš 10:23.
20. Prečo máme „hojný pokoj“?
20 Láska k Jehovovmu zákonu nám prináša hojnosť pokoja. (Žalm 119:161–168) Prenasledovanie nás neoberá o jedinečný „Boží pokoj“. (Filipanom 4:6, 7) Tak veľmi si ceníme Jehovove sudcovské rozhodnutia, že často za ne Jehovu chválime — „sedemkrát za deň“. (Žalm 119:161–164) „Hojný pokoj patrí tým, ktorí milujú tvoj zákon,“ spieval žalmista, „a nejestvuje pre nich nijaký kameň potknutia.“ (Žalm 119:165) Keď ako jednotlivci milujeme a dodržiavame Jehovov zákon, na nikom ani na ničom sa duchovne nepotkneme.
21. Aké biblické príklady ukazujú, že by sme sa nemali potknúť, ak v zbore vzniknú problémy?
21 Mnohí jednotlivci, ktorí sú spomínaní v Biblii, nedovolili, aby sa pre nich niečo natrvalo stalo kameňom potknutia. Napríklad kresťan Gájus sa nepotkol na bezbožnom správaní Diotrefa, ale ‚ďalej chodil v pravde‘. (3. Jána 1–3, 9, 10) Pavol nabádal kresťanské ženy Euodiu a Syntyche, „aby boli rovnakej mysle v Pánovi“, pretože medzi nimi zrejme vznikli nezhody. Zjavne dostali pomoc, aby vyriešili svoj problém, a ďalej verne slúžili Jehovovi. (Filipanom 4:2, 3) Preto by sme sa nemali potknúť, ak v zbore vzniknú nejaké problémy. Sústreďme sa na dodržiavanie Jehovových nariadení a pamätajme na to, že ‚pred ním sú všetky naše cesty‘. (Žalm 119:168; Príslovia 15:3) Potom nás nič natrvalo neoberie o „hojný pokoj“.
22. a) Z akej výsady sa môžeme tešiť, ak poslúchame Boha? b) Ako by sme sa mali pozerať na tých, ktorí sa vytratili z kresťanského zboru?
22 Ak vždy budeme poslúchať Jehovu, budeme mať výsadu stále ho chváliť. (Žalm 119:169–176) Tým, že žijeme v súlade s Božími predpismi, sa nielen tešíme z duchovného bezpečia, ale ‚naše rty stále prekypujú chválou Jehovu‘. (Žalm 119:169–171, 174) To je tá najväčšia výsada, akú v týchto posledných dňoch môžeme mať. Žalmista chcel zostať nažive a chváliť Jehovu, ale z nejakého neznámeho dôvodu ‚blúdil ako stratená ovca‘. (Žalm 119:175, 176) Niektorí sa vytratili z kresťanského zboru, no možno stále milujú Boha a chcú ho chváliť. Urobme preto všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli opäť nájsť duchovné bezpečie a tešiť sa z toho, že môžu chváliť Jehovu s jeho ľudom. — Hebrejom 13:15; 1. Petra 5:6, 7.
Trvalé svetlo na našom chodníku
23, 24. V čom je pre teba 119. žalm užitočný?
23 Žalm 119 môže byť pre nás užitočný v rôznych ohľadoch. Napríklad si môžeme viac uvedomiť svoju závislosť od Boha, pretože tento žalm ukazuje, že pravé šťastie pramení z toho, že ‚chodíme v Jehovovom zákone‘. (Žalm 119:1) Žalmista nám pripomína, že ‚podstatou Božieho slova je pravda‘. (Žalm 119:160) To by určite malo zvýšiť naše ocenenie pre celé písané Božie Slovo. Rozjímanie nad 119. žalmom by nás malo podnietiť k usilovnému štúdiu Biblie. Žalmista opakovane prosil Boha: „Vyučuj ma svoje predpisy.“ (Žalm 119:12, 68, 135) Žiadal tiež: „Vyučuj ma dobrote, rozumnosti a poznaniu, lebo prejavujem vieru v tvoje prikázania.“ (Žalm 119:66) Je dobré, ak sa aj my tak modlíme.
24 Vďaka Božiemu vyučovaniu môžeme mať blízky vzťah k Jehovovi. Žalmista opakovane o sebe hovoril ako o Božom služobníkovi. Obrátil sa na Jehovu s dojímavými slovami: „Som tvoj.“ (Žalm 119:17, 65, 94, 122, 125; Rimanom 14:8) Je veľkou výsadou slúžiť Jehovovi a chváliť ho ako jeho svedok! (Žalm 119:7) Slúžiš Bohu ako hlásateľ Kráľovstva s radosťou? Ak áno, buď si istý, že Jehova ťa bude naďalej podporovať a žehnať v tejto mimoriadnej činnosti, pokiaľ budeš vždy dôverovať jeho slovu a dovolíš, aby osvetľovalo tvoj chodník.
Ako by si odpovedal?
• Prečo by sme mali mať radi Božie slovo?
• Ako nás Božie slovo podporuje?
• Ako nám pomáhajú Jehovove pripomienky?
• Prečo je Jehovov ľud v bezpečí a v pokoji?
[Obrázok na strane 16]
Božie slovo je zdrojom duchovného svetla
[Obrázok na strane 17]
Ak milujeme Jehovove pripomienky, Jehova nás nikdy nebude považovať za ‚penovú trosku‘
[Obrázky na strane 18]
Ak si denne čítame Bibliu, pri modlitbe si môžeme ľahko spomenúť na užitočné texty