7. kapitola

Deti — zodpovednosť i odmena

1–4. a) Poznáš niektoré obdivuhodné podrobnosti o vývoji dieťaťa v matkinom tele? b) Ako ti poznanie týchto vecí pomáha oceniť si výrok Žalmu 127:3?

PRIANIE stať sa otcom či matkou má v sebe niečo vzrušujúce, ale súčasne všedné. Rodenie detí je každodennou udalosťou, a predsa je každé narodenie výsledkom nesmierne komplikovaných pochodov. Ak o nich niečo vieme, lepšie pochopíme, čo inšpirovalo žalmistu k takémuto výroku: „Hľa, synovia sú dedičstvom od Jehovu; plod brucha je odmena.“ ​(Žalm 127:3) Uvažuj o tom, aké zložité deje vedú k narodeniu dieťaťa.

² Mužská pohlavná bunka sa v žene spojí s vaječnou bunkou. Dve bunky sa stanú jednou a táto jedna bunka sa začína deliť. Stanú sa z nej dve, z dvoch štyri, zo štyroch osem, až je nakoniec z tejto jedinej bunky rozmnožených v dospelom človeku približne 60 000 000 000 000 buniek. Spočiatku boli všetky bunky rovnaké. Potom sa začali meniť na rôzne druhy buniek — kostné, svalové, nervové, pečeňové, očné, kožné, atď.

³ Niektoré z tajomstiev rozmnožovania a diferenciácie už človek objavil, ale mnohé nie sú dosiaľ objasnené. Čo pôsobí na pôvodnú bunku, aby sa začala deliť? Keď delenie pokračuje, čo núti bunky, aby sa začali meniť na mnoho rôznych druhov? Čo dáva podnet týmto rôznym druhom buniek, aby sa zoskupovali do zvláštnych tvarov, veľkostí a funkcií, a vytvorili pečeň, nos, alebo prsty na nohe? Tieto zmeny nastávajú v presne stanovenom čase. Čo kontroluje časový plán? Navyše, rastúci zárodok je v matkinom tele akýmsi „cudzím telom“, ktorého genetické usporiadanie sa líši od jej tela. Za normálnych okolností jej telo odmieta cudzie tkanivo, napríklad transplantovanú kožu alebo orgán iného človeka. Prečo neodmieta tento geneticky cudzí zárodok, ale namiesto toho približne 280 dní ho živí?

⁴ Všetky tieto úžasné pochody nastávajú podľa určitého časového plánu, lebo Boh Jehova vložil tento plán do bunky vytvorenej spermiou a vajíčkom. To naznačuje žalmista, keď hovorí stvoriteľovi: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti, čo sa týka dní, keď boli tvorené a nebola ešte nijaká z nich.“ — Žalm 139:16.

VÝVOJ A NARODENIE

5–8. Čo sa napríklad deje v matkinom tele medzi štvrtým týždňom ťarchavosti a narodením dieťaťa?

⁵ Zárodok sa rýchlo vyvíja. Do štyroch týždňov má mozog, nervový systém a obehový systém so srdcom, ktoré pumpuje krv do už vytvorených ciev. Šesť týždňov sa krv vyrába v žĺtkovom váčku; potom túto funkciu preberá pečeň a nakoniec ju prevezme kostná dreň. V piatom týždni sa začínajú tvoriť ruky a nohy, v troch ďalších týždňoch sa objavujú prsty na rukách a na nohách. Do siedmeho týždňa sa vytvoria väčšie svalové skupiny súčasne s očami, ušami, nosom a ústami.

⁶ Žalmista pokračuje a hovorí Jehovovi: „Moje kosti neboli pred tebou skryté.“ ​(Žalm 139:15) Keď sa v deviatom týždni formuje kostra, mení sa chrupavka na kosť. Vyvíjajúce sa dieťa sa teraz označuje už ako plod, nie iba zárodok. „Ty sám si vytvoril moje obličky.“ ​(Žalm 139:13) Tento Bohom riadený proces sa odohráva v štvrtom mesiaci, a obličky teraz začínajú filtrovať krv.

⁷ V tomto období sa už vyvíjajúce sa dieťa pohybuje, vrtí sa a krúti prstami na rukách i nohách, keď sa dlaň jeho ruky alebo chodidlo jeho nohy niečoho dotkne. Zviera veci prstom a palcom a cumle si palec, čím si cvičí svaly, ktoré neskôr použije pri cicaní z matkiných pŕs. Dieťa čká a matka cíti, že sa hýbe. Do šiesteho mesiaca je vlastne už veľa orgánov úplných. Dieťaťu sa otvorili nosné dierky, objavilo sa obočie, a čoskoro otvorí oči a bude počuť, takže aj v maternici sa môže zľaknúť silných zvukov.

⁸ V štyridsiatom týždni začínajú pôrodné bolesti. Svaly matkinej maternice sa sťahujú a začína cesta dieťaťa na svet. Hlava dieťaťa sa pritom trošku zdeformuje, ale pretože lebečné kosti ešte spolu pevne nezrástli, nadobudne hlava po narodení svoj normálny tvar. Až doteraz robila matka za dieťa všetko: obstarávala mu kyslík, potravu, ochranu, teplo a tiež odstraňovala odpadové látky. Dieťa to teraz musí robiť samo, a to rýchle, inak by zomrelo.

 9. Aké zmeny musia rýchlo nastať, aby dieťa mohlo žiť mimo matkinho tela?

⁹ Musí začať dýchať, aby pľúca mohli zásobovať krv kyslíkom. To je však umožnené inou drastickou zmenou, ktorá musí nastať okamžite: krv v tele dieťaťa sa musí dať inou cestou. Kým bol plod v matkinom tele, mal v srdcovej stene otvor. Stena oddeľovala pravú a ľavú komoru a zadržiavala väčšiu časť krvi dieťaťa, aby sa nedostala do pľúc. Krv, ktorá vytekala tým smerom, pred pľúcami sa odvádzala silnou cievou mimo nich. Len 10 percent krvi dieťaťa v tele matky prechádzalo pľúcami. Po narodení musí nimi okamžite prúdiť všetka krv. Preto sa o niekoľko sekúnd po narodení uzavrie veľká cieva, ktorá odvádzala krv mimo pľúc, a krv, ktorá ňou pretekala, teraz ide do pľúc. Medzitým sa uzatvára otvor v srdcovej stene a všetka krv čerpaná z pravej srdcovej komory ide do pľúc, aby sa okysličila. Dieťa dýcha, krv sa okysličuje. Udiali sa dramatické zmeny a dieťa žije! Inšpirovaný žalmista to prekrásne zhŕňa slovami: „Držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky. Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.“ — Žalm 139:13, 14.

10. Aký pocit by mal opanovať rodičov, keď uvažujú o obdivuhodnom vývoji svojho dieťaťa v tele matky?

¹⁰ S akou vďačnosťou by sa mali manželské dvojice pozerať na tento dar od Jehovu! Na schopnosť vytvoriť ľudského tvora, dieťa, ktoré je časťou oboch, a predsa je odlišné. Naozaj, „dedičstvo od Jehovu“!

STAROSTLIVOSŤ O „DEDIČSTVO“

11. Aké otázky by si mali položiť tí, ktorí uvažujú o založení rodiny a prečo?

¹¹ Boh Jehova mal viac ako len mravný dôvod na to, aby dal zákon, ktorý obmedzoval pohlavné styky iba na manželské dvojice. Myslel aj na príchod detí. Dieťa potrebuje otca aj matku, ktorí sa navzájom milujú a ktorí budú milovať a nežne sa starať aj o svojich potomkov. Novorodenec potrebuje teplo a bezpečie domova a otca s matkou, ktorí ho chcú a ktorí mu vytvoria prostredie vhodné na jeho rast a osobný rozvoj. Manželia, ktorí uvažujú o tom, že by chceli mať dieťa, mali by sa spýtať sami seba: Chceme dieťa naozaj? Môžeme sa oň postarať — nielen v telesnom ale aj v citovom a duchovnom ohľade? Budeme ho riadne vychovávať a dáme mu správny príklad, aby ho nasledovalo? Sme ochotní prijať zodpovednosť, akú prináša rodičovstvo, a obete, ktoré sú s tým spojené? Ako deťom sa nám možno zdalo, že nás rodičia príliš „držali na uzde“, ale keď sa sami staneme rodičmi, zisťujeme, aká je výchova detí v skutočnosti časove náročná úloha. Rodičovstvo však neprináša len zodpovednosť, môže tiež veľmi obšťastňovať.

12–14. Keď žena oťarchavie, ako môže prispieť k vývoju zdravého dieťaťa a) diétou, b) uposlúchnutím rady o alkohole, tabaku a drogách, c) ovládaním svojich citov?

¹² Padlo rozhodnutie — buď priamo rodičmi alebo biologickými okolnosťami. Si ťarchavá. Začína sa tvoja starostlivosť o „dedičstvo od Jehovu“. Niektoré veci musíš jesť, iným sa musíš vyhýbať alebo ich obmedziť. Dôležité sú potraviny bohaté na železo,a lebo dieťa si ich v tvojom tele hromadí do zásoby, aby mu po jeho narodení vydržali šesť mesiacov. Potrebuješ viac mlieka (aj syr a tvaroh je dobrý), aby si zásobila svoje dieťa vápnikom, ktorý potrebuje na stavbu kostí. A vyvážený príjem uhlohydrátovb napomôže tomu, aby si sa vyhla nadmernému prírastku na váhe. Je pravda, že ješ za dvoch, ale jeden z vás je veľmi, veľmi maličký.

¹³ Podľa spôsobu svojho života môže žena uvažovať ešte o ďalších činiteľoch. Ak pije počas ťarchavosti alkohol, jej plod pije s ňou. Musí byť preto opatrná, lebo nadmerným pitím by mohla spôsobiť spomalenie duševného i telesného vývoja dieťaťa. Niektoré deti sa narodili opité, lebo ich matky boli silné alkoholičky. Fajčením sa dostáva do krvného obehu plodu nikotín a nastáva tiež to, že kyslík v jeho krvi je nahradený kysličníkom uholnatým. Tak sa môžu vyhliadky dieťaťa na normálne zdravie nenapraviteľne poškodiť ešte pred jeho narodením. Samovoľné potraty a mŕtvo narodené deti sa vyskytujú oveľa častejšie u žien, ktoré fajčia. Ak užíva matka návykové drogy, môžu spôsobiť, že dieťa sa narodí so sklonom k návyku. Aj niektoré návykové drogy podávané ako liek sa môžu ukázať ako nebezpečné a môžu dieťa zmrzačiť. Niektoré poškodenia údajne zaviní dokonca nadmerné pitie kávy.

¹⁴ Okrem toho môže duševné zaťaženie matky zmeniť produkciu jej hormónov, takže plod sa stane živším a novorodenec je potom nepokojný a podráždený. Vyvíjajúci sa život je síce ‚zatienený v bruchu svojej matky‘, ale bolo by nesprávne si myslieť, že je úplne odrezaný od okolitého sveta. Matka môže plod ovplyvňovať; ona je jediným článkom, ktorý ho spája so svetom, a záleží predovšetkým na nej, či tento vplyv bude dobrý alebo zlý. Dôležité je tiež, ako sa stará o seba a ako reaguje na každodenné situácie. V tomto ohľade je však potrebná spolupráca všetkých okolo nej, ale predovšetkým láska a starostlivosť jej manžela. — Porovnaj s 1. Samuelovou 4:19.

ROZHODNUTIA, KTORÉ MUSÍTE UROBIŤ

15, 16. Aké rozhodnutia treba urobiť o spôsobe a mieste pôrodu?

¹⁵ Narodí sa tvoje dieťa v pôrodnici alebo doma? Niekde nie je ani voľba možná. Zatiaľ čo na mnohých územiach nie sú žiadne pôrodnice, inde je zas vzácnosťou porodiť dieťa doma, lebo je nedostatok pôrodných asistentiek a riskuje sa tak potrebná starostlivosť. Kdekoľvek je to možné, je vždy vhodné byť počas ťarchavosti pod kontrolou lekára, aby matka vedela, či má očakávať normálny pôrod, alebo pôrod spojený s komplikáciami.

¹⁶ Chceš byť pri pôrode pod narkózou, alebo si sa rozhodla pre „prirodzený pôrod“? Musíte sa s manželom rozhodnúť, keď zvážite všetky výhody i nevýhody. Pri „prirodzenom pôrode“ zohráva svoju úlohu aj manžel, a ďalšou výhodou je, že novorodenec je hneď od počiatku pri svojej matke. Niektorí sa nazdávajú, že sa má o týchto výhodách vážne uvažovať, ak z prehliadok vyplýva, že pôrod bude bez komplikácií. Istí bádatelia tvrdia, že deti narodené za šetrnejších podmienok prirodzeným spôsobom majú menej citových problémov a psychosomatických ochorení ako iné deti.

17–19. Čo odhaľuje prieskum o výhodách, ak je dieťa čo najskôr po narodení s matkou?

¹⁷ V časopise Psychology Today, vydanom v decembri 1977, čítame:

„Psychológovia vedia už desiatky rokov, že prvý rok života dieťaťa môže trvale ovplyvniť jeho neskorší duševný a fyzický rozvoj. Teraz sa zdá, že prvý deň dieťaťa — možno už jeho prvých 60 minút — je takisto rozhodujúcich. Citové puto, ktoré si vytvára matka k dieťaťu, a spôsob starostlivosti, ktorú mu začína venovať, sú po pôrode mimoriadne dôležité. Nedávne štúdie totiž ukazujú, že prvé hodiny majú mnoho spoločného s utváraním matkinho postoja k dieťaťu, so silou jej väzby naň a s jej materinskými citmi.“

¹⁸ Ak matka nie je počas pôrodu pod narkózou, dieťa je čulé, má otvorené oči, pozerá sa okolo, sleduje pohyby, otáča sa za ľudskými hlasmi a mimoriadne reaguje na vysoký tón ženského hlasu. Vizuálny kontakt medzi matkou a dieťaťom sa rýchlo upevňuje. To je veľmi dôležité. Pri niektorých výskumoch matky vyhlasovali, že k dieťaťu pocítili bližší vzťah, keď sa na ne čo len raz pozrelo. Telesný kontakt medzi matkou a dieťaťom ihneď po jeho narodení sa považuje za užitočný pre oboch.

¹⁹ Bádatelia tvrdia, že poruchy u dojčiat ošetrovaných v lekárskych zariadeniach možno niekedy pozorovať od prvých pár hodín života. Porovnanie robené medzi deťmi, ktoré sa narodili v pôrodnici obvyklým spôsobom, a deťmi, ktoré boli hneď od začiatku pri matke, naznačujú, že po mesiaci si deti, narodené prirodzeným spôsobom, počínajú lepšie. „Ešte zaujímavejšia je skutočnosť,“ píše časopis Psychology Today, „že päťročné deti, ktoré neboli od svojho narodenia oddeľované od matiek, majú podstatne vyšší IQ [stupeň inteligencie] a počtom bodov v jazykových testoch prevyšujú deti, ktoré prišli na svet v pôrodniciach.“

20. Na čo ešte musíme myslieť, aby sme sa v týchto veciach múdro rozhodli?

²⁰ Ale pri tom všetkom musíme brať ohľad na okolnosti. Nemali by sme strácať zo zreteľa skutočnosť, že naši prví ľudskí rodičia nám zanechali dedičstvo nedokonalosti. To dnes nevyhnutne oberá „prirodzený pôrod“ čiastočne o jeho prirodzenosť, a naše zdedené nedostatky môžu spôsobiť komplikácie. (1. Mojžišova 3:16; 35:16–19; 38:27–29) Svoje rozhodnutie riaďte podľa svojich osobných okolností. Zvážte, čo je vo vašom prípade najmúdrejšie, a či „ideálny“ pôrod, o aký sa snažia iní, je vhodný aj pre vás.

21, 22. Aké sú niektoré výhody dojčenia?

²¹ Budeš svoje dieťa dojčiť? Má to mnoho predností pre teba i pre dieťa. Materinské mlieko je dokonalou potravou pre novorodencov. Je ľahko stráviteľné a ochraňuje pred infekciou, črevnými poruchami a chorobami dýchacích orgánov. V prvých pár dňoch sa z pŕs matky vylučuje mledzivo, nažltlá tekutina, výborná zvlášť pre novorodencov, lebo 1. je chudobná na tuk a uhlohydráty a je teda ľahko stráviteľná, 2. je bohatšia na imunologické látky než materinské mlieko, ktoré sa objaví o niekoľko dní, a 3. má ľahko preháňavý účinok, ktorý pomáha vyčistiť črevá od hlienu, žlče a črevných epitelií (buniek črevnej sliznice), ktoré sa v nich nahromadili pred narodením.

²² Dojčenie matke prospieva. Znižuje krvácanie, lebo cicanie dieťaťa povzbudzuje sťahovanie maternice. Cicanie tiež dráždi prsia, aby produkovali viac mlieka. Matky, ktoré sa obávali, že nebudú mať dosť mlieka, zisťujú, že nemajú nedostatok. Pravidelným dojčením sa v niektorých prípadoch oneskorí obnovenie ovulácie a menštruačného cyklu, a tak sa prirodzene zabráni ďalšiemu počatiu. Americká spoločnosť pre výskum rakoviny hovorí, že „u matiek, ktoré dojčia, sa v menšom počte prípadov vyskytuje rakovina pŕs“. Dojčenie tiež šetrí rodinný rozpočet.

VÝVOJ DIEŤAŤA — KAM ZAMIERIŠ SVOJ ŠÍP?

23. Aké zásady o výchove detí zahŕňa Žalm 127:4, 5?

²³ „Ako šípy v ruke mocného muža, takí sú synovia mladosti. Šťastný je ten telesne schopný muž, ktorý nimi naplnil tulec!“ ​(Žalm 127:4, 5) Šíp je užitočný vtedy, ak sa dobre namieri skôr, ako sa vystrelí z luku. Šíp sa musí starostlivo a umne zamieriť, aby zasiahol terč. Taktiež je životne dôležité, aby ste ako rodičia múdro a na modlitbe uvažovali o tom, aký začiatok dáte svojmu dieťaťu do života. Bude dieťa, keď opustí vašu starostlivosť, vyrovnaným a zrelým dospelým človekom, ktorý robí česť Bohu a ktorého si vážia aj iní?

24. a) O aké rodinné prostredie pre deti by sa mali rodičia snažiť? b) Prečo je to dôležité?

²⁴ Už pred narodením dieťaťa by ste sa mali rozhodnúť, ako sa budete oň starať a vychovávať ho. Celým svetom novorodeného dieťaťa sú predovšetkým rodičia. Aký bude tento svet? Ukáže, že si rodičia vzali k srdcu radu z Božieho slova: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Efezanom 4:31, 32) Na dieťati sa vždy odrazí atmosféra rodiny. Usiluj sa o to, aby svet tvojho dieťaťa bol pokojný a bezpečný, teplý a láskavý. Dieťa, ktorému sa prejavuje nežná starostlivosť, prijme tieto vlastnosti, a jeho citový život sa bude utvárať podľa nich. Bude opätovať tvoje city a nasledovať tvoj príklad. Genetickými zákonmi urobil náš stvoriteľ úžasné opatrenia pre vývoj dieťaťa v tele matky; ako budeš dieťa formovať, keď bude mimo tohto tela? Veľa záleží na podmienkach, aké mu vytvoríš doma. Určujú, rovnako ako gény, akým človekom sa stane dieťa v dospelosti. „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ — Príslovia 22:6.

25, 26. Prečo je rozumné, ak rodičia venujú deťom čas a pozornosť?

²⁵ Ani muž, ani žena nemôžu vytvoriť hoci jediné steblo trávy, ale spoločne môžu vytvoriť iného ľudského jedinca, úžasne komplikovaného a odlišného od každého iného človeka na zemi! Je to niečo také úžasné, že je až ťažko uveriť, koľko ľudí dnes zabúda vážiť si sväté povinnosti, ktoré sú s tým spojené. Ľudia pestujú kvety, polievajú ich, hnoja ich a plejú, aby mali nádhernú záhradu. Nemali by sme potom venovať oveľa viac času a úsilia tomu, aby sa z našich detí stali krásni ľudia?

²⁶ Manželia majú právo mať deti. Ich deti majú zasa tomu zodpovedajúce právo mať rodičov, a to nielen podľa mena, ale aj v skutočnosti. Bohu oddaný kresťan môže stráviť veľa času a energie, keď sa delí o biblické poznanie s niekým v nádeji, že urobí učeníka, a pritom ešte nemusí mať úspech. Nemali by kresťanskí rodičia stráviť oveľa viac času na to, aby ‚vychovávali svoje deti v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní‘? (Efezanom 6:4) Ak vychovajú jedno dieťa tak, že sa stane znamenitým služobníkom darcu života, Boha Jehovu, nie je to vari dôvod veľkej radosti? Tak sú rodičia naozaj bohato odmenení za to, že dali život synovi alebo dcére. — Príslovia 23:24, 25.

27. Prečo by sme pri výchove mali brať do úvahy vlastnú osobnosť dieťaťa?

²⁷ Žalm 128:3 prirovnáva deti k mladým olivám: „Tvoja manželka bude ako plodonosný vinič v najvnútornejších častiach tvojho domu. Tvoji synovia budú ako odnože olivovníkov okolo tvojho stola.“ Stromy sa môžu pestovaním rôzne tvarovať. Niektoré sa ťahajú po múre, iné sa rozvetvujú nízko nad zemou. Niektoré sú malé zákrsky, lebo sa im odrezávajú korene a brzdí sa ich vývoj, ako napríklad bonsaj. Jedno staré príslovie zdôrazňuje, ako bude včasná výchova pôsobiť na dieťa: „Strom sa musí formovať, kým je ešte mladý.“ Tu je však veľmi potrebná vyrovnanosť. Na jednej strane potrebuje dieťa vedenie, aby sa podriadilo spravodlivým meradlám; súčasne by však rodičia nemali očakávať, že sa dieťa prispôsobí dajakej ich vopred utvorenej predstave o osobnosti, akou by sa dieťa malo stať. Nikto nedokáže, aby oliva plodila figy. Vychovávajte teda svoje dieťa podľa správnych zásad, ale nesnažte sa ho dostať do vopred určenej šablóny, ktorá mu nedovolí, aby sa normálnym spôsobom prejavila jeho odlišná osobnosť a zdedené dary. Urobte si čas, aby ste pochopili svoje dieťa, ktoré ste splodili. Potom, ako mladý útly stromček, veďte svoje dieťa dostatočne pevne, aby ste ho chránili a podopierali na správnej ceste, a predsa dostatočne jemne, aby ste dieťaťu nebránili v plnom rozvoji jeho dobrých vlôh.

ODMENA OD JEHOVU

28. Aký úžitok môžeme mať z toho, čo hovorí 1. Mojžišova 33:5, 13, 14 o Jakobovom záujme o jeho deti?

²⁸ V starých dobách prejavil Jakob otcovskú starostlivosť o svoje deti. Keď mu bola navrhnutá cesta, ktorej tempo by mohlo byť pre ne príliš vysoké, povedal Jakob tomu, kto mu ju navrhol: „Môj pán si je vedomý toho, že deti sú útle a že mám na starosti ovce a dobytok, ktorý dáva cicať, a keby ich hnali príliš rýchlo jediný deň, tak celé stádo drobného dobytka určite uhynie. Nech môj pán, prosím, predíde svojho sluhu, ale nech ja sám pokračujem cestou v pohode, podľa kroku hospodárskych zvierat, ktoré sú predo mnou, a podľa kroku detí.“ Keď sa predtým stretol so svojím bratom Ezauom, dostal otázku: „Kto sú tí s tebou?“ Jakob odpovedal: „Deti, ktorými Boh prejavil priazeň tvojmu sluhovi.“ ​(1. Mojžišova 33:5, 13, 14) Rodičia by dnes nemali prejavovať iba láskavý ohľad svojim deťom ako Jakob, ale mali by sa na ne pozerať ako on, ako na priazeň od Jehovu. Pred svadbou by si mal muž samozrejme zodpovedne rozmyslieť, či môže podporovať manželku i deti. Biblia radí: „Priprav vonku svoju prácu a prichystaj ju na poli. Potom si tiež vybuduj svoju domácnosť.“ ​(Príslovia 24:27) V súlade s touto praktickou radou by sa mal muž vopred pripraviť na manželstvo a rodinný život. Potom sa aj neplánovaná ťarchavosť privíta s radosťou a nestane sa finančným bremenom.

29. Prečo by sa malo vopred zodpovedne uvažovať o tom, či mať deti?

²⁹ Otázka, či majú mať manželia deti, si zasluhuje zodpovednú úvahu, a to nielen pokiaľ ide o prvorodené dieťa, ale aj o každé ďalšie. Zisťujú azda rodičia, že je pre nich ťažké živiť a vychovávať deti, ktoré už majú, alebo sa o ne starať? Potom by ich mala úcta k stvoriteľovi a láska, ktorú majú, rozhodne viesť k tomu, aby uvažovali o svojom sebaovládaní, čím môžu zabrániť ďalšiemu prírastku v rodine.

30. a) Prečo môžeme povedať, že dieťa naozaj patrí Bohu? b) Ako by to malo ovplyvniť názor rodičov?

³⁰ Čie je to vlastne dieťa? V určitom zmysle vaše. Ale v inom zmysle patrí dieťa stvoriteľovi. Zverila sa vám starostlivosť oň, tak ako sa zverila vašim rodičom starostlivosť o vás. V skutočnosti ste však ani vy neboli majetkom svojich rodičov. Nemohli s vami zaobchádzať, ako by sa im páčilo. Ani vaše dieťa nie je v tomto zmysle vaším majetkom. Rodičia nemôžu riadiť ani kontrolovať okamih počatia ani vývoj dieťaťa v matkinom tele. Dokonca nemôžu ani vidieť alebo úplne pochopiť úžasný proces, ktorý sa pri tom odohráva. (Žalm 139:13, 15; Kazateľ 11:5) Ak nejaká telesná nedokonalosť spôsobí potrat alebo narodenie mŕtveho dieťaťa, nemôžu ho priviesť k životu. Áno, je treba, aby sme pokorne uznali, že Boh je naším životodarcom a že mu všetci patríme. „Jehovovi patrí zem a to, čo ju napĺňa, úrodná zem i tí, ktorí na nej bývajú.“ — Žalm 24:1

31, 32. a) Akú zodpovednosť majú rodičia pred Bohom? b) Čo vyplynie z toho, keď konajú patrične podľa svojej zodpovednosti?

³¹ Ste zodpovední za deti, ktoré privediete na svet a budete tiež skladať stvoriteľovi účty za ich výchovu. On to bol, kto stvoril zem s predsavzatím, aby sa na nej bývalo a obdaril našich prvých ľudských rodičov plodiacou silou, aby uskutočnili jeho predsavzatie. Tým, že sa od neho odvrátili, postavili sa na stranu odporcu, ktorý uviedol do pochybnosti oprávnenosť Božej zvrchovanosti nad rodinou jeho tvorov v nebi i na zemi. Ak vychovávate svoje deti, aby vyrástli v rýdzosti voči svojmu stvoriteľovi, dokážete, ty i tvoja rodina, že odporca je luhár, a Boh Jehova je pravdovravný. V Prísloviach 27:11 sa píše: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“

³² Ak spĺňate svoju povinnosť voči deťom spolu so zodpovednosťou voči Bohu, môžete mať pocit skutočného naplnenia života. Z celého srdca sa budete môcť pripojiť k výroku v Žalme 127:3: „Plod brucha je odmena.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 93]

Zblíženie teraz zabráni generačnej priepasti neskôr