Život — dar od Boha
DVADSAŤŠTYRI hodín denne prečerpáva naše srdce vzácnu krv v celom tele. Zaspíme, a naše pľúca sa ďalej rozťahujú a sťahujú. Jeme nejaké jedlo, a potrava je automaticky trávená. To všetko sa deje každý deň, s malým alebo žiadnym vedomým úsilím z našej strany. Tieto tajomné a obdivuhodné procesy, tak ľahko považované za samozrejmosť, sú časťou daru, ktorý nazývame život. V určitom zmysle ho možno označiť za zázračný dar.
Uvažujme o priebehu počatia a narodenia človeka. Hoci telo bežne odmieta cudzie tkanivo, maternica robí v prípade oplodneného vajíčka výnimku. Neodmieta rastúci zárodok ako cudzie tkanivo, naopak, poskytuje mu výživu a chráni ho dovtedy, kým nie je pripravené ukázať sa na svet ako dieťatko. Bez schopnosti maternice urobiť túto veľmi dôležitú výnimku z pravidla odmietania cudzieho tkaniva by narodenie človeka nebolo možné.
No i tak by bol život novorodenca krátky, keby v maternici nedošlo k istému vývoju v čase, keď má plod len asi štyri mesiace. Vtedy si začína cumľať palček, a tak cvičiť svaly, ktoré mu neskôr umožnia prijímať potravu z matkiných prsníkov. A to je len jedna z mnohých životne dôležitých vecí, ktoré sú vyriešené dlho pred narodením dieťaťa.
Kým je plod v maternici, v stene srdca má otvor. Pri narodení sa však tento otvor automaticky zatvára. Okrem toho sa pri narodení automaticky uzavrie veľká krvná cieva, ktorá odvádza krv mimo pľúc, kým je plod ešte v maternici; krv teraz prúdi do pľúc, kde môže byť okysličená, keď sa dieťa prvýkrát nadýchne.
Toto všetko je však iba začiatok. Rad vynikajúco navrhnutých systémov (ako je dýchací, obehový, nervový a endokrinný systém) bude plniť a koordinovať svoje funkcie s účinnosťou, ktorá ohromuje ľudské chápanie — to všetko pre zachovanie života. Nie div, že istý staroveký pisateľ povedal Bohu: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Žalm 139:14.
Je zjavné, že pisateľ týchto krásnych slov neveril, že život je jednoducho dielom slepej evolučnej náhody. Ak by to tak bolo, nemali by sme žiadne skutočné povinnosti ani zodpovednosť v súvislosti s tým, ako by sme mali využívať svoj život. Mechanizmy života však zjavne odzrkadľujú plán, a plán vyžaduje plánovača. Biblia to vysvetľuje zásadou: „Každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh.“ (Hebrejom 3:4) Preto je životne dôležité ,vedieť, že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami seba.‘ (Žalm 100:3) Áno, život je viac než akási priaznivá náhoda; je to dar od samotného Boha. — Žalm 36:9.
Keďže je to tak, aké povinnosti máme voči Darcovi života? Čo očakáva od nás, pokiaľ ide o to, ako využívame život? O týchto i ďalších otázkach, ktoré s nimi súvisia, budeme uvažovať v nasledujúcom článku.