Čo je v tvojom živote prvoradé?

„Daj mi poznať cestu, ktorou mám kráčať.“ — ŽALM 143:8.

 1. Čo o ľudských snahách a ich výsledkoch usúdil kráľ Šalamún?

PRAVDEPODOBNE vieš tak ako každý, že život je naplnený rôznymi činnosťami a záujmami. Keď o nich premýšľaš, môžeš niektoré z nich označiť za nevyhnutné. Iné činnosti a záujmy sú menej dôležité alebo dokonca zbytočné. Skutočnosť, že si to uvedomuješ, znamená, že sa zhoduješ s jedným z najmúdrejších mužov v histórii, s kráľom Šalamúnom. Keď Šalamún dôkladne preskúmal životné činnosti, dospel k záveru: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ (Kazateľ 2:4–9, 11; 12:13) Aký význam to má pre nás dnes?

 2. Akú základnú otázku by si mali klásť bohabojní ľudia a k akým príbuzným otázkam táto otázka vedie?

² Ak sa chceš ‚báť pravého Boha a dodržiavať jeho prikázania‘, polož si túto podnetnú otázku: ‚Čo je v mojom živote prvoradé?‘ Pravda, možno sa nad touto otázkou nezamýšľaš denne, ale prečo o nej nepouvažovať teraz? Táto otázka v skutočnosti vyvoláva niektoré príbuzné otázky, napríklad: ‚Nekladiem azda neprimeraný dôraz na svoju prácu či zamestnanie, alebo na hmotné veci? Aké miesto v mojom živote má moja domácnosť, rodina a moji milovaní?‘ Mladý človek sa môže pýtať: ‚Do akej miery si moju pozornosť a čas vyžaduje vzdelávanie? Je v skutočnosti mojím prvoradým záujmom nejaký koníček, šport či dajaký druh zábavy alebo techniky?‘ A bez ohľadu na náš vek či situáciu by sme sa mali pýtať: ‚Aké miesto má v mojom živote služba Bohu?‘ Pravdepodobne budeš súhlasiť, že je potrebné mať poradie hodnôt. Ale ako a kde môžeme získať pomoc, aby sme si ho stanovili múdro?

 3. Čo pre kresťanov znamená stanoviť si poradie hodnôt?

³ Slovo „prvoradé“ v základnom význame znamená niečo, čo predchádza všetko ostatné alebo čo treba zvažovať ako prvé. Či už si Jehovovým svedkom alebo patríš k miliónom úprimných ľudí študujúcich Božie Slovo, ktorí sú s nimi spojení, zamysli sa nad touto pravdivou myšlienkou: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami.“ (Kazateľ 3:1) K tomu právom patrí prejavovanie láskyplného záujmu o rodinné vzťahy. (Kolosanom 3:18–21) Týka sa to aj poctivého zaopatrovania domácnosti prostredníctvom svetskej práce. (2. Tesaloničanom 3:10–12; 1. Timotejovi 5:8) A kvôli zmene činnosti si azda vyhradíš čas na nejaký koníček alebo na príležitostnú zábavu, či na rekreáciu. (Porovnaj Marka 6:31.) Ale keď sa vážne zamyslíš, nevidíš, že nič z toho nie je v živote prvoradé? Dôležitejšie je niečo iné.

 4. Ako sa list Filipanom 1:9, 10 vzťahuje na stanovenie si poradia hodnôt?

⁴ Pravdepodobne uznávaš, že biblické zásady poskytujúce vedenie sú cennou pomocou, keď si chceš stanoviť poradie hodnôt a robiť múdre rozhodnutia. Napríklad v liste Filipanom 1:9, 10 sú kresťania nabádaní, aby sa ‚viac a viac rozhojňovali presným poznaním a plnou rozlišovacou schopnosťou‘. S akým cieľom? Apoštol Pavol dodal: „Aby ste sa uistili o dôležitejších veciach.“ Vari to nedáva zmysel? Na základe presného poznania môže kresťan s rozlišovacou schopnosťou rozhodnúť, čo v živote by malo byť jeho hlavným — prvoradým — záujmom.

Príklad v tom, čo je prvoradé

 5. Ako Písma ukazujú, čo bolo prvoradé v Ježišovom živote, keď opisujú príklad, ktorý zanechal kresťanom?

⁵ Vzácny aspekt poznania nachádzame v slovách apoštola Petra: „Na to ste boli povolaní, lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ (1. Petra 2:21) Áno, aby sme našli kľúč k tomu, čo je v živote prvoradé, môžeme preskúmať, čo si o tom myslel Ježiš Kristus. Žalm 40:8 o ňom prorocky hovorí: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ A on sám vyjadril rovnakú myšlienku takto: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ — Ján 4:34; Hebrejom 12:2.

 6. Ako môžeme dosiahnuť rovnaké výsledky ako Ježiš, pokiaľ ide o dávanie Božej vôle na prvé miesto?

⁶ Všimni si, čo je tu kľúčové — konanie Božej vôle. Ježišov príklad zdôrazňuje, čo majú jeho učeníci vo svojom živote správne postaviť na prvé miesto, lebo Ježiš povedal, že „každý, kto je dokonale vyučený, bude ako jeho učiteľ“. (Lukáš 6:40) A keď Ježiš chodil v súlade s predsavzatím svojho Otca, ukázal, že považovať Božiu vôľu stále za prvoradú prináša ‚plesanie do sýtosti‘. (Žalm 16:11; Skutky 2:28) Chápeš, čo to znamená? Keď si Ježišovi nasledovníci volia konanie Božej vôle ako prvoradú vec vo svojom živote, zažijú „plesania do sýtosti“ a budú sa tešiť zo skutočného života. (1. Timotejovi 6:19) Existuje teda viac než jeden dôvod, prečo by konanie Božej vôle malo byť tým najdôležitejším v našom živote.

 7. 8. Akým skúškam čelil Ježiš a čo sa z toho môžeme naučiť?

⁷ Ihneď ako Ježiš symbolizoval, že sa dáva k dispozícii pre konanie Božej vôle, Diabol sa ho snažil od toho odvrátiť. Ako? Pokúšaním v troch oblastiach. Ježiš zakaždým odpovedal jednoznačným biblickým vyjadrením. (Matúš 4:1–10) No čakali ho ďalšie skúšky — prenasledovanie, posmech, Judášova zrada, falošné obvinenia a potom smrť na mučeníckom kole. A predsa žiadna z týchto skúšok neprinútila lojálneho Božieho Syna, aby sa odchýlil od svojej cesty. V jednom kritickom okamihu sa Ježiš modlil: „Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš... Nech sa stane tvoja vôľa.“ (Matúš 26:39, 42) Nemal by byť každý z nás hlboko pohnutý touto stránkou príkladu, ktorý nám Ježiš zanechal a ktorý nás podnecuje ‚vytrvávať v modlitbe‘? — Rimanom 12:12.

⁸ Áno, božské vedenie je mimoriadne užitočné, keď si stanovujeme poradie hodnôt v živote, a to najmä ak čelíme nepriateľom pravdy a odporcom Božej vôle. Spomeň si na úpenlivú prosbu verného kráľa Dávida o vedenie, keď zažíval odpor nepriateľov. Pochopíme to, keď pouvažujeme o časti 143. žalmu. Malo by nám to pomôcť rozlíšiť, ako môžeme posilniť svoj osobný vzťah k Jehovovi a byť upevnení, aby sme neustále dávali konanie Božej vôle na prvé miesto v našom živote.

Jehova počuje naše modlitby a odpovedá na ne

 9. a) Hoci bol Dávid hriešnikom, čo prezrádzajú jeho slová i skutky? b) Prečo by sme sa nemali vzdávať v konaní toho, čo je správne?

⁹ Hoci bol Dávid hriešnym smrteľníkom, veril, že Jehova bude načúvať jeho úpenlivej prosbe. Pokorne prosil: „Ó, Jehova, počuj moju modlitbu; nakloň ucho k mojej úpenlivej prosbe. Vo svojej vernosti mi odpovedz, vo svojej spravodlivosti. A nevchádzaj do súdu so svojím sluhom; veď pred tebou nikto živý nemôže byť spravodlivý.“ (Žalm 143:1, 2) Dávid si uvedomoval svoju nedokonalosť, a predsa bolo jeho srdce voči Bohu úplné. Preto dôveroval, že dostane odpoveď v spravodlivosti. Či nás to nepovzbudzuje? Aj keď nedosahujeme Božiu spravodlivosť, môžeme mať dôveru, že nás počuje, ak je naše srdce voči nemu úplné. (Kazateľ 7:20; 1. Jána 5:14) Zatiaľ čo vytrvávame v modlitbe, musíme byť v týchto zlých dňoch odhodlaní ‚premáhať zlo dobrom‘. — Rimanom 12:20, 21; Jakub 4:7.

10. Prečo Dávid prežíval obdobia úzkosti?

¹⁰ Dávid mal nepriateľov práve tak ako my. Prežíval obdobia úzkosti, či už ako utečenec pred Saulom, prinútený hľadať útočište na osamelých, neprístupných miestach, alebo ako kráľ sužovaný nepriateľmi. Opísal, ako to naňho vplývalo: „Nepriateľ prenasleduje moju dušu... Spôsobil, že bývam v temných miestach... A môj duch vo mne ochabuje; ustrnulo moje srdce vo mne.“ (Žalm 143:3, 4) Mal si už dôvod cítiť sa podobne?

11. Aké chvíle úzkosti prežívali novodobí Boží služobníci?

¹¹ Tlak nepriateľov, skúšky vyvolané vážnymi ekonomickými ťažkosťami, vážna choroba či iné znepokojivé problémy doviedli niektorých členov Božieho ľudu k pocitu, že ich duch sa vyčerpá. Aj ich srdcia občas akoby ustrnuli. Je to akoby volali: „Pretože si mi dal vidieť mnoho útlaku a nešťastia, kiež ma znovu oživíš... Kiež ma obklopíš a potešíš.“ (Žalm 71:20, 21) Ako dostali pomoc?

Ako čeliť snahám nepriateľov

12. Ako sa kráľ Dávid vyrovnával s nebezpečenstvom a skúškami?

¹² Žalm 143:5 ukazuje, čo robil Dávid, keď bol sužovaný nebezpečenstvom a veľkými skúškami: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ Dávid si pripomínal, ako Boh zaobchádzal so svojimi služobníkmi a ako on sám zažíval oslobodenie. Rozjímal o tom, čo Jehova urobil pre svoje veľké meno. Áno, Dávid sa stále zaoberal Božími dielami.

13. Ako nám uvažovanie o starovekých i novodobých príkladoch verných služobníkov pomôže vytrvávať, keď budeme čeliť skúškam?

¹³ Nepripomíname si často aj my, ako Boh zaobchádza so svojím ľudom? Určite áno! K tomu patrí i záznam o „veľkom oblaku svedkov“ v predkresťanských časoch. (Hebrejom 11:32–38; 12:1) Aj pomazaní kresťania v prvom storočí boli povzbudzovaní, aby ‚pamätali na predošlé dni‘ a na to, v čom už vytrvali. (Hebrejom 10:32–34) A čo skúsenosti Božích služobníkov v novej dobe, napríklad tie, ktoré sú opísané v knihe Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva?a Správy, ktoré sú zdokumentované v tejto aj v iných publikáciách, nám umožňujú pripomínať si, ako Jehova pomáhal svojmu ľudu vytrvať počas zákazu, väznenia, davových akcií a v koncentračných a pracovných táboroch. Pomáha mu v skúškach v krajinách rozorvaných vojnou, ako je Burundi, Libéria, Rwanda a bývalá Juhoslávia. Keď sa prejavil odpor, Boží služobníci vytrvali, lebo si zachovali silný vzťah k Jehovovi. Jeho ruka podporovala tých, ktorí konanie jeho vôle postavili na prvé miesto vo svojom živote.

14. a) Čo je jedným príkladom toho, ako Boh podporoval človeka v situácii, ktorá by sa mohla podobať našej? b) Čo sa učíš z tohto príkladu?

¹⁴ Ale ty možno povieš, že si nezažil také brutálne týranie, a možno si myslíš, že je nepravdepodobné, aby si ho niekedy zažil. Boh však nepodporoval svoj ľud vždy len za takých okolností, ktoré by niekto mohol považovať za dramatické. Podporoval mnohých „obyčajných“ ľudí za „normálnych“ okolností. Máme tu jeden z mnohých príkladov: Strážna veža z 1. decembra 1996 obsahovala skúsenosť Penelope Makrisovej. Aký skvelý príklad kresťanskej rýdzosti! Spomínaš si, čo zniesla od blížnych, ako bojovala s vážnymi neduhmi a aké úsilie vynaložila, aby zostala v službe celým časom? A čo jej odmeňujúca skúsenosť v Mytilene? Ide hlavne o to, či chápeš takéto príklady ako pomoc pre nás všetkých, aby sme si stanovili poradie hodnôt a aby sme dávali konanie Božej vôle na prvé miesto v našom živote.

15. Čo patrí k Jehovovej činnosti, o ktorej by sme mali rozjímať?

¹⁵ Keď rozjímame o Jehovovej činnosti, ako to robil Dávid, posilňuje nás to. Jehova pri uskutočňovaní svojho predsavzatia urobil opatrenie na záchranu prostredníctvom smrti, vzkriesenia a oslávenia svojho Syna. (1. Timotejovi 3:16) Zriadil svoje nebeské Kráľovstvo, očistil nebesia od Satana a jeho démonov a tu na zemi obnovil pravé uctievanie. (Zjavenie 12:7–12) Vybudoval duchovný raj a požehnal svoj ľud vzrastom. (Izaiáš 35:1–10; 60:22) Jeho ľud teraz vydáva záverečné svedectvo pred vypuknutím veľkého súženia. (Zjavenie 14:6, 7) Áno, je veľa toho, o čom môžeme rozjímať.

16. Aké povzbudenie dostávame, pokiaľ ide o to, čím sa máme zaoberať, a o čom nás to bude presviedčať?

¹⁶ Keď sa stále zaoberáme dielami Božích rúk namiesto toho, aby sme sa príliš zaoberali ľudskými snahami, presviedča nás to o tom, že Jehovovej pôsobiacej moci nemožno odolať. Tieto diela sa však neobmedzujú iba na podivuhodné hmotné stvoriteľské diela v nebesiach a tu na zemi. (Jób 37:14; Žalm 19:1; 104:24) Medzi Božie podivuhodné diela patria aj skutky oslobodenia jeho ľudu od nepriateľských utláčateľov, ktoré vidno zo skúseností jeho starovekého vyvoleného národa. — 2. Mojžišova 14:31; 15:6.

Poznať cestu, ktorou máme kráčať

17. Nakoľko skutočný bol Jehova pre Dávida a ako nás to môže upokojiť?

¹⁷ Dávid sa modlil o pomoc, aby v ňom nevyschla životná vlaha: „Vystrel som ruky k tebe; moja duša túži po tebe ako vyčerpaná zem. Ponáhľaj sa, odpovedz mi, ó, Jehova. Môj duch prišiel ku koncu. Neskrývaj predo mnou svoju tvár, inak sa musím prirovnať k tým, ktorí zostupujú do jamy.“ (Žalm 143:6, 7) Hriešnik Dávid vedel, že Boh pozná jeho situáciu. (Žalm 31:7) Občas aj my môžeme cítiť, že naša duchovnosť veľmi upadla. No taká situácia nie je beznádejná. Jehova, ktorý počuje naše modlitby, môže urýchliť naše zotavenie tým, že nás občerství prostredníctvom milujúcich starších, článkov v Strážnej veži alebo bodov programu na zhromaždení, ktoré sa zdajú akoby určené práve nám. — Izaiáš 32:1, 2.

18. 19. a) Čo by malo byť predmetom našej úprimnej úpenlivej prosby k Jehovovi? b) Čím si môžeme byť istí?

¹⁸ Naša dôvera v Jehovu nás pobáda, aby sme ho úpenlivo prosili: „Spôsob, aby som počul tvoju milujúcu láskavosť, veď do teba som vložil svoju dôveru. Daj mi poznať cestu, ktorou mám kráčať.“ (Žalm 143:8) Sklamal vari Jehova sestru Makrisovú, ktorá bola osamotená na jednom gréckom ostrove? A sklame vari teba, keď bude konanie jeho vôle prvoradou vecou v tvojom živote? Diabol so svojimi prívržencami by rád pribrzdil alebo úplne zastavil naše dielo hlásania o Božom Kráľovstve. Či už slúžime v krajinách, kde je pravé uctievanie všeobecne povolené, alebo slúžime tam, kde je potláčané, naše zjednotené modlitby sa zhodujú s Dávidovou prosebnou žiadosťou: „Osloboď ma od mojich nepriateľov, ó, Jehova. Skryl som sa pri tebe.“ (Žalm 143:9) Náš stav bezpečia pred duchovnou pohromou spočíva v tom, že bývame na tajnom mieste Najvyššieho. — Žalm 91:1.

¹⁹ Naše presvedčenie o tom, čo je prvoradé, má pevný základ. (Rimanom 12:1, 2) Preto odolávaj snahám sveta vštepiť ti to, čo je podľa neho dôležité v ľudskom systéme vecí. Nech každá stránka tvojho života naďalej odzrkadľuje to, o čom vieš, že je prvoradé — konanie Božej vôle. — Matúš 6:10; 7:21.

20. a) Čo sme sa dozvedeli o Dávidovi zo Žalmu 143:1–9? b) Ako kresťania dnes odzrkadľujú Dávidovho ducha?

²⁰ Prvých deväť veršov 143. žalmu zdôrazňuje Dávidov blízky osobný vzťah k Jehovovi. Keď bol obkľúčený nepriateľmi, s voľnosťou reči úpenlivo prosil Boha o vedenie. Vylieval svoje srdce, keď hľadal pomoc v súvislosti so správnou cestou, ktorou mal kráčať. Podobne je to dnes v prípade ostatku kresťanov pomazaných duchom, ktorí sú na zemi, a ich spoločníkov. Svoj vzťah k Jehovovi pokladajú za drahocenný a úpenlivo prosia Jehovu o vedenie. Stále dávajú konanie Božej vôle na prvé miesto, a to i napriek tlaku zo strany Diabla a sveta.

21. Prečo je dôležité dávať dobrý príklad, ak máme učiť iných, čo by malo byť v ich živote prvoradé?

²¹ Milióny ľudí, ktorí študujú Bibliu s Jehovovými svedkami, si potrebujú uvedomiť, že konanie Božej vôle je prvoradé. Môžeme im pomôcť, aby to pochopili, keď rozoberáme 13. kapitolu knihy Poznanie, ktoré vedie k večnému životu, ktorá zdôrazňuje zásady patriace k poslušnosti Slovu.b Samozrejme, mali by v nás vidieť príklad toho, čo ich učíme. Po relatívne krátkom čase aj oni spoznajú cestu, ktorou by mali kráčať. Keď tieto milióny ľudí osobne pochopia, čo by v ich živote malo byť najdôležitejšie, mnohí budú podnietení ku kroku oddanosti a ku krstu. Potom im zbor môže pomáhať, aby ďalej kráčali po ceste života.

22. Akými otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok?

²² Mnohí ľudia ochotne uznávajú, že Božia vôľa má byť v ich živote najdôležitejšia. Ale ako Jehova progresívne vyučuje svojich služobníkov konať jeho vôľu? Aký úžitok im to prináša? Týmito otázkami a rozborom kľúčového verša, Žalmu 143:10, sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

◻ Ako si môžeme určiť poradie hodnôt uplatnením listu Filipanom 1:9, 10?

◻ Ako Ježiš ukázal, čo je prvoradé v jeho živote?

◻ Čo sa môžeme naučiť z Dávidovho konania, keď bol v skúške?

◻ Ako nám Žalm 143:1–9 pomáha dnes?

◻ Čo má byť prvoradé v našom živote?

[Obrázok na strane 10]

Dávidovo konanie dokazovalo, že sa spolieha na Jehovu

[Prameň ilustrácie]

Reprodukované z Illustrierte Pracht-Bibel/​Heilige Schrift des Alten und Neuen Testaments, nach der deutschen Übersetzung D. Martin Luther’s