Jehova je hoden večnej chvály
„Celý deň ťa chcem žehnať a chcem chváliť tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — ŽALM 145:2.
1. Prečo mal Dávid mnoho dôvodov na to, aby chválil Jehovu?
DÁVID, verný Jehovov služobník mal mnoho dôvodov na to, aby chválil Boha. Tento známy kráľ starovekého Izraela vedel o Jehovovej veľkosti a dobrote a uvedomoval si, že Jeho kraľovanie je večné. Najvyšší je hoden chvály, lebo uspokojuje túžbu všetkého živého a poskytuje milosrdenstvo svojim verným služobníkom.
2. a) Ako je 145. žalm usporiadaný? b) O akých otázkach budeme uvažovať?
2 Dávid takto chválil Boha v 145. žalme. Každý verš tohto žalmu, písaného v akrostichu, začína nasledujúcim písmenom hebrejskej abecedy, ale jedno písmeno (nun) bolo vynechané. Akrostichický sloh slúžil pravdepodobne ako pomôcka pre pamäť. Žalm 145 velebí Jehovu napríklad slovami: „Celý deň ťa budem žehnať a budem chváliť tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ (Žalm 145:2) Ako môže tento žalm pôsobiť na nás? Ako môže ovplyvniť náš vzťah k Bohu? Aby sme to zistili, pouvažujme najskôr o veršoch 1 až 10.
Jehovova veľkosť je nevyskúmateľná
3. Čo dlhujeme ‚nášmu Bohu, Kráľovi‘ podobne ako Dávid, a prečo?
3 Dávid bol kráľ, ale uznával nad sebou Jehovovu zvrchovanosť. Povedal: „Ja ťa budem vyvyšovať, ó, môj Bože, Kráľ, a budem žehnať tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ (Žalm 145:1) Jehovovi svedkovia vyvyšujú Božie meno s podobnou hlbokou úctou a chvália ho po celej zemi. Náš život je obohatený, keď sa podieľame na tejto činnosti. Podobne ako Dávid aj my sme dlžní poslušnosť a podriadenosť Jehovovi ako ‚nášmu Bohu, Kráľovi‘. Prečo? On je ‚Kráľom večnosti‘. (Zjavenie 15:3) Navyše, väčší Dávid, Ježiš Kristus, ktorý panuje z nebeského vrchu Sion od roku 1914, nám poskytuje vynikajúci príklad podriadenosti Jehovovi, Kráľovi večnosti.
4. Ako môžeme ‚žehnať Božie meno‘?
4 Dávid povedal, že bude ‚žehnať Božie meno‘. Ako môže robiť niečo také obyčajný človek? Nuž, žehnať niekoho znamená medzi iným hovoriť o ňom dobre. Ak žehnáme Božie meno, naznačuje to, že máme veľkú lásku k nemu a k jeho svätému menu Jehova. Nikdy sa naňho nesťažujeme, nikdy mu nič nevyčítame a nikdy nespochybňujeme jeho dobrotu. Len vtedy, ak máme takýto postoj, ak sme sa oddali Jehovovi a zachovávame rýdzosť ako jeho pokrstení svedkovia, môžeme povedať ako Dávid, že ‚budeme žehnať Božie meno navždy‘. Ak zotrvávame v Božej láske, môžeme dostať dar večného života, a tak budeme môcť Jehovu žehnať večne. — Júda 20, 21.
5. Ako by mala na nás pôsobiť túžba žehnať Jehovu „celý deň“?
5 Ak skutočne milujeme Toho, ktorý dáva život, povieme spolu s Dávidom: „Celý deň ťa ja budem žehnať a budem chváliť tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ (Žalm 145:2) Aký len neplodný deň by to bol, keby sme nežehnali Boha! Nech nikdy nie sme tak zamestnaní ani úzkostliví o hmotné veci, že by sme nehovorili denne o našom nebeskom Otcovi, a že by sme sa denne k nemu nemodlili. Ježiš vo vzorovej modlitbe naznačil, že sa máme modliť každý deň. Povedal: „Daj nám náš chlieb na deň podľa dennej potreby.“ (Lukáš 11:3) Mnohí Boží služobníci, ktorí mu slúžia celým časom, chvália Boha denne v svojej kresťanskej zvestovateľskej službe. Nech sú už však naše podmienky akékoľvek, naše srdce by nás malo podnecovať, aby sme každý deň nejakým spôsobom chválili Boha. A predstavme si, že ako Jehovovi oddaní svedkovia s nádejou na večný život máme veľkolepú vyhliadku chváliť jeho meno navždy! — Ján 17:3.
6. Prečo je Jehova „veľmi chválený“?
6 Určite máme dôvod chváliť Boha celý deň, lebo aj Dávid dodáva: „Jehova je veľký a veľmi chválený a jeho veľkosť je nevyskúmateľná.“ (Žalm 145:3) Jehova je tak veľký, že je neporovnateľný a jeho zvrchovanosť je absolútna. Musel to pripustiť aj babylonský kráľ Nabuchodonozor: „Nejestvuje nikto, kto môže zadržať jeho [Božiu] ruku alebo kto môže povedať: ‚Čo robíš?‘“ (Daniel 4:34, 35) Jehova „vzbudzuje bázeň nad všetkých iných bohov.“ (Žalm 96:4; 96:5, RP) Niet divu, že má byť „veľmi chválený“. Naozaj, žiadne slová chvály nie sú dostatočne vznešené, keď velebíme Jehovu. Patrí mu nekonečná, večná chvála.
7. Čo dokazuje, že Jehovova „veľkosť je nevyskúmateľná“?
7 Jehovova „veľkosť je nevyskúmateľná.“ Bez ohľadu na to, aký veľký je osobne, jeho veľkosť spočíva v tom, akým je Bohom. Veci, ktoré stvoril, sú príliš podivuhodné na to, aby sme im porozumeli, a aj my sami sme „obdivuhodne vytvorení“. (Žalm 139:14; Jób 9:10; 37:5) Vznešené však nie sú len jeho stvoriteľské diela, ale vznešené je i jeho správanie. Verne dodržiava svoje sľuby a láskavo odhaľuje svoje zámery. Nikdy však nebudeme vedieť o Bohu všetko. Po celú večnosť budeme môcť rásť v poznaní o ňom, o jeho stvorení a o jeho predsavzatiach. — Rimanom 11:33–36.
Chváľme Jehovove diela
8. a) Ako „pokolenie za pokolením“ chválilo Jehovove diela? b) Aký vzťah k uctievaniu Jehovu budú mať pravdepodobne naše deti, ak ich učíme o Jehovových dielach a skutkoch? c) Čo robí pomazaný ostatok, ktorý tvorí jedno radostné „pokolenie“?
8 Na chválu nášho nevyskúmateľne veľkého Boha možno povedať tak mnoho, že Dávid musel zvolať: „Pokolenie za pokolením bude chváliť tvoje diela a bude rozprávať o tvojich mocných skutkoch.“ (Žalm 145:4) Generácie ľudstva, idúce po sebe, pochvalne hovorili o Jehovových dielach a rozprávali o jeho mocných skutkoch. Aká je to prednosť hovoriť o týchto veciach s tými, s ktorými vedieme domáce biblické štúdiá. Môžeme im napríklad rozprávať o tom, že všetko stvoril Boh. (1. Mojžišova 1:1–2:25; Zjavenie 4:11) Môžeme hovoriť o jeho mocných skutkoch v čase, keď oslobodil Izraelčanov z egyptského otroctva, keď im pomohol zvíťaziť nad kanaanskými nepriateľmi, keď ich ochránil pred vyvraždením v starovekej Perzii a urobil pre nich ešte oveľa viac. (2. Mojžišova 13:8–10; Sudcovia 4:15; Ester 9:15–17) A nepodnecuje nás to, aby sme hovorili našim deťom o Jehovových dielach a skutkoch? Ak dáme našim potomkom takéto poučenie a ak nás uvidia radostne slúžiť Bohu, pravdepodobne sa budú pozerať na uctievanie Boha ako na potešenie a budú vyrastať tak, že ‚Jehovova radosť bude ich pevnosťou‘. (Nehemiáš 8:10; Žalm 78:1–4) Pomazaný ostatok tvorí jedno „pokolenie“ Jehovových svedkov plných radosti, ktorí chvália Božie diela pred „veľkým zástupom“, časťou generácie, ktorá bude bývať v pozemskom raji. — Zjavenie 7:9.
9. O čom si môžeme byť istí, keď uvažujeme o Božích dielach a jeho mocných skutkoch?
9 Keď uvažujeme o Božích dielach a jeho mocných skutkoch, stále viac sa presviedčame, že „Jehova neopustí svoj ľud pre svoje veľké meno“. (1. Samuelova 12:22; Žalm 94:14) Keď stojíme zoči–voči skúškam, ťažkostiam alebo prenasledovaniu, môžeme zostať pokojní a môžeme dôverovať, že „Boží pokoj“ bude strážiť naše srdcia a myšlienkové sily. (Filipanom 4:6, 7) Aké je preto vhodné, že hovoríme s druhými o našom milujúcom nebeskom Otcovi, ktorý poskytuje ochranu.
10. Čo patrí k Jehovovým „podivuhodným dielam“ a ako nás to posilňuje, keď o nich uvažujeme?
10 Mali by sme venovať čas aj úvahám o Jehovovej vznešenosti a o jeho dielach, lebo Dávid pokračuje: „Slávnou nádherou tvojej dôstojnosti a vecami tvojich obdivuhodných diel sa ja budem zaoberať.“ (Žalm 145:5) Božia dôstojnosť vzbudzuje bázeň a nedá sa s ničím porovnať. (Jób 37:22; Žalm 148:13) Preto sa Dávid zaoberal slávnou nádherou Jehovovej dôstojnosti. Žalmista sa zaoberal aj Božími „obdivuhodnými dielami“. To zahrňuje aj uplatnenie božského práva zničiť hriešnikov a zachovať zbožných ľudí podobne ako v potope. (1. Mojžišova 7:20–24; 2. Petra 2:9) Úvaha o týchto veciach posilňuje náš vzťah k Jehovovi a my potom môžeme hovoriť druhým o jeho vznešenosti a o jeho podivuhodných skutkoch. Ježiša 40 dní na pustatine posilňovalo pred pokušením to, že premýšľal o veciach, ktoré mu otvorené nebesia umožnili vidieť. (Matúš 3:13–4:11) Ježiš potom hovoril s inými o Jehovovej dôstojnosti a o jeho podivuhodných dielach, ako to robíme aj my.
11. a) Prečo padol strach na obyvateľov Jericha? b) V akom duchu hovoria Jehovovi svedkovia o Božích ‚bázeň vzbudzujúcich veciach‘ a o jeho ‚veľkosti‘?
11 Keď hovoríme o Božej vznešenosti a jeho dielach, pobádame druhých, aby o nich tiež hovorili. Dávid povedal: „A budú rozprávať o sile tvojich bázeň vzbudzujúcich vecí; tvoju veľkosť ja budem oznamovať.“ (Žalm 145:6) Rachab hovorila o strachu, ktorý padol na obyvateľov Jericha, keď počuli, ako Jehova oslobodil Izraelčanov pri Červenom mori, a ako im dal víťazstvo nad dvoma amorejskými kráľmi. Určite museli v Jerichu rozprávať o takých „bázeň vzbudzujúcich veciach“. (Jozua 2:9–11) A určite blížiace sa „veľké súženie“ bude vzbudzovať bázeň. (Matúš 24:21) Avšak to, čoho sa ľudia odcudzení Bohu tak boja, napĺňa srdcia spravodlivých „bázňou pred Jehovom“, zdravou, posvätnou úctou pred ním. (Príslovia 1:7) Jehovovi svedkovia s takýmto duchom úcty hovoria o prejavoch Božej moci. Pôvodca zázrakov sa tak stáva hlavným predmetom rozhovorov medzi pomazanými a ich pozemskými spoločníkmi. A ani prenasledovanie ich neodvráti od toho, aby hovorili ostatným o všetkých Božích dielach a o Jehovovej „veľkosti“. — Skutky 4:18–31; 5:29.
Chváľme Jehovu pre jeho dobrotu
12. Ako spôsobí Jehovova dobrota, že budeme „prekypovať“ vďačnosťou?
12 Boh je hoden chvály nielen pre svoju veľkosť ale aj pre svoju dobrotu a spravodlivosť. Preto Dávid povedal: „Pri zmienke o hojnosti tvojej dobroty budú prekypovať a pre tvoju spravodlivosť budú radostne volať.“ (Žalm 145:7) Jehovova dobrota je taká veľká, že ‚prekypujeme‘ v radostných prejavoch, keď o nej hovoríme. V hebrejčine sa tento výraz vzťahuje na vodu prýštiacu zo žriedla. Nech teda z nás ako bystrina vyviera vďačná chvála Bohu. (Príslovia 18:4) Izrael zabudol na Božiu dobrotu, na svoju veľkú škodu. (Žalm 106:13–43) Ale naše srdce nech radšej preteká takou vďačnosťou, že ostatní sa budú kajať, keď sa dozvedia, aký je Jehova dobrý k svojim oddaným svedkom. — Rimanom 2:4.
13. Aký vplyv by mali mať na nás prejavy božského práva a spravodlivosti?
13 Aj prejavy božského práva a spravodlivosti nás podnecujú k ‚radostnému volaniu‘. Potom budeme najprv hľadať nielen Božie kráľovstvo, ale aj Božiu spravodlivosť. Vždy budeme túžiť správať sa tak, aby sme prinášali chválu Jehovovi. Budeme pravidelnými zvestovateľmi kráľovstva s množstvom práce v Božej službe. Naša chvála vzdávaná Jehovovi sa nikdy neponorí do hrobového ticha. — Matúš 6:33; 1. Korinťanom 15:58; Hebrejom 10:23.
Jehova je milosrdný
14. Aké máme dôkazy, že „Jehova je milostivý a milosrdný“?
14 Dávid pripomína ďalšie Božie vlastnosti hodné chvály a hovorí: „Jehova je milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a veľký v milujúcej láskavosti.“ (Žalm 145:8) Jehova je milostivý v tom, že je absolútne dobrý a veľkorysý. (Matúš 19:17; Jakob 1:5) Robí dobro aj tým, ktorí mu neslúžia. (Skutky 14:14–17) Jehova je milosrdný, súcitný, „pamätá na to, že sme prach“. Nepohŕda zlomeným srdcom, ani nezaobchádza s nami podľa našich hriechov, ale je oveľa milosrdnejší ako ten najláskavejší ľudský otec. (Žalm 51:17; 51:19, RP; 103:10–14) Ako najväčší prejav jeho milosrdenstva bolo, že poslal svojho milovaného Syna, aby zomrel za nás, aby sme sa mohli zmieriť s Bohom a tak skutočne pocítiť jeho milosť. — Rimanom 5:6–11.
15. Prečo možno povedať, že Jehova je „pomalý do hnevu“ a „veľký v milujúcej láskavosti“?
15 Náš nebeský Otec je pomalý do hnevu. Nekoná v slepej zúrivosti. Jehova je aj „veľký v milujúcej láskavosti“. Hebrejské slovo pre láskavosť má základ v slove láska a spája sa s predmetom tejto láskavosti, kým sa neuskutoční sledovaný účel. Iný význam môže byť „verná láska“. Božia milujúca láskavosť čiže verná láska sa medzi iným prejavuje v skutkoch oslobodenia, záchrany, ochrany, úľavy od ťažkostí a pokrytia hriechu prostredníctvom výkupného. (Žalm 6:4; 6:5, RP; 25:7; 31:16, 21; 31:17, 22, RP; 40:11; 61:7; 61:8, RP; 119:88, 159; 143:12; Ján 3:16) Za veľký prejav Božej milujúcej láskavosti možno označiť skutočnosť, že Jehova nepriviedol Armagedon ihneď po ‚vojne v nebi‘, čo umožnilo veľkému počtu ľudí získať záchranu. — Zjavenie 12:7–12; 2. Petra 3:15.
16. Ako Jehova dokázal, že je „dobrý ku všetkým“?
16 Boh je milosrdný a preto môžeme tiež povedať, že je veľkorysý. Dávid vyhlásil: „Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami.“ (Žalm 145:9) Áno, Boh bol dobrý k Izraelčanom. On vlastne „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými i nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ (Matúš 5:43–45) Jehova sľúbil v Edene „semeno“, ktoré bude požehnaním. Neskôr povedal Abrahámovi: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ (1. Mojžišova 3:15; 22:18) A Božia dobrota v tomto „čase konca“ je taká veľká, že každý môže ‚prísť a vziať si vodu života zadarmo‘. (Daniel 12:4; Zjavenie 22:17) Jehova je ochotný konať dobro všetkým inteligentným tvorom a jeho dobrota by nás mala ešte bližšie k nemu priťahovať.
17. V akom zmysle sú Jehovove „milosrdenstvá nad všetkými jeho dielami“?
17 Jehovove „milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami“ v tom zmysle, že sa bohato stará o ľudí i o zvieratá. On je Ten, „ktorý dáva potravu každému telu.“ (Žalm 136:25; 147:9) Boh nectí bohatých a nepohŕda ubitými, nepovyšuje namyslených a nepohŕda pokornými, nevyvyšuje pochabých a neponižuje múdrych. Tak robia hriešni ľudia, ale nie náš milosrdný nebeský Otec. (Žalm 102:17; 102:18, RP; Sofoniáš 3:11, 12; Kazateľ 10:5–7) A tým, že nám Boh umožnil záchranu skrze výkupnú obeť jeho milovaného Syna, prejavil naozaj veľké milosrdenstvo, veľkú dobrotu a milujúcu láskavosť. — 1. Jána 4:9, 10.
Verne oddaní žehnajú Jehovu
18. a) Ako „chvália“ Boha jeho diela? b) Čo by nás malo podnietiť chváliť Jehovu?
18 Boh je hoden chvály z každého miesta. Ako to povedal Dávid: „Všetky tvoje diela ťa budú chváliť, ó Jehova, a tvoji verne oddaní ťa budú žehnať.“ (Žalm 145:10) Božie stvoriteľské diela ho „chvália“ tak, ako dobre vybudovaný dom robí dobré meno staviteľovi a pekná váza zasa zručnému hrnčiarovi. (Porovnaj Hebrejom 3:4; Izaiáš 29:16; 64:8.) Jehovove stvoriteľské diela sú také nádherné, že podnecujú anjelov i ľudí, aby ho chválili. Anjelskí Boží synovia radostne volali, keď Boh zakladal zem. (Jób 38:4–7) Dávid povedal, že „nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk“. (Žalm 19:1–6) Môžeme chváliť Jehovu, keď vidíme sokola vznášať sa na oblohe, alebo gazelu poskakovať na zelenom kopci. (Jób 39:26; Šalamúnova pieseň 2:17) Chváliť Boha je vhodné keď zbierame úrodu, alebo sa tešíme z jedla spolu s priateľmi. (Žalm 72:16; Príslovia 15:17) Naše zázračne vytvorené telo nás tiež môže podnietiť k vyjadreniu vďačnosti a chvály Bohu. — Žalm 139:14–16.
19. Kto sú Jehovovi „verne oddaní“ a čo robia?
19 Dnes žehnajú Jehovovi na zemi jeho ‚verní a oddaní‘ pomazaní. Hovoria o ňom dobré a túžia vidieť, ako sa bude diať jeho vôľa tak na zemi, ako aj na nebesiach. (Matúš 6:9, 10) Pomazaní rozprávajú druhým o Božích podivuhodných dielach a stále rastie veľký zástup tých, ktorí priaznivo reagujú. Spolu s vernými a oddanými pomazanými horlivo slúžia ako hlásatelia kráľovstva. Nepobáda nás vďačnosť k tomu, aby sme mali pravidelný podiel v tomto diele na Božiu chválu?
20. a) Ako bude posvätené Jehovovo meno? b) O akých otázkach budeme ešte uvažovať v súvislosti so 145. žalmom?
20 My, Jehovovi svedkovia, vzdávame Bohu chválu podobne ako Dávid. Považujeme za životne dôležité posväcovať Jehovovo sväté meno a chváliť ho. Keďže božské meno bude posvätené prostredníctvom Božieho kráľovstva, toto biblické učenie o kráľovstve je hlavnou črtou dobrého posolstva, ktoré hlásame. Či neposkytuje Žalm 145 v tomto ohľade duchovné poučenie? A čo odhalí naša úvaha o zvyšnej časti tohto žalmu? Ako sa ešte ďalej ukáže, že Jehova je hoden večnej chvály?
Ako by si odpovedal?
◻ Ako môžeme žehnať Jehovovo meno?
◻ Čo patrí k Jehovovým dielam, ktoré sú hodné chvály?
◻ Čo budeme robiť, ak si ceníme Jehovovu dobrotu?
◻ V čom všetkom sa prejavilo Jehovovo milosrdenstvo?
[Obrázok na strane 12]
Rozprávate svojim deťom o Jehovových mocných skutkoch tak, ako to robili zbožní rodičia v starovekom Izraeli?
[Obrázok na strane 15]
Stvoriteľské diela prinášajú chválu Jehovovi ako pekný dom svojmu staviteľovi