Urob Jehovove večné ramená svojou oporou

„Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená.“ — 5. MOJŽIŠOVA 33:27, „EvP.“

 1, 2. Prečo môže Jehovov ľud dôverovať v Božiu podporu?

JEHOVA sa stará o svoj ľud. Napríklad počas každej tiesne Izraelčanov „to bolo tiesnivé pre neho“! V láske a súcite ‚ich pozdvihol a nosil ich‘. (Izaiáš 63:7–9) Ak sme teda verní Bohu, môžeme dôverovať v jeho podporu.

² Prorok Mojžiš povedal: „Úkrytom je Boh starodávneho času a naspodu sú ramená trvajúce na neurčito.“ (5. Mojžišova 33:27) Iný preklad hovorí: „Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená.“ (EvP) Ale ako Božie ramená podporujú jeho služobníkov?

Prečo toľko útrap?

 3. Kedy sa bude poslušné ľudstvo plne tešiť zo „slávnej slobody Božích detí“?

³ Služba Jehovovi nás neuchráni pred útrapami, ktoré sú bežné u nedokonalých ľudí. Boží služobník Jób povedal: „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom.“ (Jób 14:1) O ‚dňoch našich rokov‘ žalmista povedal: „Pridŕžajú [sa] ťažkostí a vecí, ktoré škodia.“ (Žalm 90:10) Život bude taký dovtedy, kým ‚tvorstvo nebude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a nebude mať slávnu slobodu Božích detí‘. (Rimanom 8:19–22) To sa stane počas Kristovej tisícročnej vlády. Na základe Ježišovej výkupnej obete ľudskí poddaní Kráľovstva zažijú potom oslobodenie od hriechu a smrti. Do konca milénia Kristus a jeho spolukráli a spolukňazi pomôžu poslušnému ľudstvu dosiahnuť dokonalosť a tí, ktorí budú verní a oddaní Bohu počas záverečnej skúšky zo strany Satana a jeho démonov, budú mať svoje mená natrvalo zapísané v „knihe života“. (Zjavenie 20:12–15) Potom sa budú plne tešiť zo slávnej slobody Božích detí.

 4. Čo by sme mali robiť namiesto sťažovania sa na svoj životný údel?

⁴ Zatiaľ však namiesto sťažovania sa na svoj životný údel, dôverujme Jehovovi. (1. Samuelova 12:22; Júda 16) Buďme tiež vďační za nášho Veľkňaza, Ježiša, prostredníctvom ktorého sa môžeme približovať k Bohu, „aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas“. (Hebrejom 4:14–16) Nikdy by sme nemali byť ako Adam. On krivo obvinil Jehovu, že mu dal zlú ženu, keď povedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ (1. Mojžišova 3:12) Boh dáva dobré veci a neprivádza na nás útrapy. (Matúš 5:45; Jakub 1:17) Nešťastia sú často dôsledkom toho, že nemáme dostatok múdrosti, alebo sú dôsledkom chýb niekoho iného. Môžu nás postihnúť aj preto, že sme hriešni a žijeme vo svete, ktorý leží v Satanovej moci. (Príslovia 19:3; 1. Jána 5:19) Jehovove večné ramená však vždy podporujú jeho verných a oddaných služobníkov, ktorí sa v modlitbách spoliehajú na neho a osobne uplatňujú rady z jeho Slova. — Žalm 37:5; 119:105.

Podporovaní počas choroby

 5. Aké povzbudenie môžu nájsť chorí v Žalme 41:1–3?

⁵ Väčšine z nás niekedy spôsobuje tieseň choroba. Napriek tomu však Dávid povedal: „Šťastný je každý, kto si počína ohľaduplne voči poníženému; v deň nešťastia mu Jehova zaobstará únik. Sám Jehova ho bude chrániť a zachová ho nažive. Bude vyhlásený za šťastného na zemi; a nemôžeš ho vydať duši jeho nepriateľov. Sám Jehova ho bude podporovať na lôžku v jeho chorobe; celé jeho ležadlo počas jeho choroby istotne zmeníš.“ — Žalm 41:1–3.

 6, 7. Ako Boh pomohol Dávidovi, keď bol na lôžku chorých a ako to môže povzbudiť Jehovových služobníkov?

⁶ Ohľaduplný človek pomáha núdznemu. „Deň nešťastia“ môže byť akákoľvek nešťastná udalosť alebo dlhé obdobie útrap, čo človeka zoslabuje. Dôveruje Bohu, že ho bude chrániť počas choroby, a iní ‚ho vyhlasujú za šťastného na zemi‘ tým, že rozširujú správu o Jehovovom milosrdnom zaobchádzaní s ním. Boh podporoval Dávida „na lôžku v jeho chorobe“, možno počas tiesnivej doby, keď sa Dávidov syn Abšalóm snažil uchvátiť izraelský trón. — 2. Samuelova 15:1–6.

⁷ Pretože Dávid prejavil ohľaduplnosť voči poníženému, cítil, že Boh ho bude podporovať, kým bol bezmocný na lôžku chorých. (Žalm 18:24–26) Hoci bol ťažko chorý, dôveroval, že Boh ‚zmení jeho ležadlo‘, nie zázračným odstránením choroby, ale tým, že ho posilní utešujúcimi myšlienkami. Bude to tak, akoby Jehova premenil jeho ležadlo z ležadla choroby na ležadlo zotavenia. Podobne, ak trpíme chorobou ako Boží služobníci, Jehovove večné ramená nás budú podporovať.

Útecha pre skľúčených

 8. Ako jeden chorý kresťan prejavil svoju závislosť od Boha?

⁸ Choroba môže spôsobiť duševnú depresiu. Jeden vážne chorý kresťan, ktorý niekedy nemá dosť síl na čítanie, rozpráva: „To vo mne často vyvoláva pocity depresie, pocity bezcennosti, a dokonca slzy.“ Keďže vie, že Satan ho chce zdrviť stratou odvahy, bráni sa tomu zo všetkých síl, uvedomujúc si, že s Jehovovou pomocou nemôže zlyhať. (Jakub 4:7) Tento muž je povzbudením pre iných, ktorí vedia, že dôveruje Bohu. (Žalm 29:11) Dokonca aj vtedy, keď je v nemocnici, telefonuje chorým a aj iným, aby ich duchovne budoval. On sám sa buduje počúvaním kaziet s nahrávkami Melódií kráľovstva a článkov z tohto časopisu a jeho sesterského časopisu Prebuďte sa! a spoločenstvom so spolukresťanmi. Tento brat rozpráva: „Pravidelne hovorím s Jehovom v modlitbe a prosím ho, nech mi dá silu, vedenie, útechu a pomoc, aby som vytrval.“ Ak si kresťanom, ktorý zakúša vážne zdravotné problémy, vždy dôveruj Jehovovi a urob jeho večné ramená svojou oporou.

 9. Aké príklady ukazujú, že zbožných ľudí niekedy znepokojuje duševná depresia?

⁹ Depresia je starým problémom. Keď bol Jób v skúške, hovoril ako muž, ktorý má pocit, že Boh ho opustil. (Jób 29:2–5) Nehemiáš bol zachmúrený zo starostí nad spustošeným stavom Jeruzalema a jeho múrov a Peter bol taký skľúčený z toho, že zaprel Krista, až horko plakal. (Nehemiáš 2:1–8; Lukáš 22:62) Epafroditus bol skľúčený, pretože kresťania vo Filipi počuli, že ochorel. (Filipanom 2:25, 26) Depresia postihla niektorých kresťanov v Tesalonike, a tak Pavol nabádal tamojších bratov: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami.“ (1. Tesaloničanom 5:14) Teda ako Boh pomáha takýmto jednotlivcom?

10. Čo môže byť pomocou v úsilí vysporiadať sa s duševnou depresiou?

¹⁰ O odbornej liečbe ťažkej depresie sa musí urobiť osobné rozhodnutie.a (Galaťanom 6:5) Pomôcť môže primeraný odpočinok a vyrovnaná činnosť. Namiesto toho, aby sa skľúčený človek pozeral na niekoľko problémov dohromady ako na jednu veľkú starosť, môže zistiť, že je pomocou pracovať na ich riešení po jednom. Veľmi prospešná môže byť pomoc poskytujúca útechu od zborových starších, zvlášť ak tento citový problém spôsobuje duchovné starosti. (Jakub 5:13–15) Predovšetkým je životne dôležité spoliehať sa na Jehovu a ‚uvrhnúť naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o nás stará‘. Vytrvalá a úprimná modlitba môže človeku priniesť ‚Boží pokoj, ktorý bude strážiť srdce a myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša‘. — 1. Petra 5:6–11; Filipanom 4:6, 7.

Jehova nám pomáha znášať zármutok

11.–13. Čo môže pomôcť zmierniť žiaľ nad smrťou milovaného človeka?

¹¹ Iným stiesňujúcim zážitkom je smrť milovaného človeka. Abrahám oplakával stratu svojej manželky, Sáry. (1. Mojžišova 23:2) Dávid bol zachvátený zármutkom, keď zomrel jeho syn Abšalóm. (2. Samuelova 18:33) Dokonca aj dokonalému človeku, Ježišovi, „vyhŕkli slzy“ nad smrťou jeho priateľa Lazara! (Ján 11:35) Preto, keď si smrť zoberie niekoho milovaného, prichádza smútok. Ale čo môže pomôcť zmierniť takýto žiaľ?

¹² Boh pomáha svojmu ľudu znášať i najväčší zármutok nad stratou blízkeho človeka. Jeho Slovo hovorí, že bude vzkriesenie. Preto my ‚nežialime ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej‘. (1. Tesaloničanom 4:13; Skutky 24:15) Jehovov duch nám pomáha mať pokoj a vieru a rozjímať o nádhernej budúcnosti sľúbenej v jeho Slove, aby sme neboli celkom skrúšení smutnými myšlienkami o milovanom človeku, ktorý je mŕtvy. Útecha prichádza tiež z čítania Písiem a z modlitby k „Bohu každej útechy“. — 2. Korinťanom 1:3, 4; Žalm 68:4–6.

¹³ Útechu môžeme načerpať aj z nádeje na vzkriesenie, tak ako zbožný Jób, ktorý zvolal: „Ó, kiež by si ma [Jehova] skryl v šeole, kiež by si ma držal v úkryte, kým sa neodvráti tvoj hnev, kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa! Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť? Po všetky dni svojej nútenej služby budem čakať, kým príde moja úľava. Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:13–15) Obyčajne neprežívame veľký smútok, keď drahý priateľ odchádza na cestu, pretože očakávame, že ho opäť uvidíme. Hlboký zármutok nad stratou milovanej osoby sa môže zmenšiť, ak sa podobným spôsobom pozeráme i na smrť verného kresťana. Ak mal pozemskú nádej, bude zobudený zo spánku smrti tu na zemi počas Kristovej tisícročnej vlády. (Ján 5:28, 29; Zjavenie 20:11–13) A ak dúfame, že budeme žiť navždy na zemi, môžeme byť tu, aby sme privítali svojho milovaného vzkrieseného.

14. Ako sa dve kresťanské vdovy vyrovnali so smrťou svojich manželov?

¹⁴ Jedna sestra po smrti svojho manžela vedela, že musí ďalej žiť svojím životom v Božej službe. Okrem toho, že bola stále zamestnaná ‚hojnosťou práce v Pánovom diele‘, urobila ručne zošívanú prikrývku z 800 kusov. (1. Korinťanom 15:58) „Bol to dobrý nápad,“ hovorí, „pretože po celý čas, čo som pracovala, mohla som počúvať Melódie kráľovstva a biblické nahrávky, čo udržiavalo moju myseľ zamestnanú.“ S láskou si spomína na návštevu jedného skúseného staršieho s manželkou. Starší z Biblie ukázal, že Boh sa skutočne stará o vdovy. (Jakub 1:27) Ani ďalšia kresťanka nepodľahla sebaľútosti, keď jej zomrel manžel. Oceňovala si podporu priateľov a viac sa zaujímala o iných. „Častejšie som sa modlila a rozvinula som si bližší vzťah k Jehovovi,“ hovorí. Je to skutočne požehnanie mať podporu Božích večných ramien!

Pomoc, keď sa previníme

15. Čo je podstatou Dávidových slov v Žalme 19:7–13?

¹⁵ Hoci milujeme Jehovov zákon, niekedy sa previníme. To nám nepochybne pôsobí tieseň, tak ako Dávidovi, ktorému boli Božie zákony, pripomienky, nariadenia a sudcovské rozhodnutia žiadúcejšie ako zlato. Povedal: „Tvoj sluha je nimi varovaný; v ich dodržiavaní je veľká odmena. Chyby — kto ich môže rozoznať? Vyhlás ma za nevinného z utajených hriechov. A zdržiavaj svojho sluhu od opovážlivých skutkov; nech ma neovládnu. Potom budem úplný a zostanem nevinný bez mnohého priestupku.“ (Žalm 19:7–13) Preskúmajme tieto slová.

16. Prečo by sme sa mali vyhýbať opovážlivosti?

¹⁶ Opovážlivé skutky sú omnoho vážnejšie hriechy ako chyby. Saul bol zavrhnutý ako kráľ, lebo opovážlivo predložil obeť a ušetril amalekitského kráľa Agaga a najlepšiu korisť, hoci Boh prikázal, že Amalekiti majú byť oddaní zničeniu. (1. Samuelova 13:8–14; 15:8–19) Kráľ Uzzijah bol postihnutý malomocenstvom, lebo sa opovážlivo zmocnil kňazských povinností. (2. Paralipomenon 26:16–21) Keď bola truhla zmluvy prepravovaná do Jeruzalema a dobytok ťahajúci voz takmer spôsobil prevrhnutie, Boh zabil Uzzu, pretože neúctivo chytil truhlu, aby ju pridržal. (2. Samuelova 6:6, 7) Ak teda nevieme, čo robiť, alebo či sme oprávnení niečo robiť, mali by sme prejaviť skromnosť a poradiť sa s tými, čo majú rozlišovaciu schopnosť. (Príslovia 11:2; 13:10) Ak sme však boli niekedy opovážliví, mali by sme sa modliť o odpustenie a prosiť Boha, aby nám pomohol chrániť sa pred opovážlivosťou v budúcnosti.

17. Aký vplyv môžu mať na človeka utajené hriechy, avšak ako možno získať odpustenie a úľavu?

¹⁷ Utajené hriechy môžu spôsobovať tieseň. Podľa Žalmu 32:1–5 sa Dávid pokúšal ukryť svoj hriech, ale povedal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním. Lebo vo dne v noci na mne ťažko spočívala tvoja ruka. Moja životná vlaha sa zmenila ako v suchej horúčave leta.“ Dávida vyčerpalo, keď sa pokúšal potlačiť výčitky svedomia, a úzkosť uberala z jeho vitality, ako keď strom stráca životodarnú vlahu počas sucha alebo v suchej horúčave leta. Trpel zrejme škodlivými následkami duševne i telesne a stratil radosť, pretože zanedbal vyznať sa. Iba vyznanie sa Bohu mohlo priniesť odpustenie a úľavu. Dávid povedal: „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý... Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ Milujúca pomoc kresťanských starších môže prispieť k duchovnému zotaveniu. — Príslovia 28:13; Jakub 5:13–20.

18. Aké sú dôkazy toho, že hriech môže mať dlhotrvajúce účinky, ale čo môže byť zdrojom útechy v takýchto okolnostiach?

¹⁸ Hriech môže mať dlhotrvajúce účinky. Tak to bolo v prípade Dávida, ktorý sa dopustil cudzoložstva s Bat–šebou, naplánoval smrť jej manžela a oženil sa s ťarchavou vdovou. (2. Samuelova 11:1–27) Hoci Boh prejavil milosrdenstvo vzhľadom na zmluvu o kráľovstve, Dávidovo pokánie a jeho milosrdné zaobchádzanie s inými, Dávid zažil ‚nešťastie z jeho vlastného domu‘. (2. Samuelova 12:1–12) Dieťa pochádzajúce z cudzoložstva zomrelo. Dávidov syn Amnón znásilnil svoju nevlastnú sestru Támar a bol zabitý na príkaz jej brata Abšalóma. (2. Samuelova 12:15–23; 13:1–33) Abšalóm potupil Dávida tým, že mal pomer s Dávidovými konkubínami. Pokúšal sa uchvátiť trón, ale bol zabitý. (2. Samuelova 15:1–18:33) Hriech má stále následky. Napríklad previnilec, ktorému bolo odňaté spoločenstvo, sa možno kaja a je opäť prijatý do zboru; ale môže to trvať roky, kým sa napraví poškvrnená povesť a citový otras v dôsledku hriechu. Zatiaľ je skutočne utešujúce mať Jehovovo odpustenie a podporu jeho večných ramien!

Zachránení od stresov, ktoré na nás doliehajú

19. Akou pomocou môže byť Boží duch, keď sme v ťažkých skúškach?

¹⁹ Keď sme ťažko skúšaní, možno nemáme dostatok múdrosti a sily, aby sme urobili rozhodnutie a uskutočnili ho. V takom prípade Boží duch „prichádza... na pomoc našej slabosti; lebo nevieme, o čo by sme sa mali modliť tak, ako to potrebujeme, ale sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním“. (Rimanom 8:26) Ak Jehova spôsobí zmenu okolností, mali by sme byť vďační. Jeho rameno nás však môže zachrániť aj iným spôsobom. Ak sa modlíme o múdrosť, Jehova môže naznačiť svojím duchom, čo by sme mali robiť, a zaobstarať nám k tomu potrebnú silu. (Jakub 1:5–8) S jeho pomocou môžeme vytrvať, keď sme „zarmútení rôznymi skúškami“, a prejsť cez ne s vyskúšanou a posilnenou vierou. — 1. Petra 1:6–8.

20. Z čoho sa budeme tešiť, ak skutočne urobíme Jehovove večné ramená svojou oporou?

²⁰ Nikdy neustaňme pri obracaní sa k Bohu v modlitbe. „Moje oči sú stále obrátené k Jehovovi, veď je to on, kto vyvádza moje nohy zo siete,“ povedal Dávid. „Obráť ku mne svoju tvár a prejav mi priazeň, veď som osamelý a strápený. Tiesne môjho srdca sa znásobili, ó, vyveď ma z tiesní pôsobiacich na mňa. Pozri na moje trápenie a na moje ťažkosti a odpusť mi všetky moje hriechy.“ (Žalm 25:15–18) Podobne ako Dávid i my sa budeme tešiť z Božieho oslobodenia, priazne a odpustenia, ak skutočne urobíme Jehovove večné ramená svojou oporou.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ako pomáha Jehova svojim služobníkom, ktorí sú možno chorí?

◻ Čo môže pomôcť, keď sa snažíme vysporiadať s duševnou depresiou?

◻ Čo môže pomôcť zmierniť zármutok nad smrťou milovaného človeka?

◻ Ako môžu dostať úľavu tí, ktorí utajujú svoje hriechy?

◻ Aká pomoc je naporúdzi, keď je Jehovov ľud v ťažkých skúškach?

[Obrázok na stranách 16, 17]

Môžeme čerpať útechu z nádeje na vzkriesenie, tak ako zbožný Jób