‚Prostredníctvom múdrosti sa rozmnožia naše dni‘
KTO by popieral, že múdrosť je nenahraditeľnou vecou, keď treba riešiť životné problémy? Pravá múdrosť je schopnosť správne používať poznanie a porozumenie. Je presným opakom bláznovstva, hlúposti a pochabosti. Písma nás preto povzbudzujú, aby sme získavali múdrosť. (Príslovia 4:7) V skutočnosti bola biblická kniha Príslovia napísaná hlavne preto, aby odovzdala múdrosť a kázeň. Jej úvodné slová hovoria: „Príslovia Šalamúna, syna izraelského kráľa Dávida, aby človek poznal múdrosť a kázeň.“ — Príslovia 1:1, 2.
Len zvážte, aké spoľahlivé poučenie je v niekoľkých prvých kapitolách knihy Príslovia. Tak ako milujúci otec, ktorý nabáda svojho syna, Šalamún sa s prosbou prihovára svojim čitateľom, aby prijali kázeň a venovali pozornosť múdrosti. (1. a 2. kapitola) Ukazuje nám, ako si pestovať blízky vzťah k Jehovovi a ako si chrániť srdce. (3. a 4. kapitola) Sme napomínaní, aby sme zostali mravne čistí. (5. a 6. kapitola) Áno, odhalenie praktík nemravnej osoby je pre nás neoceniteľné. (7. kapitola) A aké príťažlivé je pre každého z nás volanie zosobnenej múdrosti! (8. kapitola) No skôr ako kráľ Šalamún prechádza k jednotlivým stručným prísloviam v ďalších kapitolách, poskytuje nám povzbudzujúce zhrnutie myšlienok, o ktorých dovtedy hovoril. — 9. kapitola.
‚Poďte, jedzte môj chlieb a pite moje víno‘
Záver tejto prvej časti knihy Príslovia nie je iba suchým zhrnutím už predtým spomenutých rád. Skôr je predložený v podobe strhujúceho a nádherného znázornenia, ktoré motivuje čitateľa, aby sa usiloval získať múdrosť.
Deviata kapitola biblickej knihy Príslovia sa začína týmito slovami: „Pravá múdrosť si postavila dom; otesala jeho sedem stĺpov.“ (Príslovia 9:1) Výraz „sedem stĺpov“, ako uvádza jeden učenec, „označuje panské sídlo, ktoré je postavené okolo nádvoria, pričom konštrukcia budovy je podopretá troma stĺpmi na každej strane a jedným v strede na tej strane, ktorá je oproti otvorenému priestoru — vchodu“. No nech to bolo akokoľvek, pravá múdrosť si vystavala pevný dom na prijímanie mnohých hostí.
Všetko je pripravené na hostinu. Je tu mäso aj víno. Múdrosť venuje osobitnú pozornosť príprave jedla a prestieraniu stola. „Zariadila si zabíjačku mäsa, zmiešala svoje víno, ba nachystala si i stôl.“ (Príslovia 9:2) Duchovne objasňujúci pokrm pre myseľ je zjavne dostupný na tomto obraznom stole. — Izaiáš 55:1, 2.
Kto je pozývaný na hostinu, ktorú pripravila pravá múdrosť? „Vyslala svoje slúžky, aby vyvolávala na vrcholkoch výšin mesta: ‚Ktokoľvek je neskúsený, nech sa obráti sem.‘ Ktokoľvek nemá srdce, tomu povedala: ‚Poďte, živte sa mojím chlebom a podieľajte sa na pití vína, ktoré som namiešala. Opustite neskúsených, zostaňte nažive a choďte priamo cestou porozumenia.‘“ — Príslovia 9:3–6.
Múdrosť vysiela svoje slúžky, aby pozývali na hostinu. Idú na verejné miesta, odkiaľ môžu prevolávať k čo najväčšiemu množstvu ľudí. Pozvaní sú všetci — tí, ktorí „nemajú srdce“, čiže tí, ktorým chýba porozumenie, ako aj tí, ktorým chýbajú skúsenosti. (Príslovia 9:4) A je im ponúknutý sľub života. Múdrosť obsiahnutá v Božom Slove vrátane tej, ktorá sa nachádza v knihe Príslovia, je určite dostupná takmer každému. Dnes sú Jehovovi svedkovia ako poslovia pravej múdrosti plne zamestnaní pozývaním ľudí, kdekoľvek sa dajú nájsť, aby študovali Bibliu. Prijímanie tohto poznania môže v skutočnosti viesť k večnému životu. — Ján 17:3.
Kresťania musia pokorne prijať káznenie múdrosti. To sa týka najmä mladých a tých, ktorí sa len prednedávnom začali učiť o Jehovovi. Keďže majú obmedzené skúsenosti v kresťanskom spôsobe života, môže im „chýbať srdce“. To neznamená, že všetky ich pohnútky sú zlé, ale na to, aby človek priviedol svoje srdce do stavu, ktorý bude skutočne rozradostňovať Jehovu Boha, je potrebný určitý čas a úsilie. Vyžaduje si to zosúladiť svoje myšlienky, túžby, náklonnosť a ciele s tým, čo Boh schvaľuje. Je životne dôležité, aby si kresťania ‚rozvíjali túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu‘. — 1. Petra 2:2.
Nemali by sme sa všetci snažiť spoznať viac ako iba „základnú náuku“? Je jasné, že si potrebujeme rozvíjať záujem o „hlboké Božie veci“ a získavať výživu z pevného pokrmu, ktorý patrí zrelým ľuďom. (Hebrejom 5:12–6:1; 1. Korinťanom 2:10) „Verný a rozvážny otrok“, na ktorého Ježiš Kristus priamo dozerá, usilovne zaobstaráva aktuálny duchovný pokrm pre všetkých. (Matúš 24:45–47) Hodujme pri stole múdrosti tak, že budeme usilovne študovať Božie Slovo a publikácie založené na Biblii, ktoré poskytuje trieda otroka.
„Nekarhaj posmievača“
Vyučovanie múdrosti zahŕňa tiež nápravu a karhanie. Túto črtu múdrosti neprijíma každý rád. Preto záver prvej časti knihy Príslovia obsahuje varovanie: „Kto napráva posmievača, berie na seba potupu, a kto karhá niekoho skazeného — jeho chyba. Nekarhaj posmievača, aby ťa nemal v nenávisti.“ — Príslovia 9:7, 8a.
U posmievača sa hromadí nevôľa a nenávisť k tomu, kto sa mu snaží pomôcť narovnať jeho cestu. Skazenému chýba ocenenie pre hodnotu kázne. Bolo by nerozumné pokúšať sa poučovať o nádhernej pravde z Božieho Slova niekoho, kto nenávidí pravdu alebo kto sa jednoducho usiluje zosmiešniť ju! Keď apoštol Pavol kázal v Antiochii, stretol sa so skupinou Židov, ktorí nemali žiadnu lásku k pravde. Pokúšali sa zatiahnuť Pavla do sporu prostredníctvom rúhavého protirečenia, ale on jednoducho povedal: „Keďže ho [Božie slovo] odmietate a nepovažujete sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k národom.“ — Skutky 13:45, 46.
V našej snahe dostať sa s dobrým posolstvom o Kráľovstve k jednotlivcom čestného srdca musíme byť opatrní, aby sme sa nedali vtiahnuť do debát a hádok s posmievačmi. Ježiš Kristus dal svojim učeníkom tieto pokyny: „Keď vstúpite do domu, pozdravte členov domácnosti; a ak si to dom zasluhuje, nech naň príde pokoj, ktorý mu želáte; ak si to však nezasluhuje, nech sa váš pokoj vráti k vám. Kdekoľvek vás niekto neprijme ani nevypočuje vaše slová, keď budete vychádzať z toho domu alebo z toho mesta, straste prach zo svojich nôh.“ — Matúš 10:12–14.
Kladná reakcia múdrej osoby na karhanie je opakom toho, ako reaguje posmievač. Šalamún poznamenáva: „Karhaj múdreho, a bude ťa milovať. Daj múdremu, a stane sa ešte múdrejším.“ (Príslovia 9:8b, 9a) Múdry človek vie, že „žiadne káznenie sa... v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce; a predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť“. (Hebrejom 12:11) Hoci daná rada sa môže zdať bolestná, prečo by sme sa za ňu mali odplácať alebo sa obhajovať, keď jej prijatím sa stávame múdrejšími?
„Odovzdaj poznanie niekomu spravodlivému, a jeho učenosť vzrastie,“ pokračuje múdry kráľ. (Príslovia 9:9b) Nikto nie je taký múdry ani taký starý, žeby sa už nemusel ďalej učiť. Je príjemné vidieť ľudí, ktorí aj vo vysokom veku prijímajú pravdu a oddávajú sa Jehovovi! Kiež i my sme odhodlaní udržať si vôľu učiť sa a zachovať si myseľ aktívnu.
„Budú ti pridané roky života“
Šalamún, podčiarkujúc hlavnú myšlienku svojich úvah, uvádza nevyhnutnú podmienku na získanie múdrosti. Píše: „Počiatkom múdrosti je bázeň pred Jehovom a poznanie Najsvätejšieho je porozumenie.“ (Príslovia 9:10) Bez hlbokej, posvätnej bázne pred pravým Bohom niet žiadnej zbožnej múdrosti. Človek môže mať myseľ naplnenú poznaním, ale ak nemá bázeň pred Jehovom, toto poznanie nepoužije spôsobom, ktorý ctí Stvoriteľa. Môže dokonca urobiť nesprávne závery zo známych faktov, čím získa povesť pochabého človeka. Okrem toho poznanie o Jehovovi, Najsvätejšom, je nevyhnutné na získanie porozumenia, významnej črty múdrosti.
Aké ovocie prináša múdrosť? (Príslovia 8:12–21, 35) Izraelský kráľ hovorí: „Prostredníctvom mňa sa rozmnožia tvoje dni a budú ti pridané roky života.“ (Príslovia 9:11) Dĺžka dní a rokov života je výsledkom pridŕžania sa múdrosti. Áno, „múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú“. — Kazateľ 7:12.
Vynakladať úsilie na získavanie múdrosti je našou osobnou zodpovednosťou. Šalamún zdôrazňuje túto skutočnosť, keď uvádza: „Ak si zmúdrel, zmúdrel si sám pre seba, a ak si sa posmieval, ponesieš to len ty sám.“ (Príslovia 9:12) Múdry človek je múdry pre svoj vlastný prospech a posmievač si sám môže za svoje utrpenie. Skutočne, zožneme to, čo sme rozsievali. Kiežby sme teda ‚venovali pozornosť múdrosti‘. — Príslovia 2:2.
„Hlúpa žena je neviazaná“
Šalamún ďalej používa kontrast: „Hlúpa žena je neviazaná. Je zosobnená obmedzenosť a nič nepoznala. A posadila sa pri vchode svojho domu na sedadlo, na vysokých miestach mesta, aby volala na okoloidúcich, na tých, ktorí idú priamo po svojich chodníkoch: ‚Ktokoľvek je neskúsený, nech odbočí sem.‘“ — Príslovia 9:13–16a.
Hlúposť je tu zobrazená ako hlučná, neviazaná a nevzdelaná žena. Aj ona postavila dom. A dala si za úlohu volať na každého, kto je neskúsený. Takže okoloidúci majú na výber. Prijmú pozvanie od múdrosti, alebo od hlúposti?
„Ukradnuté vody sú sladké“
Múdrosť aj hlúposť — obe pozývajú tých, ktorí počúvajú, aby ‚odbočili k nim‘. No výzvy sú odlišné. Múdrosť pozýva ľudí, aby hodovali pri víne, mäse a chlebe. To, čo ponúka hlúposť, nám pripomína spôsoby nemravnej ženy. Šalamún hovorí: „Ktokoľvek nemá srdce, tomu tiež povedala: ‚Ukradnuté vody sú sladké a chlieb, ktorý sa je v tajnosti — ten je príjemný.‘“ — Príslovia 9:16b, 17.
„Hlúpa žena“ ponúka ukradnuté vody namiesto miešaného vína. (Príslovia 9:13) V Písmach je sexuálne potešenie s milovanou manželkou prirovnané k pitiu občerstvujúcej vody. (Príslovia 5:15–17) Ukradnuté vody potom predstavujú nemravné sexuálne vzťahy uskutočňované v tajnosti. Takéto vody sa zdajú lahodné, dokonca lepšie ako víno, pretože sú kradnuté a vyvolávajú dojem, že unikajú odhaleniu. A utajený chlieb sa zdá lahodnejší ako chlieb a mäso od múdrosti práve preto, že sa získava nečestnými prostriedkami. Považovať za príťažlivé to, čo je zakázané a tajné, je znakom hlúposti.
Kým pozvanie od múdrosti zahŕňa sľub života, hlúpa žena sa vôbec nezmieňuje o následkoch nasledovania jej ciest. Ale Šalamún varuje: „On nespoznal, že tam sú tí, ktorí sú nemohúci v smrti, že tí, ktorých pozvala, sú v hlbinách šeolu.“ (Príslovia 9:18) „Dom hlúposti nie je domovom, ale mauzóleom,“ píše jeden učenec. „Ak doň vstúpiš, von nevyjdeš živý.“ Žiť nemravne nie je múdre; je to smrtonosné.
Ježiš Kristus povedal: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:13, 14) Kiež sa stále sýtime pri stole múdrosti a sme medzi tými, ktorí sú na ceste, ktorá vedie k životu.
[Obrázok na strane 31]
Nadobúdanie múdrosti je osobnou zodpovednosťou
[Obrázok na strane 31]
Múdry človek uvíta nápravu