‚Požehnania sú pre spravodlivého‘

„BÝVAL som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb,“ povedal v starobe žalmista Dávid. (Žalm 37:25) Jehova Boh miluje spravodlivých a veľmi sa o nich zaujíma. Vo svojom Slove, Biblii, nabáda pravých ctiteľov, aby hľadali spravodlivosť. — Sofoniáš 2:3.

Spravodlivosť je stav, keď človek zodpovedá Božím normám toho, čo je správne a nesprávne. Desiata kapitola biblickej knihy Príslovia nás povzbudzuje, aby sme sa podriaďovali Božej vôli, a ukazuje, aké bohaté duchovné požehnania zažívajú ľudia, ktorí to robia. K týmto požehnaniam patrí bohatá zásoba duchovne výživného pokrmu, odmeňujúca a uspokojujúca práca, ako aj dobrý vzťah k Bohu a ľuďom. Popremýšľajme teda o Prísloviach 10:1–14.

Znamenitý podnet

Úvodné slová kapitoly nás nenechávajú na pochybách, pokiaľ ide o totožnosť pisateľa tej časti knihy Príslovia, ktorá nasleduje. Znejú takto: „Príslovia Šalamúna.“ Staroveký izraelský kráľ Šalamún uvádza znamenitý podnet na správne konanie slovami: „Múdry syn je ten, ktorý spôsobuje radosť svojmu otcovi, a hlúpy syn je zármutkom svojej matke.“ — Príslovia 10:1.

Keď niektoré dieťa zanechá uctievanie pravého a živého Boha, rodičia zažívajú veľký zármutok. Múdry kráľ si vyberá zármutok matky možno preto, aby naznačil, že matkin smútok je hlbší. Tak to skutočne bolo s Doris.a Sama hovorí: „S manželom Frankom sme boli zdrvení, keď náš 21-ročný syn nechal pravdu. Pociťovala som silnejšiu citovú bolesť ako Frank. Táto rana sa nezahojila ani po 12 rokoch.“

Deti môžu spôsobiť radosť otcovi a zapríčiniť žiaľ matke. Prejavujme múdrosť a robme radosť svojim rodičom. A rozhodne rozradostňujme srdce nášho nebeského Otca, Jehovu.

‚Duša spravodlivého je nasýtená‘

Kráľ hovorí: „Z pokladov skazeného nebude úžitku, ale spravodlivosť, tá vyslobodí zo smrti.“ ​(Príslovia 10:2) Tieto slová majú pre pravých kresťanov žijúcich hlboko v čase konca veľkú hodnotu. (Daniel 12:4) Na obzore je zničenie tohto bezbožného sveta. Žiadne bezpečnostné prostriedky, ktoré vytvoril človek — hmotné, finančné ani vojenské —, neposkytnú ochranu v blížiacom sa „veľkom súžení“. (Zjavenie 7:9, 10, 13, 14) Len „priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní“. (Príslovia 2:21) Preto ďalej ‚stále hľadajme najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. — Matúš 6:33.

Jehovovi služobníci nemusia čakať na Božie požehnania až do sľúbeného nového sveta. „Jehova nenechá hladovať dušu spravodlivého, ale žiadostivosť skazených odstrčí.“ ​(Príslovia 10:3) Jehova poskytuje prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“ hojnosť duchovného pokrmu. (Matúš 24:45) Spravodlivý má určite dôvody „kričať pre dobrý stav srdca“. (Izaiáš 65:14) Poznanie je príjemné jeho duši. Je mu potešením hľadať duchovné poklady. Zlý také potešenie nepozná.

‚Usilovnosť človeka obohacuje‘

Spravodlivý je požehnaný ešte aj inak. „Kto pracuje nedbalou rukou, bude mať málo prostriedkov, ale ruka usilovného, tá ho obohatí. Syn, ktorý koná s pochopením, zhromažďuje v lete; syn, ktorý koná hanebne, tvrdo spí v čase žatvy.“ — Príslovia 10:4, 5.

Tieto kráľove slová majú zvlášť veľký význam pre robotníkov počas žatvy. Žatva nie je čas driemať. Je to čas byť usilovný a dlhé hodiny pracovať. Rozhodne je to čas bez otáľania pracovať.

Ježiš mal na mysli žatvu, no nie obilia, ale ľudí, keď svojim učeníkom povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy [Jehovu Boha], aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ ​(Matúš 9:35–38) V roku 2000 sa Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti zúčastnilo vyše 14 miliónov ľudí — viac než dvojnásobok počtu Jehovových svedkov. Kto teda môže poprieť, že ‚polia sa belejú k žatve‘? (Ján 4:35) Praví ctitelia prosia Pána o väčší počet robotníkov, zatiaľ čo sami sa v súlade so svojimi modlitbami veľmi namáhajú v diele robenia učeníkov. (Matúš 28:19, 20) A Jehova bohato žehná ich snahu. V služobnom roku 2000 bolo pokrstených vyše 280 000 nových bratov a sestier. Aj oni sa usilujú stať učiteľmi Božieho slova. Kiež aj my v tejto žatve zažívame radosť a uspokojenie, lebo sa naplno zúčastňujeme diela robenia učeníkov.

‚Požehnania sú pre jeho hlavu‘

Šalamún pokračuje: „Požehnania sú pre hlavu spravodlivého, ale ústa skazených, tie zakrývajú násilie.“ — Príslovia 10:6.

Človek, ktorý je v srdci čistý a spravodlivý, poskytuje hojnosť dôkazov o svojej spravodlivosti. Hovorí láskavo a budujúco, koná pozitívne a štedro. Iní ľudia sú radi v jeho spoločnosti. Taký človek si získava ich úctu — ich požehnania — v tom zmysle, že o ňom dobre hovoria.

Na druhej strane skazený človek má k druhým nenávistný postoj, je zlomyseľný a jeho zámerom je v podstate škodiť druhým. Jeho reč môže byť príjemná a môže ‚zakrývať násilie‘ tajené v srdci, ale nakoniec sa uchýli k fyzickým alebo slovným útokom. (Matúš 12:34, 35) Druhá možnosť prekladu je, že „ústa bezbožníka zakryje [alebo zavrie] neprávosť“. (Príslovia 10:6, Donovalov preklad) To naznačuje, že skazenému človeku sa obyčajne dostáva od druhých to, čo sám prejavuje, totiž nepriateľstvo. To mu akoby zakrýva, čiže zatvára ústa a umlčiava ho. Môže taký človek očakávať od druhých nejaké požehnania?

Izraelský kráľ píše: „Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, ale i samotné meno skazených zhnije.“ ​(Príslovia 10:7) Ostatní — a čo je najdôležitejšie, Jehova Boh — na spravodlivého s náklonnosťou pamätajú. Ježiš vďaka svojej vernosti až do smrti „zdedil znamenitejšie meno“, ako je meno anjelov. (Hebrejom 1:3, 4) Dnešní praví kresťania pamätajú na verných mužov a ženy z predkresťanskej doby ako na príklady hodné napodobňovania. (Hebrejom 12:1, 2) Aký je to rozdiel oproti menu skazených, ktoré sa stane niečím odporným a hnusným! Áno, „radšej si treba vyvoliť meno ako hojné bohatstvo; priazeň je dokonca lepšia ako striebro a zlato“. (Príslovia 22:1) Robme si dobré meno u Jehovu a u blížnych.

‚Rýdzi človek bude chodiť v bezpečí‘

Šalamún stavia do protikladu múdreho a pochabého človeka slovami: „Kto je múdreho srdca, prijme prikázania, ale ten, kto má pochabé pery, bude pošliapaný.“ ​(Príslovia 10:8) Múdry človek dobre vie, že „kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok“. (Jeremiáš 10:23) Uznáva, že je potrebné hľadať vedenie u Jehovu, a ochotne prijíma Božie prikázania. Na druhej strane človek s pochabými perami tento základný fakt nechápe. Jeho nezmyselné táranie mu spôsobí skazu.

Spravodlivý zažíva aj istý druh bezpečia, ktorý skazený nemá. „Kto chodí v rýdzosti, bude chodiť v bezpečí, ale kto prevracia svoje cesty, urobí sa známym. Kto prižmuruje oko, spôsobí bolesť, a ten, kto má pochabé pery, bude pošliapaný.“ — Príslovia 10:9, 10.

Rýdzi človek zaobchádza s inými ľuďmi čestne. Zaslúžene si získava úctu a dôveru iných ľudí. Čestný človek je cenným zamestnancom a často je mu zverená väčšia zodpovednosť. Vďaka povesti čestného človeka si môže udržať zamestnanie, i keď je pracovných miest málo. Jeho čestnosť navyše prispieva k príjemnej a pokojnej atmosfére v domácnosti. (Žalm 34:13, 14) Vo vzťahoch k členom rodiny má pocit bezpečia. Ovocím rýdzosti je naozaj bezpečie.

V inej situácii je človek, ktorý sa pre sebecký zisk uchyľuje k nečestnosti. Podvodník sa možno usiluje maskovať svoju falošnosť prevrátenou rečou alebo rečou tela. (Príslovia 6:12–14) Jeho žmurkanie so zlomyseľným alebo podvodným zámerom môže obeti podvodu spôsobiť veľkú duševnú úzkosť. Ale skôr či neskôr sa prevrátenosť takého človeka stane známou. Apoštol Pavol napísal: „Hriechy niektorých ľudí sú verejne zjavné a vedú priamo k súdu, u iných sa ich hriechy stanú zjavnými až neskôr. Podobne sú verejne zjavné znamenité skutky, a tie, ktoré sú iné, nemôžu byť trvalo skryté.“ ​(1. Timotejovi 5:24, 25) Bez ohľadu na to, koho sa to týka — či rodiča, priateľa, manželského partnera, alebo známeho —, nečestnosť nakoniec vyjde najavo. Kto môže dôverovať niekomu s povesťou nečestného človeka?

‚Jeho ústa sú zdrojom života‘

Šalamún hovorí: „Ústa spravodlivého sú zdrojom života, ale ústa skazených, tie zakrývajú násilie.“ ​(Príslovia 10:11) Slová vychádzajúce z úst môžu liečiť alebo zraňovať. Môžu človeka osviežiť a rozveseliť alebo ho môžu skľúčiť.

Izraelský kráľ odhaľuje, z čoho vychádzajú hovorené slová, keď uvádza: „Nenávisť, tá podnecuje k sporom, ale láska prikrýva dokonca všetky priestupky.“ ​(Príslovia 10:12) Nenávisť vyvoláva v spoločnosti ľudí spory a rozdúchava rozkoly. Ľudia, ktorí milujú Jehovu, musia nenávisť zo svojho srdca vykoreniť. Ako? Tak, že ju nahradia láskou. „Láska prikrýva množstvo hriechov.“ ​(1. Petra 4:8) Láska „všetko znáša“, čiže „všetko prikrýva“. (1. Korinťanom 13:7; Kingdom Interlinear) Zbožná láska neočakáva od nedokonalých ľudí dokonalosť. Keď máme takú lásku, nerozširujeme reči o chybách druhých, ale pomáha nám to prehliadať ich priestupky, ak nejde o vážne nesprávne konanie. Láska znáša aj zlé zaobchádzanie vo zvestovateľskej službe, na pracovisku či v škole.

Múdry kráľ pokračuje: „Na perách človeka s porozumením možno nájsť múdrosť, ale prút je pre chrbát toho, kto nemá srdce.“ ​(Príslovia 10:13) Kroky človeka s porozumením vedie múdrosť. Budujúce slová na jeho perách pomáhajú ďalším ľuďom chodiť po ceste spravodlivosti. Ani jeho, ani tých, ktorí ho počúvajú, netreba viesť správnym smerom nasilu — prútom trestu.

‚Uchováva poznanie‘

Čo pomôže, aby boli naše slová ‚prýštiacou bystrinou múdrosti‘, a nie bublajúcim potokom triviálností? (Príslovia 18:4) Šalamún odpovedá: „Múdri sú tí, ktorí uchovávajú poznanie, ale ústa pochabého sú blízko sebazničenia.“ — Príslovia 10:14.

Prvou požiadavkou je, aby sme si myseľ plnili budujúcim poznaním o Bohu. Zdroj tohto poznania je iba jeden. Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ ​(2. Timotejovi 3:16, 17) Toto poznanie si musíme uchovávať a dolovať v Božom Slove, akoby sme hľadali skrytý poklad. Takéto hľadanie je mimoriadne vzrušujúce a odmeňujúce.

Ak sa má na našich perách nájsť múdrosť, poznanie Písiem musí pôsobiť aj na naše srdce. Ježiš svojim poslucháčom povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ ​(Lukáš 6:45) Preto musíme mať vo zvyku rozjímať o tom, čo sa učíme. Je pravda, že štúdium a rozjímanie si vyžadujú úsilie, ale také štúdium duchovne veľmi obohacuje! Nie je dôvod, aby sa niekto správal deštruktívne ako obyčajný táraj, ktorý hovorí bezmyšlienkovito.

Múdry človek robí to, čo je z Božieho hľadiska správne, a má na druhých dobrý vplyv. Teší sa z hojnej zásoby duchovného pokrmu a má hojnosť odmeňujúcej práce v Pánovom diele. (1. Korinťanom 15:58) Je rýdzi, a tak chodí v bezpečí a má Božie schválenie. Požehnaní spravodlivého je skutočne mnoho. Preto hľadajme spravodlivosť tak, že budeme svoj život prispôsobovať Božím normám toho, čo je správne a nesprávne.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 25]

Čestnosť prispieva k šťastiu v rodinnom živote

[Obrázok na strane 26]

‚Múdri ľudia uchovávajú poznanie‘