Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Príslovia
ŠALAMÚN, kráľ starovekého Izraela, „vedel povedať tritisíc prísloví“. (1. Kráľov 4:32) Máme k jeho múdrym výrokom prístup? Áno. V biblickej knihe Príslovia, ktorá bola dokončená okolo roku 717 pred n. l., je zaznamenaných mnoho Šalamúnových prísloví. Iba posledné dve kapitoly tejto knihy sa pripisujú iným pisateľom — Agúrovi, synovi Jákeho, a kráľovi Lemuelovi. No niektorí sa domnievajú, že Lemuel je len iné meno Šalamúna.
Inšpirované príslovia zahrnuté do tejto biblickej knihy majú dvojaký cieľ — „aby človek poznal múdrosť a kázeň“. (Príslovia 1:2) Pomáhajú nám získať múdrosť, čo je schopnosť vidieť veci jasne, a uplatniť poznanie pri riešení problémov. Prostredníctvom týchto prísloví sme tiež káznení, čiže v morálnej oblasti naprávaní. Keď im venujeme pozornosť a držíme sa rád, ktoré sú v nich obsiahnuté, môže to pôsobiť na naše srdce, prispieť k nášmu šťastiu a viesť k úspechu. — Hebrejom 4:12.
‚ZÍSKAJ MÚDROSŤ A CHOP SA KÁZNE‘
„Pravá múdrosť stále hlasno volá priamo na ulici,“ hovorí Šalamún. (Príslovia 1:20) Prečo by sme mali načúvať jej hlasnému a jasnému volaniu? V druhej kapitole je opísané, aký veľký úžitok to prináša, keď človek získava múdrosť. V tretej kapitole sa píše o tom, ako sa usilovať o dôverný vzťah k Jehovovi. Potom Šalamún hovorí: „Múdrosť je prvoradá vec. Získaj múdrosť; a so všetkým, čo získaš, získaj porozumenie. Chop sa kázne; nepoľavuj.“ — Príslovia 4:7, 13.
Čo nám pomôže odolávať pokušeniam tohto nemravného sveta? Piata kapitola Prísloví odpovedá: Používaj schopnosť premýšľať a uč sa rozpoznávať zavádzajúce cesty tohto sveta. Premýšľaj tiež o tom, aká vysoká cena sa platí za to, keď sa človek dopustí nemravnosti. Ďalšia kapitola varuje pred konaním a postojmi, ktoré ohrozujú náš vzťah k Jehovovi. Siedma kapitola poskytuje neoceniteľné poučenie, keď odhaľuje, ako koná nemravný človek. V 8. kapitole je pútavým spôsobom opísaná hodnota a príťažlivosť múdrosti. V deviatej kapitole, ktorá je podnetným záverom uvedených prísloví, je vykreslený pôsobivý obraz, ktorý nás motivuje, aby sme sa usilovali o múdrosť.
Odpovede na biblické otázky:
1:7; 9:10 — V akom zmysle je bázeň pred Jehovom „počiatkom poznania“ a „počiatkom múdrosti“? Bez bázne pred Jehovom niet pravého poznania, lebo on je Stvoriteľom všetkého a Autorom Biblie. (Rimanom 1:20; 2. Timotejovi 3:16, 17) Jehova je samotným Zdrojom všetkého tohto poznania. Preto počiatok pravého poznania spočíva v posvätnej bázni pred Jehovom. Zbožná bázeň je tiež počiatkom múdrosti, pretože bez poznania niet múdrosti. Okrem toho človek, ktorému chýba bázeň pred Jehovom, nebude používať poznanie, ktoré má, na to, aby ctil svojho Stvoriteľa.
5:3 — Prečo je prostitútka označená ako ‚cudzia žena‘? Príslovia 2:16, 17 opisujú ‚cudziu ženu‘ ako osobu, ktorá „zabudla dokonca na zmluvu svojho Boha“. Ktokoľvek uctieval falošných bohov alebo sa odcudzil mojžišovskému Zákonu, teda aj prostitútka, bol označený ako niekto cudzí. — Jeremiáš 2:25; 3:13.
7:1, 2 — Čo sa myslí výrazom ‚moje výroky‘ a „moje prikázania“? K týmto Jehovovým výrokom patria okrem biblických náuk aj rodinné pravidlá, ktoré na úžitok členov rodiny stanovujú rodičia. Mladí by sa mali riadiť týmito pravidlami, ako aj biblickým učením, ktoré im rodičia vštepujú.
8:30 — Kto je týmto „majstrom v diele“? Samotná zosobnená múdrosť sa nazvala majstrom v diele. Toto zosobnenie nie je len literárnym prostriedkom použitým na opis charakteristických vlastností múdrosti; je to obrazný opis Božieho prvorodeného Syna, Ježiša Krista, v jeho predľudskej existencii. Ježiš bol dávno predtým, než sa narodil na zemi ako človek, ‚vytvorený ako začiatok Božej cesty‘. (Príslovia 8:22) Ako ‚majster v diele‘ Ježiš usilovne pracoval so svojím Otcom pri tvorení všetkého ostatného. — Kolosanom 1:15–17.
9:17 — Čo sú „ukradnuté vody“ a prečo sú „sladké“? Keďže Biblia prirovnáva potešenie zo sexuálnych dôverností v manželstve k pitiu osviežujúcej vody načerpanej zo studne, ukradnuté vody predstavujú tajné nemravné sexuálne vzťahy. (Príslovia 5:15–17) Predstava, že uniknú odhaleniu, dodáva týmto vodám zdanlivo sladkú príchuť.
Poučenie pre nás:
1:10–14 Mali by sme sa mať na pozore, aby sme sa nedali zlákať na zlé chodníčky hriešnikmi, ktorí sľubujú bohatstvo.
3:3 Mali by sme si vysoko ceniť milujúcu láskavosť a pravosť a usilovať sa, aby si tieto vlastnosti v našom konaní každý všimol, tak ako by si všimol drahý náhrdelník. Je tiež potrebné, aby sme si tieto vlastnosti vpísali do srdca, aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti.
4:18 Duchovné poznanie stále pribúda. Ak chceme zostať vo svetle, musíme neustále prejavovať pokoru a miernosť.
5:8 Mali by sme sa zďaleka vyhýbať všetkému, čo by nás mohlo v mravnej oblasti ohroziť, či už taký vplyv prichádza prostredníctvom hudby, zábavy, internetu, alebo kníh a časopisov.
5:21 Bol by človek, ktorý miluje Jehovu, ochotný vymeniť svoj dobrý vzťah k pravému Bohu za niekoľko chvíľ rozkoše? Určite nie! Najsilnejšou motiváciou na zachovanie si mravnej čistoty je vedomie, že Jehova vidí naše cesty a že nás bude brať na zodpovednosť.
6:1–5 V týchto veršoch nachádzame vynikajúcu radu — aby sme sa ‚nezaručovali‘ za iných, teda aby sme na seba nemúdro nevzali finančný záväzok. Ak sa nám záležitosť, do ktorej sme sa zapojili, zdá po bližšom preskúmaní nemúdra, bez meškania by sme mali ‚naliehať na svojho blížneho‘ vytrvalými prosbami a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme veci doriešili.
6:16–19 Je tu vymenovaných sedem vecí, ktoré súvisia takmer s každou oblasťou nesprávneho konania. Mali by sme si rozvíjať nenávisť k takýmto veciam.
6:20–24 Výchova podľa biblických zásad môže človeka uchrániť, aby nepadol do pasce sexuálnej nemravnosti. Rodičia by výchovu v tejto oblasti nemali zanedbávať.
7:4 Mali by sme si rozvíjať lásku k múdrosti a porozumeniu.
JEDNOTLIVÉ PRÍSLOVIA, KTORÉ NÁS VEDÚ
Ostatné Šalamúnove príslovia sú samostatné stručné výroky. Sú predkladané hlavne vo forme protikladov, prirovnaní a porovnaní a odovzdávajú pôsobivé poučenie týkajúce sa správania, reči a postojov.
Kapitoly 10 až 24 zdôrazňujú hodnotu posvätnej bázne pred Jehovom. Príslovia zaznamenané v kapitolách 25 až 29 „prepísali muži judského kráľa Ezechiáša“. (Príslovia 25:1) Tieto príslovia nás učia spoliehať sa na Jehovu a obsahujú aj ďalšie dôležité poučenia.
Odpovede na biblické otázky:
10:6 — Ako ‚ústa skazených zakrývajú násilie‘? Môže to znamenať, že skazení sladkými rečami zakrývajú svoje zlomyseľné plány uškodiť druhým. Alebo to môže mať aj iný význam. Keďže so skazenými sa vo všeobecnosti zaobchádza nepriateľsky, nenávisť, ktorej sa im dostáva zo strany iných, ich umlčuje.
10:10 — Ako ten, „kto prižmuruje oko“, spôsobuje bolesť? „Naničhodník“ sa možno neuchyľuje len k ‚prevrátenosti reči‘, ale môže sa snažiť zakryť svoje pohnútky aj rečou tela, napríklad tým, že „prižmuruje oko“. (Príslovia 6:12, 13) Takýto spôsob podvádzania sa pre človeka, ktorý je jeho obeťou, môže stať zdrojom intenzívnej duševnej tiesne.
10:29 — Čo je „Jehovova cesta“? Tento výraz sa tu vzťahuje na spôsob, akým Jehova zaobchádza s ľudstvom, nie na cestu, ktorej by sme sa mali v živote držať. To, ako Boh zaobchádza s ľudstvom, je znamením bezpečia a istoty pre bezúhonného, ale aj predzvesťou skazy pre zlého.
11:31 — Prečo má byť skazený odmenený viac ako spravodlivý? Slovo odmena je tu použité vo význame odplaty a vyjadruje mieru trestu, ktorý každý z nich dostane. Keď sa dopustí chyby spravodlivý človek, odplatou za to bude kázeň, čiže usmernenie. Skazený však hreší úmyselne a odmieta sa odvrátiť od konania zla ku konaniu dobra. Preto si zaslúži a aj dostane prísny trest.
12:23 — Ako človek „prikrýva poznanie“? Keď človek prikrýva poznanie, neznamená to, že ho vôbec neprejaví. Skôr to znamená, že prejavuje poznanie s rozvahou, nevystavuje ho na obdiv ani sa ním nechváli.
14:17 — V akom zmysle je ‚muž so schopnosťou premýšľať nenávidený‘? Hebrejský výraz preložený ako „schopnosť premýšľať“ môže znamenať buď rozlišovaciu schopnosť, alebo zlomyseľnosť. Je prirodzené, ak je muž, ktorý má zlé úmysly, nenávidený. Ale nenávidený je aj muž s rozlišovacou schopnosťou, ktorý prejavuje schopnosť premýšľať a volí si nebyť „časťou sveta“. — Ján 15:19.
18:19 — V akom zmysle je ‚brat, proti ktorému bol spáchaný priestupok, viac ako silné mesto‘? Podobne ako silné mesto, ktoré je obliehané, aj takýto človek môže neoblomne odmietať uzavrieť mier, teda odpustiť. Spory, ktoré sú medzi ním a priestupníkom, sa ľahko môžu stať rovnako veľkou prekážkou, akou je „závora na obytnej veži“.
Poučenie pre nás:
10:11–14 Na to, aby naše slová boli budujúce, je potrebné, aby naša myseľ bola naplnená presným poznaním, aby naše srdce bolo podnecované láskou a aby múdrosť určovala, čo vyjde z našich úst.
10:19; 12:18; 13:3; 15:28; 17:28 Kiež je našich slov málo a kiež sú premyslené.
11:1; 16:11; 20:10, 23 Jehova chce, aby sme boli pri obchodovaní poctiví.
11:4 Je pochabé usilovať sa o hmotný majetok na úkor osobného štúdia Biblie, zhromaždení, modlitby a zvestovateľskej služby.
13:4 Nestačí len túžiť po zodpovednom postavení v zbore alebo po živote v novom svete. Musíme byť tiež usilovní a horlivo sa snažiť spĺňať stanovené požiadavky.
13:24; 29:15, 21 Milujúci rodič svoje dieťa nerozmaznáva ani neprehliada jeho chyby. Naopak, otec či matka robia kroky na nápravu a snažia sa takéto zlé črty odstrániť, skôr než sa zakorenia.
14:10 Keďže svoje najvnútornejšie pocity nevieme vždy presne vyjadriť a iní ich nie vždy dokážu pochopiť, emocionálna útecha, ktorú nám môžu poskytnúť druhí, má svoje obmedzenia. V niektorých ťažkostiach sa možno budeme musieť spoľahnúť iba na Jehovu.
15:7 Keď sa s niekým rozprávame, nemali by sme ho, obrazne povedané, naraz zasypať všetkým, čo vieme, rovnako ako roľník nevysype všetko osivo na jedno miesto. Múdry človek ‚rozptyľuje‘ svoje poznanie, teda odovzdáva ho postupne, tak ako je to potrebné.
15:15; 18:14 Ak si udržíme pozitívny postoj, budeme mať radosť, a to aj za náročných okolností.
17:24 Na rozdiel od „hlupáka“, ktorého oči a myseľ blúdia namiesto toho, aby boli zamerané na dôležité veci, my by sme sa mali usilovať získať porozumenie, aby sme mohli konať múdro.
23:6–8 Mali by sme sa mať na pozore pred pokryteckým prejavovaním pohostinnosti.
27:21 Pochvala môže odhaliť, akí sme. Pokiaľ nás pochvala podnecuje uznať si, že sme Jehovovými dlžníkmi, a povzbudzuje nás ďalej mu slúžiť, je to prejav pokory. Ak v nás pochvala vyvoláva pocit nadradenosti, prezrádza to nedostatok pokory.
27:23–27 V týchto prísloviach je pomocou obrazov zo života pastiera zdôraznená hodnota toho, keď človek žije jednoduchým spôsobom života a nachádza uspokojenie v usilovnej práci. Tieto príslovia by v nás mali umocniť vedomie našej závislosti od Boha.a
28:5 Ak ‚hľadáme Jehovu‘ prostredníctvom modlitby a štúdia jeho Slova, ‚môžeme rozumieť všetkému‘, čo potrebujeme, aby sme mu mohli prijateľne slúžiť.
‚ZÁVAŽNÉ POSOLSTVÁ‘
Biblická kniha Príslovia sa končí dvomi ‚závažnými posolstvami‘. (Príslovia 30:1; 31:1) Na základe príkladov, ktoré podnecujú k premýšľaniu, Agúr opisuje nenásytnosť a ukazuje, aké ťažké je odhaliť metódy, ktorými zvodca presviedča dievča.b Vystríha aj pred sebavyvyšovaním a hnevlivou rečou.
Závažné posolstvo, ktoré Lemuel dostal od svojej matky, obsahuje zdravé rady týkajúce sa pitia vína a opojného nápoja, ako aj toho, že má súdiť spravodlivo. Opis dobrej manželky sa končí vyhlásením: „Dávajte jej z plodov jej rúk a jej diela nech ju chvália.“ — Príslovia 31:31.
Získavaj múdrosť, prijímaj kázeň, rozvíjaj si zbožnú bázeň a spoliehaj sa na Jehovu. Tieto inšpirované príslovia nám odovzdávajú naozaj cenné poučenie! Preto uplatňujme rady, ktoré sú v nich obsiahnuté, a potom budeme pociťovať šťastie ako „muž, ktorý sa bojí Jehovu“. — Žalm 112:1.
[Poznámky pod čiarou]
[Obrázky na strane 16]
Jehova je Zdrojom všetkého pravého poznania
[Obrázok na strane 18]
Čo znamená ‚rozptyľovať poznanie‘?