„Zákon múdreho“ — zdroj života
„Ó, HĹBKA Božieho bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ zvolal apoštol Pavol. (Rimanom 11:33) A verný patriarcha Jób o Jehovovi povedal: „V srdci je múdry.“ (Jób 9:4) Áno, Stvoriteľ neba a zeme má jedinečnú múdrosť. Čo možno povedať o zákone, čiže o písanom Slove, takého Stvoriteľa?
Žalmista spieval: „Jehovov zákon je dokonalý, privádza dušu späť. Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym. Jehovove nariadenia sú priame, spôsobujú, že srdce plesá; Jehovovo prikázanie je čisté, rozžiaruje oči.“ (Žalm 19:7, 8) Šalamún, kráľ starovekého Izraela, istotne chápal pravdivosť týchto slov. Povedal: „Zákon múdreho je zdrojom života, aby odvrátil človeka od osídiel smrti.“ (Príslovia 13:14) V predchádzajúcich 13 veršoch 13. kapitoly Prísloví Šalamún ukázal, ako nám rady z Božieho Slova môžu pomôcť zlepšiť kvalitu nášho života a vyhnúť sa nebezpečenstvám, ktoré by mohli ohroziť náš život.
Nechaj sa poučiť
„Syn je múdry tam, kde je otcovská kázeň, ale posmievač, ten nepočúval káranie,“ píše sa v Prísloviach 13:1. Otcova kázeň môže byť mierna alebo prísna. Najprv môže prísť vo forme školenia. Ak dieťa nereaguje, môže prísť vo forme trestu. Múdry syn však prijíma otcovskú kázeň.
„Koho Jehova miluje, toho kázni,“ hovorí Biblia, a „bičuje každého, koho prijíma za syna.“ (Hebrejom 12:6) Jedným zo spôsobov, ako nás náš nebeský Otec kázni, je prostredníctvom jeho písaného Slova, Biblie. Keď si s úctou čítame Bibliu a uplatňujeme to, čo sa z nej dozvedáme, jeho Slovo nás vlastne kázni. Je to pre nás výhodné, pretože všetko, čo Jehova hovorí, je na náš úžitok. — Izaiáš 48:17.
Káznení môžeme byť aj cez usmernenia od niektorého nášho spoluveriaceho, ktorý sa zaujíma o naše duchovné blaho. Na akúkoľvek užitočnú radu, ktorá je v súlade s Božím Slovom, by sme sa mali pozerať ako na radu od Boha, veľkého Zdroja pravdy, nie od človeka. Je múdre prijať ju ako od Jehovu. Ak máme takýto postoj a dovolíme, aby taká rada formovala naše zmýšľanie, zlepšila naše pochopenie Písiem a napravila naše cesty, máme úžitok z kázne. To isté platí aj o radách, ktoré dostávame na zhromaždeniach a v publikáciách založených na Biblii. Ak sme vnímaví na to, čo čítame a počúvame, je to vynikajúci spôsob, ako sa môžeme sami usmerňovať.
Posmievač však na kázeň nereaguje. „Pretože si myslí, že on najlepšie vie, čo je dobré,“ uvádza jedna encyklopédia, „nenechá sa poučiť.“ Nereaguje ani na karhanie. Ale môže vôbec dokázať, že Otcovo naprávanie je nesprávne? Jehova sa nikdy nemýlil a ani sa nebude. Keď posmievač odmieta kázeň, iba sám seba zosmiešňuje. Pomocou niekoľkých výstižných slov Šalamún pekne ukázal hodnotu ochoty nechať sa poučiť!
Stráž svoj jazyk
Aby kráľ Izraela ukázal, aké je dôležité nechať sa viesť Božím Slovom v našej reči, prirovnáva ústa k ovocnému stromu. Hovorí: „Z plodov svojich úst bude muž jesť dobré, ale duša [alebo túžba duše] tých, ktorí konajú zradne, je násilím.“ (Príslovia 13:2) Ovocím úst je hovorené slovo. A človek žne, čo zasial svojimi slovami. „Ak sú jeho slová láskavé a majú za cieľ vytvorenie priateľských vzťahov s blížnymi,“ hovorí jeden učenec, „bude jesť dobré, bude sa tešiť zo šťastného a pokojného života.“ V prípade zradného je to však úplne inak. Chce sa dopúšťať násilia a škodiť iným ľuďom. Plánuje násilie a násilie aj zožne. Na prahu jeho domu sú osídla smrti.
„Kto stráži svoje ústa, zachováva svoju dušu,“ pokračuje Šalamún. „Kto naširoko otvára pery — bude mať skazu.“ (Príslovia 13:3) Necitlivá, pochabá reč môže mať za následok pokazenú povesť, urazené city, napäté vzťahy a dokonca aj telesnú ujmu. Pery otvorené naširoko môžu viesť aj k Božiemu neschváleniu, pretože Boh berie každého na zodpovednosť za jeho slová. (Matúš 12:36, 37) Skutočne, ak si budeme dávať pozor na jazyk, zachráni nás to pred skazou. Ale ako sa môžeme naučiť strážiť svoje ústa?
Jeden pomerne jednoduchý spôsob je nerozprávať príliš veľa. „Pri hojnosti slov nechýba priestupok,“ hovorí Biblia. (Príslovia 10:19) Ďalším spôsobom je myslieť predtým, než niečo povieme. Inšpirovaný pisateľ vyhlásil: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom.“ (Príslovia 12:18) Keď človek povie niečo bez toho, aby si to predtým premyslel, môže ublížiť sebe aj tým, ktorí ho počúvajú. Biblia nám preto dáva túto praktickú radu: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ — Príslovia 15:28.
Buď usilovný
„Leňoch dáva najavo, že je žiadostivý,“ hovorí Šalamún, no „jeho duša nemá nič. Ale duša usilovných, tá stučnie.“ (Príslovia 13:4) „Pointou [tohto príslovia] je, že iba túžiť po niečom je úplne zbytočné,“ uvádza jedna encyklopédia, a že „usilovnosť hrá dôležitú úlohu. Leniví ľudia sú obeťami túžob... ktoré ich stravujú, a jednoducho nemajú nič, čím by sa mohli pochváliť.“ Avšak duša alebo túžba usilovných je „tučná“ — je uspokojená.
Čo možno povedať o tých, ktorí sa zdráhajú oddať sa Jehovovi, pretože sa chcú vyhnúť zodpovednosti? Možno dávajú najavo túžbu žiť v Božom novom svete, ale sú ochotní pre to niečo urobiť? Požiadavkou pre tých, ktorí „vychádzajú z veľkého súženia“, je prejavovať vieru v Ježišovu výkupnú obeť, oddať sa Jehovovi a svoju oddanosť symbolizovať krstom vo vode. — Zjavenie 7:14, 15.
Uvažuj tiež o tom, čo to znamená usilovať sa o úrad dozorcu v zbore. Keď niekto túži po tejto znamenitej práci, je to určite chvályhodné a Písma nás k tomu povzbudzujú. (1. Timotejovi 3:1) Nestačí však len po tom túžiť. Aby človek spĺňal podmienky na tento úrad, musí si rozvíjať potrebné vlastnosti a schopnosti. A to si vyžaduje vážne úsilie.
Spravodlivosť ochraňuje
Spravodlivý človek si pestuje zbožné vlastnosti a hovorí pravdu. Uvedomuje si, že luhanie je proti Jehovovmu zákonu. (Príslovia 6:16–19; Kolosanom 3:9) V súvislosti s tým Šalamún napísal: „Spravodlivý nenávidí falošné slovo, ale skazení konajú hanebne a spôsobujú si potupu.“ (Príslovia 13:5) Spravodlivý nielenže neklame, ale aj nenávidí klamstvo. Vie, že nech sa lži zdajú akokoľvek nevinné, ničia dobré medziľudské vzťahy. Navyše človek, ktorý sa uchyľuje k lžiam, stráca u druhých dôveru. Zlý koná hanebne buď tým, že klame, alebo nejakým iným spôsobom, a robí si tak hanbu.
Aby múdry kráľ ukázal, že je užitočné robiť to, čo je správne v Božích očiach, povedal: „Spravodlivosť ochraňuje toho, ktorý na svojej ceste neškodí, ale skazenosť podvracia hriešnika.“ (Príslovia 13:6) Spravodlivosť ochraňuje človeka ako pevnosť, zatiaľ čo skazenosť ho ničí.
Nevytváraj falošný dojem
Z toho, čo izraelský kráľ hovorí teraz, vidieť, že rozumie ľudskej povahe: „Je ten, ktorý predstiera, že je bohatý, a pritom nemá vôbec nič; a je ten, ktorý predstiera, že má málo prostriedkov, a pritom má veľa hodnotných vecí.“ (Príslovia 13:7) Človek môže byť iný, ako sa javí. Niektorí chudobní ľudia môžu predstierať, že sú bohatí — možno preto, lebo sa chcú predvádzať, chcú pôsobiť dojmom, že sú úspešní, alebo preto, aby si zachovali tvár. Bohatý človek môže zase predstierať, že je chudobný, jednoducho preto, aby utajil svoje bohatstvo.
Ani vytváranie falošného dojmu, ani utajovanie nie je dobré. Ak máme málo prostriedkov a míňame peniaze na prepychové veci len preto, aby sa zdalo, že sme bohatí, okrádame seba a svoju rodinu o veci nevyhnutné pre život. A človek, ktorý predstiera, že je chudobný, hoci má bohatstvo, sa môže stať lakomcom. Tým stráca dôstojnosť a šťastie, ktoré pramení zo štedrosti. (Skutky 20:35) Žiť čestne vedie k lepšiemu životu.
Netúž po bohatstve
Šalamún pokračuje slovami: „Výkupným za dušu muža je jeho bohatstvo, ale ten, kto má málo prostriedkov, nepočul káranie.“ (Príslovia 13:8) Aké poučenie vyplýva z tohto príslovia?
Byť bohatý má svoje výhody, ale nie vždy je to požehnaním. V ťažkých časoch, v ktorých žijeme, sú bohatí ľudia a ich rodiny často v nebezpečenstve, že ich niekto unesie a bude zadržiavať kvôli výkupnému. Stáva sa, že bohatý človek zaplatí výkupné, aby vykúpil svoj život alebo život svojho príbuzného. Ale rukojemníci sú často zavraždení. Takáto hrozba neustále visí nad hlavou bohatého človeka.
Človek, ktorý má málo prostriedkov, nemá takéto starosti. Hoci možno nemá veľa pohodlia a hmotných vecí ako bohatý človek, je menej pravdepodobné, že sa stane obeťou únosu. To je jedna z výhod, ktorá plynie z toho, že nehľadáme veľké veci a nevynakladáme svoj čas a energiu na honbu za bohatstvom. — 2. Timotejovi 2:4.
Plesaj vo ‚svetle‘
Šalamún ďalej ukazuje, že ak konáme veci Jehovovým spôsobom, je to v našom najlepšom záujme. „Svetlo spravodlivých bude plesať,“ hovorí, „ale lampa skazených — tá zhasne.“ — Príslovia 13:9.
Lampa je symbolom toho, čo osvetľuje našu životnú cestu. ‚Božie slovo je lampou nohe spravodlivého a svetlom jeho chodníku.‘ (Žalm 119:105) Obsahuje nevyčerpateľné poznanie a múdrosť Stvoriteľa. Čím viac si prehlbujeme pochopenie Božej vôle a predsavzatia, tým jasnejším sa pre nás stáva duchovné svetlo, ktoré nás vedie. Je to veľký zdroj radosti! Prečo by našu pozornosť mala odvádzať svetská múdrosť alebo to, čo sa ‚falošne nazýva „poznaním“‘? — 1. Timotejovi 6:20; 1. Korinťanom 1:20; Kolosanom 2:8.
Čo sa týka skazeného, bez ohľadu na to, ako jasne zdanlivo žiari jeho lampa a aký úspešný sa môže zdať jeho život, jeho lampa zhasne. Skončí v tme, kde sa jeho noha môže len potknúť. Okrem toho „sa ukáže, že niet [pre neho] budúcnosti“. — Príslovia 24:20.
Čo by sme však mali robiť, ak nemáme istotu, ako by sme mali konať v určitej situácii? Čo ak nevieme, či v danej situácii vôbec máme právo niečo urobiť? Príslovia 13:10 nás varujú: „Opovážlivosťou človek vyvoláva iba zápas.“ Konanie bez poznania alebo bez oprávnenia je opovážlivé a môže viesť len k napätiu. Nebolo by lepšie poradiť sa s inými ľuďmi, ktorí majú poznanie a rozlišovaciu schopnosť? „U tých, ktorí sa spolu radia, je múdrosť,“ hovorí múdry kráľ.
Nerob si falošné nádeje
Peniaze môžu slúžiť užitočnému účelu. Vlastniť primerané množstvo finančných prostriedkov je lepšie ako byť nútený žiť odriekavým spôsobom života alebo v chudobe. (Kazateľ 7:11, 12) Ale zdanlivé výhody nečestne získaného majetku sú klamlivé. Šalamún vystríha: „Hodnotných vecí, ktoré pochádzajú z márnosti, ubúda, ale tomu, kto zbiera rukou, pribúda.“ — Príslovia 13:11.
Pouvažujme napríklad nad lákadlom hazardných hier. Hráč možno na ne minie svoje ťažko zarobené peniaze v nádeji, že vyhrá veľkú sumu peňazí. Často je to však na úkor jeho rodiny! A čo sa stane, keď hazardný hráč vyhrá? Keďže sa k peniazom dostal ľahko, pravdepodobne si nebude veľmi ceniť ich hodnotu. Okrem toho s výhrou nemusí vedieť hospodáriť. Nie je pravdepodobné, že jeho bohatstvo sa stratí rovnako rýchlo, ako ho nadobudol? Na druhej strane majetok nazhromaždený postupne — krok za krokom usilovnou prácou — rastie plynule a môže byť dobre využitý.
„Odkladaným očakávaním ochorie srdce,“ hovorí Šalamún, „ale keď vytúžená vec príde, je stromom života.“ (Príslovia 13:12) Nesplnené očakávania vedú ku sklamaniu, z ktorého ochorie srdce. To sa stáva v každodennom živote. Neplatí to však v prípade očakávaní, ktoré sú pevne založené na Božom Slove. Môžeme mať úplnú dôveru, že sa splnia. Dokonca ani ich zdanlivé oneskorenie nemusí priniesť sklamanie.
Napríklad vieme, že Boží nový svet je blízko. (2. Petra 3:13) Dychtivo a radostne očakávame, že sa splnia Božie sľuby. Aký pocit máme, keď čas čakania využívame tak, že sme stále zamestnaní „v Pánovom diele“, povzbudzujeme spoluveriacich a prehlbujeme si vzťah k Jehovovi? Naše srdce nie je ‚choré‘, ale naopak, sme naplnení radosťou. (1. Korinťanom 15:58; Hebrejom 10:24, 25; Jakub 4:8) Keď sa dlho očakávaná túžba naplní, je stromom života — naozaj oživujúca a občerstvujúca.
Boží zákon — zdroj života
Na znázornenie toho, aké je potrebné poslúchať Boha, sa v Prísloviach 13:13 píše: „Kto pohrdol slovom, od toho sa vezme záloh dlžníka, ale kto sa bojí prikázania, ten bude odmenený.“ Ak dlžník pohrdne slovom tým, že nesplatí pôžičku, príde o to, čo dal ako záloh. Podobne aj my by sme utrpeli stratu, ak by sme neposlúchali Božie prikázania. O čo by sme prišli?
„Zákon múdreho je zdrojom života, aby odvrátil človeka od osídiel smrti.“ (Príslovia 13:14) Keby sme žili bez zákona nášho nadovšetko múdreho Boha, Jehovu, pripravili by sme sa o vedenie, ktoré nám môže pomôcť viesť lepší a dlhší život. To by bola veľmi veľká strata! Je preto múdre, ak venujeme starostlivú pozornosť Božiemu Slovu a dovoľujeme, aby ovplyvňovalo naše myšlienky, reč i konanie. — 2. Korinťanom 10:5; Kolosanom 1:10.
[Obrázky na strane 23]
Keď reagujeme na radu z Písiem, je to vynikajúci spôsob, ako sa môžeme sami usmerňovať
[Obrázky na stranách 24, 25]
„Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať“
[Obrázky na stranách 24, 25]
Ak sme neustále zamestnaní prácou „v Pánovom diele“, napĺňa nás to radosťou