Majte vrúcny vzťah k príbuzným manželského druha

FUDŽIKO, utrápená nevesta spomínaná v úvodnom článku, nakoniec presvedčila manžela, aby sa odsťahovali od jeho rodičov do jedného zo susedných domov. Ale veľmi to nepomohlo. Manželovi príbuzní sa ďalej miešali do jej vecí, a jej stiesnenosť pretrvávala. V tom čase dostala jedného dňa akúsi návštevu.

Tá návšteva priviedla Fudžiko na cestu, ktorá zmenila jej osobnosť, a tým sa zlepšili jej vzťahy k druhým ľuďom. Začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Časom sa jej postoje tak veľmi zmenili, že jej svokor chcel byť tiež pri štúdiu, aby videl na vlastné oči, ‘aké je to náboženstvo, ktorú ju tak zmenilo‘.

Mal by byť uznaný nový zväzok

Biblia podáva jasný obraz biblického manželského usporiadania. Keď Boh stvoril prvý ľudský pár a spojil tých dvoch dovedna, stanovil nasledujúcu zásadu: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a bude sa pridržiavať svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ (1. Mojžišova 2:24) Teda nová dvojica musí uznať, že vstúpila do nového zväzku. Teraz sa obaja musia jeden druhého pridŕžať s vedomím, že tvoria samostatnú jednotku, aj keby žili s najbližšími príbuznými manžela alebo manželky.

Opustiť otca a matku však neznamená, že po uzavretí manželstva majú deti ukázať rodičom chrbát a že ich viac nemusia rešpektovať a ctiť. „Nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla,“ nabáda Biblia. (Príslovia 23:22) Ale manželstvom sa vzťahy dostávajú do iného usporiadania. Ak to má každý člen rodiny na pamäti, mladá dvojica môže ťažiť zo skúseností a múdrosti rodičov.

Timotej, mladý muž s dobrou povesťou, ktorého apoštol Pavol vzal so sebou na misionárske cesty, bol vychovaný svojou židovskou matkou Eunikou. Ale jeho stará matka Loida mala očividne taktiež podiel na utváraní jeho života. (2. Timotejovi 1:5; 3:15) Tým nie je povedané, že by staré matky mali právo zasahovať do výchovy detí a určovať im iné normy ako rodičia. Je na to primeraný spôsob, ktorým môže staršia generácia pomáhať mladšej pri výchove detí. — Títovi 2:3–5.

„Opravdivo múdra žena“

Ak majú dve generácie spolupracovať v takej citlivej otázke, ako je výchova detí, musia si obe počínať múdro. „Opravdivo múdra žena vybudovala svoj dom,“ hovorí biblické príslovie, „ale bláznivá ho strháva svojimi rukami“. (Príslovia 14:1) Ako môže žena budovať svoj dom? Tomiko hovorí, že jej pomohli rozhovory, ktoré viedla so svojou nevestou Fudžiko, aby si napravila svoj vzťah k nej. „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány,“ upozorňuje Biblia. — Príslovia 15:22.

Viesť rozhovor, to neznamená vysypať zo seba všetko, čo vám príde na myseľ, bez ohľadu na city druhých. Tu musí vstúpiť do hry múdrosť. „Múdry človek bude načúvať“ — načúvať to, čo hovoria druhí. Niekedy by príbuzní vášho manželského druha chceli čosi povedať, ale váhajú, či to majú vysloviť. Buďte schopné rozoznať to, a ‘načerpajte ich myšlienky‘. Potom ‘uvažujte‘, kým niečo poviete. — Príslovia 1:5; 15:28; 20:5.

Veľmi dôležité je, aby ste správne načasovali to, čo chcete povedať. „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách je slovo povedané v pravý čas,“ hovorí biblické príslovie. (Príslovia 25:11) Tokiko a jej nevesta hovoria, že trpezlivo čakajú, kým nepríde pravý čas, aby vyslovili názor, ktorý môže byť druhej proti vôli. „Snažím sa vždy uvažovať predtým, ako čosi poviem, keď chcem neveste na niečo poukázať,“ hovorí Tokiko. „Držím si to v hlave a poviem jej to, až keď má dobrú náladu a keď nie je hladná. Viete, keď je človek hladný, ľahko sa rozčúli.“

Múdra žena si dá pozor, aby nerozprávala zle o manželovej rodine. „Či už sme svokry alebo nevesty, mali by sme si uvedomiť, že všetko zlé, čo na tú druhú stranu povieme, to sa oni nakoniec vždy dozvedia,“ hovorí japonská spisovateľka Sumie Tanaka, ktorá tridsať rokov bývala so svojou svokrou. Odporúča, aby sa o manželových príbuzných hovorilo vždy radšej dobre, či sa hovorí priamo, alebo len v narážkach.

Ale čo ak manželovi rodičia na vaše snahy nereagujú?

Odpúšťajte

Vážne problémy s príbuznými manželského druha často vznikajú z vecí, ktoré by nevyvolali nijaký problém, keby ich urobil alebo povedal ktosi iný. Keďže sme všetci nedokonalí a ‘potkýname sa v slove‘, občas ‘hovoríme bezmyšlienkovite, akoby sme bodali mečom‘. (Jakob 3:2; Príslovia 12:18) Je však múdre nenechať sa vyviesť z rovnováhy každým bezmyšlienkovitým slovom.

Tí, ktorí prekonali svoje problémy s rodinou manželského druha, dbali na biblickú radu: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ (Kolosanom 3:13) Pravda, nemusí to byť ľahké, znášať sa s príbuznými svojho druha a odpúšťať im, najmä ak je dôvod na sťažnosť. Ale mocnou pohnútkou k takému konaniu je uistenie, že takto môžeme dosiahnuť od Boha odpustenie našich chýb. — Matúš 6:14, 15.

Aj vo východných krajinách, kde ľudia žijú podľa tradícií budhizmu, taoizmu, konfucionizmu a šintoizmu, študujú mnohí Bibliu a naučili sa ceniť si pravdu o láskavom stvoriteľovi. Toto ocenenie im pomohlo prekonať zdanlivo neprekonateľné pocity zatrpknutosti.

„Láska nikdy nezlyháva“

Pekný vzťah medzi ľuďmi, ktorí sa dostali do príbuzenstva, si žiada spoľahlivý základ. Pomáhať zostarnutému alebo chorému príbuznému manželského druha len na základe pocitu povinnosti, to nevytvára práve najlepší vzťah. To spoznala Haruko, keď jej svokra zomierala na rakovinu. Väčšinu dňa vtedy trávila v nemocnici, starajúc sa o svokru, a okrem toho sa musela starať aj o vlastnú rodinu. Prežívala taký stres, že jej vypadali takmer všetky vlasy.

Jedného dňa, keď strihala svokre nechty, nechtiac pri jednom zastrihla do živého. „Ty sa o mňa vôbec nestaráš!“ vyštekla svokra.

Haruko, otrasená týmto bezcitným výrokom, nevládala zadržať slzy. Potom si uvedomila, že tie slová tak veľmi zaboleli preto, že všetko, čo robila pre svoju svokru, robila z pocitu povinnosti. Rozhodla sa, že sa vo svojej službe nechá viesť láskou. (Efezanom 5:1, 2) To jej pomohlo prekonať zranené city a vytvoriť si ku svojej svokre až do konca jej života nový vzťah.

Naozaj, láska, ako ju definuje Biblia, je kľúčom k upokojeniu nesúladu v rodine. Prečítajte si, čo o nej napísal apoštol Pavol, či s ním nebudete súhlasiť. „Láska je zhovievavá a láskavá,“ píše. „Láska nie je žiarlivá, nechváli sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy, nenechá sa podráždiť. Nevypočítava urážky. Neraduje sa z nespravodlivosti, ale sa raduje z pravdy. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ Niet divu, že Pavol dodáva: „Láska nikdy nezlyháva.“ (1. Korinťanom 13:4–8) Ako môžete pestovať takú lásku?

Biblia zaraďuje „lásku“ medzi „ovocie“ Božieho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Preto je okrem vlastného úsilia nevyhnutne potrebné mať i Božieho ducha, aby ste mohli pestovať lásku tohto druhu. A môžete prosiť Jehovu, Boha Biblie, aby vám pomohol obohatiť vašu osobnosť o lásku, podobnú ako má on. (1. Jána 4:8) To všetko si, prirodzene, žiada učiť sa o Bohu, študovať jeho Slovo, Bibliu. V tom vám s radosťou pomôžu Jehovovi svedkovia, tak ako pomohli i Fudžiko a mnohým iným.

Keď to, čo sa naučíte z Biblie, aj uplatníte, zistíte, že sa zlepší nielen váš vzťah k Bohu, ale aj váš vzťah ku všetkým okolo vás, vrátane príbuzných manželského druha. Okúsite to, čo sľubuje Biblia, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie.“ — Filipanom 4:6, 7.

Z takého pokoja sa teraz teší Fudžiko a ostatní, o ktorých sa hovorilo v týchto článkoch, a mohli by ste sa z neho tešiť i vy. Áno, i vy — ak budete vzhliadať k Bohu Jehovovi a necháte sa viesť radami jeho Slova, Biblie, — si môžete vybudovať a udržať vrúcny vzťah k príbuzným svojho manželského partnera.

[Rámček na stranách 22, 23]

Manžel — tvorca pokoja, či jeho rušiteľ?

Keď dve alebo tri generácie žijú pod jednou strechou, nemožno prehliadať úlohu, ktorú má manžel pre udržanie pokoja v rodine. Profesor Tohru Ariči z Univerzity Kjúšú, odborník na sociológiu rodiny, píše o typickom manželovi, ktorý uniká pred svojou zodpovednosťou.

„Keď dvojica býva s ]‏matkou], matka vycíti potreby svojho syna a keď také potreby postrehne, celkom mimovoľne sa o syna stará. Syn bez váhania takú starostlivosť prijíma. Keby syn trochu viac myslel na postavenie svojej manželky a dal matke najavo, do čoho nemá zasahovať, problém by sa vyriešil. Žiaľ, veľmi často si to syn neuvedomuje.“

Ako teda môže manžel zohrať aktívnu úlohu pri vytváraní pokoja v rodine? Mitsuharu hovorí, že jeho rodine pomohlo jeho uplatňovanie biblických zásad. „Puto medzi matkou a synom je veľmi silné, i keď syn dospeje,“ priznáva, „takže musí vynaložiť vedomé úsilie, aby ‘opustil svojho otca a svoju matku a pridŕžal sa svojej manželky‘.“ Túto zásadu uplatnil tak, že o veciach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a jeho výchovy hovoril len s manželkou a v otázkach vedenia domácnosti neporovnával manželku s matkou. „Teraz,“ pokračuje, „sa s mojimi rodičmi vzájomne rešpektujeme. Každý z nás vie, kedy zasahovanie vyvolá odpor a kedy bude pomoc a spolupráca prijatá s ocenením.“

Okrem toho, že ‘sa pridržiava svojej manželky‘, manžel musí byť sprostredkovateľom medzi matkou a manželkou. (1. Mojžišova 2:24) Obe potrebujú, aby ich vedel vypočuť a nechal ich vyliať si srdce. (Príslovia 20:5) Manžel, ktorý sa naučil riešiť situácie taktným spôsobom, najprv zistí, aké pocity má manželka. Potom sa o sporných otázkach v manželkinej prítomnosti porozpráva s matkou. Ak sa syn takto usiluje o pokoj, môže vytvoriť doma príjemné vzťahy medzi dvoma ženami, ktoré má rád.

[Obrázok na strane 23]

Naučte sa počúvať a viesť rozhovor

[Obrázok na strane 24]

Nie pocit povinnosti, láska buduje vynikajúce vzťahy