„Stan priamych bude prekvitať“

KEĎ vypukne búrka Armagedonu, v ktorej sa skončí Satanov skazený systém vecí, „dom skazených bude zničený“. A čo „stan spravodlivých“? V novom svete, ktorý vytvorí Boh, „bude prekvitať“. — Príslovia 14:11.

No kým príde ten čas, keď ‚budú zlí zo zeme odrezaní a zradní z nej budú vytrhnutí‘, bezúhonní musia žiť uprostred zlých. (Príslovia 2:21, 22) Môžu spravodliví prekvitať aj za takých okolností? Biblická kniha Prísloví v 1. až 11. verši 14. kapitoly ukazuje, že ak umožníme, aby našu reč a konanie viedla múdrosť, môžeme sa už teraz tešiť z určitej miery úspechu a stability v živote.

Keď sa domácnosť buduje múdrosťou

Šalamún, kráľ starovekého Izraela, hovoril o tom, aký vplyv má manželka na rodinu: „Žena, ktorá je skutočne múdra, vybudovala svoj dom, ale pochabá ho strháva vlastnými rukami.“ ​(Príslovia 14:1) Ako múdra žena buduje svoju domácnosť? Múdra žena rešpektuje Božie usporiadanie vedenia prostredníctvom hlavy. (1. Korinťanom 11:3) Nedovoľuje, aby ju ovplyvňoval duch nezávislosti, ktorým je presiaknutý Satanov svet. (Efezanom 2:2) Podriaďuje sa svojmu manželovi a hovorí o ňom pekne, čím prispieva k tomu, aby si ho druhí ešte viac vážili. Múdra žena sa aktívne zúčastňuje na duchovnom a praktickom vzdelávaní svojich detí. Usilovne pracuje na úžitok svojej rodiny a snaží sa vytvoriť pre všetkých členov rodiny príjemný a útulný domov. V jej hospodárení sa prejavuje rozvážnosť a šetrnosť. Žena, ktorá je skutočne múdra, prispieva k prosperite a stabilite svojej rodiny.

Pochabá žena nemá úctu k Božiemu usporiadaniu vedenia prostredníctvom hlavy. Bez zábran hovorí o svojom manželovi nepekne. Nie je ani šetrná, naopak, plytvá ťažko zarobenými peniazmi určenými na domácnosť. Okrem toho márni čas. Preto je jej domácnosť zanedbaná a deti trpia telesne i duchovne. Áno, pochabá žena strháva svoj dom.

Čo však rozhoduje o tom, či je človek múdry, alebo pochabý? V Prísloviach 14:2 sa píše: „Kto chodí vo svojej priamosti, bojí sa Jehovu, ale kto je prevrátený na svojich cestách, ním pohŕda.“ Priamy človek sa bojí pravého Boha. A „bázeň pred Jehovom je počiatkom múdrosti“. (Žalm 111:10) Človek, ktorý je naozaj múdry, vie, že je jeho povinnosťou ‚báť sa pravého Boha a dodržiavať jeho prikázania‘. (Kazateľ 12:13) Na druhej strane pochabý nekoná v súlade s Božími priamymi normami. Jeho cesty sú prevrátené. Taký človek pohŕda Bohom a v srdci si hovorí: „Niet Jehovu.“ — Žalm 14:1.

Keď múdrosť vedie pery

Čo možno povedať o reči človeka, ktorý sa bojí Jehovu, a čo o reči toho, ktorý ním pohŕda? „Prút povýšenectva je v ústach pochabého,“ hovorí kráľ, „ale múdrych budú strážiť ich pery.“ ​(Príslovia 14:3) Keďže pochabému človeku chýba múdrosť zhora, nie je rozumný ani neprispieva k pokoju. Múdrosť, ktorá vedie jeho kroky, je zemská, živočíšna, démonská. Jeho reč je arogantná a vyvoláva sváry. Povýšenectvo v jeho ústach spôsobuje veľa problémov jemu samému aj iným. — Jakub 3:13–18.

Pery múdreho človeka ho strážia alebo chránia a to prispieva k jeho pocitu spokojnosti. Ako? Písmo hovorí: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(Príslovia 12:18) Múdry človek nehovorí nepremyslené ani zraňujúce slová. Jeho srdce uvažuje, ako odpovedať. (Príslovia 15:28) Jeho starostlivo volené slová pôsobia uzdravujúco — povzbudzujú skľúčené duše a osviežujú utláčaných. Jeho pery druhých nedráždia, ale prispievajú k pokoju.

Keď múdrosť vedie ľudské snahy

Ďalej Šalamún predkladá zaujímavé príslovie, ktoré ako sa zdá, sa týka potreby zvážiť výhody a nevýhody činnosti, ktorú človek zamýšľa podniknúť. Hovorí: „Kde nie je dobytok, je válov čistý, ale pre silu býka je úroda hojná.“ — Príslovia 14:4.

Jedno dielo o význame tohto príslovia uvádza: „Prázdny válov naznačuje, že tu niet nijakého býka [dobytok], ktorého by bolo treba kŕmiť, a tak človek nemá starosti s čistením a starostlivosťou o zvieratá a má aj nižšie náklady. Ale táto ‚výhoda‘ stráca na cene, keď si prečítame v[erš] 4b: bez býka nebude úroda veľká.“ Hospodár sa teda musí rozhodovať múdro.

Nebolo by rozumné uplatniť zásadu z tohto príslovia, keď uvažujeme o zmene zamestnania, spôsobe bývania, kúpe auta, domáceho miláčika a podobne? Múdry človek berie do úvahy výhody a nevýhody každého takého rozhodnutia a zvažuje, či bude jeho úsilie skutočne hodné námahy a nákladov s tým spojených.

Keď je svedok múdry

„Verný svedok je ten, kto nebude luhať, ale falošný svedok rozširuje iba lži,“ pokračuje Šalamún. (Príslovia 14:5) Falošný svedok môže svojimi lžami narobiť skutočne veľa zla. Jezreelčan Nábot bol ukameňovaný, keď proti nemu falošne svedčili dvaja naničhodníci. (1. Kráľov 21:7–13) A neboli to práve falošné svedectvá, čo viedlo k smrti Ježiša Krista? (Matúš 26:59–61) Falošní svedkovia svedčili aj proti Štefanovi, prvému Ježišovmu učeníkovi, ktorý bol zabitý za svoju vieru. — Skutky 6:10, 11.

Človeku, ktorý nehovorí pravdu, sa možno určitý čas darí uniknúť odhaleniu, ale zamyslime sa nad jeho budúcnosťou. Biblia uvádza, že Jehova nenávidí ‚falošného svedka, ktorý šíri lži‘. (Príslovia 6:16–19) Podiel takého človeka bude v jazere, ktoré horí ohňom a sírou — čo znamená druhú smrť —, kde skončia aj takí priestupníci, ako sú vrahovia, smilníci či modlári. — Zjavenie 21:8.

Verný svedok nebude nikdy krivo prisahať. Jeho svedectvo nie je poškvrnené klamstvom. Ale to neznamená, že je povinný dať všetky informácie ľuďom, ktorí možno chcú nejakým spôsobom uškodiť Jehovovmu ľudu. Patriarchovia Abrahám a Izák neprezradili určité fakty niektorým ľuďom, ktorí neuctievali Jehovu. (1. Mojžišova 12:10–19; 20:1–18; 26:1–10) Rachab z Jericha poslala nesprávnym smerom kráľových mužov. (Jozua 2:1–7) Ani sám Ježiš Kristus neprezradil všetko, keď to mohlo spôsobiť zbytočnú škodu. (Ján 7:1–10) Povedal: „Nedávajte sväté psom.“ Prečo? ‚Aby sa azda neobrátili a neroztrhali vás.‘ — Matúš 7:6.

Keď je „poznanie ľahká vec“

Môžu všetci ľudia získať múdrosť? Príslovia 14:6 uvádzajú: „Posmievač sa snažil nájsť múdrosť, a niet jej; ale pre toho, kto má porozumenie, je poznanie ľahká vec.“ Posmievač možno aj hľadá múdrosť, ale pravá múdrosť mu uniká. Keďže sa arogantne vysmieva z Božích vecí, nepodarí sa mu získať základný predpoklad na dosiahnutie múdrosti — presné poznanie pravého Boha. Pýcha a arogancia mu bráni učiť sa o Bohu a získať múdrosť. (Príslovia 11:2) Prečo sa vôbec snaží nájsť múdrosť? O tom príslovie nehovorí, ale možno je to preto, lebo chce, aby si druhí mysleli, že je múdry.

„Poznanie je ľahká vec“ pre človeka, ktorý má porozumenie. Porozumenie je pochopenie, schopnosť rozoznávať vzťahy medzi jednotlivými prvkami, ktoré tvoria celok. Je to schopnosť spájať rôzne aspekty danej veci a vidieť záležitosť ako celok, nie len jej jednotlivé časti. V tomto prísloví sa hovorí, že človek, ktorý má túto schopnosť, ľahko nadobúda poznanie.

Zamysli sa nad tým, ako si ty sám získal poznanie biblickej pravdy. Keď si začal študovať Bibliu, medzi prvými pravdami, ktoré si sa naučil, boli s najväčšou pravdepodobnosťou základné náuky o Bohu, jeho sľuboch a jeho Synovi. Istý čas sa ti tieto náuky možno javili ako samostatné, navzájom nesúvisiace fakty. Ale keď si študoval ďalej, jednotlivé prvky začali do seba zapadať a začal si jasne rozoznávať, ako rôzne fakty súvisia s Jehovovým predsavzatím s ľudstvom a so zemou. Biblická pravda bola pre teba zrazu logická a ucelená. Potom si sa už ľahšie učil a pamätal si nové detaily, pretože si videl, ako zapadajú do celkového obrazu.

Múdry kráľ hovorí aj o tom, kde poznanie nemožno nájsť. „Odíď od hlúpeho muža,“ radí, „lebo si určite nevšimneš pier poznania.“ ​(Príslovia 14:7) Hlúpemu človeku chýba pravé poznanie. Jeho pery nevyslovujú slová poznania. Preto je múdre odísť od takého človeka a už sa k nemu nevracať. Každý, „kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí“. — Príslovia 13:20.

„Múdrosť bystrého je v tom, že rozumie svojej ceste,“ pokračuje Šalamún, „ale pochabosť hlupákov je podvod.“ ​(Príslovia 14:8) Múdry človek premýšľa o svojom konaní. Zvažuje rôzne možnosti, ktoré sa pred ním otvárajú, a uvažuje, k akým výsledkom môžu viesť. Múdro sa rozhoduje, ako konať. Ale ako je to s hlúpym človekom? Ten si volí pochabú cestu. Namýšľa si, že vie, čo robí, a že robí to najlepšie rozhodnutie. Je podvedený vlastnou pochabosťou.

Keď múdrosť ovplyvňuje vzťahy

Človek, ktorého vedie múdrosť, má pokojné vzťahy s druhými. „Pochabí sú tí, ktorí sa vysmievajú vine,“ hovorí ďalej izraelský kráľ, „ale medzi priamymi je zhoda.“ ​(Príslovia 14:9) Pocit viny alebo výčitky svedomia sú pochabému na smiech. Ničí si vzťahy doma aj inde, pretože je „priveľmi nadutý, než aby sa polepšil“ a usiloval sa o pokoj. (The New English Bible) Priamy človek je ochotný prepáčiť druhým ich chyby. Ak sám urobí niečo nesprávne, ochotne sa ospravedlní a snaží sa o nápravu. Pretože sa usiluje o pokoj, teší sa z dobrých a stabilných vzťahov s inými. — Hebrejom 12:14.

Šalamún ďalej poukazuje na to, že v medziľudských vzťahoch sú určité hranice. Hovorí: „Srdce si uvedomuje horkosť duše človeka, a do jeho plesania sa nebude vmiešavať nikto cudzí.“ ​(Príslovia 14:10) Dokážeme vždy vyjadriť naše najvnútornejšie pocity — či už smútok, alebo radosť — a presne druhému človeku opísať, čo prežívame? A dokážeme my vždy úplne pochopiť, čo cítia tí druhí? Odpoveď je v oboch prípadoch: nie.

Zamyslime sa napríklad nad samovražednými pocitmi. Človek, ktorý má takéto myšlienky, často nedokáže jasne vyjadriť, čo cíti. Ani jeho príbuzní, ani priatelia nedokážu vždy rozoznať varovné signály, ktoré poukazujú na jeho vnútorné rozpoloženie. Nemusíme sa cítiť vinní, ak také signály nerozoznáme, a preto nepodáme pomocnú ruku. Toto príslovie nás tiež učí, že hoci súcitný priateľ môže skľúčenej duši poskytnúť citovú podporu, útecha, ktorú môžu poskytnúť ľudia, má svoje hranice. Niekedy môžu nastať ťažké situácie, v ktorých sa musíme spoliehať len na Jehovu, aby sme to vydržali.

„V jeho dome sú hodnotné veci a bohatstvo“

„Dom skazených bude zničený,“ vyhlasuje izraelský kráľ, „ale stan priamych bude prekvitať.“ ​(Príslovia 14:11) Skazenému človeku sa v tomto systéme vecí môže dariť a možno býva v krásnom dome, ale načo mu to všetko bude, ak on sám tu už nebude? (Žalm 37:10) Naproti tomu príbytok priameho je možno skromný. Ale „v jeho dome sú hodnotné veci a bohatstvo,“ hovorí Žalm 112:3. Čo sa tým myslí?

Keď naše slová a skutky vedie múdrosť, máme ‚bohatstvo a slávu‘, ktoré sa spájajú s múdrosťou. (Príslovia 8:18) K tomuto bohatstvu a sláve patria pokojné vzťahy s Bohom i s blížnymi, šťastie a určitá miera stability. Áno, „stan priamych“ môže prekvitať už teraz.

[Obrázok na strane 27]

Múdra žena buduje svoju domácnosť

[Obrázok na strane 28]

„Jazyk múdrych je uzdravením“