Si pre druhých osviežením?

NA JUŽNOM konci Antilibanonského horského pásma sa nachádza vrch Hermon so svojím majestátnym vrcholom týčiacim sa do výšky 2 814 metrov nad morom. Väčšinu roka je vrchol Hermona pokrytý snehovou čiapkou a to spôsobuje, že opar, ktorý sa v noci tvorí, nad týmto vrchom kondenzuje a vytvára rosu. Rosa padá na jedle a ovocné stromy na nižších úbočiach i na vinice pod týmito úbočiami. V staroveku bola táto osviežujúca rosa v čase dlhých období sucha v Izraeli hlavným zdrojom vlahy pre rastlinstvo.

V jednej piesni inšpirovanej Bohom je občerstvujúca jednota medzi Jehovovými ctiteľmi prirovnaná k ‚rose Hermona, ktorá zostupuje na vrchy Siona‘. (Žalm 133:1, 3) Podobne ako vrch Hermon poskytuje osviežujúcu rosu rastlinstvu, aj my môžeme pôsobiť osviežujúco na tých, s ktorými sa stretávame. Ako?

Ježiš — príklad v tom, ako byť osviežením pre druhých

Ježiš Kristus dokázal na iných hlboko zapôsobiť. Už aj krátke stretnutie s ním mohlo byť veľmi osviežujúce. Napríklad v evanjeliu, ktoré napísal Marek, sa píše: „[Ježiš] bral deti do náručia, žehnal ich a kládol na ne ruky.“ ​(Marek 10:16) Aké občerstvujúce to muselo byť pre tieto deti!

V posledný večer svojho pozemského života Ježiš umyl svojim učeníkom nohy. Jeho pokora určite zapôsobila na ich srdce. Ježiš im potom povedal: „Dal [som vám] príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ ​(Ján 13:1–17) Áno, bolo potrebné, aby aj oni boli pokorní. Hoci apoštoli hneď nepochopili, čo im tým chcel Ježiš povedať, a neskôr v ten večer sa začali hádať o to, kto z nich je najväčší, Ježiš sa nerozčúlil. Naopak, trpezlivo sa im to snažil vysvetliť. (Lukáš 22:24–27) Dokonca ani v situácii, keď mu iní „nadávali, neodpovedal nadávkami“. A „keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo“. Spôsob, akým Ježiš občerstvoval druhých, je určite hodný napodobňovania. — 1. Petra 2:21, 23.

Ježiš povedal: „Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ ​(Matúš 11:29) Predstav si, že by ťa vyučoval sám Ježiš. Ľudia v jeho domovskej oblasti boli ohromení, keď ho počuli, ako vyučoval v synagóge, a povedali: „Odkiaľ má tento takú múdrosť a také mocné skutky?“ ​(Matúš 13:54) Keď čítame o Ježišovom živote a službe, môžeme sa naučiť veľa o tom, ako byť osviežením pre druhých. Zamyslime sa, ako nám Ježiš dal vynikajúci príklad v tom, ako hovoriť pozitívne a byť vždy ochotný pomôcť.

Vždy hovorme pozitívne

Zbúrať budovu je oveľa ľahšie než postaviť novú. Rovnaká zásada týkajúca sa búrania a budovania platí, aj pokiaľ ide o našu reč. Ako nedokonalí ľudia máme všetci chyby a nedostatky. Kráľ Šalamún povedal: „Niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší.“ ​(Kazateľ 7:20) Nie je umenie všímať si na druhom chyby a zraňovať ho sarkastickými poznámkami. (Žalm 64:2–4) Na druhej strane, ak chceme vždy hovoriť pozitívne, vyžaduje si to úsilie.

Ježiš používal svoj jazyk tak, aby ľudí budoval. Poskytoval im duchovné občerstvenie tým, že im zvestoval dobré posolstvo o Kráľovstve. (Lukáš 8:1) Ježiš osviežoval aj svojich učeníkov tým, že im pomáhal, aby lepšie spoznali jeho nebeského Otca. (Matúš 11:25–27) Nie div, že ľudia sa cítili k Ježišovi priťahovaní!

Na rozdiel od Ježiša farizeji a znalci Písma sa nezaujímali o potreby druhých. „Majú radi najvýznamnejšie miesta na večeriach, predné sedadlá v synagógach,“ povedal Ježiš. (Matúš 23:6) V skutočnosti sa na obyčajných ľudí pozerali zhora a hovorili: „Tento zástup, ktorý nepozná Zákon, sú prekliati.“ ​(Ján 7:49) Na takom postoji určite nebolo nič osviežujúce!

V našej reči sa často odráža to, akými ľuďmi sme vnútri a ako sa pozeráme na druhých. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca, ale zlý človek vynáša zlé zo svojho zlého pokladu, lebo z hojnosti srdca hovoria jeho ústa.“ ​(Lukáš 6:45) Čo teda môžeme urobiť, aby naša reč bola pre druhých osviežujúca?

Jedna z vecí, na ktoré môžeme pamätať, je, aby sme najprv pouvažovali a až potom hovorili. V Prísloviach 15:28 sa píše: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ Také uvažovanie nemusí byť zdĺhavé. S troškou predvídavosti obyčajne dokážeme odhadnúť, ako budú naše slová asi prijaté. Môžeme si v duchu položiť otázky: ‚Je to, čo chcem povedať, láskavé? Je to pravdivé, alebo je to len neoverená informácia, ktorú som niekde počul? Je to „slovo v pravý čas“? Bude to osviežujúce a budujúce pre tých, s ktorými sa chcem o to podeliť?‘ (Príslovia 15:23) Ak dospejeme k záveru, že tá myšlienka je negatívna alebo že by vzhľadom na čas a okolnosti nebolo vhodné o nej hovoriť, potom radšej potlačme chuť povedať to. Alebo — čo bude ešte lepšie — povedzme namiesto toho niečo budujúcejšie a vhodnejšie. Bezmyšlienkovité slová sú ako ‚bodanie mečom‘, zatiaľ čo pozitívne vyjadrenia sú „uzdravením“. — Príslovia 12:18.

Ďalšou pomocou je, ak sa zameriame na to, čo robí našich spoluveriacich cennými v Božích očiach. Ježiš povedal: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:44) Jehova vidí pozitívne vlastnosti v každom zo svojich verných služobníkov — aj v tých, ktorých my možno považujeme za náročné povahy. Keď sa budeme snažiť vidieť ich dobré vlastnosti, nájdeme dôvod hovoriť o nich pozitívne.

Pomáhajme druhým

Ježiš plne chápal, aké trápenie zažívajú utláčaní. V Biblii čítame, že „keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36) Ale Ježiš nielenže videl ich poľutovaniahodný stav; on s tým niečo aj urobil. Predložil im pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ Uistil ich tiež slovami: „Moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ — Matúš 11:28, 30.

My dnes žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Mnohí ľudia sa cítia preťažení ‚úzkostlivými starosťami tohto systému vecí‘. (Matúš 13:22) Ďalších ťaží bremeno skľučujúcich osobných okolností. (1. Tesaloničanom 5:14) Ako môžeme občerstviť ľudí, ktorí to potrebujú? Podobne ako to robil Kristus, aj my im môžeme pomôcť uľahčiť ich bremeno.

Niektorí sa snažia nájsť úľavu tak, že sa chcú o svojich problémoch porozprávať. Keď takíto skľúčení ľudia prídu za nami po pomoc, nájdeme si čas, aby sme si ich pozorne vypočuli? Byť empatickým poslucháčom si vyžaduje sebadisciplínu. Patrí k tomu, aby sme sa celý čas sústredili na to, čo ten človek hovorí, a nie vopred uvažovali, ako by bolo dobré odpovedať alebo ako daný problém riešiť. Keď pozorne počúvame, udržiavame zrakový kontakt a prípadne sa vo chvíľach, keď je to vhodné, usmejeme, dávame najavo, že sa o toho človeka zaujímame.

V kresťanskom zbore máme veľa príležitostí povzbudzovať spoluveriacich. Napríklad keď prichádzame na zhromaždenie do sály Kráľovstva, môžeme zájsť za tými, ktorí zápasia so zdravotnými ťažkosťami. Niekedy stačí, ak im venujeme niekoľko minút pred zhromaždením alebo po ňom a povieme im niečo povzbudzujúce. Môžeme si tiež všímať, kto chýba na zborovom štúdiu knihy v skupine, do ktorej chodíme. Možno by sme týmto bratom či sestrám mohli zatelefonovať a prejaviť záujem o to, ako sa im darí, alebo ponúknuť pomoc. — Filipanom 2:4.

Kresťanskí starší nesú ťažký náklad zodpovednosti v zbore. Tento náklad im môžeme značne uľahčiť, keď budeme ochotne spolupracovať a pokorne vykonáme akúkoľvek úlohu, ktorú dostaneme. Božie Slovo nás nabáda: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ ​(Hebrejom 13:17) Keď prejavíme ochotného ducha, môžeme byť občerstvením pre tých, „ktorí predsedajú znamenitým spôsobom“. — 1. Timotejovi 5:17.

Oplývajme povzbudzujúcimi slovami a ochotou pomáhať

Osviežujúca rosa, to sú tisíce drobučkých kvapôčok vody, ktoré jemne padajú na zem zdanlivo odnikiaľ. Podobne ak chceme prinášať druhým osvieženie, nedosiahneme to jedným veľkolepým skutkom, ale skôr tým, keď sa neustále snažíme stále viac prejavovať vlastnosti podobné Kristovým.

„V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť,“ napísal apoštol Pavol. „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rimanom 12:10) Držme sa tejto Pavlovej rady. Potom budeme rečou i skutkami naozaj osviežením pre druhých.

[Obrázky na strane 16]

Rosa z vrchu Hermon je osviežujúcim zdrojom vlahy pre rastlinstvo

[Obrázok na strane 17]

Empatický poslucháč je pre druhých osviežením