Bázeň pred Bohom — „kázeň smerujúca k múdrosti“

PRAVÁ múdrosť usporiadala veľkú hostinu. „Vyslala svoje slúžky, aby vyvolávala na vrcholkoch výšin mesta: ‚Ktokoľvek je neskúsený, nech sa obráti sem.‘ Ktokoľvek nemá srdce, tomu povedala: ‚Poďte, živte sa mojím chlebom a podieľajte sa na pití vína, ktoré som namiešala. Opustite neskúsených, zostaňte nažive a choďte priamo cestou porozumenia.‘“ — Príslovia 9:1–6.

Hodovanie pri stole múdrosti nikdy nevedie k ničomu zlému ani škodlivému. Počúvanie zbožnej múdrosti obsiahnutej v inšpirovaných prísloviach a prijímanie jej káznenia vedie iba k dobrému. To platí aj o múdrych slovách zaznamenaných v Prísloviach 15:16–33.a Keď budeme dbať na rady v týchto stručných výrokoch, môže nám to pomôcť uspokojiť sa s málom, robiť pokrok a cítiť radosť zo života. Môže nám to tiež pomôcť správne sa rozhodovať a zostať na chodníku života.

Keď je lepšie mať málo

„Lepšie je málo v bázni pred Jehovom ako hojná zásoba a s ňou zmätok,“ hovorí Šalamún, kráľ starovekého Izraela. (Príslovia 15:16) Prehliadať Stvoriteľa a stanoviť si za hlavný životný cieľ hromadenie materiálnych vecí je pochabé. Taký život je plný úzkosti a snaženia, ktoré vyčerpáva. Aké smutné by bolo, keby človek v starobe zistil, že celý jeho život bol prázdny a bez zmyslu! Hromadenie množstva vecí so ‚zmätkom‘ zaiste nie je múdre. O čo lepšie je naučiť sa tajomstvu spokojnosti a žiť podľa neho! Pravé uspokojenie spočíva v bázni pred Jehovom — v našom vzťahu k nemu —, nie v hmotných veciach. — 1. Timotejovi 6:6–8.

Šalamún zdôrazňuje, že dobrý vzťah s druhými má väčšiu cenu než hojnosť hmotných vecí, keď hovorí: „Lepšie je jedlo zo zeleniny tam, kde je láska, ako býk chovaný pri válove, a s ním nenávisť.“ ​(Príslovia 15:17) Áno, atmosféra lásky v rodine je cennejšia než hojnosť výdatného jedla. Rodiny s jedným rodičom môžu mať veľmi obmedzené finančné prostriedky. V niektorých krajinách si ľudia môžu dovoliť nanajvýš jednoduché jedlo. Napriek tomu, tej rodine, v ktorej je láska a náklonnosť, sa darí.

Aj v rodinách, kde je láska, môžu vzniknúť náročné situácie. Niektorý člen rodiny môže povedať alebo urobiť niečo, čo druhého urazí. Ako by mal urazený človek reagovať? Príslovia 15:18 hovoria: „Rozzúrený muž roznecuje spor, ale kto je pomalý do hnevu, utišuje hádku.“ Mierna, nie nahnevaná odpoveď prispieva k pokoju. Rada z tohto príslovia sa dá uplatniť aj v iných oblastiach života vrátane zborových činností a zvestovateľskej služby.

Keď ‚je cesta vysypaná‘

Ďalšie príslovie dáva do protikladu človeka, ktorý nedbá na múdrosť, a ľudí, ktorí na ňu dbajú. „Cesta leňocha je ako tŕnistý plot,“ hovorí múdry kráľ, „ale chodník priamych je vysypaná cesta.“ — Príslovia 15:19.

Tŕnistý plot je pichľavou prekážkou. Lenivý človek si vymýšľa všemožné prekážky a používa ich ako výhovorky, prečo niečo nezačal konať. Naproti tomu priami si nerobia starosti s prekážkami, ktoré by sa im mohli postaviť do cesty. Sú usilovní a venujú sa úlohe, ktorú majú vykonať. Tak sa vyhýbajú mnohým ťažkostiam podobným tŕňom, s ktorými by sa mohli stretnúť, keby boli nedbanliví. Ich cesta je „vysypaná“, to znamená, že vedie k pokroku. Púšťajú sa do práce a tešia sa z toho, ako postupuje.

Zamyslime sa napríklad nad získavaním presného poznania Božieho Slova a postupovaním k zrelosti. Vyžaduje si to úsilie. Človek sa môže ľahko vyhovoriť na obmedzené vzdelanie, slabú pamäť alebo na to, že nevie dobre čítať, aby zdôvodnil, prečo sa nevenuje usilovnému osobnému štúdiu Biblie. Ale oveľa lepšie je nepokladať takéto veci za prekážky na ceste za poznaním. Aj keď máme obmedzené schopnosti, môžeme sa snažiť zlepšovať v čítaní a porozumení čítaného, napríklad tak, že použijeme slovník. Pozitívny postoj nám pomáha získavať poznanie a duchovne napredovať.

Keď sa ‚otec raduje‘

„Múdry syn je ten, ktorý rozradostňuje otca,“ hovorí izraelský kráľ, „ale hlúpy človek pohŕda svojou matkou.“ ​(Príslovia 15:20) Či sa azda rodičia netešia, keď ich deti konajú múdro? Je pravda, že na to, aby sa dosiahli takéto dobré výsledky, vyžaduje si to od rodičov, aby deti školili a naprávali. (Príslovia 22:6) Ale akú radosť rodičia pociťujú, keď je ich syn múdry! Pochabý im však spôsobuje nekonečný zármutok.

Slovo „radosť“ používa tento múdry kráľ v inom kontexte, keď hovorí: „Pochabosť je radosťou tomu, kto nemá srdce, ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ide priamo dopredu.“ ​(Príslovia 15:21) Ľudia, ktorí nemajú srdce, sa radujú z pochabého smiechu a veselosti, ktoré nevedú k pravému uspokojeniu ani k šťastiu. Ale muž s rozlišovacou schopnosťou považuje za pochabosť, keď človek začne ‚milovať rozkoše viac ako Boha‘. (2. Timotejovi 3:1, 4) To, že lipne na zbožných zásadách, mu pomáha zostať priamym a ďalej kráčať po priamej ceste.

Kedy „je uskutočnenie“

Ak žijeme podľa zbožných zásad, prináša nám to úžitok aj v ďalších oblastiach života. Príslovia 15:22 hovoria: „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány, ale v množstve radcov je uskutočnenie.“

Dôverný rozhovor je súkromná a pritom otvorená komunikácia medzi ľuďmi. Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako ‚dôverný rozhovor‘, sa v Žalme 89:7 prekladá ako ‚dôverná skupina‘. To naznačuje dôvernosť v komunikácii. Dôverný rozhovor je viac než povrchná konverzácia. Je to úprimná výmena myšlienok a pocitov. Keď takto otvorene komunikujú manžel s manželkou, ako aj rodičia s deťmi, je medzi nimi pokoj a jednota. Ale nedostatok dôvernej komunikácie vedie k neúspechom a problémom v rodine.

Keď robíme dôležité rozhodnutia, je rozvážne dbať na radu: „V množstve radcov je uskutočnenie.“ Či nie je napríklad rozumné zistiť si názory dvoch alebo troch odborníkov, keď si vyberáme lekársku liečbu, najmä ak ide o niečo závažné?

Nemožno prehliadať ani hodnotu toho, keď máme množstvo radcov v duchovných záležitostiach. Keď sa starší spolu radia a využívajú múdrosť všetkých, vedie to k ‚uskutočneniu‘, teda k dobrým výsledkom. Navyše, novovymenovaní dozorcovia by sa nemali zdráhať pýtať si radu od starších a skúsenejších dozorcov, najmä ak je záležitosť, ktorou sa zaoberajú, zložitá.

Kedy prichádza ‚radosť z odpovede‘

K akému dobrému výsledku môže viesť reč vyslovená s pochopením? Izraelský kráľ hovorí: „Muž sa raduje z odpovede svojich úst, a aké dobré je slovo v pravý čas!“ ​(Príslovia 15:23) Či sa vari netešíme, keď to, že niekto koná podľa našej rady alebo odpovede, vedie k dobrým výsledkom? Ale aby naša rada bola dobrá, musí spĺňať dve požiadavky.

Po prvé, mala by byť pevne založená na Božom Slove, Biblii. (Žalm 119:105; 2. Timotejovi 3:16, 17) Po druhé, musí byť vyslovená v pravý čas. Aj pravdivé slová môžu spôsobiť škodu, keď sú vyslovené v nesprávnom čase. Napríklad nie je múdre ani užitočné dať niekomu radu predtým, než si ho vypočujeme. Je dôležité, aby sme ‚boli rýchli v počúvaní, pomalí v reči, pomalí v hneve‘. — Jakub 1:19.

„Chodník života ide hore“

V Prísloviach 15:24 sa píše: „Chodník života ide hore k tomu, kto koná s pochopením, aby sa odvrátil od šeolu tam dole.“ Človek, ktorý koná s pochopením, je na chodníku, ktorý nevedie do šeolu, všeobecného hrobu ľudstva. Vyhýba sa takému škodlivému konaniu, ako je promiskuita, zneužívanie drog a opilstvo — a to ho chráni pred predčasnou smrťou. Jeho chodník vedie k životu.

Všimnime si, aká odlišná je cesta tých, ktorým pochopenie chýba: „Jehova strhne dom tých, ktorí sa sami vyvyšujú, ale upevní medzu vdovy. Úklady zlého sú Jehovovi niečím odporným, ale príjemné reči sú čisté. Kto dosahuje nepoctivý zisk, privádza verejné odsúdenie na svoj dom, ale kto nenávidí dary [úplatky], ten zostane nažive.“ — Príslovia 15:25–27.

Izraelský kráľ ukazuje, ako sa vyhnúť jednému bežnému úskaliu: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať, ale ústa skazených prekypujú zlým.“ ​(Príslovia 15:28) Toto príslovie obsahuje veľmi cennú radu. Nezmyselné a pochabé odpovede, ktoré človek len tak vychrlí z úst, zriedka vedú k niečomu dobrému. Keď zvážime rôzne činitele, ktoré sa týkajú danej záležitosti, vrátane okolností a pocitov druhých, pravdepodobne nepovieme niečo, čo by sme mohli neskôr ľutovať.

Teda aký úžitok plynie z bázne pred Bohom a z toho, že človek prijíma jeho káznenie? Múdry kráľ odpovedá: „Jehova je veľmi ďaleko od skazených, ale modlitbu spravodlivých počuje.“ ​(Príslovia 15:29) Pravý Boh nie je blízko zlých. V Biblii sa píše: „Kto odvracia ucho, aby nepočul zákon — i jeho modlitba je niečím odporným.“ ​(Príslovia 28:9) Ľudia, ktorí majú bázeň pred Bohom a snažia sa konať to, čo je správne v jeho očiach, sa k nemu môžu bez obáv približovať s plnou dôverou, že ich vypočuje.

Čo „rozradostňuje srdce“

Šalamún používa zaujímavé obrazné vyjadrenie, keď hovorí: „Jas očí rozradostňuje srdce; správou, ktorá je dobrá, tučnejú kosti.“ ​(Príslovia 15:30) Kosti „tučnejú“, keď sa v nich tvorí dreň. To posilňuje celé telo a rozradostňuje srdce. A radosť srdca vidno z jasu očí. Takýto účinok má dobrá správa!

Nie sú vari správy o celosvetovom rozmachu uctievania Jehovu pre nás zdrojom pravého povzbudenia? Keď sa dozvedáme, čo všetko sa dosahuje v diele zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov, povzbudzuje nás to k väčšej účasti na službe. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Skúsenosti ľudí, ktorí prijímajú Jehovu za svojho Boha a pripájajú sa k pravému uctievaniu, napĺňajú naše srdce radosťou. Keďže „správa z ďalekej zeme“ má takýto mocný účinok, je veľmi dôležité, aby sme boli presní a svedomití v podávaní správy o našej službe. — Príslovia 25:25.

„Pred slávou je pokora“

Múdry kráľ zdôrazňuje, aké hodnotné je prijímať káznenie v rôznych podobách, keď hovorí: „Ucho, ktoré počúva karhanie života, prebýva priamo medzi múdrymi. Ktokoľvek sa vyhýba kázni, zavrhuje svoju vlastnú dušu, ale kto počúva karhanie, získava srdce.“ ​(Príslovia 15:31, 32) Karhanie, teda kázeň, pôsobí na srdce človeka a napráva ho, a tak sa človek stáva rozumným. Neprekvapuje, že práve „prút kázne“ odstraňuje ‚pochabosť priviazanú na srdci chlapca‘. (Príslovia 22:15) Človek, ktorý počúva karhanie, získava tiež srdce, teda dobrú pohnútku. Na druhej strane vyhýbať sa kázni znamená odmietať život.

Keď človek ochotne a s pokorou prijíma kázeň múdrosti, je mu to rozhodne na úžitok. Nevedie to len k uspokojeniu, pokroku, radosti a ‚uskutočneniu‘, ale aj k sláve a životu. Príslovia 15:33 na záver hovoria: „Bázeň pred Jehovom je kázeň smerujúca k múdrosti, a pred slávou je pokora.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 17]

Atmosféra lásky v rodine je cennejšia než hojnosť výdatného jedla

[Obrázok na strane 18]

Aj keď máme obmedzenia, pozitívny prístup nám pomáha získať poznanie

[Obrázok na strane 19]

Dôverný rozhovor je úprimná výmena myšlienok a pocitov

[Obrázok na strane 20]

Viete, ako „správou, ktorá je dobrá, tučnejú kosti“?