12. kapitola
Poteš srdcia svojich rodičov
1. Prečo je správne ctiť si rodičov?
VŠETCI sme niečie deti, bez ohľadu na to, či sme ešte veľmi mladí, či dospievame, alebo sme teraz už dospelými mužmi a ženami. Ťažko by sa dala oceniť hodnota každej tej približne dvadsaťročnej starostlivosti, práce, peňazí a obetavého úsilia, ktoré na nás vynaložili rodičia od detstva po dospelosť. A v skutočnosti nám naši rodičia dali niečo, čo im v nijakej hodnote nemôžeme vrátiť. Okrem toho, za čo sme im zaviazaní, vďačíme im totiž za svoj súčasný život. Bez nich by sme tu neboli. Táto zrejmá pravda je už sama osebe viac ako dostatočným dôvodom pre to, aby sme poslúchali božský príkaz: „‚Cti svojho otca a svoju matku,‘ čo je prvé prikázanie so sľubom: ‚Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.‘“ — Efezanom 6:2, 3.
2. Prečo by sme sa mali cítiť byť zaviazaní svojim rodičom?
2 Sme síce v prvom rade zaviazaní svojmu stvoriteľovi ako pravému zdroju každého života, ale mali by sme byť tiež hlboko vďační svojim rodičom. Čo im môžeme dať za to, čo nám dali oni? Boží Syn povedal, že život sa nedá kúpiť ani za všetko bohatstvo sveta, lebo cena života sa jednoducho nedá vyjadriť. (Marek 8:36, 37; Žalm 49:6–8; 49:7–9, RP) Božie slovo nám hovorí: „Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali.“ (Rimanom 13:8) Celkom zvláštnym spôsobom by sme sa mali cítiť podnecovaní, aby sme stále milovali svojich rodičov, lebo práve to sme im dlžní, kým žijeme my aj kým žijú oni. Nemôžeme im síce dať život, ako ho dali oni nám, ale môžeme im dať niečo, pre čo sa im oplatí žiť. Môžeme prispieť k ich radosti a pocitu hlbokého uspokojenia.
3. Aké vlastnosti dieťaťa môžu podľa Príslovia 23:24, 25 prispievať k potešeniu jeho rodičov?
3 Príslovia 23:24, 25 hovoria: „Otec spravodlivého sa bude určite tešiť; kto sa stáva otcom múdreho, bude sa z neho tiež radovať. Tvoj otec a tvoja matka budú plesať, a tá, ktorá ťa porodila, sa bude tešiť.“ Rodičia chcú byť prirodzene hrdí na to, čo robia ich deti, a chcú sa z nich radovať. Je to tak aj u tvojich rodičov?
4. Čo sa vyžaduje od detí podľa Kolosanom 3:20?
4 Vo veľkej miere to závisí od toho, či skutočne rešpektuješ ich postavenie a počúvaš ich radu. Tým, ktorí sú ešte mladí, dáva Boh Biblie radu: „Vy, deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ (Kolosanom 3:20) Výraz „vo všetkom“ pravdaže neznamená, že rodičia majú právo požadovať niečo, čo odporuje Božiemu slovu, ale z toho vidno, že kým sme ešte mladí, sú rodičia zodpovední za to, aby nás viedli vo všetkých oblastiach života. — Príslovia 1:8.
5. Na čo by sa mohol pýtať mladý človek sám seba, ako odpoveď, čo môže očakávať od svojich vlastných detí?
5 Si ešte mladý? Raz možno budeš tiež otcom alebo matkou. Chcel by si mať deti, ktoré by sa k tebe správali s úctou, alebo deti, ktoré by boli vzdorovité, alebo ktoré by iba predstierali, že ťa počúvajú, ale boli by neposlušné, keby boli mimo tvojho dohľadu? Také deti nepôsobia svojim rodičom žiadnu radosť. Príslovia 17:25 k tomu hovoria: „Hlúpy syn je trápením svojmu otcovi a horkosťou tej, ktorá ho porodila.“ Podobne ako máš zvláštnu možnosť obšťastniť svojich rodičov, tak im tiež môžeš viac ako iní ľudia pripraviť hlboký zármutok a sklamanie. Rozhodujúce bude v tom tvoje počínanie.
NA ZÍSKANIE MÚDROSTI TREBA ČAS
6. Aký príklad ukazuje, že múdrosť obyčajne prichádza s vekom?
6 Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že pri získavaní múdrosti je dôležitým činiteľom vek. Máš teraz desať rokov? Všimol si si, že vieš omnoho viac, ako keď si mal päť rokov? Máš pätnásť rokov? Tak už vieš viac, ako keď si mal desať rokov, však? Ide ti na dvadsiaty rok? V tom prípade si istotne spoznal, že vieš ešte viac, ako keď si mal pätnásť rokov. Je ľahké pozrieť sa späť a spoznať, že vekom sa stávaš múdrejší, ale je ťažké pozrieť sa dopredu a túto pravdu si priznať. Bez ohľadu na to, akým múdrym sa azda mladý človek cíti, mal by si uvedomiť, že v priebehu rokov môže a má získať ešte väčšiu múdrosť.
7. Aké poučenie o múdrosti môžeme získať z rady, ktorú dostal kráľ Roboám?
7 Čo z toho vyplýva? Že tvoji rodičia, pretože sú starší ako ty a majú väčšie skúsenosti, sú tiež istotne múdrejší ako ty a môžu lepšie čeliť životným problémom. Pre mnohých mladých ľudí je to ťažké uznať. Označujú možno starších ľudí za „staromódnych“. Niektorí možno takí sú, ale mnohí nie sú staromódni, práve tak ako všetci mladí ľudia nie sú nezodpovední, hoci niektorí takí sú. Nie je neobvyklé, že sa mladí ľudia považujú za múdrejších od starých. Túto chybu, ktorá mala neblahé následky, urobil istý izraelský kráľ. Keď štyridsaťjedenročný Roboám nastúpil na trón po svojom otcovi Šalamúnovi, žiadali ho ľudia, aby im uľahčil bremená. Roboám šiel na poradu k starším mužom, ktorí mu radili, aby bol mierny a láskavý. Potom šiel k mladým mužom, a tí mu poradili, aby urobil tvrdé opatrenia. Prijal ich radu. A aké následky to malo? Desať kmeňov z dvanástich sa vzbúrilo a Roboámovi zostala iba asi šestina jeho kráľovstva. Múdru radu mu dali starí, nie mladí. „Či nie je múdrosť medzi ľuďmi v rokoch a porozumenie v dĺžke dní?“ — Jób 12:12; 1. Kráľov 12:1–16; 14:21.
8. Aký postoj voči starším ľuďom, včítane rodičov, podporuje Biblia?
8 Nepovažuj radu svojich rodičov za nemodernú iba preto, že už nie sú mladí. Skôr konaj tak, ako hovorí Božie slovo: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ Staroba si zasluhuje úctu. „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň. Ja som Jehova.“ Je pravda, že mnohí mladí ľudia prehliadajú tieto prikázania. To však istotne neurobí šťastnými ani ich samých, ani ich rodičov. — Príslovia 23:22; 3. Mojžišova 19:32.
PRISPIEVAJ SVOJÍM PODIELOM
9. Ako pôsobí na rodinu, ak sa jeden z jej členov búri alebo repce?
9 Čo robíš, to veľmi pôsobí na iných ľudí. Ak jeden člen rodiny trpí, sú znepokojení všetci. A ak jeden repce alebo sa búri, narušený je pokoj celej rodiny. Aby rodina mohla byť šťastná, musí k tomu prispievať každý svojím podielom. — Porovnaj 1. Korinťanom 12:26.
10. Prečo je užitočné pre deti, ak sa učia odviesť dobrú prácu?
10 Môžeš prispieť kladným, budujúcim spôsobom. Rodičia tvrdo pracujú, aby sa starali o potreby rodiny. Ak si ešte mladý a žiješ doma, môžeš im pomáhať. Veľká časť života sa strávi v práci. Niektorí mladí ľudia sa na to sťažujú. Ak sa však snažíš odviesť dobrú prácu a robiť ju s dobrou pohnútkou, prinesie ti to pravé uspokojenie. Naproti tomu ten, kto neprispieva svojím podielom, ale očakáva, že iní zaňho urobia všetko, sám nikdy nedosiahne uspokojenie, a u druhých vyvolá roztrpčenie. Ako hovorí Biblia, je ako „dym očiam“. (Príslovia 10:26; Kazateľ 3:12, 13) Preto ak dostaneš doma nejaké úlohy, tak ich vykonaj, a to dobre. A ak chceš skutočne pôsobiť svojim rodičom radosť, urob bez požiadania aj niečo navyše. Pravdepodobne zistíš, že taká práca prináša najväčšiu radosť — lebo si ju jednoducho urobil z úprimnej túžby, aby si obšťastnil svojich rodičov.
11. Ako môžu slová alebo skutky dieťaťa vrhať priaznivé svetlo na jeho rodičov?
11 Ak zapôsobí mladý človek na iných, chcú takmer vždy vedieť, čie je to dieťa. Keď mladý Dávid prejavil onú pozoruhodnú odvahu a vieru, kráľ Saul sa ihneď spýtal: „Čí syn je ten chlapec?“ (1. Samuelova 17:55–58) Nosíš meno svojej rodiny. Čo robíš a aký si človek, to vždy ovplyvní názor ľudí na toto meno a na rodičov, ktorí ti ho dali. Je mnoho spôsobov, ako môžeš pôsobiť česť svojim rodičom — v susedstve i v škole — tým, že si láskavý, ochotný pomáhať iným, a že si k ostatným úctivý a priateľský. A tým súčasne vzdávaš česť svojmu stvoriteľovi. — Príslovia 20:11; Hebrejom 13:16.
12. Prečo by mali deti spolupracovať s rodičmi pri svojej výchove?
12 Šťastie tvojich rodičov úzko súvisí s tvojím vlastným šťastím. Keď ťa vychovávajú, snažia sa ti pomôcť, aby si dobre začal svoju životnú dráhu. Spolupracuj s nimi a spôsobíš im veľkú radosť, lebo chcú pre teba len to najlepšie. Inšpirovaný pisateľ to vyjadril takto: „Syn môj, ak zmúdrelo tvoje srdce, aj moje srdce sa bude radovať.“ (Príslovia 23:15) Ak tvoji rodičia uznávajú, že majú pred Bohom zodpovednosť za to, aby ťa viedli po ceste pravej múdrosti, tak im pomáhaj, aby mohli túto zodpovednosť verne splniť. „Počúvaj radu a prijímaj kázeň, aby si v budúcnosti zmúdrel.“ — Príslovia 19:20.
13. Čo by mohlo pomôcť dieťaťu, aby malo správny názor na obmedzenia, ktoré mu ukladajú jeho rodičia?
13 Niekedy máš možno pocit, že rodičia vyžadujú od teba príliš mnoho, alebo ťa veľmi obmedzujú. Čo sa týka karhania, nie je ľahké dosiahnuť správnu vyrovnanosť. Keď budeš mať raz rodinu, možno zistíš, že máš rovnaký problém. Ak to radia rodičia, aby si sa nestýkal s niektorými mladými ľuďmi, alebo ťa varujú pred užívaním drog, alebo do istej miery obmedzujú tvoje spoločenstvo s osobami iného pohlavia, tak sa zamysli nad tým, o čo lepšie je mať takých rodičov, ktorí vedú svoje deti k disciplíne, ako mať rodičov, ktorým je všetko ľahostajné. (Príslovia 13:20; 3:31) Riaď sa tým, ako ťa vedú. Bude to na tvoj prospech a poteší to ich srdce. — Príslovia 6:23; 13:1; 15:5; Hebrejom 12:7–11.
14, 15. Aké biblické zásady by mohli pomôcť dieťaťu, ktoré chce zachovať pokoj, ak vzniknú medzi členmi rodiny problémy?
14 Doma prirodzene vznikajú tiež rôzne situácie, ktoré si sám nezavinil. Tvoja reakcia na ne však ovplyvňuje rodinnú atmosféru. Biblia radí: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ (Rimanom 12:18) Nie je to vždy ľahké. Všetci sme rozdielni; vidíme veci rôzne, a rôzne na ne reagujeme. Preto budú jestvovať protichodné názory a želania. Dajme tomu, že máš spor so svojím bratom alebo so sestrou. Možno máš pocit, že ten druhý je sebecký. Čo urobíš?
15 Niektoré deti hneď hlasno žalujú a požadujú, aby zasiahol niektorý z rodičov. Alebo vezmú záležitosť do vlastných rúk, drgajú do druhých a bijú ich, aby presadili svoju vôľu. V jednom inšpirovanom prísloví sa však hovorí: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ (Príslovia 19:11) Akým spôsobom? Tým, že ho nabáda k tomu, aby uvažoval o poľahčujúcich okolnostiach. (Možno nešlo o úmyselný čin.) Kto je rozumný, rozpamätá sa, koľkokrát nebol on sám v práve. (A aký je vďačný za to, že mu Boh odpustil!) Možno si tiež uvedomí, že by to bolo od neho nepekné, keby narušoval svojím hnevom pokoj celej rodiny, aj keby jeho brat alebo sestra naozaj neboli v práve. O tom, kto má také pochopenie, hovorí príslovie ďalej: „Je od neho krásne, ak prejde ponad prestúpenia.“ — Pozri tiež Kolosanom 3:13, 14.
16. Aké počínanie detí poteší bohabojných rodičov?
16 V zásade to isté, čo pôsobí radosť bohabojným rodičom, potešuje aj Jehovovo srdce. A to, čo zarmucuje rodičov, zarmucuje aj Jehovu. (Žalm 78:36–41) Rodičia, ktorí nepoznajú Jehovov názor, možno majú radosť, ak sú ich deti populárne vo svete, ak si robia znamenité meno, alebo zarábajú mnoho peňazí a podobne. Ale rodičia, ktorých Bohom je Jehova, vedia, že svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosti, ale ten „kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. (1. Jána 2:15–17) Sú teda skutočne šťastní, keď vidia, že ich deti poslúchajú svojho stvoriteľa, konajú jeho vôľu a odzrkadľujú jeho vlastnosti. Prirodzene, že zbožní rodičia sú šťastní, keď robia ich deti pokroky v škole. Sú však ešte šťastnejší, keď ich deti prejavujú svojím počínaním v škole aj inde, že si vážia Božie meradlá a že si želajú konať tak, aby sa páčili Bohu. A radosť majú najmä vtedy, keď sa ich deti naďalej aj v dospelosti radujú z Jehovových ciest.
ZODPOVEDNOSŤ STARAŤ SA O RODIČOV
17–19. Ako by mohli ukázať dospelí synovia a dcéry, že si vážia svojich rodičov?
17 Náš záujem o rodičov by nemal ochladnúť, keď ako dospelí opustíme domov. Chceme, aby boli šťastní po celý život. Mnoho rokov sa starali o naše potreby, a často prinášali veľké obete. Čo môžeme teraz urobiť, aby sme im ukázali, že si to vážime?
18 Mali by sme pamätať na Božie prikázanie: „Cti svojho otca a svoju matku“. (Matúš 19:19) Azda sme veľmi zamestnaní. Musíme si však uvedomiť, že pre našich rodičov to mnoho znamená, keď im dávame o sebe vedieť a keď ich navštevujeme.
19 V neskorších rokoch môžeš ukázať aj inak, že „si ctíš“ svojich rodičov. Ak potrebujú hmotnú pomoc, tak prejav ocenenie za všetko, čo pre teba urobili, a takisto pre Jehovove spravodlivé požiadavky. O tých, ktorí sú pokročilejšieho veku, napísal apoštol Pavol: „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ — 1. Timotejovi 5:3, 4.
20, 21. a) Čo podľa Matúša 15:1–6 zahŕňa požiadavka ctiť si rodičov? b) Je niečo, čo by mohlo niekoho oslobodiť od povinnosti ctiť si svojich rodičov?
20 Z Písiem jasne vyplýva, že v požiadavke „ctiť si“ svojich rodičov je zahrnutá aj hmotná podpora. Pri jednej príležitosti farizeji obvinili Ježiša a jeho učeníkov, že porušujú ústne podania. Ježiš na to odpovedal: „Prečo aj vy porušujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Napríklad Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘ a ‚kto zlorečí otcovi alebo matke, nech zomrie‘. Ale vy hovoríte: ‚Ten, kto povie svojmu otcovi alebo matke: „Čokoľvek mám, čím by som ti azda mohol prospieť, je dar zasvätený Bohu,“ ten vôbec nemusí ctiť svojho otca‘. A tak ste spravili Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu.“ — Matúš 15:1–6.
21 Tým, že vyhlásili svoje peniaze alebo iný majetok za „dar zasvätený Bohu“, podľa ústneho podania sa oslobodili od zodpovednosti starať sa o rodičov. Ježiš však s tým nesúhlasil. A my by sme si to dnes mali vziať k srdcu. Je síce pravda, že v mnohých krajinách sa o potreby rodičov postará starobné poistenie a sociálna starostlivosť. Sú však tieto opatrenia naozaj postačujúce? Ak nie sú dostatočné, alebo ak vôbec nejestvujú, tak by deti, ktoré si naozaj ctia svojich rodičov, mali urobiť všetko, čo budú môcť, aby svojim rodičom zaobstarali to, čo im chýba. Starostlivosť o starých núdznych rodičov je podľa slov apoštola Pavla skutočne dôkazom „zbožnej oddanosti“, oddanosti Bohu Jehovovi, ktorý je pôvodcom rodinného usporiadania.
22. Čo by sme mali dávať svojim rodičom okrem hmotných potrieb?
22 Nemali by sme sa však nazdávať, že ak majú rodičia v svojom pokročilom veku vhodnú potravu, oblečenie a prístrešie, že už nepotrebujú nič viac. Majú tiež citové a duchovné potreby. Potrebujú lásku a pozornosť, a to omnoho naliehavejšie. Po celý život potrebujeme cítiť, že nás niekto miluje, že niekomu patríme, že nie sme sami. Deti by sa nemali odvracať od svojich starých rodičov, či už ide o ich potreby fyzické alebo citové. „Kto kruto zaobchádza s otcom a vyháňa matku, je synom, ktorý koná hanebne a potupne.“ — Príslovia 19:26.
23. Ako môže byť dieťa zdrojom radosti svojim rodičom?
23 Deti zaujímajú dôležité miesto v živote svojich rodičov od mladosti až do dospelosti. Mnohé deti sú pre svojich rodičov zdrojom zármutku a sklamania. Ak máš však úctu k postaveniu svojich rodičov a počúvaš ich radu, ak im dávaš najavo pravú lásku a náklonnosť, môžeš ich srdcu denne pôsobiť radosť. Áno, „daj svojmu otcovi a svojej matke dôvod potešiť sa, a nech sa veselí tá, ktorá ťa porodila.“ — Príslovia 23:25, Nová anglická biblia.