6. kapitola
Čo pomáha pri finančných problémoch?
„HOSTINA ťa obšťastní a víno ťa rozveselí, ale nič z toho nemôžeš mať bez peňazí.“ — Kazateľ 10:19, Biblia dobrého posolstva, angl.
2 Finančné starosti jestvujú v každej krajine. Jedným z dôvodov je inflácia. Život stojí každý deň viac peňazí. Mnohí ľudia si ani nemôžu dovoliť potrebné potraviny. Stále viac mužov musí mať dve zamestnania a stále viac manželiek chodí do práce. Trpia tým nielen rodiny, ale i zdravie. Finančné problémy sa obvykle ešte nahromadia, ak sa kupuje na pôžičku. Mnohí ľudia sú už veľmi zadĺžení, ale pritom sa spoliehajú na pôžičku a kupujú ďalej veci, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujú. To sa deje nielen vo vyspelých krajinách, ale tiež v oblastiach, kde ľudia majú málo prostriedkov.
3 Akú praktickú pomoc môže poskytnúť Biblia? Môže ti pomôcť nájsť prácu alebo si ju udržať? Môže zmenšiť finančné starosti tvojej rodiny a tak ti prispieť k šťastnejšiemu životu?
POMÁHA POCTIVOSŤ A TVRDÁ PRÁCA?
4 „Ľudia, ktorí tvrdo pracujú, nemajú nijakú šancu. Tiež si to myslíte?“ Pri jednom prieskume s tým súhlasilo 85 percent opýtaných osôb. Často sa zdá, akoby úspech závisel od podvádzania, kradnutia, podplácania a vplyvných stykov. Biblia však zdôrazňuje cenu poctivosti a usilovnosti. Čítame tu napríklad:
„Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech tvrdo pracuje a svojimi rukami koná dobrú prácu.“ — Efezanom 4:28.
„Leňoch len túži a nič nedosiahne, zatiaľ čo usilovný sa nasýti tukom. Videl si muža, ktorý je zručný vo svojom diele? Bude stávať pred kráľmi.“ — Príslovia 13:4; 22:29, Ekumenický preklad.
„Aby bolo vaším cieľom žiť v tichosti, venovať sa svojej práci a získavať obživu vlastnými rukami, ako sme vám už skôr nariadili. Tak získate úctu tých, ktorí stoja mimo a na nikoho nebudete odkázaní.“ — 1. Tesaloničanom 4:11, 12, Ekumenický preklad.
5 Bohaté skúsenosti a čas dokázali, že táto rada je praktická. Dakedy sa ale naozaj zdá, že sa podaktorí leniví ľudia dostávajú dopredu. Ale vo všeobecnosti, ak vezmeme do úvahy konečný výsledok, ak budeš uplatňovať biblickú radu, bude sa ti lepšie dariť ako tým, čo na ňu nedbajú.
6 Zamestnávatelia často nariekajú, že pracovníci prichádzajú do práce neskoro, premrhajú mnoho času, sú nečistí a nespoľahliví. Preto človek, ktorý sa pridŕža biblických zásad a je presný, starostlivý, čistý, spoľahlivý a usilovný, zvyčajne nájde prácu. A pravdepodobne si tiež viac zarobí, lebo zamestnávatelia sú často ochotní dobrú prácu dobre zaplatiť. Jehovovi svedkovia mali už mnoho takých skúseností.
7 Nie je však klamanie a podvádzanie v dnešnej dobe takmer nevyhnutné? Kresťania, ktorí chceli uplatňovať biblické zásady, a preto odmietli kradnúť, klamať alebo podvádzať, spoznali, že biblická rada je praktická.
Istá firma v juhoafrickom Johannesburgu, ktorá predávala elektrospotrebiče, neprosperovala. Jednou z príčin bolo, že mnohí zamestnanci kradli. Riaditeľ si jedného dňa zavolal afrických zamestnancov a všetkých prepustil. Ale budúce ráno išiel jeden zamestnanec ako obyčajne do práce a stretol spoluzamestnanca. Spýtal sa ho: „Ako to, že ideš do práce?“ Druhý zamestnanec mu odpovedal, že mu riaditeľ súkromne povedal, že je výnimkou, lebo je poctivý. Prvý muž vyhlásil, že sa mu stalo to isté. Keď prišli do práce, stretli tam tretieho zamestnanca, ktorému tiež súkromne povedali, aby prišiel ako obyčajne. Všetci boli praví kresťania.
Robert pracoval pre istú britskú firmu, ktorá stavia cesty. Riaditeľ mu raz povedal, že keby niekto volal, Robert má vysvetliť, že tam nie je. Keď však bral Robert telefón, vysvetlil, že riaditeľ má práve mnoho práce. Keď to riaditeľ počul, vyčítal mu to, Robert mu však vysvetlil, že ako jeden z Jehovových svedkov nemôže klamať. (Efezanom 4:25) Riaditeľ sa už potom vecou nezaoberal. Keď mal byť neskôr Robert povýšený, istý závistlivý kolega sa snažil vyvolať pochybnosti o tom, či je Robert poctivý. V tej chvíli však riaditeľ Roberta obhájil a hovoril o jeho poctivosti. Robert bol povýšený.
8 Môžeš byť poctivý, ak máš svoj obchod? V niektorých prípadoch sa môže zdať, že poctivosť je nepraktická. Napriek tomu je to však najlepší spôsob. Pomáha ti, aby si mal čisté svedomie pred Bohom a vnútorný pokoj. Mnohí ľudia majú okrem toho radšej obchodné styky s niekým, o kom vedia, že nepodvádza. Je to tak, ako hovorí Biblia — „získate úctu tých, čo stoja mimo“.
POMOC PRI BYTOVEJ TIESNI
9 Iný veľký problém je nájsť vhodné bývanie. V niektorých krajinách sú celé rodiny nútené žiť pohromade v jednej miestnosti. Alebo môže byť ťažké nájsť slušný byt, ktorý si človek môže dovoliť. Môže Biblia pomôcť v takýchto problémoch?
10 Ak si najmeš niečí byt alebo dom, tak si vo vzťahu k majetku niekoho iného. Je zaujímavé, že Boh nabádal Izraelčanov, aby mali úctu k majetku druhého a aby sa oň starali. (5. Mojžišova 22:1–4) Tiež od nich vyžadoval telesnú čistotu. (5. Mojžišova 23:12–14; 2. Mojžišova 30:18–21) Svedomití kresťania preto dávajú pozor, aby nepoškodili majetok niekoho, a byt alebo dom, ktorý si najali, udržujú čistý. Práve preto, a tiež preto, že ‚žijú pokojne‘, sú ako nájomníci vítaní a ľahšie získavajú byt.
Istá kresťanská rodina si najala dom od bývalého starostu istého afrického hlavného mesta. Udržiavali jeho dom čistý a včas platili nájomné. (Rimanom 13:8) Keď sa chceli odsťahovať, predstavili majiteľovi domu inú rodinu zo zboru. Majiteľ poznamenal, že normálne by nájomné „zvýšil“, čo znamenalo, že by ho zdvojnásobil. Ale keďže vedel, že títo kresťania budú spoľahliví a čistí, nájomné nezmenil. Predstavovalo asi polovicu, v porovnaní s tým, čo sa požadovalo za podobné domy v okolí.
11 I keď si človek za istých okolností nemôže nájsť lepšie bývanie, jednako sa oplatí počínať si podľa Biblie. Bude udržiavať svoj domov čistý a pekný, a tak bude jeho život zdravší a šťastnejší.
MÚDRO POUŽÍVAJ PENIAZE
12 Bohatý kráľ Šalamún napísal: „Peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachováva nažive tých, ktorí ju majú.“ — Kazateľ 7:12.
13 Šalamún poznal to, čo si musíme uvedomiť i my, že totiž peniaze poskytujú ochranu pred ťažkosťami, ktoré môže so sebou priniesť chudoba. Peniazmi sa teda nesmie mrhať; je potrebné s nimi zaobchodiť rozumne. Akú praktickú radu nám poskytuje Biblia, čo sa týka spôsobu, ako hospodáriť s finančnými prostriedkami?
14 Ježiš sa spýtal: „Napríklad, keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie? Inak by azda položil jej základ, ale nebol by schopný ju dokončiť, a všetci prizerajúci by sa mu začali vysmievať.“ — Lukáš 14:28–30.
15 To sa dá uplatniť aj na rodinný rozpočet. Mnohé manželské dvojice zistili, že je dobré posadiť sa a triezvo si zostaviť rodinný rozpočet, aby sa ukázalo, či je možné a rozumné kúpiť si niečo nákladnejšie. Biblia im tiež pripomína, že môžu nastať nepredvídané udalosti. (Kazateľ 9:11) To im pomáha, aby nenakupovali nerozvážne a neupadali na dlhšiu dobu do dlhov.
16 Všimni si tiež, aký je múdry výrok: „Kto si požičiava, je sluhom tomu, kto dáva pôžičku.“ (Príslovia 22:7) Biblia síce nezakazuje pôžičky, ale upozorňuje nás, že človek, ktorý si zbytočne požičiava, sa môže stať otrokom banky alebo veriteľa. Múdry človek si uvedomuje, že v dnešnej dobe sa dáva veľmi mnoho ľudí zviesť k tomu, aby nakupovali na pôžičku alebo aby sa zadĺžili a potom musia platiť vysoké úroky.
17 Biblia pomohla mnohým rodinám zmenšiť finančné problémy tým, že menej míňajú. Dobrý príklad dal Ježiš. Keď raz zaobstaral potravu pre veľké množstvo ľudí, prikázal, aby zvyšky zobrali. (Ján 6:10–13) Starí i mladí kresťania sa môžu riadiť týmto príkladom a môžu dávať väčší pozor, aby zbytočne ničím nemrhali.
18 Ak chceme uplatňovať biblickú radu, čo sa týka peňazí, musíme hádam značne zmeniť svoje názory, ale bude to užitočné, ako to ukazuje nasledujúci príklad:
Istí mladí manželia zo Zimbabwe začali mať finančné problémy už krátko po sobáši. Jeho plat bol malý a ona si chcela zaobstarať mnoho nových vecí a chcela variť zvláštne jedlá. Tiež začala pracovať, ale to zrejme nepomáhalo. V ich manželstve bolo také veľké napätie, že bola otázka, či zostanú spolu. Niektorí kresťanskí starší im ponúkli pomoc. Použili pri tom Bibliu a hovorili o tom, aký je dôležitý rodinný rozpočet. (Lukáš 14:28–30) Manželia videli, aké je užitočné pripraviť si zoznam nutných nákupov s približnými cenami a kupovať potraviny na celý týždeň za zníženú cenu za určité množstvo. (Príslovia 31:14) Starší im poukázali na biblickú radu, ako je dobré byť spokojný a vyhýbať sa túžbe po prepychových veciach, ktoré si človek práve nemôže dovoliť. (Lukáš 12:22–31) Táto biblická rada obom veľmi pomohla. Mali vyrovnanejší názor na finančné otázky a boli šťastnejší. I susedia si všimli, že sa ich manželstvo zlepšilo.
19 Aj pre tých, čo majú pevný plat, sú praktické rady Biblie užitočné. To spoznali istí manželia v Španielsku, ktorí sú už na dôchodku:
Francisco a Maria majú veľmi skromný príjem, ktorý je jednoducho veľmi nízky. Vysvetľujú však, že s ním vystačia celkom dobre, lebo uplatňujú to, čo sa naučili v Biblii. Napríklad Príslovia 6:6–8 hovoria: ‚Choď k mravcovi, pozri sa na jeho cesty a zmúdrej. Pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.‘ Maria hovorí, že sa to naučila. Kupuje veci, ktoré sa dajú dostať a sú lacnejšie, napríklad sezónne ovocie. Tiež čaká na zlacnený výpredaj a kupuje ošatenie na budúci rok. ‚Pripravujú si jedlo v lete‘ tak, že si udržujú záhradku na malom pozemku asi 45 minút pešo od svojho domova. Aj slová z 1. Jána 2:16 im pomáhajú. Naučili sa byť spokojní s domácim zariadením, i keď nie je moderné. A namiesto nákladných zábav sa radujú z toho, že môžu pomáhať iným učiť sa o Bohu.
DAJ POZOR, ABY SI NEVYHADZOVAL PENIAZE
20 Oddávať sa drogám a alkoholu, fajčiť a venovať sa hazardným hrám — to ťa môže pripraviť o peniaze. Biblia pomáha i v tejto oblasti.a
21 Uvažujme o alkohole. Biblia nezakazuje striedme pitie alkoholických nápojov. Ale radí:
„Kto miluje radovánky, bude v núdzi; kto miluje víno a olej, nezíska bohatstvo.“
„Nebuď medzi silnými pijanmi vína..., opilec a nenásytník schudobnejú a ospalosť oblečie človeka do handier.“ — Príslovia 21:17; 23:20, 21.
22 Nadmerné pitie znamená vyhadzovať peniaze v mnohých ohľadoch. Alkoholické nápoje samé osebe sú drahé a niektorí ľudia míňajú za ne viac ako polovicu svojej týždennej mzdy. Iba v jedinej kanadskej provincii Quebec ľudia minú za jeden rok na alkoholické nápoje vyše miliardy dolárov. Ďalšiu miliardu stoja vedľajšie následky pitia — absencia v zamestnaní a nehody v dôsledku požitia alkoholu.
V južnom Chile istý predavač v obchode s obuvou stratil prácu, lebo sa opíjal. Potom sa pokúšal opravovať obuv v kôlni vedľa rozpadávajúceho sa domu, ktorý si najala jeho rodina. Ale väčšinu peňazí prepil a manželka musela preňho často chodiť, aby ho priviedla z väzenia. I ona musela pracovať dlho do noci a vyrábať parochne, aby mali peniaze na jedlo. Začala však študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a to jej pomohlo, aby mala pre svojho manžela väčšie porozumenie a podporovala ho. To zase primälo manžela, aby sa tiež zúčastnil štúdia. Spoznal, že nemôže byť kresťanom a zároveň sa opíjať, a tak prestal piť. Rodina potom mohla lepšie jesť. Neskôr si kúpili malý dom a obchod, kde si zaviedli úspešnú obuvnícku živnosť.
23 A čo povedať o hazardných hrách, už či sú to veľké stávky pri dostihoch alebo v kasíne, alebo stále stávky v lotérii? Mnohí ľudia majú finančné problémy preto, že sa oddali stávkárskej vášni. Stále dúfajú, že získajú „ohromnú výhru“, ale v skutočnosti iba vyhadzujú peniaze, čo často spôsobuje ich rodinám veľké ťažkosti.
24 Istý Austrálčan hovorí, že celé roky „bol úplne posadnutý hazardným hraním. Bol by hral sedem dní v týždni i viac, keby ešte dajaké dni boli.“ Požičiaval si od priateľov, až sa mu začali vyhýbať. „Keď som niekedy prehral, tĺkol som si hlavu o múr a prosil som manželku: ‚Daj mi len 50 centov. Viem, že vyhrám.‘“
25 Keď začal študovať Bibliu, zapôsobila naňho Ježišova rada: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti.“ (Lukáš 12:15; 1. Korinťanom 6:9, 10) Tento muž spoznal, že jeho vášeň pre hazardné hry je prejavom mimoriadnej chamtivosti, a preto sa prinútil, aby s hraním prestal. Potom mohol používať svoj plat na úžitok rodiny a mohol plnšie oceniť Príslovia: „Majetok ľahko nadobudnutý [„bohatstvo z hazardných hier“, Living Bible] sa zmenšuje, zatiaľ čo ten, kto zhromažďuje vlastnou prácou, tomu pribúda.“ — Príslovia 13:11, Ekumenický preklad.
KĽÚČOM JE SKROMNOSŤ
26 Najväčšiu pomoc, čo sa týka peňazí, môže Biblia poskytnúť v oblasti, v ktorej usmerňuje náš osobný názor. V 1. Timotejovi 6:7–10 čítame:
„Veď sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní. Avšak tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí... a tým, že sa niektorí o túto lásku [k peniazom] usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“
27 Kto miluje peniaze, nie je nikdy spokojný, už či je chudobný alebo bohatý. Istý veľmi ctižiadostivý obchodník v Kalifornii povedal svojej manželke: „Chcem zbohatnúť..., a keby som si mal vybrať medzi tebou a [firmou], ty by si prehrala.“ Stal sa vedúcim veľkej spoločnosti, milionárom a žije v dome za 700 000 dolárov. Hovorí však: „Nech mám čokoľvek, nestačí mi to.“ Faktom je, že peniaze nie sú zárukou šťastia. Naftový magnát J. P. Getty povedal dva roky pred smrťou: „Peniaze neprinášajú nevyhnutne šťastie; skôr robia človeka nešťastným.“
28 Biblia síce nehovorí, že by človek nemal mať peniaze alebo dajaký majetok, ale prísne varuje, aby sme ich nezačali milovať. Pripomína nám, že život nevyplýva z vecí, ktoré vlastníme. — Lukáš 12:16–20.
29 Nepridávaj si preto starosti úsilím o bohatstvo, ale buď spokojný s tým, čo máš alebo čo môžeš získať rozumným spôsobom. Ježišove slová v Lukášovi 12:22–31 nám pomáhajú získať tento názor:
„Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete. Duša je totiž cennejšia ako jedlo a telo ako oblečenie. Dobre si všimnite, že havrany ani nesejú semeno, ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi. O koľko cennejší ste vy než vtáci!... Prestaňte preto hľadať to, čo by ste jedli a čo by ste pili, a prestaňte byť v úzkostlivom napätí, lebo toto všetko sú veci, o ktoré sa dychtivo usilujú svetské národy, ale váš Otec vie, že ich potrebujete.“
30 Drahé šatstvo, bohaté jedlo a prepychový dom môžu poskytnúť určité potešenie, ale nepridajú k tvojmu životu ani jediný rok — skôr ti život môžu skrátiť. Môžeš však nájsť mnoho šťastia v živote i bez bohatstva.
31 K tomu, aby si mal priateľov, tiež nepotrebuješ bohatstvo. Kto si myslí, že si získa priateľov vtedy, keď bude mať peniaze, dopúšťa sa veľkej chyby. Takí „priatelia“ jedia pri tvojom stole a užívajú tvoj majetok, ale ihneď ako sa ti minú peniaze, zmiznú i oni. — Kazateľ 5:11; Príslovia 19:6.
32 Ak však prijmeš vyrovnaný biblický názor a budeš usilovne pracovať, radovať sa zo života a konať iným dobro, budeš mať „dar od Boha“. Kazateľ 3:12, 13 o tom hovorí: „Nie je pre nich nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“
33 Biblická rada o týchto záležitostiach je taká zdravá, že sa možno niekto spýta: Postará sa Boh jedného dňa o to, aby už nejestvovala chudoba, podvýživa, zlé bytové podmienky, veci, ktoré sú tak často spojené s finančnými problémami? Áno, postará! A neskôr budeme uvažovať o dôkazoch, ktoré nám poskytujú základ pre toto presvedčenie. Najskôr však preskúmajme ešte niektoré iné problémy, ktoré vážne ovplyvňujú život dnešných ľudí.
[Poznámka pod čiarou]
a Pozri aj kapitolu 10, „Ako si môžeme zlepšiť zdravie a dlhšie žiť?“
[Študijné otázky]
Prečo je potrebné nájsť pomoc vo finančných problémoch? (1–3)
Aký odlišný a praktický názor na prácu poskytuje Biblia? (Kazateľ 8:12, 13) (4–6)
Akú cenu má poctivosť? (Rimanom 2:14, 15) (7, 8)
Ako nám môže uplatnenie biblických rád pomôcť pri riešení bytových problémov? (9–11)
Akú praktickú radu dostávame o peniazoch? (12–16)
Ako niektorí dobre využili biblické rady? (17–19)
Prečo je biblická rada o pití užitočná? (20–22)
Aké problémy vznikajú pri hazardnom hraní? (23–25)
Prečo je biblická rada o skromnosti užitočná? (26, 27)
Akú zdravú radu o bohatstve poskytol Ježiš? (28–30)
Ako ti môže biblická rada pomôcť k bohatšiemu životu? (31–33)
[Rámček na strane 53]
JUHOAMERICKÁ OBCHODNÍČKA
V Guayane, v meste Georgetown, mala štyridsaťosemročná Norma stánok na jednom z najväčších trhovísk. Okrádala svojich zákazníkov pri vážení tovaru. Keď si niekto chcel kúpiť 125 gramov solených rýb, nastavila váhu na 100 gramov a podobne. Tiež kovové závažia na váhach mala príliš ľahké. Jej zákazníci nedostávali teda plnú váhu.
Raz v nedeľu jej dakto z príbuzných dal výtlačok „Strážnej veže“, kde sa rozoberali biblické zásady o obchodovaní. Čo tam bolo napísané o nepoctivom obchodovaní, platilo akoby priamo pre ňu. (Príslovia 20:23; 3. Mojžišova 19:35, 36) V pondelok Norma vyhodila svoje zlé závažia a vzala si presné. Začala navštevovať zhromaždenia v sále kráľovstva Jehovových svedkov a začala študovať Bibliu. Hoci sa jej rodina smiala, bola stále viac presvedčená, že koná správne.
A ako sa jej darilo v obchodovaní? Na niektorých druhoch tovaru nemohla nič získať bez okrádania, a preto ich prestala predávať. Ale zákazníci si všimli, že pri ostatnom tovare sa niečo zmenilo, a hovorili: „Odvtedy, ako ste sa stali kresťankou, dávate nám viac za naše peniaze.“ A tak sa jej obchodu darilo lepšie ako predtým. Z poctivo zarobených peňazí mohla Norma splatiť pôžičku, ktorú mala na dom, niečo mohla vložiť do banky a mohla tiež prispieť na dobročinné účely. Aj zdravie sa jej zlepšilo, lebo už netrpela neurotickými bolesťami ako predtým, keď sa bála, že ju pristihnú pri podvádzaní.
[Rámček na strane 59]
„Osemdesiatsedem percent Austrálčanov sa v minulých troch mesiacoch zúčastnilo dajakého druhu hazardných hier.“ — „The Sunday Mail“ (Brisbane).
„Radšej sa venujeme hazardným hrám ako jedlu! Obyvatelia Queenslandu minú týždenne pri hazardných hrách asi 12 miliónov dolárov — skoro toľko, koľko minú na potraviny.“ — „The Sunday Mail“ (Brisbane).
[Obrázok na strane 57]
Biblická rada pomáha pri vypracovaní rodinného rozpočtu
[Obrázok na strane 60]
Aké praktické sú biblické zásady ohľadom opilstva, fajčenia a hazardných hier?