Rozvíjajte si ducha vďačnosti
JEDEN lekár v štáte New York zachráni Marie v kritickej situácii život. Ale 50-ročná Marie lekárovi ani nepoďakuje, ani nezaplatí účet. Aká typická ukážka nevďačnosti!
Biblia hovorí, že raz, keď Ježiš vstúpil do istej dediny, stretol sa s desiatimi mužmi, ktorí mali hroznú chorobu, malomocenstvo. Silným hlasom naňho kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Ježiš im nariadil: „Choďte a ukážte sa kňazom.“ Malomocní poslúchli jeho pokyn a cestou videli a pocítili, že sa im vrátilo zdravie.
Deviati z uzdravených malomocných šli ďalej svojou cestou. Ale posledný malomocný, Samaritán, sa vrátil a hľadal Ježiša. Tento bývalý malomocný chválil Boha, a len čo našiel Ježiša, padol mu k nohám a ďakoval mu. Ježiš na to povedal: „Či ich nebolo očistených desať? Kde je teda tých deväť ostatných? Nenašiel sa nikto, kto by sa vrátil vzdať slávu Bohu, iba tento muž z iného národa?“ — Lukáš 17:11–19.
Dôležité poučenie je obsiahnuté v otázke: „Kde je teda tých deväť ostatných?“ Podobne ako Marie deviati malomocní mali vážny nedostatok — neprejavovali vďačnosť. Takáto nevďačnosť je dnes veľmi rozšírená. Z akého dôvodu?
Základná príčina nevďačnosti
Nevďačnosť pramení v podstate zo sebectva. Uvažujte o našich prvých ľudských rodičoch, o Adamovi a Eve. Jehova ich vytvoril s božskými vlastnosťami a zaobstaral im všetko potrebné na to, aby boli šťastní, vrátane domova v krásnej záhrade, ideálneho prostredia a zmysluplnej a uspokojujúcej práce. (1. Mojžišova 1:26–29; 2:16, 17) No pod tlakom, keď Satan zapôsobil na ich sebeckosť, sa stali ako dvojica neposlušnými a pohrdli Jehovovým dobrodením. — 1. Mojžišova 3:1–5; Zjavenie 12:9.
Uvažujte aj o ľuďoch starovekého Izraela, ktorých si Boh vyvolil, aby boli jeho zvláštnym vlastníctvom. Akí vďační museli byť všetci izraelskí rodičia v noci 14. nisana roku 1513 pred n. l.! V tú významnú noc Boží anjel usmrtil „každého prvorodeného v egyptskej krajine“, ale správne označené izraelské domy obišiel. (2. Mojžišova 12:12, 21–24, 30) A keď boli pri Červenom mori zachránení pred faraónovou armádou, ‚Mojžiš a synovia Izraela spievali Jehovovi‘ so srdcom plným vďačnosti. — 2. Mojžišova 14:19–28; 15:1–21.
Avšak už niekoľko týždňov po odchode z Egypta „celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať“. Ako rýchlo sa stali obeťou nevďačnosti! Chýbalo im to, čo mali v Egypte, krajine ich otroctva, kde „sedeli pri hrncoch mäsa, kým... do sýtosti jedli chlieb“. (2. Mojžišova 16:1–3) Je jasné, že sebectvo bráni pestovaniu a prejavovaniu vďačnosti.
Keďže všetci ľudia sú potomkami hriešneho Adama, rodia sa s určitou dávkou sebectva a so sklonom k nevďačnosti. (Rimanom 5:12) Nevďačnosť patrí tiež k sebeckému duchu, ktorý ovláda ľudí v tomto svete. Tento duch je všade, podobne ako vzduch, ktorý dýchame, a ovplyvňuje nás. (Efezanom 2:1, 2) Potrebujeme si teda rozvíjať postoj vďačnosti. Ako to môžeme robiť?
Rozjímanie je nevyhnutné!
Webster’s Third New International Dictionary definuje vďačnosť ako „stav, keď je niekto vďačný: vrelý a priateľský cit k dobrodincovi podnecujúci človeka k tomu, aby láskavosť opätoval“. Cit nie je možné vyvolať alebo potlačiť automaticky; musí spontánne vyvierať z vnútra človeka. Vďačnosť je viac ako len prejav dobrých spôsobov alebo forma etikety; pramení zo srdca.
Ako sa môžeme naučiť cítiť v srdci vďačnosť? Biblia pripisuje väčšinu toho, čo cítime, nášmu výberu toho, o čom uvažujeme. (Efezanom 4:22–24) Cítiť vďačnosť sa naučíme tak, že začneme s ocenením rozjímať o láskavosti, ktorá je nám prejavovaná. V súlade s tým Dr. Wayne W. Dyer, ktorý pracuje v oblasti duševného zdravia, hovorí: „Nemôžete mať pocit (emóciu) bez toho, že by ste sa najprv nezaoberali nejakou myšlienkou.“
Zoberme si napríklad vďačnosť za to, čo je okolo nás stvorené. Čo cítite, keď sa pozriete za bezoblačnej noci na oblohu plnú hviezd? Kráľ Dávid vyjadril úctivú bázeň, ktorú cítil: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ A v tichu noci hviezdy akoby Dávidovi rozprávali a podnecovali ho napísať: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk.“ Prečo hviezdnatá obloha na Dávida tak hlboko zapôsobila? Sám odpovedá: „Rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ — Žalm 8:3, 4; 19:1; 143:5.
Aj Dávidov syn Šalamún si uvedomoval hodnotu uvažovania o zázrakoch stvorenia. Napríklad o tom, akú úlohu hrajú dažďové oblaky v zavlažovaní našej zeme, napísal: „Všetky zimné bystriny vychádzajú k moru, a predsa more nie je plné. K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.“ (Kazateľ 1:7) Teda keď dažde a rieky zavlažia zem, voda z nich sa znova vracia z oceánov do oblakov. Ako by vyzerala zem bez tohto očisťovania a kolobehu vody? Akú vďačnosť musel cítiť Šalamún, keď sa zaoberal týmito myšlienkami!
Vďačný človek si tiež váži svoj vzťah k členom rodiny, priateľom a známym. Ich skutky láskavosti pútajú jeho pozornosť. Keď s ocenením uvažuje o ich láskavosti, cíti v srdci vďačnosť.
Vyjadriť vďačnosť
Aké jednoduché je slovíčko „ďakujem“! Je ľahké vysloviť ho. A príležitostí na to je veľa. Aké občerstvujúce je vrelé a úprimné „ďakujem“ pre niekoho, kto nám podrží otvorené dvere alebo zdvihne niečo, čo nám spadlo! Keď takéto vyjadrenie počuje predavač v obchode, servírka v reštaurácii či poštár, ich práca môže byť pre nich ľahšia a uspokojujúcejšia.
Zasielanie ďakovných kariet je vhodný spôsob, ako vyjadriť vďačnosť za skutky láskavosti. Mnohé karty, ktoré dostať v obchodoch, vyjadrujú city veľmi pekne. Ale nebolo by láskavé a osobnejšie, keby sme pripojili slová ocenenia napísané vlastnou rukou? Niektorí dokonca nepoužívajú predtlačené karty a radšej pošlú osobný list. — Porovnaj Príslovia 25:11.
Našu vďačnosť si pravdepodobne najviac zaslúžia tí, čo sú nám najbližší, členovia našej domácnosti. Biblia hovorí o schopnej manželke: „Jej majiteľ vstáva a chváli ju.“ (Príslovia 31:28) Neprispievajú manželove srdečné vyjadrenia vďaky adresované jeho manželke k pokoju a spokojnosti v domácom prostredí? A nie je aj manžel rád, keď príde domov a manželka ho vrúcne a s ocenením privíta? V týchto dňoch je mnoho tlakov, ktoré pôsobia na manželstvo, a keď sa tlaky nahromadia, ľahko vzplanú vášne. Ten, kto má postoj vďačnosti, je pripravený robiť ústupky a rýchlo niečo prepáči a odpustí.
Aj mladí by mali pamätať na vyjadrovanie srdečného ocenenia svojim rodičom. Samozrejme, rodičia nie sú dokonalí, ale to nie je dôvod na nevďak za to, čo pre vás urobili. Láska a pozornosť, ktorú vám od vášho narodenia venovali, sa nedá kúpiť. Ak vás učili poznaniu o Bohu, máte ďalší dôvod byť vďační.
„Synovia sú dedičstvom od Jehovu,“ hovorí Žalm 127:3. Preto by rodičia mali skôr hľadať príležitosti, ako svoje deti pochváliť, než sa uchyľovať k sekírovaniu za maličkosti. (Efezanom 6:4) A akou výsadou je pomáhať mladým, ktorí sú v ich starostlivosti, rozvíjať si ducha vďačnosti! — Porovnaj Príslovia 29:21.
Vďační Bohu
Jehova Boh je Darcom ‚všetkého dobrého, čo dostávame, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) Zvlášť významný je dar života, pretože všetko, čo máme alebo čo azda plánujeme, by sa stalo bezcenným, keby sme stratili život. Písma nás nabádajú, aby sme pamätali, že „u [Jehovu Boha] je zdroj života“. (Žalm 36:5, 7, 9; Skutky 17:28) Aby sme si v srdci rozvíjali vďačnosť voči Bohu, potrebujeme rozjímať o jeho štedrých opatreniach, ktoré nás udržiavajú po fyzickej i duchovnej stránke pri živote. (Žalm 1:1–3; 77:11, 12) Takéto srdce nás bude podnecovať k prejavovaniu ocenenia slovami i skutkami.
Modlitba je jasný spôsob vyjadrenia našej vďačnosti Bohu. Žalmista Dávid povedal: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám; nikto sa ti nemôže prirovnať. Keby sa mi zachcelo [o nich] rozprávať a hovoriť, je ich viac, ako môžem vypočítať.“ (Žalm 40:5) Kiež by sme boli podobne podnecovaní.
Dávid bol tiež rozhodnutý prejaviť Bohu svoje ocenenie tak, že o ňom hovoril ďalším. Povedal: „Ja ťa budem chváliť, ó, Jehova, celým svojím srdcom; ja budem oznamovať všetky tvoje obdivuhodné diela.“ (Žalm 9:1) Hovoriť ďalším o Bohu a deliť sa s nimi o pravdu z jeho Slova je pravdepodobne najlepší spôsob, ako prejaviť Bohu svoju vďačnosť. A pomôže nám to, aby sme boli vďačnejší aj v iných ohľadoch v živote.
„Ten, kto ako svoju obeť predkladá vďakyvzdanie, ten ma oslavuje; a tomu, kto sa drží ustanovenej cesty, ja dám vidieť záchranu,“ hovorí Jehova. Kiež zažijete radosť, ktorá vyplýva z prejavovania úprimnej vďačnosti Bohu. — Žalm 50:23; 100:2.
[Obrázok na strane 7]
Život je dar od Boha. Nezabudnite na osobné vyjadrenie vďačnosti