„Celá povinnosť človeka“
„Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — KAZATEĽ 12:13.
1, 2. Prečo je vhodné uvažovať o našej povinnosti voči Bohu?
„ČO OD teba Jehova vyžaduje?“ Túto otázku položil staroveký prorok. Potom uviedol, čo Jehova vyžaduje — uplatňovať právo, milovať láskavosť a skromne chodiť s Bohom. — Micheáš 6:8.
2 Myšlienka, že Boh od ľudí niečo vyžaduje, je v tomto čase individualizmu a nezávislosti pre mnohých nepríjemná. Nechcú mať povinnosť. K akému záveru však dospel Šalamún v knihe Kazateľ? „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — Kazateľ 12:13.
3. Prečo by sme sa mali vážne zamýšľať nad knihou Kazateľ?
3 Bez ohľadu na to, aké sú naše okolnosti a aký je náš pohľad na život, môžeme mať veľký úžitok z uvažovania o pozadí tohto záveru. Kráľ Šalamún, pisateľ tejto inšpirovanej knihy, uvažoval o niektorých veciach, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života. Niekto by mohol rýchlo prísť k záveru, že jeho analýza je v podstate negatívna. Bola však božsky inšpirovaná a môže nám pomôcť zhodnotiť našu činnosť a naše poradie hodnôt, čo povedie k väčšej radosti.
Realizovanie základných životných záujmov
4. Čo Šalamún skúmal a rozoberal v knihe Kazateľ?
4 Šalamún dôkladne skúmal ‚zamestnanie ľudských synov‘. „Zameral som svoje srdce na to, aby som hľadal a skúmal múdrosť, pokiaľ ide o všetko, čo bolo vykonané pod nebesami.“ Pod „zamestnaním“ nemusel mať Šalamún na mysli iba nejakú prácu alebo doslovné zamestnanie, ale skôr celú škálu toho, čím sa muži i ženy zamestnávajú počas celého svojho života. (Kazateľ 1:13) Pouvažujme o niektorých hlavných záujmoch alebo zamestnaniach, a potom to porovnajme so svojimi činnosťami a so svojím poradím hodnôt.
5. Čo je jednou z hlavných vecí, ktorými sa ľudia zamestnávajú?
5 Stredobodom mnohých ľudských záujmov a činností sú určite peniaze. Nikto nemôže oprávnene povedať, že Šalamún mal ľahostajný postoj k peniazom, aký majú niektorí bohatí ľudia. Šalamún ochotne uznal, že nejaké peniaze sú potrebné; mať dostatok finančných prostriedkov je lepšie, než musieť žiť asketicky alebo v chudobe. (Kazateľ 7:11, 12) Iste si si ale všimol, že peniaze a majetok, ktorý sa dá za ne kúpiť, sa môžu stať prvoradým cieľom v živote — u chudobných i u bohatých.
6. Aké poučenie o peniazoch môžeme získať z jedného z Ježišových podobenstiev i zo Šalamúnovej skúsenosti?
6 Spomeň si na Ježišove podobenstvo o bohatom človeku, ktorý nebol nikdy spokojný a snažil sa nadobudnúť viac. Boh ho posúdil ako nerozumného. Prečo? Preto, že náš ‚život nevyplýva z toho, čo máme‘. (Lukáš 12:15–21) Šalamúnove skúsenosti — pravdepodobne rozsiahlejšie než naše — potvrdzujú Ježišove slová. Prečítaj si Kazateľa 2:4–9. Šalamún sa istý čas usiloval získať bohatstvo. Budoval nádherné domy a záhrady. Mohol si dovoliť krásne spoločníčky a aj ich získal. Ale prinieslo mu bohatstvo a to, čo ním dosiahol, hlboké uspokojenie, pocit pravého naplnenia a zmysel života? Sám na to úprimne odpovedá: „Keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom, a nebolo ničoho výhodného pod slnkom.“ — Kazateľ 2:11; 4:8.
7. a) Čo dokazujú skúsenosti o hodnote peňazí? b) Čo z toho, čo potvrdzuje Šalamúnov záver, si sám videl?
7 Je to realistické; je to pravda, ktorú potvrdzujú životy mnohých ľudí. Musíme pripustiť, že mať viac peňazí jednoducho nerieši všetky problémy. Niektoré problémy by to mohlo vyriešiť; napríklad zaobstarávanie potravy a ošatenia by mohlo byť ľahšie. Ale človek si naraz môže obliecť len jeden odev a môže skonzumovať iba určité množstvo potravy a nápojov. A počuli ste o bohatých ľuďoch, ktorých život je postihnutý rozvodom, zneužívaním alkoholu alebo drog a svármi s príbuznými. Multimilionár J. P. Getty povedal: „Peniaze nemusia súvisieť so šťastím. Možno skôr s nešťastím.“ Šalamún mal dobrý dôvod, keď označil lásku k striebru za márnosť. Porovnaj túto skutočnosť s tým, čo Šalamún vypozoroval: „Sladký je spánok slúžiaceho bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ — Kazateľ 5:10–12.
8. Z akého dôvodu nemáme preceňovať dôležitosť peňazí?
8 Peniaze a majetok neprinášajú pocit spokojnosti ani v súvislosti s budúcnosťou. Keby si mal viac peňazí a majetku, pravdepodobne by si mal úzkostlivú starosť navyše, ako si to všetko chrániť, a ani tak by si nevedel, čo prinesie zajtrajšok. Nemohlo by sa vari stať, že by si to všetko stratil spolu so svojím životom? (Kazateľ 5:13–17; 9:11, 12) Keďže je to tak, nemalo by byť ťažké pochopiť, prečo by náš život alebo to, čím sa zamestnávame, malo mať vznešenejší a trvalejší zmysel ako peniaze a majetok.
Rodina, sláva a moc
9. Prečo je rodinný život právom zahrnutý v Šalamúnovom skúmaní?
9 Šalamúnova analýza života zahŕňala aj prílišné zamestnávanie sa rodinou. Biblia zameriava pozornosť na rodinný život vrátane radosti z detí a z ich výchovy. (1. Mojžišova 2:22–24; Žalm 127:3–5; Príslovia 5:15, 18–20; 6:20; Marek 10:6–9; Efezanom 5:22–33) Ale je to to hlavné v živote? Zdá sa, že mnohí si to myslia, keď vezmeme do úvahy, aký dôraz sa v niektorých kultúrach kladie na manželstvo, deti a rodinné putá. Kazateľ 6:3 však ukazuje, že aj keby mal niekto sto detí, nie je to kľúč k spokojnosti v živote. Predstav si, koľkí rodičia sa obetovali kvôli svojim deťom, aby im umožnili dobrý začiatok a uľahčili im život. I keď je to ušľachtilé, náš Stvoriteľ istotne nemal v úmysle, aby ústrednou vecou našej existencie bolo iba odovzdávať život nasledujúcej generácii, tak ako to inštinktívne robia zvieratá, aby zachovali druh.
10. Prečo sa neprimerané zameranie na rodinu môže prejaviť ako márnosť?
10 Šalamún múdro upozornil na niektoré skutočnosti rodinného života. Muž sa napríklad môže zamerať na to, aby hmotne zabezpečil svoje deti a vnúčatá. Ale preukážu sa ako múdre? Alebo budú nakladať pochabo s tým, čo sa pre ne snažil nazhromaždiť? Ak by sa stalo to druhé, aká by to bola „márnosť a veľké nešťastie“! — Kazateľ 2:18–21; 1. Kráľov 12:8; 2. Paralipomenon 12:1–4, 9.
11, 12. a) Na aké veci sa niektorí zamerali vo svojom živote? b) Prečo možno povedať, že úsilie o vyniknutie je „honba za vetrom“?
11 Druhým extrémom je, že mnohí podriadili normálny rodinný život svojmu rozhodnutiu dosiahnuť slávu alebo moc nad druhými. To je chybou, ktorá je možno častejšia u mužov. Všimol si si to u svojich spolužiakov, spolupracovníkov alebo susedov? Mnohí sa zúfalo snažia, aby si ich druhí všimli, aby sa stali niekým alebo aby mali autoritu nad druhými. Ale má to naozaj zmysel?
12 Zamysli sa nad tým, ako sa niektorí snažia stať slávnymi, či už v malom alebo veľkom meradle. Vidíme to v škole, v našom susedstve a v rôznych spoločenských skupinách. Je to tiež hnacou silou tých, ktorí sa chcú stať známi v umení, zábave a politike. Ale nie je to v podstate márne snaženie? Šalamún to správne nazval „honba za vetrom“. (Kazateľ 4:4) I keby mladý človek vynikol v nejakom klube, športovom tíme alebo hudobnej skupine — alebo keby si nejaký muž alebo žena získali reputáciu v nejakej firme alebo v určitej spoločnosti — koľkí ľudia by o tom v skutočnosti vedeli? Vie väčšina ľudí na druhej strane zemegule (alebo dokonca v tej istej krajine), že ten človek existuje? Alebo si jednoducho ďalej žijú bez toho, že by vôbec vedeli, akú malú slávu nejaký muž alebo žena dosiahli? A to isté možno povedať o akejkoľvek moci alebo autorite, akú môže človek dosiahnuť v práci, v meste alebo v nejakej skupine.
13. a) Ako nám Kazateľ 9:4, 5 pomáha mať správny názor na snahu o vynikajúce postavenie alebo moc? b) S akými skutočnosťami by sme mali počítať, ak je tento život všetko, čo existuje? (Pozri poznámku pod čiarou.)
13 Aký význam má výnimočnosť alebo autorita z dlhodobého hľadiska? Keď jedna generácia odchádza a ďalšia prichádza, významní alebo mocní ľudia odídu zo scény a zabudne sa na nich. Platí to o staviteľoch, hudobníkoch i iných umelcoch, o sociálnych reformátoroch a ďalších, práve tak ako aj o väčšine politikov a vojenských vodcov. Koľkých konkrétnych jednotlivcov takýchto povolaní, ktorí žili od roku 1700 do roku 1800, poznáš? Šalamún to správne zhodnotil, keď povedal: „Živý pes je na tom lepšie než mŕtvy lev. Lebo živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... zabudla [sa] ich pamiatka.“ (Kazateľ 9:4, 5) A ak je tento život všetko, čo existuje, potom snaha o vyniknutie alebo moc je naozaj márnosť.a
Naše zameranie a naša povinnosť
14. Prečo by nám kniha Kazateľ mala pomôcť?
14 Šalamún nekomentoval veľa z činností, cieľov a potešení, na ktoré ľudia zameriavajú svoj život. Ale to, čo napísal, postačuje. Naše uvažovanie o knihe Kazateľ sa nemusí zdať ponuré či negatívne, keďže sme si realisticky rozobrali túto biblickú knihu, ktorá bola zámerne inšpirovaná Jehovom Bohom na náš úžitok. Každému z nás môže pomôcť skorigovať si náhľad na život a na to, na čo sa zameriavame. (Kazateľ 7:2; 2. Timotejovi 3:16, 17) Týka sa to najmä záverov, ku ktorým Šalamún s Jehovovou pomocou dospel.
15, 16. a) Aký bol Šalamúnov názor na radosti života? b) Akú vhodnú podmienku pre to, aby sa človek tešil zo života, uviedol Šalamún?
15 Jednou vecou, na ktorú Šalamún opakovane poukazoval, je to, že služobníci pravého Boha by mali nachádzať radosť vo svojich činnostiach pred ním. „Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života, a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ (Kazateľ 2:24; 3:12, 13; 5:18; 8:15) Všimni si, že Šalamún nepovzbudzoval k hýreniu ani neschvaľoval postoj ‚jedzme a pime a buďme veselí, lebo zajtra zomrieme‘. (1. Korinťanom 15:14, 32–34) Mal na mysli to, že máme nachádzať radosť v normálnych potešeniach, akými sú jedenie a pitie, a pritom ‚konať dobro za svojho života‘. To nepochybne zameriava náš život na vôľu Stvoriteľa, ktorý určuje, čo je naozaj dobré. — Žalm 25:8; Kazateľ 9:1; Marek 10:17, 18; Rimanom 12:2.
16 Šalamún napísal: „Choď, jedz svoj pokrm s radovaním a pi svoje víno s dobrým srdcom, pretože pravý Boh už našiel potešenie v tvojich dielach.“ (Kazateľ 9:7–9) Áno, muži i ženy, ktorí žijú naozaj bohatým a naplneným životom, sú aktívni v skutkoch, v ktorých Jehova nachádza potešenie. To si od nás vyžaduje, aby sme ho neustále brali do úvahy. Ako sa to odlišuje od náhľadu väčšiny ľudí, ktorí pristupujú k životu podľa ľudských úvah!
17, 18. a) Ako reagujú mnohí ľudia na životnú realitu? b) Aký výsledok by sme vždy mali mať na pamäti?
17 I keď niektoré náboženstvá učia o nejakom posmrtnom živote, mnohí ľudia veria, že tento život je skutočne všetko, čím si môžu byť istí. Možno si si všimol, že reagujú tak, ako to opísal Šalamún: „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla.“ (Kazateľ 8:11) Dokonca aj tí, ktorí sa nepohrúžili do ničomných skutkov, dávajú najavo, že ich zaujíma hlavne to, čo je tu a teraz. To je jeden z dôvodov, prečo peniaze, majetok, prestíž, autorita nad inými, rodina alebo iné podobné záujmy sú pre nich prehnane dôležité. Šalamún však nezostal iba pri tejto myšlienke. Dodal: „Hoci snáď hriešnik urobí stokrát zlo a dlho robí, čo sa mu páči, predsa si však uvedomujem, že to dobre dopadne s tými, ktorí sa boja pravého Boha, pretože mali bázeň pred ním. So skazeným to však vôbec nedopadne dobre, ani nepredĺži svoje dni, ktoré sú ako tieň, pretože nemá bázeň pred Bohom.“ (Kazateľ 8:12, 13) Je jasné, že Šalamún bol presvedčený, že to s nami dobre dopadne, ak sa ‚budeme báť pravého Boha‘. A ako dobre? Odpoveď môžeme nájsť v protiklade, ktorý uviedol. Jehova môže ‚predĺžiť naše dni‘.
18 Tí, ktorí sú ešte pomerne mladí, by zvlášť mali uvažovať o úplne spoľahlivej skutočnosti, že to s nimi dopadne dobre, ak sa budú báť Boha. Ako si možno sám videl, aj najrýchlejší bežec sa môže potknúť a prehrať preteky. Silná armáda môže byť porazená. Šikovný obchodník sa môže ocitnúť v biede. A mnohé ďalšie neistoty robia život dosť nepredvídateľným. Ale môžeš si byť úplne istý týmto: Najmúdrejší a najistejší spôsob konania je tešiť sa zo života a konať dobro v rámci Božích mravných zákonov a podľa Božej vôle. (Kazateľ 9:11) K tomu patrí aj učiť sa z Biblie, čo je Božou vôľou, oddať svoj život Bohu a stať sa pokrsteným kresťanom. — Matúš 28:19, 20.
19. Ako môžu mladí ľudia využívať svoj život, ale aký spôsob je múdry?
19 Stvoriteľ nebude mladých ani iných ľudí nútiť, aby sa riadili jeho vedením. Môžu sa pohrúžiť do vzdelávania; môžu dokonca celý život študovať nespočetné množstvo kníh ľudských poznatkov. To sa nakoniec prejaví ako únavné pre telo. Alebo môžu kráčať po cestách svojho nedokonalého ľudského srdca, alebo ísť za tým, čo priťahuje oči. To istotne prinesie útrapy a po čase sa ukáže, že takto strávený život je iba márnosť. (Kazateľ 11:9–12:12; 1. Jána 2:15–17) Preto Šalamún dáva mladým ľuďom výzvu — a bez ohľadu na to, koľko máme rokov, mali by sme vážne uvažovať o tejto výzve: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa v dňoch svojho mladého veku, skôr než prídu biedne dni, alebo nadídu roky, keď povieš: ‚Nemám v nich potešenie.‘“ — Kazateľ 12:1.
20. Aký názor na posolstvo v knihe Kazateľ je vyrovnaný?
20 Aký záver teda urobíme? Nuž, čo tak záver, ku ktorému dospel Šalamún? Šalamún videl alebo preskúmal „všetky diela, ktoré boli vykonané pod slnkom, a hľa, všetko bola márnosť a honba za vetrom“. (Kazateľ 1:14) V knihe Kazateľ nenachádzame slová cynika či nespokojného človeka. Tie slová sú súčasťou Božieho inšpirovaného Slova a sú hodné toho, aby sme o nich uvažovali.
21, 22. a) Aké stránky života bral Šalamún do úvahy? b) K akému múdremu záveru dospel? c) Ako na teba zapôsobilo skúmanie obsahu knihy Kazateľ?
21 Šalamún pozoroval ľudské lopotenie sa, zápasy a túžby. Uvažoval o tom, ako sa veci vyvinú za normálnych okolností, o tom, ako prinesú frustrujúci a prázdny výsledok, aký zažíva tak veľa ľudí. Uvažoval o realite ľudskej nedokonalosti a z nej vyplývajúcej smrti. A zahrnul do toho aj božsky dané poznanie o stave mŕtvych a o vyhliadkach na budúci život. To všetko hodnotil človek, ktorého múdrosť zväčšil Boh — človek, ktorý bol jedným z najmúdrejších ľudí, akí kedy žili. Záver, ku ktorému dospel, bol potom začlenený do Svätých Písiem na úžitok všetkých, ktorí chcú mať naozaj zmysluplný život. Nemali by sme s tým súhlasiť?
22 „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka. Lebo pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.“ — Kazateľ 12:13, 14.
[Poznámka pod čiarou]
a Strážna veža raz uviedla tento komentár, ktorý ide do hĺbky veci: „Nemali by sme mrhať tento život na márnosti... Ak je tento život všetko, čo existuje, potom nič nie je dôležité. Tento život je ako lopta hodená do vzduchu, ktorá za chvíľu znova padne do prachu. Je to odchádzajúci tieň, vädnúci kvet, steblo trávy, ktoré sa odtrhne a zakrátko uschne... V meradlách večnosti je dĺžka nášho života zanedbateľná smietka. V prúde času to nie je ani len veľká kvapka. [Šalamún] má určite pravdu, keď uvažuje o mnohých záujmoch a činnostiach v živote ľudí a vyhlasuje ich za márnosť. Odchádzame za taký krátky čas, že sme možno ani nemuseli prísť — sme jedným z miliárd tých, ktorí prišli a odišli, pričom tak málo ľudí vôbec vedelo, že sme existovali. Tento názor nie je cynický ani pochmúrny či morbidný. Je to pravda, realita a praktický názor, ak je tento život všetko, čo existuje.“ — 1. augusta 1957, strana 472, angl.
Spomínaš si?
◻ Aké zhodnotenie úlohy, ktorú hrá v tvojom živote majetok, je múdre?
◻ Prečo by sme nemali klásť neprimeraný dôraz na rodinu, slávu alebo autoritu nad druhými?
◻ K akému bohumilému postoju k potešeniam povzbudzoval Šalamún?
◻ Aký úžitok si mal z uvažovania o knihe Kazateľ?
[Obrázky na strane 15]
Peniaze a majetok nezaisťujú spokojnosť
[Obrázok na strane 17]
Mladí ľudia si môžu byť istí, že to s nimi dobre dopadne, ak sa budú báť Boha