Prečo dobrí ľudia trpia?
PÍSAL sa rok 1914 a svet šiel do vojny. V tábore vojnových zajatcov v Srbsku náhle prepukol týfus. Ale to bol len začiatok. Táto obávaná choroba sa rozšírila i na civilistov a len v priebehu šiestich mesiacov zapríčinila smrť 150 000 osôb. Uprostred vojnových pomerov a revolúcie, ktorá nasledovala v Rusku, zomreli na týfus tri milióny ľudí. Celkom správne môžete usudzovať, že medzi obeťami bolo mnoho dobrých ľudí a smútiacich členov ich rodiny.
To je len jeden príklad ľudskej tragédie. Vy sami ste možno zakúsili utrpenie vyplývajúce z toho, keď niekto blízky padne za obeť chorobe, nehode či inému nešťastiu. Zaiste ste skľúčení, keď statočný človek trpí bolesťami nevyliečiteľnej choroby. Pravdepodobne ste veľmi zarmútení, keď pri nehode zomrie dobrý človek — možno ťažko pracujúci otec rodiny. Zármutok pozostalých môže vo vás vzbudiť ľútosť.
Mnohí sa nazdávajú, že odmenou pre človeka, ktorý robí dobro, by malo byť oslobodenie od utrpenia. Niektorí dokonca považujú utrpenie za dôkaz, že obeť je previnilcom. To tvrdili traja muži, ktorí žili asi pred 3 600 rokmi. Boli súčasníkmi dobrého muža Jóba. Vráťme sa do ich dní pri hľadaní odpovede na otázku: Prečo dobrí ľudia trpia?
Jóbovo utrpenie
Keď Jóba navštívili jeho traja údajní priatelia, neopísateľne trpel bolesťou a chorobou. Bol olúpený o svojich desať detí a stratil celý svoj hmotný majetok. Ľudia, ktorí mali predtým Jóba vo veľkej úcte, teraz ho znenávideli. I jeho manželka sa od neho odvrátila a naliehala naňho, aby preklial Boha a zomrel. — Jób 1:1–2:13; 19:13–19.
Jóbovi návštevníci sedem dní a nocí mlčky pozorovali jeho utrpenie. Potom ho jeden z nich obvinil z nespravodlivého konania, za ktoré je teraz zrejme trestaný. „Spomeň si, prosím,“ povedal Elifaz, „ktorýže nevinný kedy zahynul? A kedy boli zahladení priami? Podľa toho, čo som videl, tí, ktorí vymýšľajú to, čo škodí, a tí, čo rozsievajú ťažkosti, sami ich žnú. Dychom Božím hynú a duchom jeho hnevu prichádzajú k svojmu koncu.“ — Jób 4:7–9.
Áno, Elifaz tvrdil, že Boh trestá Jóba za jeho hriechy. Aj dnes niektorí tvrdia, že nešťastia spôsobuje Boh, aby potrestal ľudí za ich previnenie. Ale Jehova netrestal Jóba za to, že by sa dopúšťal nespravodlivých skutkov. Vieme to, pretože neskôr Boh povedal Elifazovi: „Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.“ — Jób 42:7.
Boh nie je na vine
Dnes sú milióny ľudí — zaiste vrátane mnohých dobrých — chudobní a na pokraji smrti hladom. Niektorí jednotlivci zostávajú zatrpknutí a za svoje utrpenie vinia Boha. Ale on nie je zodpovedný za hlad. V skutočnosti je to On, kto zaobstaráva potravu pre ľudstvo. — Žalm 65:9.
Sebectvo, chamtivosť a iné ľudské činitele môžu zabrániť tomu, aby sa potraviny dostali k hladujúcim. Príčinou hladu je aj vojnový stav. Napríklad The World Book Encyclopedia hovorí: „Vojna môže viesť k hladu, ak mnohí farmári opustia svoje polia a pripoja sa k ozbrojeným silám. V niektorých prípadoch armáda zámerne spôsobila hlad, aby nepriateľa vyhladovala, a tak ho prinútila vzdať sa. Takáto armáda ničí sklady s potravinami, úrodu na poli a vytvára blokádu, aby prerušila prísun potravín nepriateľovi. Blokády zabránili, aby sa zásielky potravín dostali do oblasti Biafry počas občianskej vojny v Nigérii (1967–70). V dôsledku toho nastal hlad a pravdepodobne viac než milión obyvateľov Biafry umrelo hladom.“
Niektorí neprávom obviňovali Boha, obzvlášť počas druhej svetovej vojny, keď trpeli a zomierali mnohí dobrí ľudia. Ale keď sa ľudia nenávidia a bojujú jeden proti druhému, prestupujú tým Božie zákony. Keď sa Ježiša Krista pýtali, ktoré prikázanie je „prvé zo všetkých“, odpovedal: „Prvé je: ‚Počuj, ó, Izrael, Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘ To druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba.‘ Niet nijakého väčšieho prikázania ako tieto.“ — Marek 12:28–31.
Keď ľudia porušujú Božie zákony svojou účasťou na hromadnom vraždení, môže niekto oprávnene viniť Boha za utrpenie, ktoré je toho dôsledkom? Ak rodič hovorí svojim deťom, aby sa medzi sebou nebili, a oni prehliadajú jeho dobrú radu, je zodpovedný on, keď utrpia zranenie? Nie, taký rodič nenesie za to zodpovednosť, takisto ako ju nenesie Boh za ľudské utrpenie, keď ľudia prehliadajú božské zákony.
Hoci utrpenie môže byť výsledkom ignorovania Jehovových zákonov, Biblia nenaznačuje, že nešťastia všeobecne spôsobuje Boh, aby trestal zlých. Keď zhrešila prvá ľudská dvojica, prišla o jeho jedinečné požehnanie a ochranu. Okrem prípadov božského zásahu kvôli uskutočneniu Jehovových zámerov, ľuďom sa denne stáva to, čo je vyjadrené touto biblickou zásadou: „Preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným ani pokrm múdrym ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ — Kazateľ 9:11.
Trpia dobrí aj zlí
Následkom zdedeného hriechu a nedokonalosti trpia dobrí aj zlí ľudia. (Rimanom 5:12) Tak spravodlivých, ako aj zlých ľudí postihujú napríklad bolestivé choroby. Verný kresťan Timotej trpel pre „časté choroby“. (1. Timotejovi 5:23) Keď sa apoštol Pavol zmienil o svojom vlastnom ,ostni v tele‘, možno narážal na nejaké telesné trápenie. (2. Korinťanom 12:7–9) Boh neodníma zdedenú slabosť alebo náchylnosť na chorobu ani od svojich verne oddaných služobníkov.
Zbožní ľudia môžu niekedy trpieť tiež preto, že niečo zle posúdia alebo zlyhajú pri uplatnení biblickej rady. Na znázornenie: Ten, kto neposlúchne Boha a vstúpi do manželstva s neveriacim, môže trpieť v manželstve ťažkosťami, ktorým sa mohol vyhnúť. (5. Mojžišova 7:3, 4; 1. Korinťanom 7:39) Ak kresťan nemá vyváženú stravu a dostatočný odpočinok, môže trpieť následkom poškodenia svojho zdravia.
Ak podľahneme slabosti a dopustíme sa zlého konania, môže to mať za následok citové utrpenie. Kráľovi Dávidovi prinieslo cudzoložstvo s Bat-šebou veľké utrpenie. (Žalm 51) Keď sa snažil zlé konanie utajiť, zakúšal intenzívnu tieseň. Povedal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním... Moja životná vlaha sa zmenila ako v suchej horúčave leta.“ (Žalm 32:3, 4) Dávidovu silu oslabovala úzkosť vyplývajúca z jeho previnenia, tak ako strom môže stratiť životodarnú vlahu počas sucha alebo v letnej spaľujúcej horúčave. Dávid očividne trpel duševne i telesne. Ale 32. žalm ukazuje, že takého utrpenia sa možno zbaviť, keď človek kajúcne vyzná svoj hriech a získa Božie odpustenie. — Príslovia 28:13.
Zlí ľudia často trpia preto, že sa oddajú neviazanému spôsobu života, a nie následkom božského trestu. Herodes Veľký bol sužovaný chorobou pre svoje zlé zvyky. Na sklonku života Herodes „trpel strašnými mukami“, napísal židovský historik Josephus. „Mal ukrutnú túžbu škriabať sa, jeho útroby boli plné vredov, a jeho prirodzenie bolo postihnuté gangrénou a červami. Márne sa pokúšal dosiahnuť úľavu od dýchavičnosti a kŕčov v termálnych prameňoch v Callirrhoe... Herodes teraz trpel takými hroznými bolesťami, že sa pokúsil sám seba prebodnúť, ale zabránil mu v tom jeho bratranec.“ — Josephus: The Essential Writings (Josephus: Hlavné spisy), preložil a vydal Paul L. Maier.
Dodržiavanie Božieho zákona poskytuje určitú ochranu pred takými vecami, ako sú sexuálne prenášané choroby. Ale prečo sa zdá, že dobrí ľudia, ktorí hľadajú Božiu priazeň, trpia viac než ostatní?
Prečo trpia zbožní ľudia
Hlavným dôvodom, prečo zbožní ľudia trpia, je to, že sú spravodliví. Znázorňuje to prípad Jozefa, syna patriarchu Jakoba. Hoci Putifárova manželka neprestajne naliehala na Jozefa, aby mal s ňou pohlavný styk, on sa opýtal: „Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ (1. Mojžišova 39:9) To viedlo k nespravodlivému uväzneniu; Jozef trpel za to, že bol bezúhonný.
Ale prečo Boh dovoľuje, aby jeho verní služobníci trpeli? Odpoveď súvisí so spornou otázkou, ktorú vzniesol vzbúrený anjel Satan Diabol. Táto sporná otázka sa týka rýdzosti voči Bohu. Ako to vieme? Lebo to bolo ukázané na prípade spravodlivého muža Jóba, o ktorom bola zmienka už skôr.
Na zhromaždení Božích anjelských synov v nebi sa Jehova spýtal Satana: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba, že nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž, ktorý sa bojí Boha a stráni sa zlého?“ Diablova odpoveď ukazuje, že išlo o spor, či si ľudia v skúške zachovajú rýdzosť voči Jehovovi. Satan tvrdil, že Jób slúži Bohu len pre hmotné požehnania, z ktorých sa raduje, a nie z lásky. Satan potom povedal: „Ale pre zmenu — vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo [Jób] má, a uvidíš, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ Jehova odpovedal: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke. Len proti nemu samému nevystri ruku!“ — Jób 1:6–12.
Napriek všetkému, čo mohol Satan urobiť, Jób sa držal spravodlivého spôsobu života a dokázal, že slúži Jehovovi z lásky. Svojim obviňovateľom Jób povedal: „Je pre mňa nemysliteľné, aby som vás vyhlásil za spravodlivých! Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ (Jób 27:5) Tí, čo takto zachovávajú rýdzosť, sú vždy ochotní trpieť pre spravodlivosť. (1. Petra 4:14–16) Biblia hovorí o mnohých, ktorí mali nezlyhávajúcu lásku k Bohu, žili spravodlivým životom, a tým Boha ctili a dokázali falošnosť Satanovho tvrdenia, že by mohol odvrátiť všetkých ľudí od Jehovu. Každý jednotlivec, ktorý trpí preto, že si zachováva rýdzosť voči Bohu, môže byť šťastný, lebo dokazuje, že Diabol je luhár, a tak rozradostňuje Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11.
Boh nie je ľahostajný k utrpeniu svojich verných služobníkov. Žalmista Dávid povedal: „Jehova dáva oporu všetkým, ktorí padajú, a dvíha všetkých, ktorí sú zohnutí.“ (Žalm 145:14) Tí, ktorí sú oddaní Jehovovi, by nemuseli mať sami dostatočnú silu na to, aby znášali životné utrpenia a prenasledovanie, ktoré zažívajú ako jeho ľud. Ale Boh ich posilňuje, podporuje a dáva im múdrosť, ktorú potrebujú na to, aby vytrvali vo všetkých skúškach. (Žalm 121:1–3; Jakub 1:5, 6) Ak by prenasledovatelia zabili niektorých z Jehovových verných služobníkov, Boh im dáva nádej na vzkriesenie. (Ján 5:28, 29; Skutky 24:15) Až do takej miery môže Boh napraviť účinky akéhokoľvek utrpenia, ktoré zakúsili tí, čo ho milujú. On ukončil utrpenie Jóba a tohto priameho muža hojne požehnal. A my môžeme dôverovať, že Jehova neopustí svoj ľud v našich dňoch. — Jób 42:12–16; Žalm 94:14.
Už čoskoro nebude utrpenia!
Teda každý zakúša utrpenie pre zdedenú nedokonalosť a preto, že žije uprostred tohto skazeného systému vecí. Zbožní jednotlivci môžu tiež očakávať, že budú trpieť preto, lebo si zachovávajú rýdzosť voči Jehovovi. (2. Timotejovi 3:12) Ale môžu sa radovať, pretože Boh čoskoro skoncuje so slzami, smrťou, smútkom, s krikom a s bolesťou. Vzhľadom na to apoštol Ján napísal:
„A videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli a mora už niet. Videl som aj sväté mesto, Nový Jeruzalem, zostupujúci od Boha z neba a pripravený ako nevesta ozdobená pre svojho manžela. Nato som počul silný hlas hovoriť z trónu: ,Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘ A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: ,Hľa, robím všetky veci nové.‘ A hovorí: ,Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.‘“ — Zjavenie 21:1–5.
Podobne vyhlásil apoštol Peter: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho [Boha Jehovu] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ (2. Petra 3:13) Aká veľkolepá vyhliadka leží priamo pred nami! Život na rajskej zemi môže byť vašou radostnou výsadou. (Lukáš 23:43) Nech vás preto neroztrpčia dnešné utrpenia. Namiesto toho hľaďte do budúcnosti s optimizmom. Vložte svoju nádej a dôveru do Božieho nového sveta, ktorý je tak blízko. Usilujte sa o spôsob života, ktorý je prijateľný Jehovovi Bohu, a budete môcť žiť navždy vo svete, v ktorom už nebude žiadne utrpenie.
[Obrázok na strane 4]
Hoci Jób trpel, usiloval sa o spôsob života prijateľný Bohu
[Obrázok na strane 7]
Môžete žiť vo svete, v ktorom nebude žiadne utrpenie
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Collierʼs Photographic History of the European War