Vyrastajte ďalej v poznaní

„Pripojte k svojej viere... poznanie.“ — 2. PETRA 1:5.

 1, 2. a) Čo by si sa mohol naučiť z pozorovania nebies? (Rimanom 1:20) b) Aký je skutočný rozsah nárastu ľudského poznania?

ČO SA človek môže naučiť, keď sa počas bezoblačnej tmavej noci prechádza po vonku a pozerá sa na svietiaci mesiac a nespočetné hviezdy? Môže sa naučiť niečo o Tom, ktorý to všetko vytvoril. — Žalm 19:1–6; 69:34.

² Ak by si si chcel rozšíriť takéto poznanie, vyšiel by si na strechu svojho domu a pozeral by si sa odtiaľ? Pravdepodobne nie. Albert Einstein použil raz podobné znázornenie, aby poukázal na to, že vedci si v skutočnosti neveľmi zväčšili poznanie o vesmíre a určite len veľmi málo o Tom, ktorý ho vytvoril.a Dr. Lewis Thomas napísal: „Najväčším jednotlivým úspechom vedy v tomto vedecky najproduktívnejšom storočí je objav, že sme nesmierne nevedomí; o prírode vieme len veľmi málo a ešte menej jej rozumieme.“

 3. V akom zmysle zväčšuje nárast poznania bolesť?

³ Aj keby si všetky zostávajúce roky priemerne dlhého života strávil hľadaním takéhoto poznania, iba by si si viac uvedomoval, aký je život krátky, a jasnejšie by si chápal, že využívanie poznania je obmedzené ľudskou nedokonalosťou a ‚pokrivenosťou‘ tohto sveta. Poukázal na to Šalamún, keď napísal: „V hojnosti múdrosti je hojnosť trápenia, takže ten, kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.“ (Kazateľ 1:15, 18) Áno, nadobúdanie poznania a múdrosti bez akéhokoľvek vzťahu k Božím zámerom je zvyčajne spojené s bolesťou a s trápením. — Kazateľ 1:13, 14; 12:12; 1. Timotejovi 6:20.

 4. Aké poznanie by sme mali chcieť získať?

⁴ Hovorí Biblia, že sa nemáme zaujímať o rozširovanie svojho poznania? Apoštol Peter napísal: „Nie, ale vyrastajte ďalej v nezaslúženej láskavosti a v poznaní nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista. Jemu nech je sláva teraz aj ku dňu večnosti.“ (2. Petra 3:18) Môžeme a mali by sme uznať, že toto pobádanie je určené nám a podnecuje nás, aby sme rástli v poznaní. Ale v akom poznaní? Ako si ho môžeme rozšíriť? A robíme to?

 5, 6. Ako Peter zdôraznil, že potrebujeme nadobúdať poznanie?

⁵ Ústrednou myšlienkou Druhého listu Petra je zväčšovanie presného poznania o Stvoriteľovi vesmíru a o Ježišovi. V úvode napísal: „Kiež vám rastie nezaslúžená láskavosť a pokoj presným poznaním Boha a Ježiša, nášho Pána, lebo nám darovala jeho božská moc všetko týkajúce sa života a zbožnej oddanosti presným poznaním toho, ktorý nás povolal slávou a cnosťou.“ (2. Petra 1:2, 3) Takže Peter spája nezaslúženú láskavosť a pokoj s nadobúdaním poznania o Bohu a o jeho Synovi. Je to rozumné, pretože Stvoriteľ, Jehova, je stredobodom skutočného poznania. Kto sa bojí Boha, môže vidieť veci v správnom svetle a môže prísť k správnym záverom. — Príslovia 1:7.

⁶ Peter ďalej nabádal: „Pripojte k svojej viere cnosť, k cnosti poznanie, k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť, k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku. Lebo ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ (2. Petra 1:5–8)b V ďalšej kapitole čítame, že nadobúdanie poznania pomáha ľuďom uniknúť od poškvrnenia svetom. (2. Petra 2:20) Peter teda objasnil, že tí, ktorí sa stávajú kresťanmi, potrebujú poznanie práve tak ako tí, ktorí už slúžia Jehovovi. Patríš do niektorej z týchto skupín?

Uč sa, opakuj si a používaj to

 7. Akým spôsobom nadobudli mnohí ľudia presné poznanie základných biblických právd?

⁷ Možno študuješ Bibliu s Jehovovými svedkami, lebo v ich posolstve rozoznávaš zvuk pravdy. Raz za týždeň, asi hodinu, uvažuješ o biblických myšlienkach podľa niektorej pomôcky, napríklad podľa knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. To je výborné. Už mnohí, ktorí absolvovali také štúdium s Jehovovými svedkami, nadobudli presné poznanie. Čo však môžeš urobiť pre to, aby si zväčšil množstvo toho, čo sa naučíš? Tu je niekoľko návrhov.c

 8. Čo môže študujúci urobiť v rámci prípravy na štúdium, aby sa naučil viac?

⁸ Keď sa pripravuješ na štúdium, prezri si najskôr látku, ktorá sa bude preberať. To znamená pozrieť si názov kapitoly, podnadpisy a všetky obrázky, ktoré slúžia na objasnenie látky. Potom, keď si čítaš odsek alebo oddiel publikácie, snaž sa nájsť kľúčové myšlienky a podporné biblické texty a podčiarkni alebo zvýrazni si ich. Snaž sa zodpovedať otázky na jednotlivé odseky, aby si videl, či si sa naučil uvedené skutočnosti. Pokús sa pritom formulovať odpovede vlastnými slovami. Nakoniec si celú látku zopakuj, pričom sa snaž pripomenúť si hlavné body a argumenty, ktoré ich podporujú.

 9. Ako pomôže pri učení uplatňovanie návrhov na štúdium?

⁹ Ak budeš uplatňovať tieto návrhy, môžeš očakávať, že sa zväčší tvoje poznanie. Prečo? Jedným z dôvodov je, že budeš pristupovať k látke s horlivou túžbou učiť sa, akoby si pripravoval pôdu. Keď najskôr získaš prehľad a potom sleduješ hlavné body a línie argumentácie, budeš vidieť, ako podrobnosti súvisia s témou alebo závermi. Záverečné opakovanie ti pomôže zapamätať si, čo si študoval. A čo ti pomôže neskôr, počas biblického štúdia?

10. a) Prečo má iba opakovanie faktov alebo nových informácií obmedzenú hodnotu? b) Čo to je „pripomínanie si s predlžujúcim sa intervalom“? c) Ako mohli mať izraelskí synovia úžitok z opakovania?

¹⁰ Odborníci v oblasti vzdelávania poznajú hodnotu včasného a cieľavedomého opakovania. Nie je to iba nejaké mechanické učenie sa slov, o čo si sa možno pokúšal v škole, keď si sa učil naspamäť nejaké pomenovanie, nejakú skutočnosť alebo myšlienku. Nezistil si však, že si rýchlo zabudol, čo si predtým vedel naspamäť? Že ti to rýchlo vypadlo z pamäti? Prečo? Iba mechanicky sa naučiť nové slovo alebo nový fakt môže byť nudné a prináša to iba krátkodobé výsledky. Ako to možno zmeniť? Už to, že sa chceš učiť, ti pomôže. Ďalším kľúčom je cieľavedomé opakovanie. Niekoľko minút po tom, čo si sa niečo naučil, skôr než sa ti to vytratí z pamäti, pokús sa pripomenúť si to. Nazýva sa to „pripomínanie s predlžujúcim sa intervalom“. Tým, že si niečo v pamäti oživíš skôr, než to z nej vymizne, predĺžiš si čas zapamätania. V Izraeli mali otcovia vštepovať svojim synom Božie príkazy. (5. Mojžišova 6:6, 7) „Vštepovať“ znamená učiť opakovaním. Mnohí otcovia pravdepodobne svojim synom najprv zákony predniesli, neskôr im tieto informácie zopakovali a potom im kládli otázky k tomu, čo ich učili.

11. Čo možno robiť počas biblického štúdia na zlepšenie učenia?

¹¹ Ak svedok s tebou vedie biblické štúdium, môže ti pomáhať v učení tak, že si v priebehu štúdia v určitých intervaloch látku postupne stručne zhŕňate. Nie je to detinské. Je to technika, ktorá zlepšuje učenie, a tak sa s radosťou podieľaj na tomto periodickom opakovaní. Potom, na konci štúdia, sa zapoj do záverečného opakovania, pri ktorom budeš odpovedať spamäti. Mohol by si vysvetliť veci vlastnými slovami, tak, ako by si to robil, keby si učil niekoho iného. (1. Petra 3:15) To pomôže, aby sa myšlienky, ktoré si sa naučil, dostali do tvojej dlhodobej pamäti. — Porovnaj Žalm 119:1, 2, 125; 2. Petra 3:1.

12. Čo môže urobiť sám študujúci pre zlepšenie svojej pamäti?

¹² Ďalším užitočným krokom bude, ak sa v priebehu jedného až dvoch dní porozprávaš o tom, čo si sa naučil, so spolužiakom, spolupracovníkom alebo susedom. Mohol by si sa niekomu zmieniť o námete a potom povedať, že chceš iba zistiť, či si dokážeš spomenúť na hlavné línie argumentácie alebo na podporné biblické texty. Mohlo by to vzbudiť záujem. Ale aj keď nie, už proces opakovania nových informácií po jednodňovom alebo dvojdňovom odstupe ti ich upevní v pamäti. Tak sa to naozaj naučíš, ako nás nabáda 2. Petra 3:18.

Aktívne učenie

13, 14. Prečo by sme mali chcieť viac, než len nadobúdať a zapamätať si informácie?

¹³ K učeniu nepatrí iba zhromažďovanie faktov alebo schopnosť spomenúť si na informácie. To robili náboženskí ľudia v Ježišovej dobe pri svojich opakovaných modlitbách. (Matúš 6:5–7) Ako však na nich tie informácie pôsobili? Prinášali títo ľudia spravodlivé ovocie? Sotva. (Matúš 7:15–17; Lukáš 3:7, 8) Časťou ich problému bolo, že ich poznanie im nepreniklo do srdca a neovplyvnilo ich k dobru.

¹⁴ Podľa Petra by to v prípade kresťanov malo byť inak, vtedy i teraz. Nabáda nás, aby sme pripojili k našej viere poznanie, čo nám pomôže vyhnúť sa tomu, že by sme boli nečinní alebo neplodní. (2. Petra 1:5, 8) Aby to v našom prípade naozaj tak bolo, musíme chcieť rásť v poznaní a musíme chcieť, aby nás hlboko ovplyvňovalo, aby sa dotklo nášho najvnútornejšieho ja. Možno to tak vždy nie je.

15. Aký problém vznikol u niektorých hebrejských kresťanov?

¹⁵ V Pavlových dňoch mali hebrejskí kresťania v tomto smere problém. Keďže to boli Židia, mali určité poznanie Písiem. Poznali Jehovu a niektoré jeho požiadavky. Neskôr k tomu pripojili poznanie o Mesiášovi, prejavili vieru a boli pokrstení ako kresťania. (Skutky 2:22, 37–41; 8:26–36) Mesiace i roky chodili na kresťanské zhromaždenia, kde mohli mať účasť na čítaní Písiem a podávaní komentárov. A predsa niektorí z nich nerástli v poznaní. Pavol napísal: „Hoci by ste s ohľadom na čas mali byť učiteľmi, opäť potrebujete, aby vás niekto učil od začiatku základné veci Božích svätých vyhlásení; a stali ste sa takými, že potrebujete mlieko, a nie pevný pokrm.“ (Hebrejom 5:12) Ako sa to mohlo stať? A mohlo by sa to stať aj nám?

16. Čo je stále zmrznutá pôda a aký má účinok na rastliny?

¹⁶ Na znázornenie uvažujme o stále zmrznutej pôde v Arktíde a v ďalších oblastiach, kde je priemerná teplota pod bodom mrazu. Pôda, skaly a podzemná voda zamŕzajú v pevnú masu, niekedy až do hĺbky 900 metrov. V lete môže dochádzať k rozmrznutiu povrchovej pôdy (nazývanej aktívna vrstva). No táto tenká vrstva rozmrznutej pôdy je zvyčajne blatistá, pretože vlhkosť sa nemôže dostať do stále zmrznutej pôdy pod ňou. Rastliny, ktoré rastú v hornej vrstve, sú často malé alebo zakrpatené; ich korene nemôžu preniknúť cez stále zmrznutú pôdu. Možno si povieš: ‚Čo má spoločné stále zmrznutá pôda s tým, či rastiem v poznaní biblickej pravdy?‘

17, 18. Ako možno použiť stále zmrznutú pôdu a jej aktívnu vrstvu na znázornenie toho, k čomu došlo u niektorých hebrejských kresťanov?

¹⁷ Stále zmrznutá pôda dobre znázorňuje situáciu človeka, ktorého myšlienkové sily nie sú aktívne zapojené do prijímania, pripomínania si a používania presného poznania. (Porovnaj Matúša 13:5, 20, 21.) Taký človek zrejme má duševnú kapacitu na to, aby sa naučil rôzne veci vrátane biblickej pravdy. Preštudoval si „základné veci Božích svätých vyhlásení“ a mohol byť spôsobilý na krst, tak ako tí hebrejskí kresťania. Možno však nespeje ‚usilovne k zrelosti‘, k veciam, ktoré idú nad „základnú náuku o Kristovi“. — Hebrejom 5:12; 6:1.

¹⁸ Predstav si niektorých vtedajších kresťanov na zhromaždeniach. Boli prítomní a bdelí, ale bola ich myseľ zapojená do učenia? Rástli aktívne a horlivo v poznaní? Možno nie. U nezrelých sa každé zapojenie na zhromaždení odohrávalo akoby v tenkej aktívnej vrstve, zatiaľ čo pod ňou bola zmrznutá oblasť. Korene tvrdších alebo zložitejších právd nemohli preniknúť do tejto duševnej oblasti stále zmrznutej pôdy. — Porovnaj Izaiáša 40:24.

19. V akom zmysle by sa dnes mohol skúsený kresťan stať podobný niektorým hebrejským kresťanom?

¹⁹ Podobne by to mohlo byť aj v prípade kresťana v súčasnosti. Hoci je prítomný na zhromaždeniach, možno nevyužíva tieto príležitosti na rast v poznaní. A ako je to s jeho aktívnou účasťou? Ak sa má niekto nový alebo mladý prihlásiť a prečítať biblický text alebo podať komentár slovami v odseku, možno to od neho vyžaduje značné úsilie a odzrkadľuje to vynikajúce a chvályhodné používanie schopností, ktoré má. Pavol však poukázal na to, že ostatní by vzhľadom na čas, odkedy sú kresťanmi, mali od tohto počiatočného štádia účasti postupovať ďalej, ak chcú rásť v poznaní. — Hebrejom 5:14.

20. Aké sebaskúmanie by mal každý z nás urobiť?

²⁰ Ak by nejaký skúsený kresťan nikdy nepokročil nad to, že iba prečíta biblický verš alebo podá základný komentár priamo z odseku, jeho účasť by vychádzala pravdepodobne z hornej, „aktívnej vrstvy“ jeho mysle. Zhromaždenia by mohli plynúť jedno za druhým a — ak sa vyjadríme slovami nášho znázornenia o stále zmrznutej pôde — hlboké oblasti jeho myšlienkových schopností by mohli zostať zmrznuté. Mali by sme si položiť otázky: ‚Nie je to môj prípad? Nedovolil som, aby sa u mňa vytvorila v duševnej oblasti nejaká stále zmrznutá pôda? Do akej miery som myšlienkovo bdelý a zaujatý učením sa?‘ Aj v prípade, že sú nám poctivé odpovede na tieto otázky nepríjemné, môžeme už teraz začať robiť kroky, aby sme rástli v poznaní.

21. Aké skoršie uvedené kroky by si mohol uplatňovať v príprave na zhromaždenie a počas neho?

²¹ Môžeme osobne uplatniť návrhy z 8. odseku. Bez ohľadu na to, ako dlho sme spojení so zborom, môžeme si predsavzať, že sa budeme usilovať o zrelosť a o väčšie poznanie. Pre niektorých to bude znamenať usilovnejšie sa pripravovať na zhromaždenia, možno si budú chcieť oživiť návyky, ktoré kedysi mali, ale ktoré pozvoľna stratili. Pri príprave sa snaž určiť, čo sú kľúčové body, a porozumieť menej známym biblickým textom, ktoré sú použité pri rozvíjaní línií argumentácie. Podobne sa počas zhromaždenia snaž uplatňovať návrhy uvedené v 10. a 11. odseku. Snaž sa byť myšlienkovo bdelý, akoby si udržiaval vysokú teplotu mysle. Bude to pôsobiť proti každej tendencii vytvoriť „stále zmrznutú pôdu“; toto vedomé úsilie rozmrazí tiež každý „zmrazený“ stav, ktorý možno predtým vznikol. — Príslovia 8:12, 32–34.

Poznanie napomáha prinášať ovocie

22. Aký úžitok nám to prinesie, ak sa budeme usilovať o zväčšovanie svojho poznania?

²² Aký osobný úžitok nám to prinesie, ak budeme pracovať na raste v nezaslúženej láskavosti a v poznaní nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista? Ak budeme vyvíjať vedomé úsilie, aby sme zostali myšlienkovo bdelí, ak budeme pohotovo prijímať poznanie, potom sa semená nových a zložitejších biblických právd v nás hlboko zakorenia a naše porozumenie bude rásť a stane sa trvalým. Bude to možné prirovnať k tomu, čo povedal Ježiš v inom znázornení o srdciach. (Lukáš 8:5–12) Zo semien, ktoré padnú na znamenitú pôdu, môžu vyrásť silné korene, a tie sa stanú oporou pre rastliny prinášajúce ovocie a výnos. — Matúš 13:8, 23.

23. K akým výsledkom to môže viesť, keď si vezmeme k srdcu slová z 2. Petra 3:18? (Kolosanom 1:9–12)

²³ Ježišovo znázornenie bolo trochu odlišné, ale dobré výsledky sú podobné tomu, čo sľúbil Peter: „Práve preto prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím, pripojte k svojej viere cnosť, k cnosti poznanie... Lebo ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ (2. Petra 1:5–8) Áno, náš rast v poznaní nám pomôže prinášať ovocie. Zistíme, že prijímanie poznania bude pre nás ešte príjemnejšie. (Príslovia 2:2–5) To, čo sa naučíš, si ľahšie uchováš. Bude to takisto užitočné pri vyučovaní nových učeníkov. A tak aj v tomto smere budeš plodnejší a budeš prinášať slávu Bohu a jeho Synovi. Peter zakončil svoj druhý list slovami: „Vyrastajte ďalej v nezaslúženej láskavosti a v poznaní nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista. Jemu nech je sláva teraz aj ku dňu večnosti.“ — 2. Petra 3:18.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo by si mal mať záujem o rozširovanie svojho poznania?

◻ Ako môže nový bádateľ Biblie získať viac zo svojho štúdia?

◻ Akému nebezpečenstvu, znázornenému stále zmrznutou pôdou, sa chceš vyhnúť?

◻ Prečo by si mal byť rozhodnutý zlepšovať sa v schopnosti zväčšovať svoje poznanie?

[Obrázok na strane 15]

Nemám problém so stále zmrznutou pôdou v duševnej oblasti?