Dvadsiata prvá kapitola

Rozšírenie pravého uctievania po celej zemi

Izaiáš 60:1–22

 1. Aké povzbudzujúce posolstvo obsahuje 60. kapitola Izaiáša?

ŠESŤDESIATA kapitola Izaiáša je písaná ako napínavá dráma. V úvodných veršoch zaujme našu pozornosť pôsobivá scéna. Udalosti získavajú rýchly spád a vedú k vzrušujúcemu vyvrcholeniu. Táto kapitola opisuje v živých slovných obrazoch obnovu pravého uctievania v starovekom Jeruzaleme i rozšírenie pravého uctievania po celej zemi dnes. Navyše poukazuje na večné požehnania pripravené pre všetkých Božích lojálnych ctiteľov. Na spĺňaní tejto pútavej časti Izaiášovho proroctva môže mať podiel každý z nás. Preto ju pozorne preskúmajme.

Svetlo svieti v tme

 2. Aký príkaz dostáva žena ležiaca v tme a prečo je uposlúchnutie tohto príkazu naliehavé?

² Úvodné slová tejto kapitoly Izaiáša sú adresované žene, ktorá je v smutnej situácii. Zjavne leží v tme vystretá na zemi. Náhle tmou preniká svetlo a Jehova prostredníctvom Izaiáša volá: „Povstaň, ó, žena, a svieť, lebo prišlo tvoje svetlo, a Jehovova sláva, tá ťa ožiarila.“ ​(Izaiáš 60:1) Áno, „žena“ sa má postaviť na nohy a odrážať Božiu slávu! Prečo je to naliehavé? Proroctvo pokračuje: „Hľa, tma pokryje zem a hustá temnota národnostné skupiny; na teba však bude žiariť Jehova a na tebe bude vidieť jeho vlastnú slávu.“ ​(Izaiáš 60:2) „Žena“ musí ‚svietiť‘ pre tých okolo nej, ktorí ešte stále tápu v tme. K čomu to povedie? „Národy istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojej žiary.“ ​(Izaiáš 60:3) Tieto úvodné slová sú jadrom toho, čo bude podrobnejšie vysvetlené v nasledujúcich veršoch — pravé uctievanie sa musí rozšíriť po celej zemi!

 3. a) Kto je „žena“? b) Prečo „žena“ ležala v tme?

³ Hoci sa Jehova zmieňuje o budúcich udalostiach, hovorí ‚žene‘, že jej svetlo „prišlo“. To zdôrazňuje, že proroctvo sa určite splní. „Žena“, o ktorej sa tu hovorí, je Sion, čiže Jeruzalem, hlavné mesto Judska. (Izaiáš 52:1, 2; 60:14) Toto mesto zastupuje celý národ. V čase prvého splnenia tohto proroctva sa „žena“ nachádza v tme odvtedy, čo bol Jeruzalem v roku 607 pred n. l. zničený. No v roku 537 pred n. l. sa verný ostatok zajatých Židov vracia do Jeruzalema a obnovuje čisté uctievanie. Jehova konečne spôsobuje, že na jeho „ženu“ svieti svetlo, a jeho obnovený ľud sa stáva zdrojom osvietenia medzi národmi, ktoré sú v duchovnej tme.

Väčšie splnenie

 4. Kto dnes na zemi zastupuje „ženu“ a aj na koho sa v širšom ponímaní vzťahujú Izaiášove prorocké slová?

⁴ Nás tieto prorocké slová zaujímajú nielen pre ich splnenie na starovekom Jeruzaleme. Dnes Jehovovu nebeskú „ženu“ zastupuje na zemi „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16) Tento duchovný národ dosiahol od začiatku svojej existencie na Letnice roku 33 n. l. celkový počet 144 000 členov pomazaných duchom, ktorí sú ‚kúpení zo zeme‘ s vyhliadkou, že budú vládnuť s Kristom v nebi. (Zjavenie 14:1, 3) Novodobé splnenie 60. kapitoly Izaiáša sa sústreďuje na tých zo 144 000, ktorí žijú na zemi v „posledných dňoch“. (2. Timotejovi 3:1) Proroctvo sa týka aj spoločníkov týchto pomazaných kresťanov, „veľkého zástupu“ „iných oviec“. — Zjavenie 7:9; Ján 10:11, 16.

 5. Kedy sa žijúci členovia Božieho Izraela ocitli v takom stave, akoby ležali v tme, a kedy na nich zasvietilo Jehovovo svetlo?

⁵ Začiatkom 20. storočia sa členovia Božieho Izraela, ktorí boli ešte na zemi, ocitli na krátky čas v takom stave, akoby takpovediac ležali v tme. Koncom prvej svetovej vojny boli v situácii, ktorú symbolicky opisuje kniha Zjavenie — ich mŕtvoly ležali „na širokej ceste veľkého mesta, ktoré sa v duchovnom zmysle nazýva Sodoma a Egypt“. (Zjavenie 11:8) V roku 1919 však Jehova zasvietil na nich svojím svetlom. Zareagovali na to, postavili sa a začali odrážať Božie svetlo nebojácnym ohlasovaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. — Matúš 5:14–16; 24:14.

 6. Ako svet vo všeobecnosti zareagoval na ohlasovanie Ježišovej kráľovskej prítomnosti, ale kto bol pritiahnutý k Jehovovmu svetlu?

⁶ Pod vplyvom Satana, hlavného ‚svetovládcu tejto tmy‘, ľudstvo vo všeobecnosti odmietlo správu o kráľovskej prítomnosti Ježiša Krista, ktorý je „svetlom sveta“. (Efezanom 6:12; Ján 8:12; 2. Korinťanom 4:3, 4) Predsa však milióny ľudí vrátane „kráľov“ ​(tých, ktorí sa stávajú pomazanými dedičmi nebeského Kráľovstva) a „národov“ ​(veľkého zástupu iných oviec) boli pritiahnuté k Jehovovmu svetlu.

Rozmach pôsobí radosť v srdci

 7. Aký povzbudivý pohľad sa naskytuje „žene“?

⁷ Jehova rozvíja tému vytýčenú v Izaiášovi 60:3 a dáva „žene“ ďalší príkaz: „Pozdvihni oči dookola a viď!“ Keď „žena“ poslúcha, naskytuje sa jej povzbudivý pohľad — jej deti prichádzajú domov! „Zhromaždili sa všetci, prišli k tebe. Tvoji synovia stále prichádzajú zďaleka a tvoje dcéry, o ktoré bude postarané po boku.“ ​(Izaiáš 60:4) Vďaka medzinárodnému hlásaniu o Kráľovstve, ktoré sa začalo v roku 1919, sa k Božiemu Izraelu pripojili tisíce ďalších pomazaných „synov“ a „dcér“. Takýmto spôsobom Jehova urobil kroky k naplneniu predpovedaného počtu 144 000 tých, ktorí majú vládnuť s Kristom. — Zjavenie 5:9, 10.

 8. Aký dôvod na radosť má Boží Izrael od roku 1919?

⁸ Tento vzrast vedie k plesaniu. „V tom čase uvidíš a istotne sa rozžiariš a tvoje srdce sa zachveje a rozšíri, lebo k tebe zamieri bohatstvo mora; majetok národov príde k tebe.“ ​(Izaiáš 60:5) Zhromažďovanie pomazaných v 20. a 30. rokoch 20. storočia prinieslo Božiemu Izraelu veľkú radosť. No Boží Izrael má aj ďalší dôvod na radosť. Zvlášť od polovice 30. rokov 20. storočia ľudia, ktorí boli kedysi súčasťou „mora“ ľudstva odcudzeného Bohu, vychádzajú zo všetkých národov a uctievajú Boha spolu s Božím Izraelom. (Izaiáš 57:20; Haggeus 2:7) Títo ľudia nejdú každý svojím smerom, aby slúžili Bohu každý svojím spôsobom, ale prichádzajú k Božej „žene“ a stávajú sa súčasťou zjednoteného Božieho stáda. Tak sa všetci Boží služobníci podieľajú na rozširovaní pravého uctievania.

Národy prichádzajú do Jeruzalema

9, 10. Koho vidno prichádzať do Jeruzalema a ako ich Jehova prijíma?

⁹ Jehova opisuje tento rozmach pomocou znázornení, ktoré sú Izaiášovým súčasníkom blízke. „Žena“ pozerajúca z vrchu Sion, z miesta, odkiaľ má dobrý výhľad, najprv hľadí na východný obzor. Čo vidí? „Narastajúce množstvo tiav ťa pokryje, mladé ťavie samce z Madianu a z Efy. Všetci zo Šeby — tí prídu. Donesú zlato a vonnú živicu. A budú ohlasovať Jehovove chvály.“ ​(Izaiáš 60:6) Po ceste vedúcej do Jeruzalema idú karavány tiav využívané cestujúcimi obchodníkmi z rôznych kmeňov. (1. Mojžišova 37:25, 28; Sudcovia 6:1, 5; 1. Kráľov 10:1, 2) Ťavy sú všade, ako záplava pokrývajúca krajinu! Karavány prinášajú cenné dary, čo ukazuje, že obchodníci prichádzajú v pokoji. Chcú uctievať Jehovu a dať mu to najlepšie, čo môžu ponúknuť.

¹⁰ Títo obchodníci nie sú jediní, ktorí prichádzajú. „Všetky kedárske stáda drobného dobytka — budú zhromaždené k tebe. Nebajótske barany — budú ti slúžiť.“ Áno, aj pastierske kmene smerujú do Jeruzalema. Prichádzajú s darmi toho, čo je pre nich najcennejšie — so stádami oviec — a aj sami sa dávajú k dispozícii ako služobníci. Ako ich Jehova prijme? Hovorí: „Prídu na môj oltár so schválením a skrášlim svoj dom krásy.“ ​(Izaiáš 60:7) Jehova prijíma ich dary, ktoré budú použité pri čistom uctievaní. — Izaiáš 56:7; Jeremiáš 49:28, 29.

11, 12. a) Aký pohľad sa naskytuje „žene“, keď hľadí smerom na západ? b) Prečo sa toľkí ponáhľajú do Jeruzalema?

¹¹ Jehova teraz „žene“ prikazuje, aby sa pozrela k západnému obzoru, a pýta sa: „Kto sú tí, čo prilietavajú ako oblak a ako holubice k otvorom svojej vtáčej búdky?“ Jehova sám odpovedá: „Veď vo mňa budú stále dúfať ostrovy a aj taršíšske lode ako prv, aby zďaleka priviezli tvojich synov a s nimi ich striebro a ich zlato pre meno Jehovu, tvojho Boha a Svätého Izraela, lebo ťa skrášli.“ — Izaiáš 60:8, 9.

¹² Predstav si, že stojíš pri tejto „žene“ a hľadíš smerom na západ cez Veľké more. Čo vidíš? Vzdialený oblak bielych bodiek pohybujúci sa tesne nad hladinou. Vyzerajú ako vtáky, ale keď prichádzajú bližšie, vidíš, že sú to lode s napnutými plachtami. Prichádzajú „zďaleka“.a (Izaiáš 49:12) K Sionu sa ponáhľa také množstvo lodí, že to pripomína kŕdeľ holubíc tiahnucich domov. Prečo sa táto flotila tak ponáhľa? Chce rýchlo dopraviť ctiteľov Jehovu prichádzajúcich zo vzdialených prístavov. Naozaj, všetci, ktorí prichádzajú — Izraeliti aj cudzinci, z východu či zo západu, z blízkych či vzdialených krajín — sa ponáhľajú do Jeruzalema zasvätiť všetko, čo majú, menu Jehovu, svojho Boha. — Izaiáš 55:5.

13. Kto sú v súčasnosti „synovia“ a „dcéry“ a kto je ‚majetkom národov‘?

¹³ Aký živý obraz vykresľuje Izaiáš 60:4–9 o celosvetovom rozmachu prebiehajúcom odvtedy, ako Jehovova „žena“ začala svietiť v tme tohto sveta! Najprv prišli „synovia“ a „dcéry“ nebeského Siona, teda tí, ktorí sa stali pomazanými kresťanmi. V roku 1931 verejne prijali meno Jehovovi svedkovia. Potom sa k zostávajúcim z Kristových bratov začal rýchlo pripájať oblak miernych ľudí, „majetok národov“ a „bohatstvo mora“.b Všetci títo Jehovovi služobníci zo všetkých kútov zeme a zo všetkých spoločenských vrstiev sa dnes pripájajú k Božiemu Izraelu v chvále Zvrchovaného Pána, Jehovu, a vo vyvyšovaní jeho mena ako najdôležitejšieho mena v celom vesmíre.

14. V akom zmysle noví ‚prichádzajú na Boží oltár‘?

¹⁴ Čo to však znamená, že tí, ktorí prichádzajú z národov, „prídu na [Boží] oltár“? Na oltár sa kladie obeť. Apoštol Pavol použil výraz obeť, keď napísal: „Úpenlivo [vás] prosím, aby ste predkladali svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu.“ ​(Rimanom 12:1) Praví kresťania sú ochotní obetovať sa. (Lukáš 9:23, 24) Venujú svoj čas, energiu a svoje schopnosti na podporu čistého uctievania. (Rimanom 6:13) Takým konaním predkladajú prijateľné obete chvály Bohu. (Hebrejom 13:15) Aké je povzbudzujúce, že milióny dnešných Jehovových ctiteľov, mladých aj starších, uprednostňujú záujmy Božieho Kráľovstva pred osobnými túžbami! Prejavujú pravého ducha obetavosti. — Matúš 6:33; 2. Korinťanom 5:15.

Prichádzajúci noví prispievajú k rozmachu

15. a) Ako Jehova prejavil milosrdenstvo v súvislosti s cudzincami v staroveku? b) Ako sa „cudzinci“ v súčasnosti podieľajú na budovaní pravého uctievania?

¹⁵ Tí, ktorí prichádzajú, venujú na podporu Jehovovej „ženy“ svoj majetok i svoju službu. „Tvoje múry postavia cudzinci a ich králi ti budú slúžiť; lebo v svojom rozhorčení ťa najprv udriem, ale v svojej dobrej vôli sa nad tebou určite zmilujem.“ ​(Izaiáš 60:10) V šiestom storočí pred n. l. Jehova prejavil milosrdenstvo vtedy, keď cudzinci pomáhali v Jeruzaleme so stavebnými prácami. (Ezdráš 3:7; Nehemiáš 3:26) V dnešnom väčšom splnení „cudzinci“, čiže veľký zástup, podporujú pomazaný ostatok v budovaní pravého uctievania. U tých, s ktorými študujú Bibliu, pomáhajú budovať kresťanské vlastnosti, čím sú budované kresťanské zbory a posilňované symbolické mestské „múry“ Jehovovej organizácie. (1. Korinťanom 3:10–15) Budujú však aj v doslovnom zmysle, keď usilovne pracujú na výstavbe sál Kráľovstva, zjazdových sál a budov Bételu. Tak sa so svojimi pomazanými bratmi podieľajú na starostlivosti o potreby rozširujúcej sa Jehovovej organizácie. — Izaiáš 61:5.

16, 17. a) Ako zostávajú „brány“ Božej organizácie otvorené? b) Ako „králi“ slúžili Sionu? c) Čo sa stane s tými, ktorí sa pokúšajú zatvoriť „brány“, ktoré si Jehova praje mať otvorené?

¹⁶ Každý rok sa vďaka programu duchovného budovania pripájajú k Jehovovej organizácii státisíce „cudzincov“ a cesta je otvorená ešte ďalším. Jehova hovorí: „Tvoje brány skutočne zostanú stále otvorené; nebudú sa zavierať ani vo dne ani v noci, aby sa ti prinášal majetok národov a vedenia sa budú ujímať ich králi.“ ​(Izaiáš 60:11) Kto sú však „králi“, ktorí sa ujímajú vedenia v prinášaní majetku národov k Sionu? V staroveku Jehova podnietil srdce určitých vládcov, aby ‚slúžili‘ Sionu. Napríklad Cýrus sa ujal iniciatívy, keď poslal Židov späť do Jeruzalema, aby postavili chrám. Neskôr Artaxerxes prispel určitými prostriedkami a poslal Nehemiáša, aby postavil jeruzalemské múry. (Ezdráš 1:2, 3; Nehemiáš 2:1–8) Naozaj, „kráľovo srdce je ako prúdy vody v Jehovovej ruke“. (Príslovia 21:1) Náš Boh môže podnietiť aj mocných vládcov, aby konali v súlade s jeho vôľou.

¹⁷ V našej dobe sa mnohí „králi“, teda svetské autority, pokúšali zatvoriť „brány“ Jehovovej organizácie. Iní však poslúžili Sionu tým, že vydali rozhodnutia, ktoré pomohli udržať tieto „brány“ otvorené. (Rimanom 13:4) V roku 1919 svetské autority prepustili na slobodu Josepha F. Rutherforda a jeho spoločníkov, ktorí boli nespravodlivo väznení. (Zjavenie 11:13) Ľudské vlády ‚pohltili‘ záplavu prenasledovania, ktoré rozpútal Satan, keď bol zhodený z nebies. (Zjavenie 12:16) Niektoré vlády podporovali náboženskú toleranciu, niekedy výslovne v prospech Jehovových svedkov. Takáto služba uľahčila zástupu miernych vstúpiť cez otvorené „brány“ do Jehovovej organizácie. A čo odporcovia, ktorí sa tieto „brány“ pokúšajú zatvoriť? Nikdy sa im to nepodarí. Jehova o nich hovorí: „Ktorýkoľvek národ a ktorékoľvek kráľovstvo, ktoré ti nebude slúžiť, zahynie; a národy budú určite spustošené.“ ​(Izaiáš 60:12) Všetci, ktorí bojujú proti Božej „žene“ — či sú to jednotlivci, alebo organizácie — najneskôr v prichádzajúcej armagedonskej bitke zahynú. — Zjavenie 16:14, 16.

18. a) Čo je mienené sľubom, že v Izraeli sa bude dariť stromom? b) Čo je dnes ‚miestom Jehovových nôh‘?

¹⁸ Po tomto varovaní pred súdom sa proroctvo vracia k sľubom vyvýšenia a prosperity. Jehova svojej „žene“ hovorí: „K tebe príde samotná sláva Libanonu, borievka, jaseň a cyprus súčasne, aby skrášlili miesto mojej svätyne; a miesto svojich nôh oslávim.“ ​(Izaiáš 60:13) Bujné stromy sú symbolom krásy a plodnosti. (Izaiáš 41:19; 55:13) Výrazy „svätyňa“ a „miesto mojich nôh“ v tomto verši sa vzťahujú na jeruzalemský chrám. (1. Paralipomenon 28:2; Žalm 99:5) Avšak apoštol Pavol vysvetlil, že chrám v Jeruzaleme bol len znázornením predtieňujúcim väčší duchovný chrám, usporiadanie, ktoré nám umožňuje pristupovať k Jehovovi pri uctievaní na základe Kristovej obete. (Hebrejom 8:1–5; 9:2–10, 23) Dnes Jehova oslavuje „miesto svojich nôh“, pozemské nádvoria tohto veľkého duchovného chrámu. Tieto nádvoria sa stávajú takými príťažlivými, že priťahujú ľudí zo všetkých národov, aby sa podieľali na pravom uctievaní. — Izaiáš 2:1–4; Haggeus 2:7.

19. Čo budú odporcovia prinútení uznať a najneskôr kedy?

¹⁹ Teraz Jehova opäť obracia pozornosť na odporcov a hovorí: „Pôjdu k tebe synovia tých, ktorí ťa trápili a budú sa klaňať; a všetci, ktorí s tebou zaobchodia neúctivo, sa sklonia až k podošvám tvojich nôh a budú ťa musieť nazvať Jehovovým mestom, Sionom Svätého Izraelovho.“ ​(Izaiáš 60:14) Áno, pri pohľade na hojný vzrast a nadradený spôsob života Božieho ľudu, čo je výsledkom Božieho požehnania, budú niektorí odporcovia prinútení pokloniť sa „žene“ a osloviť ju. To znamená, že budú prinútení — najneskôr v Armagedone — uznať, že pomazaný ostatok a ich spoločníci naozaj reprezentujú Božiu nebeskú organizáciu, ‚Jehovovo mesto, Sion Svätého Izraelovho‘.

Využívanie dostupných zdrojov

20. Akú veľkú zmenu okolností zažíva „žena“?

²⁰ Akú veľkú zmenu okolností zažíva Jehovova „žena“! Jehova hovorí: „Namiesto toho, aby si bola celkom opustená a nenávidená a nikto by cez teba neprechádzal, ja ťa postavím ako predmet hrdosti na neurčitý čas, ako jasanie pre pokolenie za pokolením. A naozaj budeš cicať mlieko národov a budeš cicať prsia kráľov; a istotne poznáš, že ja, Jehova, som tvoj Záchranca, a Jakobov Mocný je tvoj Výplatca.“ — Izaiáš 60:15, 16.

21. a) Ako sa staroveký Jeruzalem stáva ‚predmetom hrdosti‘? b) Z akých požehnaní sa tešia Jehovovi pomazaní služobníci od roku 1919 a ako cicajú „mlieko národov“?

²¹ Staroveký Jeruzalem na 70 rokov obrazne zmizol z mapy, ‚nikto cezeň neprechádzal‘. No po roku 537 pred n. l. Jehova znova osídľuje toto mesto a robí ho ‚predmetom hrdosti‘. Podobne aj Boží Izrael zažil koncom prvej svetovej vojny obdobie spustošenia, počas ktorého sa cítil ‚celkom opustený‘. No v roku 1919 Jehova vykúpil svojich pomazaných služobníkov zo zajatia a odvtedy ich požehnáva nebývalým rozmachom a duchovnou prosperitou. Jeho ľud cicia „mlieko národov“, využíva prostriedky národov na podporu pravého uctievania. Napríklad múdre využívanie modernej techniky umožňuje prekladať a vydávať Biblie a biblickú literatúru v stovkách jazykov. Vďaka tomu každý rok státisíce ľudí študujú Bibliu s Jehovovými svedkami a spoznávajú, že Jehova prostredníctvom Krista je ich Záchrancom a Výplatcom. — Skutky 5:31; 1. Jána 4:14.

Organizačný pokrok

22. V akom osobitnom ohľade sľubuje Jehova pokrok?

²² Vzrast počtu členov Jehovovho ľudu je sprevádzaný aj organizačným pokrokom. Jehova vyhlasuje: „Namiesto medi prinesiem zlato a namiesto železa prinesiem striebro a namiesto dreva meď a namiesto kameňov železo; a ja ustanovím pokoj za tvojich dozorcov a spravodlivosť za tých, ktorí ti prideľujú úlohy.“ ​(Izaiáš 60:17) Nahradenie medi zlatom predstavuje zlepšenie a to isté platí aj o ostatných materiáloch, ktoré sú tu spomínané. V súlade s tým zažíva Jehovov ľud v posledných dňoch zlepšenia v organizačnom usporiadaní.

23, 24. K akým zlepšeniam v organizačnom usporiadaní došlo v Jehovovom ľude od roku 1919?

²³ Do roku 1919 mali zbory starších a diakonov, ktorí boli volení demokratickým spôsobom. Od toho roku bol teokraticky vymenúvaný vedúci služby, aby dohliadal na činnosť spojenú so zvestovateľskou službou zboru, no boli prípady, keď niektorí volení starší tomuto vedúcemu služby odporovali. V roku 1932 sa to zmenilo. Zbory boli prostredníctvom časopisu Strážna veža poučené, že majú skončiť s volením starších a diakonov. Namiesto toho mali voliť služobný výbor a ten mal spolupracovať s vedúcim služby. To bolo veľké zlepšenie.

²⁴ V roku 1938 bolo prineseného viac „zlata“, keď bolo určené, že všetci služobníci v zbore majú byť vymenúvaní teokraticky. Vedenie zboru prešlo do rúk služobníka skupiny (neskôr označovaného ako služobník zboru) a všetci služobníci, ktorí mu pomáhali, boli tiež vymenúvaní pod dohľadom „verného a rozvážneho otroka“.c (Matúš 24:45–47) V roku 1972 sa však pochopilo, že dohľad nad zborom má mať podľa biblického vzoru rada starších, nie jeden človek. (Filipanom 1:1) V zboroch i vo vedúcom zbore boli urobené ďalšie zmeny. Príkladom zmien vo vedúcom zbore je oznámenie zo 7. októbra 2000, že členovia vedúceho zboru, ktorí slúžili ako členovia správnej rady Watch Tower Society of Pennsylvania a pridružených korporácií, sa dobrovoľne vzdávajú týchto postavení. Tak môže vedúci zbor, ktorý zastupuje verného a rozvážneho otroka, venovať väčšiu pozornosť duchovnému dohľadu nad „Božím zborom“ a jeho spoločníkmi, inými ovcami. (Skutky 20:28) Všetky takéto opatrenia boli zlepšením. Posilnili Jehovovu organizáciu a boli pre Božích ctiteľov požehnaním.

25. Kto je za organizačným pokrokom Jehovovho ľudu a aký úžitok priniesol tento pokrok?

²⁵ Kto je za týmito zlepšeniami? Dosiahli sa vďaka organizačným schopnostiam či dômyselnosti nejakých ľudí? Nie, lebo Jehova povedal, že on ‚prinesie zlato‘. Celý tento pokrok je výsledkom božského vedenia. Keď sa Jehovov ľud podriaďuje Jehovovmu vedeniu a robí podľa toho úpravy, prináša mu to úžitok. V jeho strede vládne pokoj a je podnecovaný láskou k spravodlivosti, aby ďalej slúžil Bohu.

26. Aký poznávací znak pravých kresťanov si všímajú aj odporcovia?

²⁶ Pokoj od Boha pôsobí zmeny. Jehova sľubuje: „V tvojej krajine už nebude počuť násilie, plienenie alebo rozvrat vnútri tvojich hraníc. A istotne nazveš svoje vlastné múry Záchrana a svoje brány Chvála.“ ​(Izaiáš 60:18) Aké je to pravdivé! Aj odporcovia uznávajú, že pokoj je význačnou črtou pravých kresťanov. (Micheáš 4:3) Vďaka pokoju s Bohom a vďaka vzájomnému pokoju medzi Jehovovými svedkami je každé miesto kresťanských zhromaždení osviežujúcou oázou v tomto svete plnom násilia. (1. Petra 2:17) To je predzvesťou hojnosti pokoja, aká nastane, keď všetci obyvatelia zeme budú „vyučení Jehovom“. — Izaiáš 11:9; 54:13.

Slávne svetlo božského schválenia

27. Aké stále svetlo svieti na Jehovovu „ženu“?

²⁷ Jehova opisuje intenzitu svetla, ktoré svieti na Jeruzalem, keď uvádza: „Slnko ti už nebude svetlom vo dne a mesiac ti už nebude svietiť jasom. A Jehova sa ti stane na neurčito trvajúcim svetlom a tvoj Boh tvojou krásou. Tvoje slnko už nebude zapadať, ani z tvojho mesiaca nebude ubúdať; veď Jehova sa ti stane na neurčito trvajúcim svetlom a dni tvojho smútenia budú vyplnené.“ ​(Izaiáš 60:19, 20) Jehova bude stále „na neurčito trvajúcim svetlom“ svojej „ženy“. Nikdy „nebude zapadať“ ako slnko ani ho „nebude ubúdať“ ako mesiaca.d Na pomazaných kresťanov, ľudských zástupcov Božej „ženy“, stále svieti svetlo Božieho schválenia. Spolu s veľkým zástupom sa tešia z takého jasu duchovného svetla, aký nemôže zoslabiť žiadna temnota na politickej či ekonomickej scéne sveta. A majú tiež dôveru vo svetlú budúcnosť, ktorú im Jehova predkladá. — Rimanom 2:7; Zjavenie 21:3–5.

28. a) Čo je sľúbené v súvislosti s vracajúcimi sa obyvateľmi Jeruzalema? b) Čo získali do vlastníctva pomazaní kresťania v roku 1919? c) Ako dlho budú spravodliví vlastniť zem?

²⁸ O obyvateľoch Jeruzalema Jehova ďalej hovorí: „Tvoj ľud, tí všetci budú spravodliví; na neurčitý čas budú mať vo vlastníctve krajinu, výhonok mojej sadby, dielo mojich rúk, aby som bol skrášlený.“ ​(Izaiáš 60:21) Keď sa prirodzený Izrael vrátil z Babylona, získal do ‚vlastníctva krajinu‘. No v tomto prípade sa „neurčitý čas“ ukázal ako čas do prvého storočia n. l., keď rímska armáda zničila Jeruzalem i židovský štát. V roku 1919 ostatok pomazaných kresťanov vyšiel z duchovného zajatia a získal do vlastníctva duchovnú krajinu. (Izaiáš 66:8) Táto krajina, čiže sféra pôsobnosti, sa vyznačuje duchovnou prosperitou pripomínajúcou raj, ktorá sa nikdy neskončí. Duchovný Izrael ako celok sa na rozdiel od starovekého Izraela neukáže ako neverný. Navyše Izaiášovo proroctvo bude mať aj doslovné splnenie, keď sa zem stane doslovným rajom vyznačujúcim sa „hojnosťou pokoja“. Potom spravodliví s pozemskou nádejou budú vlastniť zem navždy. — Žalm 37:11, 29.

29, 30. Ako sa z „maličkého“ stal „tisíc“?

²⁹ V závere 60. kapitoly Izaiáša nachádzame slávnostný sľub, ktorého splnenie Jehova zaručuje vlastným menom. Hovorí: „Z maličkého sa stane tisíc a z malého mocný národ. Ja, Jehova, to urýchlim v patričnom čase.“ ​(Izaiáš 60:22) Keď sa rozptýlení pomazaní v roku 1919 znovu ujali činnosti, boli ako niekto ‚maličký‘.e No keď začali byť privádzaní zostávajúci duchovní Izraeliti, ich počet sa znásoboval. A keď začal byť zhromažďovaný veľký zástup, tento vzrast sa stal naozaj výnimočným.

³⁰ Pokoj a spravodlivosť medzi Božím ľudom zanedlho pritiahli toľko úprimných ľudí, že „z malého“ doslova narástol „mocný národ“. V súčasnosti má tento národ viac členov, než je obyvateľov v značnom počte zvrchovaných štátov sveta. Je jasné, že Jehova prostredníctvom Ježiša Krista riadi dielo Kráľovstva a urýchľuje ho. Aké vzrušujúce je pozorovať rozširovanie pravého uctievania po celej zemi a mať na ňom účasť! Áno, je to radostné, keď si uvedomíme, že tento vzrast prináša slávu Jehovovi, ktorý už dávno predpovedal tieto veci.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 305]

„Žena“ dostáva príkaz, aby ‚vstala‘

[Obrázok na stranách 312, 313]

„Taršíšske lode“ privážajú Jehovových ctiteľov