Dvadsiata druhá kapitola
Na Sione rastie spravodlivosť
1, 2. Aká zmena čaká Izrael a kto ju spôsobí?
NECH je ohlasovaná sloboda! Jehova sa rozhodol oslobodiť svoj ľud a priviesť ho späť do krajiny ich predkov. Podobne ako semeno, ktoré po jemnom daždi začne klíčiť, aj pravé uctievanie sa znovu objaví. Keď ten deň príde, zúfalstvo bude nahradené radostnou chválou a hlavy, ktoré boli predtým pokryté popolom symbolizujúcim žiaľ, budú korunované božským schválením.
2 Kto spôsobí túto úžasnú zmenu? Také niečo môže urobiť len Jehova. (Žalm 9:19, 20; Izaiáš 40:25) Prorok Sofoniáš prorocky prikázal: „Radostne pokrikuj, ó, dcéra Siona! Prepukni v oslavné volanie, ó, Izrael! Plesaj a jasaj z celého srdca, ó, dcéra Jeruzalema! Jehova odstránil rozsudky nad tebou.“ (Sofoniáš 3:14, 15) Aký radostný čas to bude! Keď v roku 537 pred n. l. bude Jehova zhromažďovať ostatok vracajúci sa z Babylona, bude to, akoby sa im spĺňal sen. — Žalm 126:1.
3. Aké splnenia majú prorocké slová zo 61. kapitoly Izaiáša?
3 Táto obnova je predpovedaná v 61. kapitole Izaiáša. No hoci sa toto proroctvo zjavne splnilo určitým spôsobom už v roku 537 pred n. l., jeho detailnejšie splnenie nastáva až neskôr. Toto detailnejšie splnenie sa týka Ježiša a jeho nasledovníkov v prvom storočí n. l., ako aj Jehovovho ľudu dnes. Aké významné sú preto tieto inšpirované slová!
„Rok dobrej vôle“
4. Kto je poverený oznamovať dobré posolstvo v prvom splnení Izaiáša 61:1 a kto v druhom?
4 Izaiáš píše: „Duch Zvrchovaného Pána Jehovu je na mne, lebo ma pomazal Jehova, aby som oznámil dobré posolstvo miernym. Poslal ma obviazať tých so zlomeným srdcom, vyhlásiť slobodu zajatým a otvorenie očí väzňom.“ (Izaiáš 61:1) Kto je ten, ktorý bol poverený oznamovať dobré posolstvo? V prvom prípade je to pravdepodobne Izaiáš, ktorého Boh inšpiroval, aby zaznamenal dobré posolstvo pre zajatcov v Babylone. Ježiš však poukázal na najdôležitejšie splnenie týchto Izaiášových slov, keď ich uplatnil na seba. (Lukáš 4:16–21) Áno, Ježiš bol vyslaný oznámiť dobré posolstvo miernym a s týmto cieľom bol pri svojom krste pomazaný svätým duchom. — Matúš 3:16, 17.
5. Kto už približne 2000 rokov káže dobré posolstvo?
5 Navyše Ježiš učil aj svojich nasledovníkov, aby boli evanjelistami, čiže kazateľmi dobrého posolstva. Na Letnice roku 33 n. l. bolo približne 120 z nich pomazaných svätým duchom a stali sa Božími duchovnými synmi. (Skutky 2:1–4, 14–42; Rimanom 8:14–16) Aj oni boli poverení oznamovať dobré posolstvo miernym a tým, ktorí mali zlomené srdce. Títo 120 nasledovníci boli prvými zo 144 000, ktorí boli takýmto spôsobom pomazaní. Poslední z tejto skupiny sú dnes ešte stále aktívni na zemi. A tak pomazaní nasledovníci Ježiša už približne 2000 rokov vydávajú svedectvo „o pokání pred Bohom a o viere v nášho Pána Ježiša“. — Skutky 20:21.
6. Komu prinieslo kázanie dobrého posolstva úľavu v staroveku a ako je to dnes?
6 Izaiášovo inšpirované posolstvo prinieslo úľavu kajúcnym Židom v Babylone. V dňoch Ježiša a jeho učeníkov prinieslo úľavu Židom, ktorí mali zlomené srdce pre skazenosť v Izraeli a ktorí trpeli v zajatí falošných náboženských tradícií judaizmu prvého storočia. (Matúš 15:3–6) Dnes milióny ľudí, ktorí sú chytení do osídla pohanských zvykov takzvaného kresťanstva a do jeho tradícií zneuctievajúcich Boha, „vzdychajú a stenajú“ nad ohavnými vecami páchanými v tomto náboženskom systéme. (Ezechiel 9:4) Tí, ktorí reagujú na dobré posolstvo, sú oslobodzovaní z tohto žalostného stavu. (Matúš 9:35–38) Keď sa učia, ako uctievať Jehovu „duchom a pravdou“, doširoka sa im otvárajú oči porozumenia. — Ján 4:24.
7, 8. a) Aké dva ‚roky dobrej vôle‘ existujú? b) Čo sú Jehovove ‚dni pomsty‘?
7 Na kázanie tohto dobrého posolstva je vyhradený čas. Ježiš a jeho nasledovníci boli poverení „vyhlásiť rok dobrej vôle od Jehovu a deň pomsty od nášho Boha; utešiť všetkých smútiacich“. (Izaiáš 61:2) Rok je dlhá doba, ale má začiatok a koniec. Jehovov „rok dobrej vôle“ je obdobie, počas ktorého Boh dáva miernym príležitosť reagovať na ohlasovanie slobody.
8 V prvom storočí sa rok dobrej vôle pre židovský národ začal v roku 29 n. l., keď Ježiš začal svoju pozemskú službu. Hovoril Židom: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Matúš 4:17) Tento rok dobrej vôle trval až do Jehovovho ‚dňa pomsty‘, ktorý vyvrcholil v roku 70 n. l. tým, že Jehova dovolil rímskej armáde zničiť Jeruzalem a jeho chrám. (Matúš 24:3–22) My dnes žijeme v ďalšom roku dobrej vôle, ktorý sa začal zriadením Božieho Kráľovstva v roku 1914 v nebesiach. Tento rok dobrej vôle sa skončí iným, ďalekosiahlejším dňom pomsty, keď Jehova zničí tento celosvetový systém vecí vo „veľkom súžení“. — Matúš 24:21.
9. Kto má dnes úžitok z Jehovovho roku dobrej vôle?
9 Kto má dnes úžitok z Božieho roku dobrej vôle? Tí, ktorí prijímajú dobré posolstvo, prejavujú miernosť a horlivo podporujú hlásanie Božieho Kráľovstva vo „všetkých národoch“. (Marek 13:10) Takí ľudia zisťujú, že toto dobré posolstvo im prináša skutočnú útechu. Ale tí, ktorí toto posolstvo zavrhujú, teda odmietajú využiť Jehovov rok dobrej vôle, čoskoro zažijú deň Božej pomsty. — 2. Tesaloničanom 1:6–9.
Duchovné ovocie, ktoré oslavuje Boha
10. Ako na Židov, ktorí sa vracajú z Babylona, pôsobí Jehovov veľký skutok, ktorý pre nich vykonal?
10 Židia, ktorí sa vracajú z Babylona, si uvedomujú, že Jehova pre nich vykonal veľký skutok. Smútok, ktorý mali ako zajatci, sa mení na jasanie a chválu, keď sú konečne slobodní. Tak Izaiáš spĺňa svoje prorocké poverenie „udeliť tým, čo smútia nad Sionom, aby im bola daná pokrývka hlavy namiesto popola, olej jasania namiesto smútenia, plášť chvály namiesto skľúčeného ducha; a budú nazvaní veľkými stromami spravodlivosti, Jehovovou sadbou, aby bol skrášlený“. — Izaiáš 61:3.
11. Kto v prvom storočí mal dobrý dôvod chváliť Jehovu za jeho veľký skutok?
11 Aj Židia, ktorí v prvom storočí využili možnosť byť oslobodení z područia falošného náboženstva, chválili Boha za veľký skutok, ktorý pre nich vykonal. Ich skľúčený duch bol nahradený ‚plášťom chvály‘, keď boli vyslobodení z duchovne mŕtveho národa. Takúto zmenu zažili najprv Ježišovi učeníci, keď sa ich žiaľ nad Ježišovou smrťou zmenil na radosť z toho, že vzkriesený Pán ich pomazal svätým duchom. Krátko nato zažilo podobnú zmenu aj 3000 miernych ľudí, ktorí zareagovali na kázanie týchto novopomazaných kresťanov a dali sa na Letnice roku 33 n. l. pokrstiť. (Skutky 2:41) Aké to bolo pre nich príjemné, že mohli mať plnú dôveru v Jehovovo požehnanie! Namiesto ‚smútenia nad Sionom‘ dostali svätého ducha a boli občerstvení ‚olejom jasania‘, ktorý je symbolom jasania tých, ktorých Jehova bohato požehnáva. — Hebrejom 1:9.
12, 13. a) Koho predstavovali ‚veľké stromy spravodlivosti‘ medzi vracajúcimi sa Židmi v roku 537 pred n. l.? b) Koho predstavujú ‚veľké stromy spravodlivosti‘ od Letníc roku 33 n. l.?
12 Jehova požehnáva svoj ľud „veľkými stromami spravodlivosti“. Koho predstavujú tieto veľké stromy? V období po roku 537 pred n. l. to boli jednotlivci, ktorí študovali Božie Slovo, rozjímali o ňom a riadili sa Jehovovými spravodlivými normami. (Žalm 1:1–3; Izaiáš 44:2–4; Jeremiáš 17:7, 8) Takí muži, ako bol Ezdráš, Haggeus, Zechariáš a veľkňaz Jozua, sa naozaj prejavili ako vynikajúce ‚veľké stromy‘ — ako opora pravdy a ako ochrana pred duchovným znečistením v národe.
13 Od Letníc roku 33 n. l. začal Boh v duchovnej krajine svojho nového národa, „Božieho Izraela“, vysádzať podobné ‚veľké stromy spravodlivosti‘ — odvážnych pomazaných kresťanov. (Galaťanom 6:16) V priebehu stáročí tieto ‚stromy‘ dosiahli celkový počet 144 000 a prinášajú spravodlivé ovocie, ktoré skrášľuje Jehovu Boha, teda prináša mu slávu. (Zjavenie 14:3) Posledné z týchto majestátnych „stromov“ sa objavili po roku 1919, keď Jehova oživil zostávajúcich z Božieho Izraela zo stavu dočasnej nečinnosti. Jehova im poskytuje hojnú zásobu duchovných vôd, a tak obrazne vytvára celý les týchto stromov spravodlivosti nesúcich ovocie. — Izaiáš 27:6.
14, 15. Aké dielo začali Jehovovi oslobodení ctitelia konať v roku a) 537 pred n. l.? b) 33 n. l.? c) 1919?
14 Izaiáš vyzdvihuje prácu týchto „stromov“, keď pokračuje: „Znovu vystavajú miesta dlhý čas spustošené; vyzdvihnú i opustené miesta predošlých čias a istotne obnovia spustošené mestá, miesta opustené z pokolenia na pokolenie.“ (Izaiáš 61:4) Na nariadenie perzského kráľa Cýra verní Židia, ktorí sa vrátili z Babylona, znovu vystavili Jeruzalem a jeho chrám, ktorý bol tak dlho v spustošenom stave. Dielom obnovy sa vyznačovalo aj obdobie po roku 33 n. l., ako aj po roku 1919.
15 V roku 33 n. l. boli Ježišovi učeníci veľmi zarmútení Ježišovým zatknutím, súdnym procesom a smrťou. (Matúš 26:31) No keď sa im Ježiš zjavil po svojom vzkriesení, zmenili svoj náhľad na veci. Keď bol na nich vyliaty svätý duch, začali sa aktívne venovať dielu kázania dobrého posolstva, „tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Tak začali obnovovať čisté uctievanie. Podobne Ježiš Kristus spôsobil, že od roku 1919 ostatok jeho pomazaných bratov budoval „miesta opustené z pokolenia na pokolenie“. Duchovenstvo takzvaného kresťanstva po stáročia nevštepovalo ľuďom poznanie o Jehovovi, ale nahradilo ho ľudskými tradíciami a nebiblickými náukami. Pomazaní kresťania odstránili zo svojich zborov zvyky, ktoré boli poškvrnené falošným náboženstvom, aby mohla napredovať obnova pravého uctievania. A začali konať dielo, ktoré prerástlo do najväčšej svedeckej kampane, akú svet kedy zažil. — Marek 13:10.
16. Kto pomáha pomazaným kresťanom v diele obnovy a akými úlohami boli títo pomocníci poverení?
16 To bola obrovská úloha. Ako ju mohol relatívne malý počet zostávajúcich členov Božieho Izraela splniť? Jehova inšpiroval Izaiáša, aby vyhlásil: „Cudzí ľudia budú skutočne stáť a pásť vaše stáda drobného dobytka a cudzinci budú vašimi roľníkmi a vašimi vinohradníkmi.“ (Izaiáš 61:5) Ukázalo sa, že obraznými cudzími ľuďmi a cudzincami je „veľký zástup“ Ježišových „iných oviec“.a (Zjavenie 7:9; Ján 10:11, 16) Nie sú pomazaní svätým duchom s vyhliadkou na nebeské dedičstvo. Ale majú nádej na večný život na rajskej zemi. (Zjavenie 21:3, 4) Aj oni milujú Jehovu a sú poverení duchovným pasením, roľníctvom a vinohradníctvom. To nie sú nejaké podradné úlohy. Pod vedením zostávajúcich členov Božieho Izraela títo pracovníci pomáhajú v pasení, sýtení a žatve ľudí. — Lukáš 10:2; Skutky 20:28; 1. Petra 5:2; Zjavenie 14:15, 16.
17. a) Ako budú nazvaní členovia Božieho Izraela? b) Čo je jedinou obeťou potrebnou na odpustenie hriechov?
17 A čo Boží Izrael? Jehova mu prostredníctvom Izaiáša hovorí: „Vy, vy budete nazvaní Jehovovými kňazmi; bude sa hovoriť o vás, že ste služobníkmi nášho Boha. Budete jesť majetok národov a v ich sláve budete hovoriť o sebe povznesene.“ (Izaiáš 61:6) V starovekom Izraeli Jehova poveril lévitské kňazstvo, aby predkladalo obete za samotných kňazov i za ostatných Izraelitov. No v roku 33 n. l. Jehova prestal používať lévitské kňazstvo a zaviedol lepšie usporiadanie. Prijal Ježišov dokonalý život ako obeť za hriechy ľudstva. Odvtedy nie je potrebná žiadna iná obeť. Ježišova obeť je platná navždy. — Ján 14:6; Kolosanom 2:13, 14; Hebrejom 9:11–14, 24.
18. Aké kňazstvo tvorí Boží Izrael a aké je jeho poverenie?
18 Ako sú potom členovia Božieho Izraela „Jehovovými kňazmi“? Keď apoštol Peter písal pomazaným spolukresťanom, uviedol: „Ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ (1. Petra 2:9) Teda pomazaní kresťania ako skupina tvoria kňazstvo so zvláštnym poverením: majú hovoriť národom o Jehovovej sláve. Majú byť jeho svedkami. (Izaiáš 43:10–12) V týchto posledných dňoch si pomazaní kresťania verne spĺňajú toto životne dôležité poverenie. Vďaka tomu sa teraz na diele vydávania svedectva o Jehovovom Kráľovstve podieľajú spolu s nimi milióny ľudí.
19. Akú službu budú mať pomazaní kresťania výsadu vykonávať?
19 Okrem toho členovia Božieho Izraela majú vyhliadku, že budú slúžiť ako kňazi ešte iným spôsobom. Po smrti sú kriesení k nesmrteľnému duchovnému životu v nebi. Tam slúžia nielen ako vládcovia s Ježišom v jeho Kráľovstve, ale aj ako Boží kňazi. (Zjavenie 5:10; 20:6) V tomto postavení budú mať výsadu uplatniť úžitok Ježišovej výkupnej obete na verné ľudstvo na zemi. Vo videní apoštola Jána zaznamenanom v 22. kapitole Zjavenia sú opäť opisovaní ako „stromy“. Všetkých 144 000 „stromov“ vidno v nebi, ako prinášajú „dvanásť úrod ovocia a [vydávajú] svoje ovocie každý mesiac. A lístie stromov [je] na liečenie národov.“ (Zjavenie 22:1, 2) Aká úžasná kňazská služba!
Najprv hanba a poníženie, potom radosť
20. Aké požehnanie čaká kráľovské kňazstvo napriek odporu?
20 Po roku 1914, keď sa začal Jehovov rok dobrej vôle, sa kráľovské kňazstvo neustále stretávalo s útlakom zo strany duchovenstva takzvaného kresťanstva. (Zjavenie 12:17) Napriek tomu všetky snahy zastaviť kázanie dobrého posolstva napokon zlyhali. Izaiášovo proroctvo to predpovedalo slovami: „Namiesto vašej hanby sa bude dávať dvojnásobný podiel a namiesto poníženia budú radostne kričať nad svojím podielom. Preto v svojej krajine si vezmú do vlastníctva dvojnásobný podiel. Bude im patriť radosť na neurčitý čas.“ — Izaiáš 61:7.
21. Ako sa pomazaní kresťania začali tešiť z dvojnásobného podielu požehnaní?
21 Počas prvej svetovej vojny znášal pomazaný ostatok hanbu a poníženie zo strany nacionalistického kresťanstva. Medzi tými, ktorí falošne obvinili ôsmich verných bratov z ústredia v Brooklyne z poburovania, boli aj členovia duchovenstva. Bratia boli deväť mesiacov neprávom väznení. Nakoniec na jar roku 1919 boli prepustení a neskôr boli všetky obvinenia proti nim stiahnuté. Tak plán zastaviť dielo kázania zlyhal. Jehova nedovolil, aby jeho ctitelia natrvalo trpeli hanbou, ale ich oslobodil a vrátil na ich duchovný majetok, do „ich krajiny“. Tam získali dvojnásobný podiel požehnaní. Toto Jehovovo požehnanie im viac ako vynahradilo všetko, čo vytrpeli. Naozaj mali dôvod radostne kričať!
22, 23. Ako pomazaní kresťania napodobňujú Jehovu a ako ich Jehova odmeňuje?
22 To, čo Jehova ďalej hovorí, poskytuje dnešným kresťanom ďalší dôvod na radosť: „Veď ja, Jehova, milujem právo, nenávidím lúpež spolu s nespravodlivosťou. A ja im dám v pravosti ich mzdu a uzavriem s nimi zmluvu trvajúcu na neurčito.“ (Izaiáš 61:8) Členovia pomazaného ostatku sa prostredníctvom štúdia Biblie naučili milovať právo a nenávidieť skazenosť. (Príslovia 6:12–19; 11:20) Naučili sa „prekovať svoje meče na radlice“, teda zostať neutrálni vo vojnách ľudstva a v politických prevratoch. (Izaiáš 2:4) Zanechali tiež konanie, ktoré zneuctieva Boha, ako je napríklad ohováranie, cudzoložstvo, krádeže a opilstvo. — Galaťanom 5:19–21.
23 Keďže pomazaní kresťania rovnako ako ich Stvoriteľ milujú právo, Jehova im dáva „v pravosti ich mzdu“. K tejto ‚mzde‘ patrí zmluva trvajúca na neurčito — nová zmluva —, o ktorej Ježiš hovoril svojim nasledovníkom v noci pred svojou smrťou. Práve na základe tejto zmluvy sa stávajú duchovným národom, Božím zvláštnym ľudom. (Jeremiáš 31:31–34; Lukáš 22:20) Pod touto zmluvou Jehova uplatní na pomazaných i na všetkých ostatných verných z ľudstva celý úžitok vyplývajúci z Ježišovej výkupnej obete vrátane odpustenia hriechov.
Jasanie v Jehovových požehnaniach
24. Kto spomedzi národov je „potomstvom“, ktoré je požehnávané, a ako sa stali týmto „potomstvom“?
24 Niektorí ľudia spomedzi národov si všimli Jehovovo požehnanie na Božom ľude. To bolo predpovedané v Jehovovom sľube: „Ich potomstvo bude skutočne známe i medzi národmi a ich potomkovia medzi ľuďmi. Všetci, ktorí ich uvidia, spoznajú ich, že sú potomstvom, ktoré požehnal Jehova.“ (Izaiáš 61:9) Členovia Božieho Izraela, pomazaní kresťania, sú počas Jehovovho roku dobrej vôle činní medzi národmi. Dnes počet tých, ktorí zareagovali na ich službu, dosahuje už milióny. Vďaka úzkej spolupráci s Božím Izraelom majú ľudia z národov výsadu stať sa „potomstvom, ktoré požehnal Jehova“. Ich šťastie je zjavné celému ľudstvu.
25, 26. Ako všetci kresťania dávajú najavo, že majú rovnaké pocity, aké sú vyjadrené v Izaiášovi 61:10?
25 Všetci kresťania, pomazaní aj iné ovce, sa tešia, že budú môcť chváliť Jehovu večne. Celým srdcom súhlasia s prorokom Izaiášom, ktorý pod inšpiráciou hovorí: „Celkom istotne budem jasať v Jehovovi. Moja duša sa bude tešiť v mojom Bohu. Veď mi obliekol odevy záchrany; zahalil ma plášťom spravodlivosti, plášťom bez rukávov, ako ženícha, ktorý si kňazským spôsobom nasadzuje pokrývku hlavy, a ako nevestu, ktorá sa ozdobuje ozdobnými vecami.“ — Izaiáš 61:10.
26 Pomazaní kresťania, odetí „plášťom spravodlivosti“, sú rozhodnutí zostať čistí v Jehovových očiach. (2. Korinťanom 11:1, 2) Jehova ich vyhlasuje za spravodlivých s vyhliadkou, že zdedia nebeský život. Preto sa nikdy nevrátia k spustošenému stavu Veľkého Babylona, z ktorého boli oslobodení. (Rimanom 5:9; 8:30) Odevy záchrany majú pre nich nevyčísliteľnú hodnotu. Ich spoločníci, iné ovce, sú podobne rozhodnutí dodržiavať Jehovove vysoké normy pre čisté uctievanie. Keďže ‚si vyprali rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi‘, sú vyhlásení za spravodlivých a prežijú „veľké súženie“. (Zjavenie 7:14; Jakub 2:23, 25) Dovtedy napodobňujú svojich pomazaných spoločníkov v tom, že sa vyhýbajú akémukoľvek znečisteniu zo strany Veľkého Babylona.
27. a) Čo pozoruhodne ‚vyrastie‘ počas tisícročnej vlády? b) Ako už rastie spravodlivosť medzi ľudstvom?
27 Dnes sa Jehovovi ctitelia tešia z duchovného raja. Čoskoro sa budú tešiť aj z Raja v doslovnom zmysle. Celým srdcom očakávame tento čas, ktorý je živo opísaný v záverečných slovách 61. kapitoly Izaiáša: „Ako vyháňa zem svoj výhonok a ako záhrada necháva vyrastať to, čo je v nej zasiate, podobne nechá Zvrchovaný Pán Jehova vyrásť spravodlivosť a chválu pred všetkými národmi.“ (Izaiáš 61:11) Počas Kristovej tisícročnej vlády na zemi ‚vyrastie spravodlivosť‘. Ľudia budú víťazoslávne kričať a spravodlivosť sa rozšíri až do končín zeme. (Izaiáš 26:9) No so vzdávaním chvál pred všetkými národmi nemusíme čakať do tohto slávneho dňa. Medzi miliónmi tých, ktorí vzdávajú slávu Bohu nebies a ktorí kážu dobré posolstvo o jeho Kráľovstve, už rastie spravodlivosť. Už teraz nám naša viera a nádej dáva všetky dôvody jasať nad požehnaniami od nášho Boha.
[Poznámka pod čiarou]
a Izaiáš 61:5 sa mohol splniť aj v staroveku, lebo prirodzených Židov pri návrate do Jeruzalema sprevádzali Nežidia, ktorí potom pravdepodobne pomáhali pri obnove krajiny. (Ezdráš 2:43–58) No zdá sa, že od 6. verša proroctvo platí len na Boží Izrael.
[Obrázok na strane 323]
Izaiáš má dobré posolstvo, ktoré má byť ohlásené židovským zajatcom
[Obrázok na strane 331]
V roku 33 n. l. Jehova začal vysádzať 144 000 ‚veľkých stromov spravodlivosti‘
[Obrázok na strane 334]
Na zemi vyrastie spravodlivosť