Porovnajme však Ježišove slová s posledným veršom Izaiášovho proroctva.b Nie je zrejmé, že Ježiš sa nepriamo odvolal na tento text zo 66. kapitoly Izaiáša? V ňom prorok zjavne poukazuje na to, že ľudia vyjdú „z Jeruzalema do blízkeho údolia Hinnom (Gehenna), kde kedysi obetovali ľudí (Jer. 7:31) a ktoré sa neskôr stalo mestským smetiskom“. (The Jerome Biblical Commentary) Symbolické vyjadrenie v Izaiášovi 66:24 určite neopisuje mučenie ľudí; hovorí sa tam o mŕtvolách. To, čo tu nezomiera, sú červy, a nie ľudia ani nesmrteľné duše. Čo teda znamenajú Ježišove slová?

Všimni si, ako sa k Markovi 9:48 vyjadruje katolícky komentár El evangelio de Marcos. Análisis lingüístico y comentario exegético. V jeho 2. zväzku sa píše: „Toto spojenie je prevzaté z Izaiáša (66,24). Tam prorok poukazuje na to, že mŕtve telá sa likvidujú dvoma spôsobmi: nechajú sa rozložiť alebo sa spália... To, že červy a oheň sú vedľa seba, zosilňuje myšlienku zničenia... Obe ničivé sily sú opísané ako trvalé (‚nehasne, neumiera‘): nemožno im uniknúť. V tomto obraznom vyjadrení sú jedinými prežijúcimi červ a oheň — nie človek — a tie zničia všetko, k čomu sa dostanú. Preto nejde o opis večného mučenia, ale úplného zničenia, ktoré vylučuje vzkriesenie a zodpovedá konečnej smrti. Teda [oheň] je symbolom zničenia.“