Desiata kapitola

Sľúbené Knieža pokoja

Izaiáš 8:19–9:7

 1. Čo zažíva ľudstvo od čias Kaina?

PRIBLIŽNE pred šesťtisíc rokmi sa narodilo prvé ľudské dieťa. Dostalo meno Kain a jeho narodenie bolo niečím naozaj výnimočným. Ani jeho rodičia, ani anjeli, dokonca ani Stvoriteľ nevideli predtým ľudské dieťa. Toto novonarodené dojča mohlo znamenať pre odsúdený ľudský rod nádej. Akým sklamaním však bolo, keď sa z neho v dospelosti stal vrah! (1. Jána 3:12) Odvtedy sa ľudstvo stalo svedkom nespočetného množstva ďalších vrážd. Ľudia majú sklon ku konaniu zla, a tak nemajú pokoj ani medzi sebou, ani s Bohom. — 1. Mojžišova 6:5; Izaiáš 48:22.

2, 3. Aké vyhliadky boli otvorené prostredníctvom Ježiša Krista a čo musíme robiť, aby sme získali tieto požehnania?

² Približne štyritisíc rokov po narodení Kaina sa narodilo iné dieťa. Menovalo sa Ježiš a jeho narodenie bolo tiež veľmi neobyčajné. Narodilo sa panne mocou svätého ducha — čo bol jediný takýto prípad v dejinách. V čase jeho narodenia zástupy radostných anjelov spievali Bohu chvály a hovorili: „Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.“ ​(Lukáš 2:13, 14) Ježiš sa nielenže nestal vrahom, ale otvoril ľuďom cestu k tomu, aby mohli nadobudnúť pokoj s Bohom a získať večný život. — Ján 3:16; 1. Korinťanom 15:55.

³ Izaiáš prorokoval, že Ježiš bude nazvaný „Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6) Mal obetovať za ľudstvo svoj život, a tým umožniť odpustenie hriechov. (Izaiáš 53:11) A tak dnes je možné získať pokoj s Bohom i odpustenie hriechov na základe viery v Ježiša Krista. No takéto požehnania nie sú automatické. (Kolosanom 1:21–23) Tí, ktorí ich chcú získať, sa musia učiť poslúchať Jehovu Boha. (1. Petra 3:11; porovnaj Hebrejom 5:8, 9.) Izrael a Judsko v Izaiášových dňoch konajú presne opačne.

Obracajú sa na démonov

4, 5. Aká situácia existuje za Izaiášových dní a na koho sa niektorí obracajú?

⁴ Izaiášovi súčasníci sú pre svoju neposlušnosť v žalostnom morálnom stave, v skutočnej duchovnej tme. Ani v južnom judskom kráľovstve, kde sa nachádza Boží chrám, nie je pokoj. Pre nevernosť hrozí judskému ľudu útok Asýrčanov a čakajú ho ťažké časy. Na koho sa ľud obracia o pomoc? Žiaľ, mnohí sa obracajú na Satana, nie na Jehovu. Nevzývajú síce Satana menom, ale tak ako staroveký kráľ Saul sa obracajú na špiritizmus a pri riešení svojich problémov sa snažia komunikovať s mŕtvymi. — 1. Samuelova 28:1–20.

⁵ Niektorí tieto praktiky dokonca odporúčajú. Izaiáš poukazuje na toto odpadlíctvo slovami: „Keby vám hovorili: ‚Obráťte sa na špiritistické médiá alebo na tých, ktorí majú ducha predpovedania, ktorí šepcú a tlmene mrmlú výroky‘ — či sa nemá ľud obracať na svojho Boha? Či sa má obracať na mŕtvych v prospech živých?“ ​(Izaiáš 8:19) Špiritistické médiá môžu zavádzať ľudí tým, že „šepcú a tlmene mrmlú výroky“. Takéto zvuky pripisované duchom mŕtvych môže vydávať živé médium pomocou bruchovravectva. Niekedy sú však do toho priamo zapojení démoni, ktorí sa vydávajú za mŕtveho, ako to zjavne bolo aj vtedy, keď sa Saul dopytoval čarodejnice v En-dore. — 1. Samuelova 28:8–19.

 6. Prečo sú Izraeliti, ktorí sa uchyľujú k špiritizmu, zvlášť vinní?

⁶ To všetko sa v Judsku deje napriek tomu, že Jehova zakázal zaoberať sa špiritizmom. Pod mojžišovským Zákonom to je priestupok zasluhujúci si smrť. (3. Mojžišova 19:31; 20:6, 27; 5. Mojžišova 18:9–12) Prečo sa ľud, ktorý je Jehovovým zvláštnym majetkom, dopúšťa takéhoto vážneho priestupku? Pretože sa otočil chrbtom k Jehovovmu Zákonu a radám a ‚zatvrdil sa klamlivou mocou hriechu‘. (Hebrejom 3:13) „Ich srdce sa stalo necitlivým ako tuk“ a odcudzili sa Bohu. — Žalm 119:70.a

 7. Ako dnes mnohí napodobňujú Izraelitov za dní Izaiáša a aká bude ich budúcnosť, ak sa nebudú kajať?

⁷ Pravdepodobne uvažujú: ‚Načo nám je Jehovov Zákon, keď nám hrozí bezprostredný útok Asýrčanov?‘ Chcú túto tiesnivú situáciu vyriešiť rýchlo a ľahko, nechcú čakať, kým Jehova uskutoční svoju vôľu. Aj v našich dňoch mnohí prehliadajú Jehovov zákon a vyhľadávajú špiritistické médiá, hľadajú rady v horoskopoch a pri riešení svojich problémov sa uchyľujú aj k ďalším formám okultizmu. No keď živí hľadajú odpovede u mŕtvych, je to dnes rovnako smiešne, ako to bolo v minulosti. Budúcnosť kohokoľvek, kto sa nekajúcne zaoberá takýmito vecami, bude rovnaká ako budúcnosť ‚vrahov, smilníkov, modlárov a všetkých luhárov‘. Takí ľudia nemajú žiadnu vyhliadku na život v budúcnosti. — Zjavenie 21:8.

Boží ‚zákon a osvedčenie‘

 8. Čo je ‚zákon‘ a ‚osvedčenie‘, ku ktorým by sme sa dnes mali obracať o vedenie?

⁸ Jehovov zákon zakazujúci špiritizmus a obsahujúci aj iné príkazy nie je v Judsku skrytý. Je zachovaný v písanej podobe. Dnes je k dispozícii v písanej podobe úplné Božie Slovo. Je ním Biblia, ktorá nie je len súpisom božských zákonov a predpisov, ale aj správou o Božom zaobchádzaní s jeho ľudom. Táto biblická správa o Jehovovom zaobchádzaní je osvedčením, čiže svedectvom, z ktorého sa dozvedáme o Jehovovej povahe a vlastnostiach. Kam sa majú Izraeliti obracať o vedenie namiesto toho, aby sa radili s mŕtvymi? Izaiáš odpovedá: „K zákonu a k osvedčeniu!“ ​(Izaiáš 8:20a) Áno, tí, ktorí hľadajú pravé osvietenie, by sa mali obracať na Božie písané Slovo.

 9. Má to nejakú cenu, keď nekajúcni hriešnici občas citujú Bibliu?

⁹ Niektorí Izraeliti, ktorí sú zapletení do špiritizmu, azda vyhlasujú, že rešpektujú písané Božie Slovo. No takéto tvrdenia sú prázdne a pokrytecké. Izaiáš hovorí: „Určite budú hovoriť to, čo je podľa tohto vyhlásenia, ktoré nebude mať nijaké svetlo úsvitu.“ ​(Izaiáš 8:20b) O akom vyhlásení sa tu Izaiáš zmieňuje? Možno o vyhlásení: „K zákonu a k osvedčeniu!“ Niektorí odpadlícki Izraeliti sa azda odvolávajú na Božie Slovo, tak ako aj dnes odpadlíci a ďalší azda citujú Písma. No sú to len slová. Ak takéto citovanie Písiem nie je spojené s konaním Jehovovej vôle a s vyhýbaním sa nečistým praktikám, nevedie k nijakému „svetlu úsvitu“, teda k nijakému osvieteniu od Jehovu.b

„Hlad nie po chlebe“

10. Ako judský ľud trpí, pretože zavrhol Jehovu?

¹⁰ Neposlušnosť voči Jehovovi vedie k myšlienkovej tme. (Efezanom 4:17, 18) V duchovnom zmysle sa judský národ stáva slepým, bez porozumenia. (1. Korinťanom 2:14) Izaiáš opisuje jeho stav: „Každý istotne bude prechádzať krajinou tvrdo zovretý a hladný.“ ​(Izaiáš 8:21a) Pre nevernosť národa — zvlášť počas vlády kráľa Achaza — je existencia Judska ako nezávislého kráľovstva ohrozená. Národ je obkľúčený nepriateľmi. Asýrska armáda podniká útoky na jedno judské mesto za druhým. Nepriatelia pustošia úrodnú krajinu, čo vedie k nedostatku jedla. Mnohí sú ‚zovretí a hladní‘. No krajinu postihuje aj iný druh hladu. Pred niekoľkými desaťročiami Ámos prorokoval: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ‚a ja pošlem hlad do krajiny, hlad nie po chlebe a smäd nie po vode, ale po počutí Jehovových slov.‘“ ​(Ámos 8:11) Judsko teraz zápasí práve s takýmto duchovným hladom!

11. Poučí sa Judsko z disciplinovania od Jehovu?

¹¹ Poučí sa Judsko z toho a vráti sa k Jehovovi? Odvráti sa ľud od špiritizmu a modlárstva a vráti sa „k zákonu a k osvedčeniu“? Jehova predvída ich reakciu: „Stane sa, pretože je hladný a rozhorčil sa, že bude skutočne zvolávať zlo na svojho kráľa a na svojho Boha a istotne sa zahľadí nahor.“ ​(Izaiáš 8:21b) Áno, mnohí budú obviňovať svojho ľudského kráľa za to, že ich priviedol do takejto situácie. Niektorí budú za toto nešťastie dokonca nerozumne obviňovať Jehovu! (Porovnaj Jeremiáša 44:15–18.) Dnes mnohí reagujú podobne, keď obviňujú Boha za tragédie zapríčinené ľudskou skazenosťou.

12. a) K čomu viedlo odvrátenie sa Judska od Boha? b) Aké dôležité otázky vznikajú?

¹² Prinesie zvolávanie zla na Boha obyvateľom Judska pokoj? Nie. Izaiáš predpovedá: „Pozrie na zem, a hľa — tieseň a tma, temnota, ťažké časy a zatmenie bez jasu.“ ​(Izaiáš 8:22) Po zodvihnutí očí k nebu a obviňovaní Boha sa pozrú späť na zem, na svoju beznádejnú situáciu. Ich odvrátenie sa od Boha viedlo k nešťastiu. (Príslovia 19:3) Čo však bude so sľubmi, ktoré dal Boh Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi? (1. Mojžišova 22:15–18; 28:14, 15) Odstúpi Jehova od nich? Ukončí asýrska alebo iná vojenská veľmoc kráľovskú rodovú líniu, o ktorej bol daný sľub Júdovi i Dávidovi? (1. Mojžišova 49:8–10; 2. Samuelova 7:11–16) Budú Izraeliti navždy odsúdení, aby boli v tme?

Krajina, s ktorou ‚sa zaobchádza opovržlivo‘

13. Čo je „Galilea národov“ a ako sa s ňou ‚zaobchádza opovržlivo‘?

¹³ Izaiáš teraz spomína jednu z najhorších pohrôm, aká kedy postihla potomkov Abraháma: „Šero však nebude ako v čase, keď bola krajina pod útlakom, ako v skorších časoch, keď sa zaobchádzalo opovržlivo s krajinou Zebulúna a krajinou Naftaliho a keď sa jej v neskoršom čase preukázala pocta — ceste pri mori, v okolí Jordána, Galilei národov.“ ​(Izaiáš 9:1) Galilea je územie v severnom izraelskom kráľovstve. V Izaiášovom proroctve zahŕňa ‚krajinu Zebulúna a krajinu Naftaliho‘, ako aj ‚cestu pri mori‘, starovekú cestu, ktorá sa tiahla popri Galilejskom mori a viedla k Stredozemnému moru. V Izaiášových dňoch sa táto oblasť nazýva „Galilea národov“, pravdepodobne preto, že mnohé z jej miest obývajú Neizraeliti.c Ako sa s touto krajinou ‚zaobchádza opovržlivo‘? Je dobytá pohanskými Asýrčanmi, Izraeliti sú odvedení do zajatia a celá oblasť je osídlená pohanmi, ktorí nie sú potomkami Abraháma. Tak desaťkmeňové severné kráľovstvo ako samostatný národ mizne z histórie! — 2. Kráľov 17:5, 6, 18, 23, 24.

14. V akom zmysle bude „šero“ Judska menšie ako „šero“ desaťkmeňového kráľovstva?

¹⁴ Aj Judsko utláčajú Asýrčania. Bude natrvalo zahalené ‚šerom‘ tak ako desaťkmeňové kráľovstvo reprezentované Zebulúnom a Naftalim? Nie. V „neskoršom čase“ Jehova požehná oblasť južného judského kráľovstva a dokonca aj krajinu, v ktorej predtým vládlo severné kráľovstvo. Ako?

15, 16. a) V akom „neskoršom čase“ sa situácia „v oblasti Zebulúna a Naftaliho“ zmenila? b) Ako bola krajine, s ktorou sa zaobchádzalo opovržlivo, preukázaná pocta?

¹⁵ Na túto otázku odpovedá apoštol Matúš vo svojej inšpirovanej správe o Ježišovej pozemskej službe. Pri opise prvých dní Ježišovej služby hovorí: „Opustiac Nazaret, prišiel a usadil sa v Kafarnaume, pri mori v oblasti Zebulúna a Naftaliho, aby sa splnilo, čo bolo povedané prostredníctvom proroka Izaiáša, ktorý povedal: ‚Ty, krajina Zebulúna a krajina Naftaliho pozdĺž morskej cesty, na druhej strane Jordána, Galilea národov! Ľud sediaci v tme uvidel veľké svetlo, a nad tými, ktorí sedeli v krajine tône smrti, vyšlo svetlo.‘“ — Matúš 4:13–16.

¹⁶ Áno, tým ‚neskorším časom‘, ktorý predpovedal Izaiáš, je čas Kristovej pozemskej služby. Ježiš väčšinu svojho života na zemi strávil v Galilei. Práve v oblasti Galiley začal svoju službu ohlasovaním: „Priblížilo [sa] nebeské kráľovstvo.“ ​(Matúš 4:17) V Galilei predniesol aj svoju slávnu Kázeň na vrchu, vybral si apoštolov, vykonal svoj prvý zázrak a po vzkriesení sa tam zjavil približne 500 nasledovníkom. (Matúš 5:1–7:27; 28:16–20; Marek 3:13, 14; Ján 2:8–11; 1. Korinťanom 15:6) Tak Ježiš splnil Izaiášovo proroctvo — preukázal poctu ‚krajine Zebulúna a krajine Naftaliho‘. Samozrejme, Ježiš neobmedzil svoju službu len na ľud Galiley. Kázal dobré posolstvo po celej krajine, a tak ‚preukázal poctu‘ celému izraelskému národu vrátane Judska.

„Veľké svetlo“

17. Ako v Galilei zažiarilo „veľké svetlo“?

¹⁷ Ako je to však s Matúšovou zmienkou o ‚veľkom svetle‘ v Galilei? Aj to je citát z Izaiášovho proroctva. Izaiáš napísal: „Ľud, ktorý chodil v tme, uvidel veľké svetlo. Na tých, ktorí bývali v krajine hlbokého tieňa, zažiarilo svetlo.“ ​(Izaiáš 9:2) Do prvého storočia n. l. bolo svetlo pravdy zatienené pohanskými lžami. Židovskí náboženskí vodcovia ešte zväčšovali tento problém tým, že sa pridŕžali svojich náboženských tradícií, ktorými urobili „Božie slovo neplatné“. (Matúš 15:6) Pokorní ľudia boli utláčaní a zmätení, keďže nasledovali ‚slepých vodcov‘. (Matúš 23:2–4, 16) Keď prišiel Ježiš ako Mesiáš, mnohým pokorným ľuďom sa úžasným spôsobom otvorili oči. (Ján 1:9, 12) Ježišovo dielo na zemi a požehnania vyplývajúce z jeho obete sú v Izaiášovom proroctve vhodne opísané ako „veľké svetlo“. — Ján 8:12.

18, 19. Aký dôvod na radosť mali tí, ktorí zareagovali na svetlo?

¹⁸ Tí, ktorí zareagovali na toto svetlo, mali mnoho dôvodov na radosť. Izaiáš pokračuje: „Rozmnožil si národ; zväčšil si preň plesanie. Plesali pred tebou akoby plesaním v čase žatvy, ako tí, ktorí sa tešia, keď si rozdeľujú korisť.“ ​(Izaiáš 9:3) Ľudia s úprimným srdcom zareagovali na kazateľskú službu Ježiša a jeho nasledovníkov a prejavili túžbu uctievať Jehovu duchom a pravdou. (Ján 4:24) Za necelé štyri roky prijali kresťanstvo zástupy ľudí. V deň Letníc roku 33 n. l. sa ich dalo pokrstiť tritisíc. Krátko nato „počet mužov dosiahol asi päťtisíc“. (Skutky 2:41; 4:4) Vďaka tomu, že učeníci horlivo odrážali svetlo, „v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov. Aj veľký zástup kňazov poslúchal vieru.“ — Skutky 6:7.

¹⁹ Ježišovi nasledovníci sa tešili zo vzrastu, podobne ako sa niekto raduje z hojnej žatvy alebo z rozdeľovania cennej koristi po veľkom vojenskom víťazstve. (Skutky 2:46, 47) Po čase Jehova spôsobil, aby svetlo zažiarilo aj medzi národmi. (Skutky 14:27) A tak sa ľudia zo všetkých rás tešili, že im bola otvorená cesta, aby sa mohli priblížiť k Jehovovi. — Skutky 13:48.

„Ako za dňa Madiana“

20. a) Ako sa Madianci prejavili ako nepriatelia Izraela a ako Jehova spôsobil, že prestali byť hrozbou pre jeho ľud? b) Ako Ježiš v budúcom ‚dni Madiana‘ spôsobí, že nepriatelia Božieho ľudu prestanú byť hrozbou?

²⁰ Úžitok Mesiášovej činnosti má byť trvalý, ako to vidno z ďalších Izaiášových slov: „Jarmo ich nákladov a prút na ich ramenách, palicu toho, kto ich naháňa do práce, si roztrieskal ako za dňa Madiana.“ ​(Izaiáš 9:4) Stáročia pred Izaiášovými dňami sa Madianci sprisahali s Moábčanmi, že privedú Izrael k hriechu. (4. Mojžišova 25:1–9, 14–18; 31:15, 16) Neskôr Madianci sedem rokov sužovali Izraelitov nájazdmi a drancovaním ich dedín a hospodárstiev. (Sudcovia 6:1–6) Potom však Jehova prostredníctvom svojho služobníka Gedeona zahnal madianske vojská. Nemáme žiadnu správu o tom, že by Jehovov ľud po tomto ‚dni Madiana‘ opäť niekedy trpel z rúk Madiancov. (Sudcovia 6:7–16; 8:28) V blízkej budúcnosti Ježiš Kristus, väčší Gedeon, zasadí smrteľný úder novodobým nepriateľom Jehovovho ľudu. (Zjavenie 17:14; 19:11–21) Tak „ako za dňa Madiana“ to bude znamenať úplné a trvalé víťazstvo, nie vďaka ľudskej statočnosti, ale vďaka Jehovovej moci. (Sudcovia 7:2–22) Potom už Boží ľud nikdy viac nebude trpieť pod jarmom útlaku!

21. Čo naznačuje Izaiášovo proroctvo o budúcnosti vojen?

²¹ Prejavy božskej moci nie sú oslavou vojny. Vzkriesený Ježiš je Kniežaťom pokoja a tým, že vyhladí svojich nepriateľov, nastolí večný pokoj. Izaiáš teraz hovorí, že vojenský výstroj bude úplne zničený ohňom: „Každá čižma toho, kto šliape s otrasmi, a plášť vyváľaný v krvi, sú na spálenie ako potrava pre oheň.“ ​(Izaiáš 9:5) Ľudia už nikdy nepocítia chvenie spôsobené dupotom čižiem pochodujúcich vojakov. Už nebude vidno zakrvavené uniformy krutých bojovníkov. Už viac nebude vojen! — Žalm 46:9.

„Obdivuhodný radca“

22. Aké zložené prorocké meno dostáva Ježiš v knihe Izaiáš?

²² Mesiáš dostal v čase svojho zázračného narodenia meno Ježiš, čo znamená „Jehova je záchrana“. Má však aj iné mená, prorocké mená, ktoré poukazujú na jeho kľúčovú úlohu a na jeho vyvýšené postavenie. Jedným z týchto mien je meno Immanuel, čo znamená „s nami je Boh“. (Izaiáš 7:14, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Izaiáš teraz opisuje ďalšie prorocké meno: „Dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja.“ ​(Izaiáš 9:6) Pouvažujme o tom, čo všetko toto zložené prorocké meno znamená.

23, 24. a) V akom zmysle je Ježiš „Obdivuhodným radcom“? b) Ako môžu kresťanskí radcovia dnes napodobňovať Ježišov príklad?

²³ Radca je ten, kto dáva rady. Keď bol Ježiš Kristus na zemi, dával ľuďom úžasné rady. V Biblii čítame, že „zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania“. (Matúš 7:28) Ježiš je múdrym a súcitným Radcom a mimoriadne dobre rozumie ľudskej povahe. Nedáva rady len v podobe karhania či trestania. Častejšie ich dáva vo forme poučovania a láskyplných rád. Ježišove rady sú obdivuhodné aj preto, že sú vždy múdre, dokonalé a neomylné. Keď sa nimi budeme riadiť, povedú nás k večnému životu. — Ján 6:68.

²⁴ Ježišove rady nie sú také len vďaka jeho skvelej mysli. Ježiš hovorí: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ ​(Ján 7:16) Tak ako to bolo v prípade Šalamúna, aj Zdrojom Ježišovej múdrosti je Jehova Boh. (1. Kráľov 3:7–14; Matúš 12:42) Ježišov príklad by mal podnecovať učiteľov a radcov v kresťanskom zbore, aby svoje poučovanie zakladali vždy na Božom Slove. — Príslovia 21:30.

„Mocný boh“ a „Večný otec“

25. Čo nám hovorí meno „Mocný boh“ o Ježišovom postavení v nebesiach?

²⁵ Ježiš je aj „Mocný boh“ a „Večný otec“. To neznamená, že si prisvojuje autoritu a postavenie Jehovu, ktorý je ‚Boh a Otec‘. (2. Korinťanom 1:2) „[Ježiš] neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu.“ ​(Filipanom 2:6) Je nazvaný Mocným bohom, nie Všemohúcim Bohom. Ježiš sa nikdy nepovažoval za Všemohúceho Boha, pretože o svojom Otcovi hovoril ako o „jedinom pravom Bohu“, teda jedinom Bohu, ktorý by mal byť uctievaný. (Ján 17:3; Zjavenie 4:11) V Písmach slovo „boh“ môže znamenať aj „mocný“ alebo „silný“. (2. Mojžišova 12:12; Žalm 8:5; 2. Korinťanom 4:4) Skôr ako prišiel Ježiš na zem, bol „bohom“, teda „bol v Božej podobe“. Po vzkriesení získal v nebesiach ešte vyššie postavenie. (Ján 1:1; Filipanom 2:6–11) Okrem toho označenie „boh“ súvisí ešte s niečím iným. Aj sudcovia v Izraeli boli nazvaní „bohmi“ — raz ich tak nazval priamo Ježiš. (Žalm 82:6; Ján 10:35) A Ježiš je Jehovov ustanovený Sudca, „určený na to, aby súdil živých a mŕtvych“. (2. Timotejovi 4:1; Ján 5:30) Určite je teda vhodné, že je nazvaný Mocným bohom.

26. Prečo môže byť Ježiš nazývaný „Večný otec“?

²⁶ Titul „Večný otec“ sa vzťahuje na to, že Ježiš ako mesiášsky Kráľ má moc a autoritu poskytnúť ľuďom vyhliadku na večný život na zemi. (Ján 11:25, 26) Po našom prvom rodičovi, Adamovi, sme zdedili smrť. Ježiš, posledný Adam, „sa stal životodarným duchom“. (1. Korinťanom 15:22, 45; Rimanom 5:12, 18) Tak ako bude Ježiš, Večný otec, žiť večne, aj poslušné ľudstvo bude mať večne úžitok z jeho otcovstva. — Rimanom 6:9.

„Knieža pokoja“

27, 28. Aké úžasné dobrodenia zažívajú poddaní „Kniežaťa pokoja“ už teraz a aké dobrodenia ich čakajú v budúcnosti?

²⁷ Okrem večného života potrebuje človek aj pokoj — s Bohom aj s blížnym. Tí, ktorí sa podriaďujú vláde „Kniežaťa pokoja“, už dnes ‚prekúvajú svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice‘. (Izaiáš 2:2–4) Neživia v sebe nenávisť vyplývajúcu z politických, územných, rasových či ekonomických odlišností. Sú zjednotení v uctievaní jediného pravého Boha, Jehovu, a pracujú na udržiavaní pokojných vzťahov so svojimi blížnymi, a to v zbore i mimo neho. — Galaťanom 6:10; Efezanom 4:2, 3; 2. Timotejovi 2:24.

²⁸ V Božom patričnom čase Kristus nastolí na zemi pokoj, ktorý bude celosvetový, pevne založený a trvalý. (Skutky 1:7) „Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas.“ ​(Izaiáš 9:7a) Ježiš pri uplatňovaní svojej moci Kniežaťa pokoja nebude používať násilné prostriedky. Jeho poddaní nebudú zbavení slobodnej vôle ani nebudú silou nútení podrobiť sa. Všetko bude dosiahnuté skôr „právom a spravodlivosťou“. Aká občerstvujúca zmena!

29. Čo by sme mali robiť, ak sa chceme tešiť z požehnania večného pokoja?

²⁹ Vzhľadom na úžasné aspekty Ježišovho prorockého mena je Izaiášov záver tejto časti proroctva skutočne vzrušujúci. Píše: „Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.“ ​(Izaiáš 9:7b) Áno, Jehova koná s horlivosťou. Nerobí nič polovičato. Môžeme si byť istí, že čokoľvek sľúbi, úplne uskutoční. Ak teda niekto túži tešiť sa z večného pokoja, nech slúži Jehovovi celým srdcom. Kiež sú všetci Boží služobníci ‚horliví pre znamenité skutky‘ tak ako Jehova Boh a Ježiš Kristus, Knieža pokoja. — Títovi 2:14.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa/obrázok na strane 122]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Korazin

Betsaida

Kafarnaum

Genezaretská rovina

Galilejské more

Magadan

Tiberias

Jordán

GADARA

Gadara

[Obrázky na strane 119]

Kainovo i Ježišovo narodenie bolo naozaj výnimočné. No len Ježišovo narodenie prinieslo šťastný výsledok

[Obrázok na strane 121]

Nastane oveľa horší hlad, než je hlad po chlebe a smäd po vode

[Obrázok na strane 127]

Ježiš bol svetlom pre krajinu