Otázky čitateľov
• Je Lucifer meno, ktoré Biblia používa na označenie Satana?
Meno Lucifer sa objavuje v Písmach raz, a to iba v niektorých prekladoch Biblie. Napríklad King James Version prekladá Izaiáša 14:12 takto: „Ako si padol z neba, ó, Lucifer, syn rána!“
Hebrejské slovo preložené ako „Lucifer“ znamená „žiariaci“. Septuaginta používa grécke slovo, ktoré znamená „ten, kto prináša úsvit“. Preto niektoré preklady pôvodné hebrejské slovo prekladajú ako „ranná hviezda“ alebo „dennica“. Ale Hieronymova latinská Vulgata používa slovo „Lucifer“ (nositeľ svetla) a to vysvetľuje, prečo sa toto slovo objavuje v rôznych prekladoch Biblie.
Kto je tento Lucifer? Vyjadrenie „žiariaci“ alebo „Lucifer“ sa nachádza v ‚prísloví proti babylonskému kráľovi‘, ktoré mali Izraeliti na Izaiášov prorocký príkaz vyrieknuť. Preto je súčasťou príslovia adresovaného hlavne babylonskej dynastii. To, že opis „žiariaci“ sa vzťahuje na človeka, a nie na duchovného tvora, vidno aj z vyjadrenia: „Dolu do šeolu... budeš vnesený.“ Šeol je všeobecný hrob ľudstva — nie miesto, ktoré obýva Satan Diabol. Okrem toho, tí, ktorí vidia, ako je Lucifer takto ponížený, sa pýtajú: „Je toto ten muž, ktorý znepokojoval zem?“ Je zrejmé, že výraz „Lucifer“ sa vzťahuje na človeka, nie na duchovného tvora. — Izaiáš 14:4, 15, 16.
Prečo je takýmto mimoriadnym spôsobom opísaná babylonská dynastia? Musíme si uvedomiť, že kráľ Babylona mal byť nazvaný žiariacim až po svojom páde, a to posmešne. (Izaiáš 14:3) Sebecká pýcha podnecovala babylonských kráľov k tomu, že sa vyvyšovali nad svoje okolie. Dynastia bola taká arogantná, že je vykreslená, ako sa chvasce: „Vystúpim do nebies. Svoj trón zodvihnem nad Božie hviezdy a posadím sa na vrch stretnutia v najodľahlejších končinách severu... Pripodobním sa Najvyššiemu.“ — Izaiáš 14:13, 14.
„Božie hviezdy“ sú králi z Dávidovej kráľovskej línie. (4. Mojžišova 24:17) Počínajúc Dávidom tieto „hviezdy“ vládli z vrchu Sion. Keď Šalamún postavil v Jeruzaleme chrám, názov Sion sa začal používať na označenie celého mesta. Pod zmluvou Zákona museli všetci Izraeliti mužského rodu trikrát v roku cestovať k Sionu. Tak sa stal Sion ‚vrchom stretnutia‘. Tým, že sa Nabuchodonozor rozhodol podrobiť si judských kráľov a neskôr ich odstrániť z tohto vrchu, jasne ukázal, že má v úmysle vyzdvihnúť sa nad tieto „hviezdy“. Miesto toho, aby zásluhu za víťazstvo nad nimi pripísal Jehovovi, arogantne sa postavil na Jehovovo miesto. Teda o babylonskej dynastii sa posmešne hovorí ako o ‚žiariacej‘, až keď je zrazená k zemi.
Pýcha babylonských vládcov v skutočnosti odrážala postoj ‚boha tohto systému vecí‘ — Satana Diabla. (2. Korinťanom 4:4) Aj on baží po moci a túži sa vyvýšiť nad Jehovu Boha. Lucifer však nie je meno, ktorým by bol v Biblii označený Satan.
• Prečo sa 1. Paralipomenon 2:13–15 zmieňuje o Dávidovi ako o siedmom synovi Izaiho, zatiaľ čo 1. Samuelova 16:10, 11 ho označuje za ôsmeho syna?
Keď sa Saul, kráľ starovekého Izraela, odvrátil od pravého uctievania, Jehova Boh poslal proroka Samuela, aby pomazal za kráľa jedného z Izaiho synov. V božskom zázname tejto historickej udalosti, ktorú zapísal samotný Samuel v 11. storočí pred n. l., je Dávid predstavený ako ôsmy syn Izaiho. (1. Samuelova 16:10–13) Ale správa, ktorú napísal kňaz Ezdráš približne o 600 rokov neskôr, hovorí: „Izai sa zase stal otcom Eliaba, svojho prvorodeného, a druhého Abinadába a tretieho Šimu, štvrtého Netánela, piateho Raddaiho, šiesteho Ocema, siedmeho Dávida.“ (1. Paralipomenon 2:13–15) Čo sa stalo s jedným z Dávidových bratov a prečo Ezdráš vynechal jeho meno?
Písma hovoria, že Izai „mal osem synov“. (1. Samuelova 17:12) Je zrejmé, že jeden z jeho synov nežil tak dlho, aby sa oženil a mal deti. Keďže nemal potomstvo, nemal nárok na kmeňové dedičstvo ani žiaden význam v genealogickom zázname Izaiho rodokmeňa.
Teraz pouvažujme o Ezdrášových dňoch. Zamyslime sa nad okolnosťami, za ktorých zostavoval knihu Paralipomenon. Vyhnanstvo v Babylone sa skončilo asi pred 77 rokmi a Židia sa opäť usídlili vo svojej krajine. Perzský kráľ splnomocnil Ezdráša, aby ustanovil sudcov a učiteľov Božieho Zákona a aby skrášlil Jehovov dom. Boli potrebné presné rodové záznamy, ktoré by potvrdzovali kmeňové dedičstvo a zabezpečovali, že ako kňazi budú slúžiť len oprávnené osoby. A tak Ezdráš pripravil úplnú správu o histórii národa vrátane jasného a spoľahlivého záznamu Júdovho a Dávidovho rodokmeňa. Meno Izaiho syna, ktorý zomrel bezdetný, bolo nepodstatné. Preto Ezdráš jeho meno vynechal.