Piata kapitola
Jehova pokoruje samoľúbych
1, 2. Prečo je Izaiášovo prorocké posolstvo Židom za jeho dní zaujímavé aj pre nás?
IZAIÁŠ, znechutený stavom Jeruzalema a Judska, sa teraz obracia k Jehovovi Bohu, vyhlasujúc: „Opustil [si] svoj ľud, dom Jakoba.“ (Izaiáš 2:6a) Čo podnietilo Boha, aby zavrhol ľud, ktorý si sám vyvolil ako svoj ‚zvláštny majetok‘? — 5. Mojžišova 14:2.
2 Izaiášovo verejné odsúdenie Židov za jeho dní je mimoriadne zaujímavé aj pre nás. Prečo? Pretože stav dnešného takzvaného kresťanstva je veľmi podobný stavu Izaiášovho ľudu, a rovnako je to aj s rozsudkom, ktorý Jehova vyslovil. Keď budeme venovať pozornosť tomuto Izaiášovmu vyhláseniu, budeme môcť jasne porozumieť, čo Boh odsudzuje, a pomôže nám to vyhýbať sa skutkom, ktoré neschvaľuje. S dychtivým očakávaním si preto rozoberme Jehovovo prorocké slovo zaznamenané v Izaiášovi 2:6–4:1.
V pýche sa klaňajú
3. Aký hriech ľudu vyznáva Izaiáš?
3 Izaiáš vyznáva hriech svojho ľudu a hovorí: „Naplnili [sa] tým, čo je z Východu, a pestujú mágiu ako Filištínci, a rozhojňujú sa deťmi cudzincov.“ (Izaiáš 2:6b) Približne 800 rokov predtým Jehova svojmu vyvolenému ľudu prikázal: „Neznečisťujte sa nijakou z týchto vecí, [ktorými] sa znečistili národy, ktoré pred vami posielam preč.“ (3. Mojžišova 18:24) Jehova podnietil Balaama, aby o jeho ľude, ktorý si vyvolil ako svoj zvláštny majetok, povedal: „Vidím ich totiž z vrcholku skál a pozerám na nich z pahorkov. Tam stanujú osamele ako ľud a nepočítajú sa medzi národy.“ (4. Mojžišova 23:9, 12) No v Izaiášových dňoch si už Jehovov vyvolený ľud osvojil ohavné praktiky okolitých národov a ‚naplnil sa tým, čo je z Východu‘. Namiesto toho, aby prejavoval vieru v Jehovu a v jeho slovo, pestuje „mágiu ako Filištínci“. Vôbec už nie je oddelený od národov a v krajine ‚sa rozhojňujú deti cudzincov‘ — nepochybne cudzincov, ktorí zavádzajú medzi Božím ľudom bezbožné praktiky.
4. Aký vplyv má na Židov bohatstvo a vojenská sila namiesto toho, aby pociťovali vďačnosť voči Jehovovi?
4 Izaiáš ďalej poukazuje na ekonomickú prosperitu a vojenskú silu Judska za kráľa Uzzijaha, keď uvádza: „Ich krajina je naplnená striebrom a zlatom, a ich pokladom niet konca. A ich krajina je naplnená koňmi a ich dvojkolesovým vozom niet konca.“ (Izaiáš 2:7) Vzdáva ľud za toto bohatstvo a vojenskú silu vďaku Jehovovi? (2. Paralipomenon 26:1, 6–15) Vôbec nie! Namiesto toho vkladá dôveru v samotné bohatstvo a odvracia sa od jeho Zdroja, od Jehovu Boha. K čomu to vedie? „Ich krajina je naplnená bezcennými bohmi. Klaňajú sa dielu niečích rúk, čo urobili prsty niekoho. A pozemský človek sa klania a muž sa ponižuje, a nemôžeš im odpustiť.“ (Izaiáš 2:8, 9) Odvracajú tvár od živého Boha a klaňajú sa neživým modlám.
5. Prečo klaňanie sa modlám nie je prejavom pokory?
5 Klaňanie sa môže byť znakom pokory. No klaňanie sa neživým veciam je márne a ctiteľ modiel sa tým „ponižuje“. Ako by mohol Jehova odpustiť taký hriech? Čo urobia títo modlári, keď ich bude Jehova volať na zodpovednosť?
‚Povýšenecké oči budú ponížené‘
6, 7. a) Čo sa stane v deň Jehovovho súdu s tými, ktorí sa povyšujú? b) Proti čomu a proti komu Jehova prejaví svoj hnev a prečo?
6 Izaiáš pokračuje: „Vstúp do skaly a skry sa v prachu pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou.“ (Izaiáš 2:10) Žiadna skala však nie je dosť veľká na to, aby ich ochránila, neexistuje skrýša, v ktorej by sa mohli skryť pred Jehovom, Všemohúcim. Keď Jehova príde vykonať rozsudok, „povýšenecké oči pozemského človeka budú ponížené a povýšenosť mužov sa skloní; a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň“. — Izaiáš 2:11.
7 Prichádza „deň, ktorý patrí Jehovovi vojsk“. Bude to čas, keď Boh prejaví svoj hnev „nad všetkými libanonskými cédrami, ktoré sú povýšené a povznesené, a nad všetkými mohutnými bázanskými stromami; a nad všetkými povýšenými vrchmi a nad všetkými pahorkami, ktoré sú povznesené; a nad každou vysokou vežou a nad každým opevneným múrom; a nad všetkými loďami z Taršíša a nad všetkými žiadúcimi člnmi“. (Izaiáš 2:12–16) Áno, v deň Jehovovho hnevu bude venovaná pozornosť každej organizácii, ktorú človek vytvoril ako symbol svojej pýchy, i každému bezbožnému jednotlivcovi. „Povýšenectvo pozemského človeka sa skloní a povýšenosť mužov sa poníži; a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň.“ — Izaiáš 2:17.
8. Ako prišiel v roku 607 pred n. l. na Jeruzalem predpovedaný deň súdu?
8 Pre Židov nastal predpovedaný deň súdu v roku 607 pred n. l., keď babylonský kráľ Nabuchodonozor zničil Jeruzalem. Obyvatelia Jeruzalema videli svoje milované mesto v plameňoch, impozantné budovy boli zničené a mohutný múr zborený. Z Jehovovho chrámu zostali len hromady trosiek. Ani poklady, ani vojenské vozy im neboli nanič v „deň, ktorý patrí Jehovovi vojsk“. A čo ich modly? Stalo sa presne to, čo predpovedal Izaiáš: „Bezcenní bohovia celkom pominú.“ (Izaiáš 2:18) Židia — vrátane kniežat a mocných mužov — boli odvedení do vyhnanstva v Babylone. Jeruzalem zostal 70 rokov spustošený.
9. Ako sa stav takzvaného kresťanstva podobá stavu Jeruzalema a Judska v Izaiášových dňoch?
9 Ako sa stav takzvaného kresťanstva podobá stavu Jeruzalema a Judska v Izaiášových dňoch! Takzvané kresťanstvo si očividne pestuje blízky vzťah k národom tohto sveta. Je nadšeným podporovateľom Organizácie Spojených národov a napĺňa svoj dom modlami a nebiblickými praktikami. Jeho prívrženci sú zameraní na hmotné veci a vkladajú dôveru vo vojenskú silu. A či nepovažujú svoje duchovenstvo za hodné veľkej pocty a neudeľujú mu tituly a hodnosti? Samoľúbosť takzvaného kresťanstva bude nepochybne zmarená. Ale kedy?
Približujúci sa „Jehovov deň“
10. Na aký „Jehovov deň“ poukazuje apoštol Pavol i apoštol Peter?
10 Písma poukazujú na „Jehovov deň“ omnoho väčšieho významu, než bol deň súdu nad starovekým Jeruzalemom a Judskom. Apoštol Pavol pod inšpiráciou spojil prichádzajúci „Jehovov deň“ s prítomnosťou Ježiša Krista ako Kráľa dosadeného na trón. (2. Tesaloničanom 2:1, 2) Peter hovoril o tomto dni v súvislosti s nastolením ‚nových nebies a novej zeme, v ktorých bude bývať spravodlivosť‘. (2. Petra 3:10–13) Je to deň, v ktorom Jehova vykoná súd nad celým skazeným systémom vecí vrátane takzvaného kresťanstva.
11. a) Kto ‚obstojí‘ v prichádzajúcom „Jehovovom dni“? b) Ako môžeme urobiť Jehovu svojím útočišťom?
11 „Beda tomu dňu,“ hovorí prorok Joel, „lebo Jehovov deň je blízko, a príde ako plienenie od Všemohúceho!“ Nemal by sa vzhľadom na bezprostrednú blízkosť tohto „dňa“ každý zaujímať o to, ako si v tomto dni vzbudzujúcom bázeň zaistiť bezpečie? Joel sa pýta: „Kto môže obstáť?“ A odpovedá: „Jehova bude útočišťom pre svoj ľud.“ (Joel 1:15; 2:11; 3:16) Bude Jehova Boh útočišťom aj pre tých, ktorí sú povýšeneckého ducha a ktorí vkladajú dôveru v bohatstvo, vo vojenskú moc či v bohov, ktorých vytvorili ľudia? To je nemožné! Veď Boh opustil dokonca aj svoj vyvolený ľud, keď konal takýmto spôsobom. Aké je preto nesmierne dôležité, aby všetci Boží služobníci ‚hľadali spravodlivosť, hľadali miernosť‘ a vážne preskúmali, na ktoré miesto vo svojom živote dávajú uctievanie Jehovu! — Sofoniáš 2:2, 3.
„Piskorom a netopierom“
12, 13. Prečo je vhodné, že ctitelia modiel hodia v Jehovovom dni svojich bohov „piskorom a netopierom“?
12 Ako sa budú ctitelia modiel pozerať na svoje modly v Jehovovom veľkom dni? Izaiáš odpovedá: „Ľudia vstúpia do skalných jaskýň a do prašných dier pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou, keď povstane, aby sa zdesila zem. Toho dňa pozemský človek hodí piskorom a netopierom svojich bezcenných strieborných bohov a svojich bezcenných zlatých bohov... aby vstúpil do dier v skalách a do skalných rozsadlín pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou, keď povstane, aby sa zdesila zem. Kvôli sebe samým odstúpte od pozemského človeka, ktorého dych je v jeho nozdrách, veď na akom základe sa má brať do úvahy?“ — Izaiáš 2:19–22.
13 Piskory žijú v dierach v zemi a netopiere odpočívajú v tmavých, neobývaných jaskyniach. Navyše tam, kde odpočíva veľké množstvo netopierov na jednom mieste, je odpudzujúci zápach a hrubá vrstva ich trusu. Je vhodné, že modly budú vyhodené na takéto miesta. Nezaslúžia si nič lepšie než temné a nečisté miesto. Pokiaľ ide o ľudí, v deň Jehovovho súdu budú hľadať útočište v jaskyniach a skalných rozsadlinách. Teda osud modiel a ich ctiteľov bude rovnaký. Presne ako hovorí Izaiášovo proroctvo, tieto neživé modly nezachránili v roku 607 pred n. l. z Nabuchodonozorových rúk ani svojich ctiteľov, ani Jeruzalem.
14. Čo urobia svetsky zmýšľajúci ľudia počas prichádzajúceho dňa Jehovovho súdu nad svetovou ríšou falošného náboženstva?
14 Čo urobia ľudia počas prichádzajúceho dňa Jehovovho súdu nad takzvaným kresťanstvom a inými zložkami svetovej ríše falošného náboženstva? Mnohí si vzhľadom na zhoršujúce sa podmienky na celej zemi pravdepodobne uvedomia, že ich modly sú bezcenné. Zrejme už nebudú hľadať útočište a ochranu v nich, ale skôr v neduchovných pozemských organizáciách, možno v Organizácii Spojených národov, „šarlátovom divom zvierati“ zo 17. kapitoly Zjavenia. „Desať rohov“ tohto symbolického divého zvieraťa zničí Veľký Babylon, svetovú ríšu falošného náboženstva, ktorej významnú časť tvorí takzvané kresťanstvo. — Zjavenie 17:3, 8–12, 16, 17.
15. Ako bude sám Jehova „vyvýšený“ v deň súdu?
15 Hoci Veľký Babylon bude zrejme zničený a spálený priamo týmito symbolickými desiatimi rohmi, v skutočnosti tým bude vykonaný Jehovov súd. Zjavenie 18:8 o Veľkom Babylone hovorí: „V jednom dni prídu jeho rany, smrť a smútok a hlad, a bude úplne spálený ohňom, lebo je silný Boh Jehova, ktorý ho odsúdil.“ Preto česť za oslobodenie ľudstva od nadvlády falošného náboženstva bude patriť Jehovovi Bohu, Všemohúcemu. Ako uvádza Izaiáš, „jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň. Veď je to deň, ktorý patrí Jehovovi vojsk.“ — Izaiáš 2:11b, 12a.
‚Vodcovia spôsobujú, že blúdiš‘
16. a) Čo tvorí „podporu a oporu“ ľudskej spoločnosti? b) Ako bude Izaiášov ľud trpieť, keď mu bude odňatá ‚podpora a opora‘?
16 Aby mohla byť ľudská spoločnosť stabilná, potrebuje „podporu a oporu“ — ľudia potrebujú také nevyhnutné veci, ako je jedlo a voda, a čo je ešte dôležitejšie, potrebujú dôveryhodných vodcov, ktorí ich dokážu viesť a udržiavať spoločenský poriadok. O starovekom Izraeli však Izaiáš predpovedá: „Hľa, pravý Pán, Jehova vojsk, odníma Jeruzalemu a Judsku podporu a oporu, celú podporu chleba a celú podporu vody, mocného muža a bojovníka, sudcu i proroka a toho, kto veští, a staršieho muža, náčelníka päťdesiatich a vysoko váženého človeka a radcu a znalca magických umení a zručného zaklínača.“ (Izaiáš 3:1–3) Tí, ktorí sú ešte len chlapcami, sa stanú kniežatami a budú vrtošivo vládnuť. Nielen vládcovia budú utláčať ľud, ale aj „ľudia budú tyranizovať jeden druhého... Priženú sa ako búrka, chlapec proti starcovi a nie príliš vážený proti tomu, ktorý má byť ctený.“ (Izaiáš 3:4, 5) Deti sa „priženú ako búrka“ proti starším, neprejavia im úctu. Podmienky pre život budú také zlé, že tomu, kto vôbec nie je spôsobilý vládnuť, budú ľudia hovoriť: „Máš plášť, mal by si sa nám stať diktátorom a táto rozvrátená hromada by mala byť pod tvojou rukou.“ (Izaiáš 3:6) No ten, komu to bude ponúknuté, to odmietne s tvrdením, že nie je schopný vyliečiť krajinu z jej rán a nemá ani bohatstvo na to, aby sa ujal takejto zodpovednosti. Povie: „Nestanem sa ošetrovateľom rán; a v mojom dome niet chleba ani plášťa. Nedosadíte ma ako diktátora nad ľudom.“ — Izaiáš 3:7.
17. a) V akom zmysle je hriech Jeruzalema a Judska „ako sodomský“? b) Komu pripisuje Izaiáš vinu za stav svojho ľudu?
17 Izaiáš pokračuje: „Jeruzalem sa potkol a Júda padol, lebo ich jazyk a ich počínanie sú proti Jehovovi v tom, že sa správajú spurne v očiach jeho slávy. Výraz ich tvárí, ten naozaj svedčí proti nim a oni rozprávajú o svojom hriechu, ktorý je ako sodomský. Neutajili ho. Beda ich duši! Lebo si sami spôsobili nešťastie.“ (Izaiáš 3:8, 9) Boží ľud sa búri proti pravému Bohu slovom i skutkom. Aj nehanebný a nekajúcny výraz ich tvárí svedčí o ich hriechoch, ktoré sú také odporné ako hriechy Sodomy. Sú v zmluvnom vzťahu s Jehovom Bohom, no on nezmení svoje normy, ktoré im stanovil. „Spravodlivému sa bude dariť dobre, veď oni budú jesť ovocie svojho počínania. Beda zlému! — Nešťastie; lebo ako zaobchádzal svojimi rukami, tak sa bude zaobchádzať s ním! A môj ľud, tí, ktorí mu prideľujú úlohy, si počínajú prísne a panujú nad ním obyčajné ženy. Ó, môj ľud, tí, ktorí ťa vedú, spôsobili, že blúdiš a zmiatli cestu tvojich chodníkov.“ — Izaiáš 3:10–12.
18. a) Čo vyhlasuje Jehova o starších a kniežatách v Izaiášových dňoch? b) Čo sa môžeme naučiť z Jehovovho rozsudku nad staršími a kniežatami?
18 Jehova ‚vynáša rozsudok‘ nad staršími a kniežatami Judska, ‚bude sa s nimi súdiť‘: „Vy ste spálili vinicu. Vo vašich domoch je to, čo bolo ulúpené utláčanému. Čo mienite tým, že drvíte môj ľud a mliaždite i tvár strápených?“ (Izaiáš 3:13–15) Namiesto toho, aby vodcovia pracovali pre blaho ľudu, zaplietajú sa do podvodného konania. Zneužívajú svoju autoritu a obohacujú sa na úkor chudobných a núdznych. No títo vodcovia sa budú musieť Jehovovi vojsk zodpovedať za to, že utláčajú strápených. Akým varovaním je to pre tých, ktorí majú zodpovedné postavenie dnes! Kiež si vždy dávajú pozor na to, aby nezneužívali svoju autoritu.
19. Z akého útlaku a prenasledovania je vinné takzvané kresťanstvo?
19 Takzvané kresťanstvo — zvlášť jeho duchovenstvo a jeho predstavitelia — podvodne získalo mnoho bohatstva, ktoré by malo patriť obyčajným ľuďom, ktorých utláčalo a naďalej utláča. Navyše bilo a prenasledovalo Boží ľud, zle s ním zaobchádzalo a prinieslo veľkú pohanu na Jehovovo meno. Jehova sa určite bude s ním vo svojom čase súdiť.
„Vypálené znamenie namiesto krásy“
20. Prečo Jehova odsudzuje „dcéry Siona“?
20 Po odsúdení skazenosti vodcov sa Jehova obracia na sionské, čiže jeruzalemské ženy. „Dcéry Siona“ nosia zjavne kvôli móde ‚retiazky na nohách‘ — retiazky zapnuté na členkoch —, ktoré vydávajú melodický štrngotavý zvuk. Ženy úmyselne robia len drobné kroky, kráčajú „cupotavými krôčikmi“, čím sa snažia o to, čo je zrejme považované za elegantnú ženskú chôdzu. Čo môže byť na tom zlé? Zlý je postoj týchto žien. Jehova hovorí: „Dcéry Siona sa stali povýšené a chodia s natiahnutým hrdlom a hádžu koketujúce pohľady.“ (Izaiáš 3:16) Takáto povýšenosť neunikne trestu.
21. Ako sa Jehovov súd nad Jeruzalemom dotkne židovských žien?
21 Preto keď príde na krajinu Jehovov súd, tieto povýšené „dcéry Siona“ všetko stratia — aj svoju krásu, na ktorú sú také pyšné. Izaiáš prorokuje: „Jehova ochrastaví temeno hlavy dcér Siona a sám Jehova im obnaží i čelo. Toho dňa odníme Jehova krásu náčlenkov a čelných obrúčok a ozdôb v tvare mesiaca, náušníc a náramkov a závojov, pokrývok hlavy a retiazok na nohách a stúh cez prsia a ‚domov duší‘ [pravdepodobne nádobiek na voňavku] a ozdobných šumiacich mušlí [čiže amuletov], obrúčok a nosných krúžkov, slávnostných rúch a vrchných tuník a plášťov a mešcov a ručných zrkadiel a spodných odevov a turbanov a veľkých závojov.“ (Izaiáš 3:17–23; pozri poznámky pod čiarou v „Reference Bible“.) Aký tragický zvrat!
22. Čo jeruzalemské ženy ešte stratia okrem svojich ozdôb?
22 Prorocké posolstvo ďalej hovorí: „Namiesto balzamového oleja bude iba stuchnutý pach; a namiesto opasku povraz; a namiesto umeleckého účesu lysina; a namiesto bohatého odevu opásanie vrecovinou; vypálené znamenie namiesto krásy.“ (Izaiáš 3:24) V roku 607 pred n. l. prídu pyšné jeruzalemské ženy o svoje bohatstvo a zostanú chudobné. Stratia slobodu a dostanú „vypálené znamenie“ otroctva.
„Istotne bude vyprázdnená“
23. Čo Jehova vyhlasuje o Jeruzaleme?
23 Jehova teraz hovorí o meste Jeruzalem, keď vyhlasuje: „Tvoji muži padnú mečom a tvoja moc vojnou. A jej vchody budú musieť smútiť a vyjadrovať žiaľ a istotne bude vyprázdnená. Usadne priamo na zem.“ (Izaiáš 3:25, 26) Muži Jeruzalema, dokonca aj jeho mocní, budú zabití vo vojne. Mesto bude zrovnané so zemou. Pokiaľ ide o jeho „vchody“, bude to čas na ‚smútenie a vyjadrovanie žiaľu‘. Jeruzalem bude ‚vyprázdnený‘ a zostane spustošený.
24. Aké vážne následky bude mať strata mužov, ktorí budú zabití mečom, pre ženy Jeruzalema?
24 Strata mužov, ktorí budú zabití mečom, bude mať pre ženy Jeruzalema vážne následky. V závere tejto časti prorockej knihy Izaiáš predpovedá: „V ten deň skutočne uchopí sedem žien jedného muža a povedia: ‚Budeme jesť svoj vlastný chlieb a nosiť vlastné plášte, len nech sa nazývame tvojím menom, aby bola odňatá naša pohana.‘“ (Izaiáš 4:1) Nedostatok mužov, za ktorých by sa mohli ženy vydať, bude taký vážny, že niekoľko žien sa pripojí k jednému mužovi, aby sa mohli nazývať jeho menom — teda aby boli verejne známe ako jeho manželky —, a tak aby boli zbavené pohany vyplývajúcej z toho, že nemajú manžela. Mojžišovský Zákon vyžadoval, aby manžel poskytoval svojej manželke obživu a oblečenie. (2. Mojžišova 21:10) Keď tieto ženy súhlasia s tým, že budú „jesť svoj vlastný chlieb a nosiť vlastné plášte“, vyjadrujú ochotu oslobodiť muža od jeho zákonných povinností. Do akej zúfalej situácie sa dostanú tieto kedysi pyšné „dcéry Siona“!
25. Čo čaká samoľúbych?
25 Jehova pokoruje samoľúbych. V roku 607 pred n. l. naozaj spôsobil, že povýšenectvo jeho ľudu sa ‚sklonilo‘ a povýšenosť bola ‚ponížená‘. Kiež praví kresťania nikdy nezabudnú, že „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavosť“. — Jakub 4:6.
[Obrázok na strane 50]
Modly, bohatstvo ani obratnosť v boji nezachránili Jeruzalem v deň Jehovovho súdu
[Obrázok na strane 55]
Svetová ríša falošného náboženstva bude v „Jehovovom dni“ zničená