Usiluj sa o „svätosť v Božej bázni“

BIBLIA pripisuje Jehovovi Bohu najvyššiu mieru svätosti slovami: „Svätý, svätý, svätý je Jehova.“ ​(Iz. 6:3; Zj. 4:8) Hebrejské i grécke slovo prekladané slovom „svätosť“ vyjadruje myšlienku náboženskej čistoty, nepoškvrnenosti. To, že je Boh svätý, znamená, že je z morálnej stránky absolútne dokonalý.

Nebude svätý Boh, Jehova, očakávať svätosť, čiže telesnú, morálnu a duchovnú čistotu aj od ľudí, ktorí ho uctievajú? Biblia nás nenecháva na pochybách: Jehova chce, aby jeho ľud bol svätý. V 1. Petra 1:16 čítame: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ Naozaj môžu nedokonalí ľudia napodobňovať Jehovu v svätosti? Môžu, i keď nie dokonale. Boh nás môže považovať za svätých, ak ho uctievame duchovne čistým spôsobom a máme k nemu blízky vzťah.

Teda ako môžeme v morálne nečistom svete zostať čistí? Akému konaniu by sme sa mali vyhýbať? Aké zmeny v reči a správaní by sme mali urobiť? Pozrime sa, čo sa o tom môžeme naučiť z Božích požiadaviek určených Židom, ktorí sa v roku 537 pred n. l. vracali z Babylona do domovskej krajiny.

‚Vznikne tam cesta svätosti‘

Jehova predpovedal, že jeho ľud sa z vyhnanstva v Babylone vráti domov. Proroctvo o návrate obsahovalo takúto záruku: „Istotne tam vznikne cesta, áno cesta; a nazvú ju ‚Cestou svätosti‘.“ ​(Iz. 35:8a) Z týchto slov vidieť, že Jehova nielenže otvoril Židom cestu domov, ale ich aj uistil o tom, že im cestou poskytne ochranu.

Jehova otvoril ‚cestu svätosti‘ aj novodobým služobníkom na zemi. Bola to cesta z Veľkého Babylona, celosvetovej ríše falošného náboženstva. V roku 1919 oslobodil pomazaných kresťanov z duchovného zajatia vo falošnom náboženstve a oni potom postupne očistili svoj spôsob uctievania od všetkých falošných náuk. Jehovovi ctitelia dnes žijú v čistom, pokojnom duchovnom prostredí, v ktorom môžu uctievať Jehovu a mať pokojný vzťah s ním i so svojimi blížnymi.

Členovia „malého stáda“ pomazaných kresťanov, ako aj rastúceho „veľkého zástupu“ „iných oviec“ sa rozhodli ísť po svätej ceste a aj ďalších ľudí pozývajú, aby sa k nim pripojili. (Luk. 12:32; Zjav. 7:9; Ján 10:16) ‚Cesta svätosti‘ je prístupná všetkým, ktorí sú ochotní ‚predkladať svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu‘. — Rim. 12:1.

„Nečistý neprejde po nej“

V roku 537 pred n. l. museli vracajúci sa Židia splniť jednu dôležitú požiadavku. O ľuďoch, ktorým bolo dovolené ísť po ‚ceste svätosti‘, sa v Izaiášovi 35:8b píše: „Nečistý neprejde po nej. A bude pre toho, kto kráča po ceste, a nebudú sa po nej túlať nijakí pochabí.“ Keďže hlavným dôvodom na návrat Židov do Jeruzalema bola obnova čistého uctievania, nebolo tam miesta pre ľudí so sebeckými pohnútkami, ľudí, ktorí nemajú úctu k svätým veciam, ani pre duchovne nečistých ľudí. Navrátilci sa museli držať Jehovových vysokých morálnych noriem. A tú istú požiadavku musia aj dnes spĺňať všetci ľudia, ktorí chcú mať Božiu priazeň. Musia sa usilovať o „svätosť v Božej bázni“. (2. Kor. 7:1) Teda akému nečistému konaniu sa musíme vyhýbať?

„Zjavné sú skutky tela,“ napísal apoštol Pavol, „smilstvo, nečistota, voľné správanie.“ ​(Gal. 5:19) Smilstvo je akákoľvek sexuálna aktivita medzi nezosobášenými ľuďmi, ktorá zahŕňa používanie pohlavných orgánov. Voľné správanie je „neviazanosť; bezuzdnosť; nehanebné a oplzlé správanie“. Tak smilstvo, ako aj voľné správanie je jednoznačne v rozpore s Jehovovou svätosťou. Preto sa ľudia, ktorí sa dopúšťajú takého konania, nemôžu stať členmi kresťanského zboru, alebo ak nimi sú, sú z neho vylúčení. To isté platí aj o ľuďoch, ktorí sa dopúšťajú hrubej nečistoty, čiže ‚chamtivo páchajú nečistotu každého druhu‘. — Ef. 4:19.

„Nečistota“ je pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu hriechov. V gréčtine toto slovo označuje rôznu nečistotu — v správaní, v reči i v duchovných otázkach. Zahŕňa aj praktiky, ktoré sú do istej miery nečisté, ale ešte nie sú podkladom na začatie právneho konania.a Dá sa však o ľuďoch, ktorí sa dopúšťajú takej nečistoty, povedať, že sa usilujú o svätosť?

Predstavme si, že niektorý kresťan začne tajne pozerať pornografiu. Postupne v ňom vznikajú nečisté túžby a jeho odhodlanie zostať z Jehovovho hľadiska čistý slabne. Jeho konanie ešte nenadobudlo charakter hrubej nečistoty, ale aj tak už neuvažuje len o tom, ‚čo je cudné, o čom sa dobre hovorí, čo je cnostné a hodné chvály‘. (Fil. 4:8) Pornografia je nečistá a jednoznačne narúša vzťah človeka k Bohu. O žiadnej nečistote by medzi nami nemalo byť ani len zmienky. — Ef. 5:3.

Zamyslime sa nad iným príkladom. Povedzme, že niektorý kresťan masturbuje, čiže úmyselne dráždi svoje pohlavné orgány, aby dosiahol sexuálne vzrušenie, či už je to spojené s pozeraním pornografie, alebo nie. Pojem „masturbácia“ síce v Biblii nie je, ale niet pochýb o tom, že človeka duševne a citovo znečisťuje. Nepoškodilo by vážne takéto opakované znečisťovanie sa vzťah človeka k Jehovovi a nespôsobilo by, že by Jehova začal takého človeka považovať za nečistého? Zoberme si k srdcu nabádanie apoštola Pavla ‚očistiť sa od každej poškvrny tela a ducha‘ a ‚umŕtvovať svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti‘. — 2. Kor. 7:1; Kol. 3:5.

Tento svet, ktorý je v Satanovej moci, nečisté konanie nielenže toleruje, ale dokonca ho propaguje. Odolávať pokušeniu dopustiť sa takého konania môže byť veľmi ťažké. Ale praví kresťania nesmú ‚chodiť tak, ako chodia národy v neužitočnosti svojej mysle‘. (Ef. 4:17) Jehova nám dovolí ďalej kráčať po ‚ceste svätosti‘, iba keď sa budeme vyhýbať nečistému konaniu, či už je to v súkromí, alebo nie.

„Nevyskytne sa tam nijaký lev“

Niektorí budú možno musieť urobiť zásadné zmeny vo svojom správaní a v reči, aby si udržali priazeň svätého Boha, Jehovu. V Izaiášovi 35:9 sa píše: „Nevyskytne sa tam nijaký lev a neprídu na ňu [na ‚cestu svätosti‘] nijaké dravé zvieratá.“ Ľudia, ktorí sú v konaní a reči násilní a agresívni, sú prirovnaní k divým zvieratám. Rozhodne nemajú miesto v Božom spravodlivom svete. (Iz. 11:6; 65:25) Preto je nevyhnutné, aby sa ľudia, ktorí chcú mať Božie schválenie, zbavili „zvieracích“ čŕt a išli po ceste svätosti.

Písmo nás nabáda: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ ​(Ef. 4:31) A v Kolosanom 3:8 čítame: „Všetky [ich] odložte od seba: zlosť, hnev, zlo, utŕhačnú reč a oplzlé reči zo svojich úst.“ Spojenie „utŕhačná reč“ použité v týchto dvoch veršoch v podstate označuje urážlivú a ponižujúcu reč alebo rúhanie.

Dnes už je urážlivá, vulgárna reč úplne bežná, dokonca aj v rodine. Manželia častujú jeden druhého a deti uštipačnými, tvrdými alebo ponižujúcimi slovami. Také slovné útoky sa v kresťanskej rodine nesmú vyskytovať. — 1. Kor. 5:11.

Úsilie o „svätosť v Božej bázni“ vedie k požehnaniam

Akou cťou je slúžiť svätému Bohu, Jehovovi! (Joz. 24:19) Duchovný raj, do ktorého nás Jehova priviedol, je nesmierne cenný. Správať sa spôsobom, ktorý je v Jehovových očiach svätý, je rozhodne ten najlepší spôsob života.

Už veľmi skoro príde sľúbený pozemský raj. (Iz. 35:1, 2, 5–7) Ľudia, ktorí po ňom túžia a ktorí sa usilujú žiť v súlade s Božou vôľou, budú požehnaní životom v ňom. (Iz. 65:17, 21) Preto ďalej uctievajme Boha duchovne čistým spôsobom a udržujme si k nemu blízky vzťah!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Čo sa očakávalo od Židov, aby mohli ísť po ‚ceste svätosti‘?

[Obrázok na strane 27]

Pornografia narúša vzťah k Jehovovi

[Obrázok na strane 28]

‚Nech je od vás vzdialený krik a utŕhačná reč‘