Meroe — Svedectvo o zabudnutej nádhere

Od keňského dopisovateľa Prebuďte sa!

SVET už takmer zabudol na staroveké mesto Meroe. Ležalo na východnom brehu rieky Níl asi 210 kilometrov na juhovýchod od Chartúmu v Sudane a bolo jedným z pyšných hlavných miest etiópskej ríše. Teraz však je Meroe iba zaujímavou ukážkou úpadku. So svojimi rozpadávajúcimi sa chrámami, opustenými palácmi a rozlámanými umeleckými dielami je iba nepatrnou ozvenou slávnej minulosti. Pozrime si niektoré staroveké trosky.

Tu je miesto Amonovho chrámu. Kedysi bol dlhý asi 140 metrov. Jeho zvyšky dodnes vyčnievajú z púšťového piesku. Žulové sochy baranov, z ktorých niektoré môžeme doteraz vidieť, kedysi lemovali širokú cestu pre procesiu, ktorá viedla ku vchodu do chrámu.

Priamo na území chrámu môžete stále vidieť niektoré sochy, rytiny a maľby, ktoré bohato zdobili kráľovské paláce. Alebo azda obdivovať krásne vyryté stĺpy obklopujúce blízky bazén. Kanalizačný systém, ktorý kedysi privádzal vodu do bazéna otvorenými tlamami sôch levích hláv, je dômyselný i podľa meradiel 20. storočia. Zub času, slnko a piesok púšte ešte celkom neodstránili okúzlujúce farby, ktoré zdobia stĺpy stojace okolo bazénu.

Na východnom okraji Meroe stojí slnečný chrám, kedysi veľmi významný v uctievaní obyvateľov tohto mesta. I keď nemá tú impozantnú veľkosť Amonovho chrámu, je bohato zdobený modrými a žltými dlaždicami na podlahe a na stenách a tiež vytesanými výjavmi vojenských víťazstiev.

Hlavným svedkom nádhery Meroe je pohrebisko. Na ohromnej púšťovej pláni, pomerne blízko mesta, je rad rôznych pyramíd. Nedosahujú síce veľkosť a vznešenosť veľkých egyptských pyramíd, no i napriek tomu sú tieto hrobky impozantné. Poskytujú dostačujúce dôkazy o zabudnutom spôsobe života kráľov. Meroe bolo vo svojom rozkvete presláveným mestom. Bol to staroveký Paríž, Washington alebo Moskva.

Ale kto tam žil a pracoval? A čo viedlo k zániku tohto mesta?

Ľudia a ich dejiny

Zakladateľmi Meroa boli Kušiti alebo Etiópčania. Nástenné maľby a reliéfy jasne ukazujú ich africké znaky. Egyptská kultúra zanechala na Meroe svoje stopy, ale koncom druhého tisícročia pred naším letopočtom sa Etiópčania oslobodili od vplyvu Egypta.

V poslednej časti ôsmeho storočia pred naším letopočtom Etiópia skutočne dobyla Egypt a panovala nad ním asi 60 rokov. Mnohí ľudia si síce myslia, že Egypt bol jedinou ríšou, ktorá sa vytvorila v Afrike, ale nie je to pravda. O jednom z etiópskych vládcov v ôsmom storočí pred naším letopočtom, o kráľovi Tirhakovi, je dokonca zmienka v Biblii.

Podľa biblickej správy asýrsky kráľ Senacherib bojoval proti Libne a súčasne sa pripravoval zaútočiť na Jeruzalem. Náhle došla správa, že kráľ Tirhak vytiahol do boja proti Asýrčanom. (2. Kráľov 19:8, 9; Izaiáš 37:8, 9) Asýrske nápisy však hovoria, že Tirhak bol porazený pri Elteke. O pol storočia neskôr sa nadvláda Etiópčanov nad údolím Nílu skončila, keď si Asýria celkom podmanila Egypt. — Náhum 3:8–10; Izaiáš 20:3–6.

V tomto období slúžilo mesto Napata ako hlavné mesto Etiópie. Ale v roku 540 pred n. l. začalo Meroe obdobie 800 rokov svojej vlády ako hlavné mesto ríše. I keď táto ríša upadala vo svojej moci a vplyve, Meroe bolo stále schopné uplatňovať určitú moc.

V období rímskej nadvlády pomohol evanjelista Filip etiópskemu eunuchovi, aby sa stal kresťanom. (Skutky 8:26–29, 38) Biblia hovorí, že tento muž bol strážcom pokladu pod Kandáces, kráľovnou Etiópčanov. Meno Kandáces bol zrejme titul, ktorý sa vzťahoval na kráľovné, ktoré vládli v Meroe. Meroe azda vtedy malo i určitý vplyv na kresťanský zbor.

Súmrak ríše

Prečo teda Meroe upadlo do zabudnutia? Naše vedomosti sú veľmi neúplné. Ďalšiu komplikáciu spôsobuje skutočnosť, že jazyk starovekých Kušitov ešte nebol rozlúštený. Spojované písmo Meroanov vidieť na vchodoch do chrámov, palácov a ďalších kamenných stavieb roztrúsených po celom priestore zrúcanín a je unikátne, i keď sa v predchádzajúcom období používala upravená podoba egyptských hieroglyfov. Merojské slová možno prečítať a vysloviť, ale žiaľ, nemožno im rozumieť. Do určitej miery sa musíme teda spoliehať na dohady, aby sme určili, čo sa asi stalo.

Možno nastupujúce kráľovstvo Axumu obralo Meroe o jeho obchodnú moc, čo opäť viedlo k úpadku ríše. Nech to už bolo akokoľvek, Axum nakoniec napadlo a zničilo Meroe asi v roku 350 n. l. Meroe, jeho sesterské mestá, jeho civilizácia a jeho kultúra teda vymizli z dejín do nedávnej doby, keď archeologické vykopávky vyniesli zašlú slávu na svetlo.

Obrovské hromady trosiek roztrúsených po krajine neďaleko starovekého Meroe ukazujú, že tamojší ľudia poznali tajomstvo tavby železnej rudy a že to robili vo veľkom. V troskách Meroe sa nachádzajú poľnohospodárske a vojenské nástroje vyrobené zo železa. Meroe leží na hlavnej obchodnej ceste medzi Východom a Západom, a tá privádzala do jeho oblastí mnoho obchodníkov a karaván. Meroe malo prístup k Indickému oceánu cez etiópske výšiny a do západnej Afriky na juh Sahary. Mohlo teda šíriť svoje poznanie a vplyv do iných častí Afriky.

Napriek tomu sa však Meroe teraz pripája k zoznamu ďalších nespočítateľných kráľovstiev, ktoré krátko zakúsili popredné postavenie a moc, a potom zmizli. I napriek celému svojmu predchádzajúcemu umeleckému a hmotnému bohatstvu je dnešné mesto len hromadou trosiek. A predsa sa toto etiópske mesto zabudnutej nádhery nezmazateľne zapísalo svojím nepochybným vplyvom na vzrast a rozšírenie civilizácie v celej Afrike.

[Obrázok na strane 24]

Reliéf na hrobke v pyramíde

[Mapa/obrázky na strane 25]

Hore: Trosky chrámu v Meroe

Uprostred: Hrobky, pyramídy pri Meroe

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SUDÁN

Meroe

Červené more

EGYPT

SAUDSKÁ ARÁBIA