Nakoniec bude zabezpečené právo pre všetkých

„Budeme sa snažiť načúvať novým spôsobom... načúvať hlasom, ktoré sú zranené, hlasom, ktoré sú v úzkosti, hlasom, ktoré stratili nádej, že budú vypočuté... Zostáva nám uviesť do života to, čo je v zákone: konečne zaistiť, aby tak ako sú si pri narodení všetci rovní v dôstojnosti pred Bohom, sa všetci rodili ako navzájom si rovní v dôstojnosti pred človekom.“ — Prezident USA Richard Milhous Nixon, inauguračný prejav 20. januára 1969.

KEĎ králi, prezidenti a predsedovia vlád nastupujú do úradu, zvyčajne hovoria o práve. Richard Nixon, niekdajší prezident Spojených štátov, nebol výnimkou. Ale jeho výrečné slová strácajú na lesku v triezvom svetle dejín. Hoci Nixon sa zaviazal ‚uviesť zákon do života‘, neskôr bol uznaný za vinného z porušenia zákona a musel sa vzdať svojho úradu. Po troch desaťročiach sa ‚hlasy, ktoré sú zranené, ktoré sú v úzkosti a ktoré stratili nádej‘, ešte stále dožadujú, aby boli vypočuté.

Počúvať takéto hlasy a zaoberať sa ich sťažnosťami nie je ľahkou úlohou, čo zistilo už nespočetne veľa vodcov, ktorí mali dobré úmysly. Ukázalo sa, že zabezpečiť ‚právo pre všetkých‘ je unikajúci cieľ. Napriek tomu pred mnohými storočiami bol daný sľub, ktorý si zaslúži našu pozornosť — jedinečný sľub týkajúci sa práva.

Boh prostredníctvom svojho proroka Izaiáša uistil svoj ľud, že mu pošle „sluhu“, ktorého sám vyberie. „Vložil som doňho svojho ducha,“ povedal Jehova. „Vynesie právo národom.“ (Izaiáš 42:1–3) Žiaden ľudský vládca by sa neodvážil urobiť také ďalekosiahle vyhlásenie, ktoré by znamenalo trvalé právo pre každý národ. Možno tomuto sľubu dôverovať? Mohlo by sa niečo také výnimočné vôbec uskutočniť?

Sľub, ktorému môžeme dôverovať

Sľub je len natoľko spoľahlivý, ako je spoľahlivý ten, kto ho dáva. V tomto prípade je to sám Všemohúci Boh, kto vyhlasuje, že jeho „sluha“ ustanoví právo na celom svete. Na rozdiel od politikov Jehova nedáva sľuby ľahkovážne. „Je nemožné, aby Boh luhal,“ uisťuje nás Biblia. (Hebrejom 6:18) „Ako som si predsavzal, tak sa stane,“ dôrazne hovorí Boh. — Izaiáš 14:24, Evanjelický preklad.

Našu dôveru v tento sľub posilňuje aj počínanie Božieho vyvoleného „sluhu“, Ježiša Krista. Ten, kto by chcel ustanoviť právo, musí milovať právo a žiť v súlade s právom. Ježiš si svojím konaním vytvoril nepoškvrnenú povesť človeka, ktorý ‚miluje spravodlivosť a nenávidí nezákonnosť‘. (Hebrejom 1:9) To, čo hovoril, to, ako žil, ba aj to, ako zomrel, dokazovalo, že je skutočne spravodlivým človekom. Rímsky dôstojník, ktorý bol zrejme aj pri procese s Ježišom, aj pri jeho poprave, bol pri Ježišovej smrti podnietený povedať: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ — Lukáš 23:47.

Ježiš nielenže sám žil spravodlivo, ale aj odporoval neprávosti, ktorá bola za jeho dní veľmi rozšírená. Nerobil to tak, že by uskutočnil nejaký prevrat alebo revolúciu, ale tak, že vyučoval skutočné právo každého, kto chcel počúvať. Jeho Kázeň na vrchu je majstrovským vysvetlením toho, ako sa má vykonávať skutočné právo a spravodlivosť. — Matúš, kapitoly 5–7.

Ježiš konal podľa toho, čo kázal. Neopovrhoval nešťastnými malomocnými, „nedotknuteľnými“ v židovskom spoločenstve. Rozprával sa s nimi, dotýkal sa ich, ba ich aj uzdravoval. (Marek 1:40–42) Všetci ľudia, s ktorými sa stretol, vrátane chudobných a utláčaných, boli preňho dôležití. (Matúš 9:36) Hovoril im: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ — Matúš 11:28.

A predovšetkým, Ježiš nedovolil, aby ho neprávosť, ktorá bola okolo neho, skazila alebo roztrpčila. Nikdy neodplácal zlé zlým. (1. Petra 2:22, 23) Dokonca keď znášal mučivé bolesti, modlil sa k svojmu nebeskému Otcovi práve za tých vojakov, ktorí ho pribili na kôl. „Otče, odpusť im,“ prosil, „lebo nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23:34) Je isté, že Ježiš ‚objasnil národom, čo je právo‘. (Matúš 12:18) Aký väčší dôkaz toho, že Boh túži zriadiť spravodlivý svet, by sme mohli mať, než je živý príklad jeho vlastného Syna?

Neprávosť možno premôcť

Živý dôkaz, že neprávosť možno premôcť, je dostupný aj v dnešnom svete. Jehovovi svedkovia ako jednotlivci i ako organizácia sa usilujú prekonať predsudky, predpojatosť, rasizmus a násilie. Pouvažujme o nasledujúcom príklade.

Pedroa bol presvedčený, že podvratná činnosť je jediný spôsob, ako možno zaviesť právo v Baskicku, regióne Španielska, kde žil. Preto sa stal členom teroristickej organizácie, ktorá mu poskytla polovojenský výcvik vo Francúzsku. Po skončení výcviku dostal príkaz vytvoriť teroristickú jednotku a vyhodiť do vzduchu policajnú ubytovňu. Jeho skupina si už na to pripravovala výbušniny, keď ho polícia zatkla. Strávil vo väzení 18 mesiacov, ale aj za mrežami pokračoval vo svojej politickej činnosti; zúčastnil sa hladoviek a raz si podrezal žily na zápästiach.

Pedro si myslel, že bojuje za právo. Potom spoznal Jehovu a jeho predsavzatia. Keď bol Pedro vo väzení, jeho manželka začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, a keď bol prepustený, pozvala ho na jedno z ich zhromaždení. Mal z neho takú radosť, že požiadal o biblické štúdium, ktoré ho priviedlo k tomu, že urobil vo svojich názoroch a vo svojom spôsobe života veľké zmeny. Nakoniec v roku 1989 Pedro a jeho manželka boli pokrstení.

„Ďakujem Jehovovi za to, že som počas rokov, keď som bol teroristom, nikoho nezabil,“ hovorí Pedro. „Teraz používam meč Božieho ducha, Bibliu, aby som ľuďom prinášal posolstvo o pravom mieri a práve — dobré posolstvo o Božom Kráľovstve.“ Pedro, ktorý teraz slúži ako starší zboru Jehovových svedkov, nedávno navštívil práve tú ubytovňu, ktorú kedysi chcel zničiť. Tentoraz tam prišiel s cieľom kázať posolstvo pokoja rodinám, ktoré tam bývajú.

Jehovovi svedkovia robia takéto zmeny preto, že túžia po spravodlivom svete. (2. Petra 3:13) Bezvýhradne dôverujú Božiemu sľubu, že sa to uskutoční, ale zároveň si uvedomujú, že aj oni sú povinní žiť v súlade s právom. Biblia nás nenecháva na pochybách o tom, že Boh od nás očakáva, aby sme vykonali svoj diel.

Zasievanie semien spravodlivosti

Pravda, keď sa stretávame s neprávosťou, môžeme pociťovať sklon zvolať: „Kde je Boh práva?“ Tak volali Židia za dní Malachiáša. (Malachiáš 2:17) Bral Boh ich sťažnosť vážne? Naopak, ‚unavila‘ ho, lebo okrem iného oni sami zaobchádzali zradne so svojimi manželkami, ktoré zostarli; rozvádzali sa s nimi pod malichernými zámienkami. Jehova vyjadril starosť o ‚manželky ich mladosti, s ktorými zaobchádzali zradne, hoci boli ich partnerkami a manželkami ich zmluvy‘. — Malachiáš 2:14.

Môžeme sa oprávnene sťažovať na neprávosť, ak sami konáme nespravodlivo? Naproti tomu, ak sa snažíme napodobňovať Ježiša tak, že zo svojho srdca vykoreníme predsudky a rasizmus, sme nepredpojatí a láskyplní ku všetkým a neodplácame zlé zlým, dávame najavo, že naozaj milujeme právo.

Biblia nás nabáda, aby sme ‚zasievali semeno v spravodlivosti‘, ak chceme žať právo. (Hozeáš 10:12) Každé osobné víťazstvo nad neprávosťou je dôležité, bez ohľadu na to, aké malé sa azda javí. Ako napísal Martin Luther King ml. vo svojom Liste z birminghamského väzenia, „neprávosť na jednom mieste je ohrozením práva všade“. Tí, čo ‚hľadajú spravodlivosť‘, sú ľudom, ktorý si Boh vyberá, aby zdedil jeho spravodlivý nový svet, ktorý čoskoro príde. — Sofoniáš 2:3.

Našu nádej, pokiaľ ide o právo, nemôžeme stavať na nepevnom základe ľudských sľubov; môžeme však dôverovať slovu nášho milujúceho Stvoriteľa. Práve preto Ježiš svojim nasledovníkom povedal, aby sa stále modlili o príchod Božieho Kráľovstva. (Matúš 6:9, 10) Ježiš, ustanovený Kráľ tohto Kráľovstva, „oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ — Žalm 72:12, 13.

Je jasné, že neprávosť nebude trvať donekonečna. Kristova vláda nad celou zemou navždy premôže neprávosť, o čom nás Boh uisťuje prostredníctvom svojho proroka Jeremiáša: „Prichádzajú dni... keď splním dobré zasľúbenie, ktoré som dal... V tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol spravodlivý Výhonok, ktorý uskutoční právo a spravodlivosť v krajine.“ — Jeremiáš 33:14, 15, EP.

[Poznámka pod čiarou]