Zhasil by si tlejúci knôt?
JEŽIŠ KRISTUS hlásal dobré posolstvo o Božom Kráľovstve ľuďom každého druhu. Mnohí z nich boli utrápení a skľúčení. Ale Ježiš im odovzdal povzbudzujúce posolstvo. Mal súcit s trpiacimi ľuďmi.
Pisateľ evanjelia Matúš vyzdvihol Ježišov súcit, keď upriamil pozornosť na proroctvo zaznamenané Izaiášom. Citujúc slová, ktoré Kristus naplnil, Matúš napísal: „Ani jedinú nalomenú trstinu nezlomí, jediný tlejúci ľanový knôt nezhasí, kým s úspechom nevyšle právo.“ (Matúš 12:20; Izaiáš 42:3) Čo sa myslí týmito slovami a ako Ježiš naplnil toto proroctvo?
Pohľad na proroctvo
Trstina obyčajne rastie v močiari a nie je to silná alebo pevná rastlina. „Nalomená trstina“ by bola naozaj slabá. Preto je pravdepodobné, že predstavuje strápených alebo sužovaných ľudí, ako bol napríklad muž s uschnutou rukou, ktorého Ježiš uzdravil v sabat. (Matúš 12:10–14) Ale čo znamená prorocká zmienka o knôte lampy?
V prvom storočí n. l. bola bežnou lampou v domácnosti malá hlinená nádoba podobná džbánu, ktorá mala držadlo v tvare slučky. Do lampy sa obyčajne dával olivový olej. Pomocou vzlínavosti knôt vyrobený z ľanu ťahal olej nahor, a tak sa udržiaval plameň. Prirodzene, ‚tlejúci knôt‘ by čoskoro zhasol.
Ježiš hlásal utešujúce posolstvo mnohým ľudom, ktorí boli obrazne ako nalomená trstina, sklesnutí a ubití. Títo ľudia boli tiež ako tlejúci ľanový knôt, pretože ich posledná iskra života už takmer zhasla. Naozaj boli strápení a skľúčení. Ježiš však nezlomil obraznú nalomenú trstinu, ani nezhasil symbolický tlejúci knôt. Jeho láskavé, nežné a súcitné slová nespôsobili trpiacim ľuďom ešte väčšiu skľúčenosť a depresiu. Naopak, jeho slová a jeho spôsob zaobchádzania s ľuďmi mali povznášajúci účinok. — Matúš 11:28–30.
Aj dnes mnohí potrebujú súcit a povzbudenie, pretože sa stretávajú so skľučujúcimi problémami. Ani Jehovovi služobníci nie sú vždy pevnými vežami. Občas niektorí pripomínajú tlejúce knôty. Kresťania by preto mali pôsobiť povzbudzujúco — akoby roznecovať plameň — a tak sa navzájom posilňovať. — Lukáš 22:32; Skutky 11:23.
Ako kresťania chceme pôsobiť budujúco. Nechceli by sme úmyselne zoslabiť niekoho, kto hľadá duchovnú pomoc. Naozaj si prajeme napodobňovať Ježišov príklad v posilňovaní druhých. (Hebrejom 12:1–3; 1. Petra 2:21) Skutočnosť, že by sme mohli nevedomky zlomiť niekoho, kto u nás hľadá povzbudenie, je dostatočným dôvodom na vážne uvažovanie o spôsobe, akým zaobchádzame s druhými. Určite nechceme ‚zhasiť tlejúci knôt‘. Aké biblické smernice nám v tom môžu pomôcť?
Účinky kritiky
Ak nejaký kresťan ‚urobí dajaký chybný krok, tí, čo sú duchovne spôsobilí, by sa mali snažiť obnoviť takého človeka v duchu miernosti‘. (Galaťanom 6:1) Ale bolo by správne vyhľadávať na iných chyby a využiť každú príležitosť na ich naprávanie? Alebo, bolo by správne naliehať na nich, aby sa zlepšili, naznačujúc, že ich súčasné snahy sú nedostatočné, a tým azda v nich vyvolávať pocity viny? Neexistuje žiadne svedectvo o tom, že by Ježiš niečo také robil. Hoci je naším úmyslom pomôcť iným, aby sa zlepšili, tí, ktorí sú terčom neláskavej kritiky, sa môžu cítiť oslabení, a nie posilnení. Dokonca aj konštruktívna kritika môže byť pomerne skľučujúca, ak je prehnaná. Ak by sa aj tie najlepšie snahy svedomitého kresťana mali stretnúť len s nesúhlasom, mohol by sa napokon vzdať a povedať si: ‚Načo sa vôbec snažiť?‘ Naozaj, mohol by úplne kapitulovať.
Hoci je dávanie biblických rád dôležité, nemalo by to charakterizovať ducha vymenovaných starších ani ostatných v zbore. Kresťanské zhromaždenia sa nekonajú v prvom rade preto, aby sa tam dávali alebo prijímali rady. Skôr sa stretávame preto, aby sme sa navzájom budovali a povzbudzovali, aby všetci mohli mať radosť zo spoločenstva a zo svojej svätej služby Bohu. (Rimanom 1:11, 12; Hebrejom 10:24, 25) Aké dobré to je, keď vieme rozlíšiť medzi vážnou chybou a nedokonalosťou, ktorú je múdre a láskavé prehliadnuť! — Kazateľ 3:1, 7; Kolosanom 3:13.
Ľudia reagujú skôr na povzbudenie, než na kritiku. Keď sa jednotlivci cítia nespravodlivo kritizovaní, môžu sa ešte viac zatvrdiť v správaní, za ktoré sú kritizovaní! Ale keď sú oprávnene pochválení, povznáša to ich ducha a motivuje ich to, aby sa zlepšili. (Príslovia 12:18) Preto povzbudzujme iných, tak ako Ježiš, a nikdy ‚nezhasínajme tlejúci knôt‘.
Je porovnávanie vhodné?
Môže byť veľmi podnetné počúvať pekné skúsenosti druhých kresťanov. Ježiš sám mal radosť, keď počul o úspechu svojich učeníkov v kázaní posolstva o Kráľovstve. (Lukáš 10:17–21) Podobne aj my, keď počúvame o úspechoch, o dobrom príklade alebo o rýdzosti iných spoluveriacich, sme povzbudení a ešte viac sme odhodlaní držať sa našej kresťanskej cesty.
Ale čo ak bola nejaká poznámka predložená takým spôsobom, akoby to malo naznačovať: ‚Nie si taký dobrý ako títo kresťania a mal by si to robiť omnoho lepšie‘? Dá sa predpokladať, že sa poslucháč energicky pustí do programu zlepšovania? Je možné, že ho to znechutí a možno sa vzdá, najmä ak je porovnávanie vyslovované alebo naznačované často. To by bolo veľmi podobné tomu, keby rodič hovoril svojmu dieťaťu: ‚Prečo nemôžeš byť taký ako tvoj brat?‘ Takáto poznámka môže vyvolať odpor a znechutenie, ale je nepravdepodobné, že povedie k lepšiemu správaniu. Porovnávanie môže mať na dospelých podobné účinky, a dokonca v nich môže vyvolať pocit rozhorčenia voči tým, s ktorými sú porovnávaní.
Nemôžeme očakávať, že všetci budeme konať rovnako veľa v službe Bohu. V jednom z Ježišových podobenstiev dal pán svojim otrokom jeden, dva alebo päť strieborných talentov. Boli dané „každému podľa jeho vlastnej schopnosti“. Tí dvaja otroci, ktorí obchodovali múdro a rozmnožili talenty, boli pochválení za to, že boli verní, aj keď ich práca priniesla rozdielne výsledky. — Matúš 25:14–30.
Apoštol Pavol vhodne napísal: „Nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ (Galaťanom 6:4) Aby sme pre iných boli naozajstným povzbudením, mali by sme sa snažiť vyhýbať sa negatívnemu porovnávaniu.
Niektoré spôsoby, ako budovať
Čo môžeme robiť, aby sme budovali skľúčených a vyhli sa tomu, že by sme ‚zahasili tlejúci knôt‘? Nuž, na poskytovanie povzbudenia neexistuje nejaký zvláštny predpis. Je však pravdepodobné, že naše slová budú iných budovať, keď uplatníme biblické zásady. O ktoré zásady ide?
Buď pokorný. V liste Filipanom 2:3 nás Pavol nabádal, aby sme ‚nerobili nič zo svárlivosti alebo zo sebectva‘. Naopak, mali by sme hovoriť a správať sa pokorne. ‚S pokorou mysle by sme mali považovať ostatných za vyšších od seba.‘ Pavol nepovedal, že by sme si o sebe nemali myslieť nič. Ale máme si uvedomovať, že každý človek je nám nejakým spôsobom nadradený. Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „nadradený“, naznačuje, že človek „odvracia oči od svojich predností a starostlivo uvažuje o schopnostiach druhého, v ktorých mu je ten nadradený“. (New Testament Word Studies od Johna Alberta Bengela, 2. zväzok, strana 432) Ak to robíme a považujeme druhých za nadradených, budeme s nimi zaobchádzať pokorným spôsobom.
Prejavuj úctu. Keď sa úprimne vyjadrujeme, môžeme dať najavo, že verným spoluveriacim dôverujeme a považujeme ich za ľudí, ktorí túžia páčiť sa Bohu. Ale predpokladajme, že potrebujú duchovnú pomoc. Potom poskytnime pomoc úctivým, dôstojným spôsobom. Pavol to vyjadril takto: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ — Rimanom 12:10.
Buď dobrým poslucháčom. Áno, na to, aby sme povzbudili tých, ktorí azda čelia skľučujúcim problémom, musíme byť dobrými poslucháčmi, nie prednášateľmi. Namiesto toho, aby sme rýchlo poskytli povrchné rady, venujme potrebný čas tomu, aby sme poukázali na biblické smernice, ktoré naozaj zodpovedajú existujúcim potrebám. Ak nevieme, čo povedať, skúmanie Biblie nám pomôže hovoriť utešujúco a posilniť druhých.
Prejavuj lásku. Je potrebné, aby sme voči tým, ktorých chceme povzbudiť, pociťovali lásku. Keď ide o našich spoluslužobníkov Jehovu, naša láska by mala zahrnovať viac, než len správať sa tak, aby to bolo v ich najlepšom záujme. Mala by vyjadrovať silný cit. Ak máme takúto lásku ku všetkým z Jehovovho ľudu, naše slová budú pre nich opravdivým povzbudením. Aj keď budeme musieť dať niekomu návrh na zlepšenie, je nepravdepodobné, že to, čo povieme, bude zle pochopené alebo že to spôsobí škodu, ak našou pohnútkou nie je len vyjadriť svoj názor, ale poskytnúť láskavú pomoc. Apoštol Pavol veľmi vhodne povedal, že „láska buduje“. — 1. Korinťanom 8:1; Filipanom 2:4; 1. Petra 1:22.
Buď vždy budujúci
V týchto kritických „posledných dňoch“ Jehovov ľud čelí mnohým skúškam. (2. Timotejovi 3:1–5) Nie div, že niekedy jednotlivci trpia tak, že sa zdá, akoby to bolo na hranici toho, čo môžu vydržať. Ako služobníci Jehovu by sme iste nechceli povedať alebo urobiť niečo, čo by mohlo spôsobiť, že by sa niekto z našich spoluctiteľov cítil ako tlejúci knôt, ktorý zhasína.
Aké je preto dôležité, že sa navzájom povzbudzujeme! Vynaložme všetko úsilie na to, aby sme boli budujúci tým, že budeme pokorní a úctiví k skľúčeným spoluctiteľom. Kiež pozorne počúvame, keď sa nám zdôverujú, a vždy sa im snažme pomôcť tým, že upriamime pozornosť na Božie Slovo, Bibliu. A predovšetkým, prejavujme lásku, pretože toto ovocie Jehovovho svätého ducha nám pomôže navzájom sa posilňovať. Kiež nikdy nehovoríme ani sa nesprávame spôsobom, ktorý by mohol ‚zhasiť tlejúci knôt‘.