Svedkovia proti falošným bohom
„‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil.‘“ — IZAIÁŠ 43:10.
1. Kto je pravý Boh a v akých ohľadoch vysoko prevyšuje množstvo bohov, ktorí sú dnes uctievaní?
KTO je pravý Boh? Pred touto nanajvýš dôležitou otázkou dnes stojí celé ľudstvo. Hoci ľudia uctievajú mnohých bohov, iba jeden nám môže dať život a ponúknuť šťastnú budúcnosť. Iba o jednom možno povedať: „Od neho máme život, pohybujeme sa a sme.“ (Skutky 17:28) Iba jeden Boh má skutočne právo na to, aby bol uctievaný. Je to tak, ako to vyjadruje nebeský chór v knihe Zjavenie: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — Zjavenie 4:11.
2, 3. a) Ako Satan lživým spôsobom spochybnil, že Jehova má právo byť uctievaný? b) Čo priniesol Evin hriech Eve a jej deťom a čo priniesol Satanovi?
2 V záhrade Eden Satan lživo spochybnil, že Jehova má právo byť uctievaný. Použijúc hada povedal Eve, že ak sa vzbúri proti Jehovovmu zákonu a bude jesť zo stromu, z ktorého Jehova zakázal jesť, bude sama ako Boh. Povedal to takto: „Boh... vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ (1. Mojžišova 3:5) Eva uverila hadovi a jedla zakázané ovocie.
3 Samozrejme, Satan luhal. (Ján 8:44) Jediné, v čom sa Eva, keď zhrešila, stala „ako Boh“, bolo to, že vzala na seba rozhodovanie o tom, čo je správne a čo nesprávne — teda to, čo malo byť ponechané na Jehovu. Napriek Satanovmu lživému tvrdeniu Eva nakoniec zomrela. A tak jediný, kto mal úžitok z Evinho hriechu, bol Satan. Keď Satan presviedčal Evu, aby zhrešila, jeho nevysloveným zámerom bolo v skutočnosti to, že on sám sa chcel stať bohom. Keď Eva zhrešila, stala sa jeho prvou ľudskou nasledovníčkou, ku ktorej sa zakrátko pripojil Adam. Väčšina ich detí sa nielenže narodila „v hriechu“, ale sa aj dostala pod Satanov vplyv, a za krátky čas začal existovať celý svet, ktorý bol odcudzený pravému Bohu. — 1. Mojžišova 6:5; Žalm 51:5.
4. a) Kto je bohom tohto sveta? b) Čo je naliehavo potrebné?
4 Ten svet bol zničený v potope. (2. Petra 3:6) Po potope vznikol ďalší svet odcudzený Jehovovi, a ten existuje doteraz. Biblia o ňom hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Tým, že tento svet koná proti duchu i proti litere Jehovovho zákona, slúži Satanovým cieľom. On je jeho bohom. (2. Korinťanom 4:4) Je však v podstate bezmocným bohom. Nedokáže urobiť ľudí šťastnými, ani im dať život. To dokáže urobiť len Jehova. Preto ľudia, ktorí chcú mať uspokojujúci život a zažiť lepší svet, musia najprv spoznať, že Jehova je pravý Boh, a potom sa musia učiť konať jeho vôľu. (Žalm 37:18, 27, 28; Kazateľ 12:13) Preto je naliehavo potrebné, aby muži i ženy viery vydávali svedectvo čiže hlásali pravdu o Jehovovi.
5. O akom „oblaku svedkov“ sa zmienil Pavol? Vymenuj niektorých ľudí, ktorých uvádza.
5 Hneď od začiatku sa na svetovej scéne objavovali takíto verní jednotlivci. Apoštol Pavol ich v 11. kapitole Hebrejom uvádza v dlhom zozname a nazýva ich „taký veľký oblak svedkov“. (Hebrejom 12:1) Druhý syn Adama a Evy, Ábel, bol prvý v Pavlovom zozname. Z obdobia pred potopou je tam zmienka aj o Enochovi a Noachovi. (Hebrejom 11:4, 5, 7) Významný je Abrahám, praotec židovského rodu. Abrahám, ktorý je nazvaný „Jehovov priateľ“, sa stal predkom Ježiša, „verného a pravdivého svedka“. — Jakub 2:23; Zjavenie 3:14.
Abrahámovo svedectvo o pravde
6, 7. V akých ohľadoch bol Abrahámov život a jeho skutky svedectvom, že Jehova je pravý Boh?
6 Ako slúžil Abrahám ako svedok? Svojou silnou vierou v Jehovu a lojálnou poslušnosťou voči nemu. Keď bol Abrahám vyzvaný, aby opustil mesto Ur a prežil zvyšok svojho života v ďalekej krajine, poslúchol. (1. Mojžišova 15:7; Skutky 7:2–4) Členovia kočovných kmeňov často opúšťajú takýto spôsob života a volia si bezpečnejší život v meste. Preto keď Abrahám opustil mesto a prijal život v stanoch, podal silný dôkaz o svojej dôvere v Jehovu Boha. Jeho poslušnosť bola svedectvom pre tých, ktorí to videli. Jehova Abraháma bohato požehnal za jeho vieru. Hoci Abrahám býval v stanoch, materiálne prosperoval. Keď bol Lót spolu so svojou rodinou vzatý do zajatia, Jehova dal Abrahámovi úspech v tom, že ich mohol dostihnúť a zachrániť. Abrahámova manželka vo vysokom veku porodila syna, a tým sa potvrdil Jehovov sľub, že Abrahám bude otcom semena. Prostredníctvom Abraháma ľudia videli, že Jehova je živý Boh, ktorý spĺňa svoje sľuby. — 1. Mojžišova 12:1–3; 14:14–16; 21:1–7.
7 Keď sa Abrahám vracal po tom, čo zachránil Lóta, stretol sa s Melchisedekom, kráľom Sálema (neskôr nazvaného Jeruzalem), ktorý Abraháma privítal slovami: „Nech je požehnaný Abram od Najvyššieho Boha.“ Stretol sa s ním aj kráľ Sodomy a chcel mu dať dary. Abrahám to odmietol. Prečo? Nechcel, aby boli nejaké pochybnosti o Zdroji jeho požehnaní. Povedal: „Ja dvíham ruku v prísahe k Najvyššiemu Bohu Jehovovi, Pôvodcovi neba a zeme, že nevezmem nič z toho, čo je tvoje, od nite po remienok sandála, aby si nemohol povedať: ‚Ja som urobil Abrama bohatým.‘“ (1. Mojžišova 14:17–24) Akým znamenitým svedkom bol Abrahám!
Národ svedkov
8. Ako prejavil Mojžiš veľkú vieru v Jehovu?
8 Na Pavlovom zozname svedkov sa objavuje aj Mojžiš, potomok Abraháma. Mojžiš sa obrátil chrbtom k bohatstvu Egypta a neskôr sa odvážne postavil zoči-voči vládcovi tejto veľkej svetovej veľmoci, aby vyviedol deti Izraela na slobodu. Odkiaľ čerpal odvahu? Zo svojej viery. Pavol hovorí: „[Mojžiš] zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ (Hebrejom 11:27) Bohovia Egypta boli viditeľní, bolo možné sa ich dotknúť. Dokonca i dnes ich sochy robia na ľudí dojem. Avšak Jehova, hoci bol neviditeľný, bol pre Mojžiša oveľa skutočnejší než všetci tí falošní bohovia. Mojžiš nepochyboval o tom, že Jehova existuje a že odmení tých, ktorí ho uctievajú. (Hebrejom 11:6) Mojžiš sa stal vynikajúcim svedkom.
9. Ako mal izraelský národ slúžiť Jehovovi?
9 Po tom, čo Mojžiš vyviedol Izraelitov na slobodu, stal sa prostredníkom zmluvy medzi Jehovom a potomkami Abraháma cez Jakoba. Tak sa izraelský národ stal Jehovovým zvláštnym vlastníctvom. (2. Mojžišova 19:5, 6) Prvýkrát malo byť vydané národné svedectvo. Jehovove slová vyslovené Izaiášom asi o 800 rokov neskôr sa na tento národ v podstate vzťahovali už od začiatku jeho existencie: „‚Ste moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a verili vo mňa a aby ste rozumeli, že som Ten istý.‘“ (Izaiáš 43:10) Ako mali členovia tohto nového národa slúžiť ako Jehovovi svedkovia? Svojou vierou a poslušnosťou a prostredníctvom Jehovových skutkov v ich prospech.
10. Ako poskytli svedectvo Jehovove mocné skutky v prospech Izraela a aké výsledky to prinieslo?
10 Asi 40 rokov po svojom vzniku sa Izrael chystal vziať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu. Vyzvedači išli na prieskum do mesta Jericha a Rachab, obyvateľka Jericha, ich chránila. Prečo? Povedala: „Počuli sme totiž, ako Jehova pred vami vysušil vody Červeného mora, keď ste vyšli z Egypta, a čo ste urobili dvom kráľom Amorejcov, ktorí boli na druhej strane Jordána, totiž Sichonovi a Ógovi, ktorých ste oddali zničeniu. Keď sme o tom počuli, potom sa naše srdcia roztopili a v nikom sa už kvôli vám nepozdvihol duch, lebo Jehova, váš Boh, je Bohom hore v nebesiach a dole na zemi.“ (Jozua 2:10, 11) Správa o Jehovových mocných skutkoch podnietila Rachab a jej rodinu k tomu, aby opustili Jericho a jeho falošných bohov a spolu s Izraelom uctievali Jehovu. Je jasné, že Jehova prostredníctvom Izraela vydal mocné svedectvo. — Jozua 6:25.
11. Akú zodpovednosť mali všetci izraelskí rodičia, pokiaľ išlo o vydávanie svedectva?
11 Keď boli Izraeliti ešte v Egypte, Jehova poslal Mojžiša k faraónovi a povedal: „Vojdi k faraónovi, lebo ja — ja som nechal, aby sa jeho srdce i srdce jeho sluhov stalo neprístupné, aby som postavil tieto svoje znamenia priamo pred neho, a aby si oznamoval do uší svojho syna a syna svojho syna, ako prísne som zaobchádzal s Egyptom, a moje znamenia, ktoré som uviedol medzi nich; a istotne poznáte, že ja som Jehova.“ (2. Mojžišova 10:1, 2) Poslušní Izraeliti mali rozprávať svojim deťom o Jehovových mocných skutkoch. Ich deti mali zasa o nich rozprávať svojim deťom, a tak sa to malo robiť z pokolenia na pokolenie. Tak sa mali pripomínať Jehovove mocné skutky. Podobne dnes majú rodičia zodpovednosť vydávať svedectvo svojim deťom. — 5. Mojžišova 6:4–7; Príslovia 22:6.
12. Ako slúžilo Jehovovo požehnanie Šalamúna a Izraela ako svedectvo?
12 Jehovovo bohaté žehnanie Izraela v čase, keď bol verný, slúžilo ako svedectvo okolitým národom. Bolo to tak, ako to povedal Mojžiš, keď podrobne opísal sľúbené Jehovove požehnania: „Všetky národy zeme budú musieť vidieť, že sa nad tebou vzýva Jehovovo meno, a skutočne sa ťa budú báť.“ (5. Mojžišova 28:10) Šalamúnovi bola pre jeho vieru daná múdrosť a bohatstvo. Za jeho vlády sa národu darilo a tešil sa z dlhého obdobia mieru. O tomto období čítame: „Zo všetkých národov stále prichádzali, aby počuli Šalamúnovu múdrosť, dokonca od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti.“ (1. Kráľov 4:25, 29, 30, 34) Medzi Šalamúnovými návštevníkmi bola významná kráľovná zo Šeby. Keď na vlastné oči videla, ako Jehova požehnal tento národ a jeho kráľa, povedala: „Kiež je požehnaný Jehova, tvoj Boh, ktorý našiel v tebe potešenie, takže ťa dosadil na svoj trón ako kráľa pre Jehovu, tvojho Boha, lebo tvoj Boh miloval Izrael.“ — 2. Paralipomenon 9:8.
13. Čo bolo azda najúčinnejším svedectvom Izraela a ako z neho ešte stále máme úžitok?
13 Apoštol Pavol sa zmienil o tom, čo bolo azda najúčinnejším svedectvom Izraela. Keď kresťanskému zboru v Ríme hovoril o telesnom Izraeli, povedal: „Im boli zverené Božie sväté vyhlásenia.“ (Rimanom 3:1, 2) Počnúc Mojžišom boli určití verní Izraeliti inšpirovaní, aby písomne zaznamenali Jehovovo zaobchádzanie s Izraelom i Jehovove rady, zákony a proroctvá. Týmito spismi priniesli starovekí pisári všetkým budúcim generáciám — vrátane našej súčasnej — svedectvo, že existuje iba jeden Boh a jeho meno je Jehova. — Daniel 12:9; 1. Petra 1:10–12.
14. Prečo niektorí ľudia vydávajúci svedectvo o Jehovovi zažívali prenasledovanie?
14 Izrael nanešťastie často zlyhával v prejavovaní viery a vtedy musel Jehova posielať svedkov k svojmu vlastnému národu. Mnohí z nich boli prenasledovaní. Pavol povedal, že niektorých „skúšali posmechom a bičovaním, ba aj putami a väzeniami“. (Hebrejom 11:36) Boli to skutočne verní svedkovia! Aké smutné je, že často boli prenasledovaní svojimi súkmeňovcami z Jehovovho vyvoleného národa! (Matúš 23:31, 37) Hriech tohto národa sa stal takým veľkým, že v roku 607 pred. n. l. Jehova priviedol Babylončanov, aby zničili Jeruzalem s jeho chrámom a odviedli väčšinu prežijúcich Izraelitov do vyhnanstva. (Jeremiáš 20:4; 21:10) Bol to koniec národného svedectva o Jehovovom mene? Nie.
Skúška bohov
15. Ako bolo svedectvo vydávané dokonca i v babylonskom vyhnanstve?
15 Verní členovia tohto národa neváhali ani v babylonskom vyhnanstve vydávať svedectvo o Jehovovom božstve a o jeho moci. Napríklad Daniel odvážne vyložil Nabuchodonozorove sny, Balsazárovi vysvetlil písmo na stene a pred Dáriom odmietol dopustiť sa kompromisu vo veci modlitby. Aj traja Hebreji vydali úžasné svedectvo Nabuchodonozorovi, keď odmietli pokloniť sa obrazu. — Daniel 3:13–18; 5:13–29; 6:4–27.
16. Ako Jehova predpovedal návrat Izraela do ich krajiny a aký mal byť účel tohto návratu?
16 Jehova si však predsavzal, že na pôde Izraela bude znova vydané národné svedectvo. Ezechiel, ktorý prorokoval medzi židovskými vyhnancami v Babylone, napísal o Jehovovom rozhodnutí vzhľadom na spustošenú krajinu: „Ja na vás rozmnožím ľudstva, celý dom Izraela, úplný, a mestá budú obývané a spustošené miesta budú znovu vystavané.“ (Ezechiel 36:10) Prečo to chcel Jehova urobiť? V prvom rade na svedectvo o svojom vlastnom mene. Prostredníctvom Ezechiela povedal: „Nie kvôli vám to robím, ó, dom Izraela, ale pre svoje sväté meno, ktoré ste znesvätili medzi národmi.“ — Ezechiel 36:22; Jeremiáš 50:28.
17. Aký je kontext slov z Izaiáša 43:10?
17 Keď prorok Izaiáš prorokoval o návrate Izraela z babylonského vyhnanstva, bol inšpirovaný k zapísaniu slov Izaiáša 43:10, ktoré hovoria, že Izrael je Jehovovým svedkom a sluhom. V Izaiášovi 43. a 44. kapitole je Jehova opísaný ako Stvoriteľ, Utvárateľ, Boh, Svätý, Záchranca, Výplatca, Kráľ a Tvorca Izraela. (Izaiáš 43:3, 14, 15; 44:2) Odviesť Izrael do vyhnanstva bolo dovolené preto, že tento národ opakovane zlyhával v oslavovaní Boha ako takého, ako bol opísaný. Stále však boli jeho ľudom. Jehova im predtým povedal: „Neboj sa, veď som ťa vyplatil. Zavolal som ťa tvojím menom. Si môj.“ (Izaiáš 43:1) Izraelské vyhnanstvo v Babylone sa malo skončiť.
18. Ako sa oslobodením Izraela z Babylona dokázalo, že Jehova je jediný pravý Boh?
18 Jehova sa v skutočnosti postaral o to, aby sa oslobodenie Izraela z Babylona stalo skúškou bohov. Vyzval falošných bohov národov, aby priviedli svojich svedkov, a on za svojho svedka označil Izrael. (Izaiáš 43:9, 12) Keď zlomil jarmo izraelského vyhnanstva, dokázal, že bohovia Babylona vôbec nie sú bohmi a že on je jediný pravý Boh. (Izaiáš 43:14, 15) Keď asi 200 rokov pred touto udalosťou označil Cýra Perzského za svojho služobníka pri oslobodzovaní Židov, podal ďalší dôkaz o svojom božstve. (Izaiáš 44:28) Izrael mal byť oslobodený. Prečo? Jehova to vysvetľuje: „Aby [Izrael] rozprával chválu o mne.“ (Izaiáš 43:21) Tým mala byť daná ďalšia príležitosť na svedectvo.
19. Aké svedectvo bolo vydané tým, že Cýrus vyzval Izraelitov, aby sa vrátili do Jeruzalema, a tiež skutkami verných Židov po návrate?
19 Keď na to nadišiel čas, Cýrus Perzský dobyl Babylon presne tak, ako bolo prorokované. Hoci bol Cýrus pohan, verejne oznámil Jehovovo božstvo, keď vydal vyhlásenie k Židom v Babylone: „Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním. Nech preto ide do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a znovu postaví dom Jehovu, Boha Izraela — on je pravý Boh — dom, ktorý bol v Jeruzaleme.“ (Ezdráš 1:3) Mnohí Židia na to zareagovali. Vydali sa na dlhú cestu späť do Zasľúbenej krajiny a na mieste starého chrámu postavili oltár. Napriek zastrašovaniu a silnému odporu dokázali nakoniec znovu postaviť chrám a mesto Jeruzalem. To všetko sa stalo, ako povedal sám Jehova, „nie vojenskou silou, ani mocou, ale [jeho] duchom“. (Zechariáš 4:6) Tieto výsledky boli ďalším svedectvom, že Jehova je pravý Boh.
20. Čo možno napriek slabostiam Izraelitov povedať o ich vydávaní svedectva o Jehovovom mene v starovekom svete?
20 Jehova teda naďalej používal Izrael ako svojho svedka, i keď to bol národ nedokonalých a niekedy spurných ľudí. V predkresťanskom svete tento národ so svojím chrámom a kňazstvom predstavoval svetové centrum pravého uctievania. Nikto, kto si v Hebrejských Písmach číta o Jehovových skutkoch v spojitosti s Izraelom, nemôže mať pochybnosti o tom, že existuje iba jeden pravý Boh a že jeho meno je Jehova. (5. Mojžišova 6:4; Zechariáš 14:9) Avšak malo byť vydané ešte oveľa väčšie svedectvo o Jehovovom mene a o tom budeme hovoriť v nasledujúcom článku.
Pamätáš si?
◻ Ako Abrahám vydal svedectvo o tom, že Jehova je pravý Boh?
◻ Aká vynikajúca vlastnosť umožnila Mojžišovi byť verným svedkom?
◻ Akými spôsobmi vydal Izrael národné svedectvo o Jehovovi?
◻ Ako bolo oslobodenie Izraela z Babylona dôkazom toho, že Jehova je jediný pravý Boh?
[Obrázok na strane 10]
Abrahám svojou vierou a poslušnosťou vydal vynikajúce svedectvo o Jehovovom božstve