Štvrtá kapitola
„Ste moji svedkovia“!
1. Na čo Jehova využíva proroctvá a ako musí jeho ľud reagovať na ich spĺňanie?
SCHOPNOSŤ predvídať budúcnosť je jednou z vecí, ktorými sa pravý Boh odlišuje od všetkých falošných bohov. No keď Jehova prorokuje, ide mu o viac ako iba o dokázanie svojho Božstva. Ako je ukázané v 43. kapitole Izaiáša, Jehova proroctvami dokazuje tak svoje Božstvo, ako aj lásku k svojmu zmluvnému ľudu. Členovia jeho ľudu následne nemôžu zostať ticho, keď vidia spĺňanie proroctiev; musia vydávať svedectvo o tom, čo vidia. Áno, musia byť Jehovovými svedkami!
2. a) V akom duchovnom stave je Izrael v Izaiášových dňoch? b) Ako Jehova otvára oči svojmu ľudu?
2 Je smutné, že v Izaiášových dňoch je Izrael v takom poľutovaniahodnom stave, že Jehova považuje ľud za duchovne postihnutý. „Vyveď slepý ľud, hoci jestvujú ich oči, a hluchých, hoci majú uši.“ (Izaiáš 43:8) Ako môžu tí, ktorí sú duchovne slepí a hluchí, slúžiť Jehovovi ako jeho živí svedkovia? Je len jediná možnosť. Ich oči a uši musia byť zázračne otvorené. A Jehova ich aj otvára! Ako? Najprv vykonáva prísny trest — obyvatelia severného izraelského kráľovstva idú do zajatia v roku 740 pred n. l. a obyvatelia Judska v roku 607 pred n. l. Potom Jehova mocne zasahuje v prospech svojho ľudu, keď ho v roku 537 pred n. l. oslobodzuje a privádza duchovne oživený, kajúcny ostatok späť do jeho domoviny. Jehova má takú istotu v tom, že jeho predsavzatie v tomto ohľade nemôže byť zmarené, že približne 200 rokov vopred hovorí o oslobodení Izraela tak, ako keby už nastalo.
3. Aké povzbudenie dáva Jehova budúcim vyhnancom?
3 „Ó, Jakob, tak povedal Jehova, tvoj Stvoriteľ a tvoj Utvárateľ, ó, Izrael: ‚Neboj sa, veď som ťa vyplatil. Zavolal som ťa tvojím menom. Si môj. Keby si prechádzal vodami, ja budem s tebou; a riekami, tie ťa nezaplavia. Keby si šiel ohňom, nespáliš sa, ani plameň ťa neopáli. Lebo ja som Jehova, tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Záchranca.‘“ — Izaiáš 43:1–3a.
4. V akom zmysle je Jehova Stvoriteľom Izraela a aké uistenie dáva svojmu ľudu v súvislosti s jeho návratom do domoviny?
4 Jehova má o Izrael zvláštny záujem, pretože tento národ mu patrí. On sám ho vytvoril v splnení abrahámovskej zmluvy. (1. Mojžišova 12:1–3) Preto Žalm 100:3 hovorí: „Vedzte, že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami. Sme jeho ľud a ovce jeho pastvy.“ Jehova ako Stvoriteľ a Výplatca Izraela privedie svoj ľud bezpečne späť do jeho domoviny. Prekážky, akými sú vody, zaplavujúce rieky a spaľujúce púšte, ich nezadržia ani im neuškodia, tak ako podobné prekážky pred tisíc rokmi nespomalili ich predkov na ceste do Zasľúbenej krajiny.
5. a) Ako Jehovove slová prinášajú útechu duchovnému Izraelu? b) Kto sú spoločníci duchovného Izraela a kým boli predobrazení?
5 Jehovove slová poskytujú útechu aj novodobému ostatku duchovného Izraela, ktorého členovia sú „novým stvorením“ splodeným duchom. (2. Korinťanom 5:17) Statočne predstupujú pred „vody“ ľudstva a počas obrazných záplav sa tešia z Božej láskyplnej ochrany. Oheň rozdúchavaný ich nepriateľmi im neškodí, ale skôr slúži na ich prečisťovanie. (Zechariáš 13:9; Zjavenie 12:15–17) Jehova poskytuje starostlivosť a ochranu aj „veľkému zástupu“ „iných oviec“, ktorý sa pripája k Božiemu duchovnému národu. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Tento zástup bol predobrazený „veľkou zmiešanou spoločnosťou“, ktorá spolu s Izraelitmi vyšla z Egypta, ako aj Nežidmi, ktorí sa vrátili s oslobodenými zajatcami z Babylona. — 2. Mojžišova 12:38; Ezdráš 2:1, 43, 55, 58.
6. Ako sa Jehova prejavil ako Boh práva v súvislosti s vykúpením a) telesného Izraela? b) duchovného Izraela?
6 Jehova sľubuje, že oslobodí svoj ľud z Babylona prostredníctvom vojsk Médie a Perzie. (Izaiáš 13:17–19; 21:2, 9; 44:28; Daniel 5:28) Keďže je Bohom práva, zaplatí svojim médo-perzským „zamestnancom“ na výmenu za Izrael náležité výkupné. „Ako výkupné som dal za teba Egypt, namiesto teba Etiópiu a Sebu. Preto, že si bol v mojich očiach drahocenný, bol si považovaný za hodného cti, a sám som si ťa zamiloval. A dám namiesto teba ľudí a namiesto tvojej duše národnostné skupiny.“ (Izaiáš 43:3b, 4) Dejiny potvrdzujú, že Perzská ríša naozaj porazila Egypt, Etiópiu a neďalekú Sebu, presne ako to Boh predpovedal. (Príslovia 21:18) V roku 1919 Jehova prostredníctvom Ježiša Krista podobne oslobodil zo zajatia ostatok duchovného Izraela. Ježiš však za svoju službu nepotreboval žiadnu odmenu. Nebol pohanským vládcom. A oslobodil svojich duchovných bratov. Okrem toho Jehova mu v roku 1914 už dal „národy do dedičstva a končiny zeme do vlastníctva“. — Žalm 2:8.
7. Aké city prechováva Jehova voči svojmu ľudu ako v staroveku, tak aj v súčasnosti?
7 Všimni si, ako Jehova otvorene vyjadruje svoje nežné city k vykúpeným zajatcom. Hovorí im, že sú ‚drahocenní‘ a ‚hodní cti‘ a že si ich „zamiloval“. (Jeremiáš 31:3) Rovnaké city — dokonca ešte intenzívnejšie — prechováva voči svojim lojálnym služobníkom dnes. Pomazaní kresťania boli uvedení do vzťahu s Bohom nie vďaka svojmu pôvodu, ale pôsobením Božieho svätého ducha, keď sa osobne oddali svojmu Stvoriteľovi. Jehova ich pritiahol k svojmu Synovi a k sebe a svoje zákony a zásady napísal do ich reagujúcich sŕdc. — Jeremiáš 31:31–34; Ján 6:44.
8. Aké uistenie dáva Jehova zajatcom a ako sa budú pozerať na svoje oslobodenie?
8 Jehova dáva zajatcom ešte ďalšie uistenie, keď hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou. Od východu slnka prinesiem tvoje semeno, a od západu slnka ťa zhromaždím. Poviem severu: ‚Vydaj!‘ a juhu: ‚Nezadržuj. Priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry z najvzdialenejšieho konca zeme, každého, kto sa nazýva mojím menom a koho som stvoril pre svoju slávu, koho som utvoril, áno, koho som urobil.‘“ (Izaiáš 43:5–7) Ani najodľahlejšie časti zeme nebudú mimo Jehovovho dosahu, keď príde čas na oslobodenie jeho synov a dcér a na ich privedenie späť do ich milovanej domoviny. (Jeremiáš 30:10, 11) Toto oslobodenie v ich očiach nepochybne prevýši skoršie oslobodenie ich národa z Egypta. — Jeremiáš 16:14, 15.
9. Akými dvoma spôsobmi Jehova spája svoje skutky oslobodenia so svojím menom?
9 Keď Jehova pripomína členom svojho ľudu, že sa nazývajú jeho menom, vlastne potvrdzuje svoj sľub oslobodiť Izrael. (Izaiáš 54:5, 6) Navyše Jehova tým so sľubmi o oslobodení spája svoje meno. Tak zabezpečuje, že keď sa jeho prorocké slovo splní, sláva bude patriť jemu. Ani dobyvateľ Babylona nebude mať nárok na česť, ktorá patrí len jedinému živému Bohu.
Bohovia pred súdom
10. Akú výzvu predkladá Jehova národom a ich bohom?
10 Jehova teraz robí sľub o oslobodení Izraela základom univerzálneho súdneho sporu, v ktorom privádza pred súd bohov národov. Čítame: „Nech sa všetky národy zhromaždia na jedno miesto a nech sa zhromaždia národnostné skupiny. Kto [z ich bohov] to môže medzi nimi povedať? Alebo môžu spôsobiť, aby sme počuli aj prvé veci? Nech [ich bohovia] zariadia, aby ich svedkovia boli vyhlásení za spravodlivých, alebo nech počujú a povedia: ‚To je pravda!‘“ (Izaiáš 43:9) Jehova predkladá národom sveta neľahkú výzvu. V podstate hovorí: ‚Nech vaši bohovia dokážu, že sú bohmi, tým, že presne predpovedia budúcnosť.‘ Keďže len pravý Boh môže vysloviť neomylné proroctvo, táto skúška odhalí všetkých podvodníkov. (Izaiáš 48:5) Všemohúci však pripája ešte ďalšiu právnu podmienku: Všetci, ktorí tvrdia, že sú pravými bohmi, musia priviesť svedkov, ktorí dosvedčia ako ich predpovede, tak aj ich splnenie. Prirodzene, Jehova nevyníma z tejto právnej požiadavky ani seba.
11. Aké poverenie dáva Jehova svojmu služobníkovi a čo zjavuje o svojom Božstve?
11 Keďže falošní bohovia sú bezmocní, nemôžu si zaobstarať žiadnych svedkov. A tak miesto pre svedkov zostáva žalostne prázdne. No prichádza Jehovov čas, aby dokázal svoje Božstvo. Obracia sa na svoj ľud a hovorí: „Ste moji svedkovia... áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a verili vo mňa a aby ste rozumeli, že som Ten istý. Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh a ani po mne nebol žiadny. Ja — ja som Jehova a okrem mňa niet záchrancu. Sám som oznamoval a zachraňoval a pôsobil, aby to bolo počuť, keď medzi vami nebol nijaký cudzí boh. Vy ste moji svedkovia... a ja som Boh. A po celý čas som Ten istý; a niet nikoho, kto by dosiahol oslobodenie z mojej ruky. Budem konať, a kto [moju ruku] môže odvrátiť?“ — Izaiáš 43:10–13.
12, 13. a) Aké hojné svedectvo môže predložiť Jehovov ľud? b) Ako sa Jehovovo meno v súčasnosti dostalo do popredia?
12 Po Jehovových slovách sa na mieste pre svedkov zakrátko tlačí radostný zástup svedkov. Ich svedectvo je jasné a nevyvrátiteľné. Tak ako Jozua svedčia, že ‚všetko, čo Jehova hovoril, sa splnilo. Nezlyhalo ani jediné slovo.‘ (Jozua 23:14) Jehovovmu ľudu stále znejú v ušiach slová Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a iných prorokov, ktorí akoby jednohlasne predpovedali zajatie Judska i jeho zázračné oslobodenie zo zajatia. (Jeremiáš 25:11, 12) Meno osloboditeľa Judska, Cýra, bolo uvedené oveľa skôr, než sa tento muž vôbec narodil! — Izaiáš 44:26–45:1.
13 Kto môže vzhľadom na toto veľké množstvo dôkazov poprieť, že Jehova je jediný pravý Boh? Na rozdiel od pohanských bohov jedine Jehova nebol stvorený; len on je pravým Bohom.a Preto ľud nesúci Jehovovo meno má jedinečnú a vzrušujúcu výsadu rozprávať o Božích podivuhodných skutkoch budúcim generáciám i ďalším ľuďom, ktorí sa naňho pýtajú. (Žalm 78:5–7) Podobne Jehovovi novodobí svedkovia majú výsadu ohlasovať Jehovovo meno po celej zemi. V 20. rokoch 20. storočia si Bádatelia Biblie začali stále viac uvedomovať hlboký význam Božieho mena Jehova. Potom 26. júla 1931 na zjazde v Columbuse v Ohiu prezident Spoločnosti Joseph F. Rutherford predložil rezolúciu nazvanú „Nové meno“. Slová „chceme byť známi a nazývaní týmto menom, to jest Jehovovi svedkovia“ nadchli účastníkov zjazdu, ktorí vyjadrili svoj súhlas s touto rezolúciou zvučným „Áno!“ Odvtedy sa Jehovovo meno stalo známym na celom svete. — Žalm 83:18.
14. Čo Jehova pripomína Izraelitom a prečo je táto pripomienka časová?
14 Jehova sa stará o tých, ktorí s úctou nosia jeho meno, a pozerá sa na nich ako na „zreničku svojho oka“. Práve to pripomína Izraelitom, keď im hovorí, ako ich oslobodil z Egypta a ako ich bezpečne viedol pustatinou. (5. Mojžišova 32:10, 12) V tom čase nebol medzi nimi žiaden cudzí boh, pretože na vlastné oči videli úplné pokorenie všetkých bohov Egypta. Nie, ani celý egyptský panteón nemohol ochrániť Egypt, ani zabrániť Izraelitom v odchode. (2. Mojžišova 12:12) Podobne ani mocný Babylon, ktorého mestskej časti dominuje najmenej 50 chrámov falošných bohov, nebude schopný zadržať ruku Všemohúceho, keď bude oslobodzovať svoj ľud. Je jasné, že okrem Jehovu „niet záchrancu“.
Vojnové kone padnú, väzenie bude otvorené
15. Čo Jehova prorokuje o Babylone?
15 „Toto povedal Jehova, váš Výplatca, Svätý Izraela: ‚Ja pošlem kvôli vám do Babylonu a spôsobím, aby klesli závory väzenia a Chaldejci na lodiach s kvílivými výkrikmi. Ja som Jehova, váš Svätý, Stvoriteľ Izraela, váš Kráľ.‘ Toto povedal Jehova, Ten, ktorý robí cestu cez more a chodník cez silné vody, Ten, ktorý súčasne vyvádza bojový dvojkolesový voz a koňa, vojenskú silu a silných: ‚Ľahnú. Nevstanú. Istotne budú vyhasení. Ako ľanový knôt budú zhasení.‘“ — Izaiáš 43:14–17.
16. Čo postihne Babylon, chaldejských obchodníkov a všetkých prípadných obrancov Babylona?
16 Babylon je pre zajatcov ako väzenie, pretože im bráni v návrate do Jeruzalema. No babylonská obrana nie je žiadnou prekážkou pre Všemohúceho, ktorý kedysi urobil „cestu cez [Červené] more a chodník cez silné vody“ — zjavne vody Jordánu. (2. Mojžišova 14:16; Jozua 3:13) Cýrus ako Jehovov nástroj spôsobí, že podobne aj vody mocného Eufratu klesnú a umožnia jeho bojovníkom vojsť do mesta. Chaldejskí obchodníci plaviaci sa babylonskými kanálmi — vodnými cestami tisícok obchodných galér a riečnych člnov vezúcich babylonských bohov — budú kvíliť v zármutku, keď ich mocné hlavné mesto padne. Tak ako faraónove bojové vozy v Červenom mori, aj babylonské rýchle bojové vozy budú bezmocné. Nezachránia Babylon. Tak ľahko ako niekto zhasína ľanový knôt olejovej lampy, útočník vyhasí život všetkých prípadných obrancov.
Jehova vedie svoj ľud bezpečne domov
17, 18. a) Akú „novú“ vec Jehova predpovedá? b) V akom ohľade nemá ľud spomínať na predošlé veci a prečo?
17 Jehova porovnáva svoje predchádzajúce skutky záchrany s tým, čo mieni urobiť teraz, a hovorí: „Nespomínaj na prvé veci a neobracaj pozornosť k skorším veciam. Hľa, konám niečo nové. Teraz to vypučí. Poznáte to, či azda nie? Skutočne budem viesť cestu pustatinou, rieky púšťou. Bude ma oslavovať divé poľné zviera, šakaly a pštrosy, pretože dám vodu i v pustatine, rieky v púšti, aby som dal svojmu ľudu, svojmu vyvolenému piť, ľudu, ktorý som si vytvoril, aby rozprával chválu o mne.“ — Izaiáš 43:18–21.
18 Slovami „nespomínaj na prvé veci“ Jehova nepovzbudzuje svojich služobníkov, aby si vymazali z pamäti jeho predchádzajúce skutky záchrany. V skutočnosti mnohé z týchto skutkov sú súčasťou histórie Izraela zaznamenanej pod božskou inšpiráciou a Jehova prikázal, aby bol únik z Egypta každý rok pripomínaný na slávnosti Pesach. (3. Mojžišova 23:5; 5. Mojžišova 16:1–4) No Jehova teraz chce, aby ho jeho ľud oslavoval na základe ‚niečoho nového‘ — niečoho, čo osobne zažije. K tomu patrí nielen oslobodenie z Babylona, ale aj zázračná cesta domov, možno priamejšou cestou cez púšť. V tejto neúrodnej krajine Jehova urobí pre nich „cestu“ a vykoná mocné skutky pripomínajúce to, čo urobil pre Izraelitov v Mojžišových dňoch — naozaj, bude sýtiť vracajúcich sa Židov v púšti a uhasí ich smäd pomocou skutočných riek. Jehovove opatrenia budú také hojné, že aj divé zvieratá budú oslavovať Boha a nebudú útočiť na ľudí.
19. Ako ostatok duchovného Izraela a jeho spoločníci kráčajú „Cestou svätosti“?
19 Podobne v roku 1919 bol ostatok duchovného Izraela prepustený z babylonského zajatia a vydal sa cestou, ktorú mu pripravil Jehova, „Cestou svätosti“. (Izaiáš 35:8) Na rozdiel od Izraelitov členovia ostatku nemuseli prechádzať spaľujúcou púšťou z jedného geografického miesta na druhé a ich cesta nebola ukončená po niekoľkých mesiacoch príchodom do Jeruzalema. „Cesta svätosti“ priviedla ostatok pomazaných kresťanov do duchovného raja. No kráčajú po tejto „Ceste svätosti“ ďalej, pretože ešte stále musia prechádzať týmto systémom vecí. Pokiaľ zostanú na nej — pokiaľ sa budú riadiť Božími normami čistoty a svätosti — zostanú v duchovnom raji. A akú majú radosť, že sa k nim pripája veľký zástup „neizraelských“ spoločníkov! V ostrom kontraste s tými, ktorí sa spoliehajú na Satanov systém, ostatok i jeho spoločníci sa neustále radujú z bohatej duchovnej hostiny od Jehovu. (Izaiáš 25:6; 65:13, 14) Mnohí ľudia podobní divým zvieratám rozpoznali, že Jehova požehnáva svoj ľud, a tak zmenili svoj spôsob správania a oslavujú pravého Boha. — Izaiáš 11:6–9.
Jehova dáva najavo svoju bolesť
20. Ako Izrael za dní Izaiáša sklamal Jehovu?
20 V staroveku sa obnovený ostatok Izraela v porovnaní so skazenou generáciou za dní Izaiáša zmenil. O Izaiášovej generácii Jehova hovorí: „Mňa si práve nevolal, ó, Jakob, lebo si sa mnou unavil, ó, Izrael. Nenosil si mi ovce svojich úplných zápalných obetí a neoslavoval si ma svojimi obeťami. Nenútil som ťa, aby si mi slúžil darom, ani som ťa neunavoval vonnou živicou. Za žiadne peniaze si mi nekupoval sladkú trstinu; a tukom svojich obetí si ma nenasýtil. V skutočnosti si ma prinútil slúžiť kvôli tvojim hriechom; unavil si ma svojimi previneniami.“ — Izaiáš 43:22–24.
21, 22. a) Prečo možno povedať, že Jehovove požiadavky nie sú bremenom? b) Ako ľud v podstate donucuje Jehovu, aby mu slúžil?
21 Keď Jehova hovorí: „Nenútil som ťa, aby si mi slúžil darom, ani som ťa neunavoval vonnou živicou“, neznamená to, že nevyžaduje obete a vonnú živcu (zložku svätého kadidla). Tieto veci sú v skutočnosti neoddeliteľnou súčasťou pravého uctievania pod zmluvou Zákona. To isté platí aj o „trstine“, čím sa myslí aromatická trstina, voňavá prísada svätého oleja pomazania. Izraeliti zanedbávali používanie týchto vecí pri chrámovej službe. Sú však takéto požiadavky bremenom? Určite nie! Jehovove požiadavky sú v porovnaní s požiadavkami falošných bohov ľahké. Napríklad falošný boh Moloch vyžadoval, aby mu boli obetované deti — no Jehova nikdy nič také nepožadoval! — 5. Mojžišova 30:11; Micheáš 6:3, 4, 8.
22 Keby boli Izraeliti duchovne vnímaví, nikdy by ‚sa Jehovom neunavili‘. Keby si čítali jeho Zákon, videli by jeho hlbokú lásku k nim a s radosťou by mu predkladali „tuk“, najlepšiu časť svojich obetí. Oni si však namiesto toho chamtivo nechávajú tuk pre seba. (3. Mojžišova 3:9–11, 16) Ako len tento skazený národ zaťažuje Jehovu bremenom svojich hriechov — v podstate donucuje Jehovu, aby mu slúžil! — Nehemiáš 9:28–30.
Disciplinovanie prináša ovocie
23. a) Prečo je Jehovovo disciplinovanie zaslúžené? b) Čo zahŕňa Božie disciplinovanie Izraela?
23 Hoci je Jehovovo disciplinovanie prísne, a zaslúžene, dosahujú sa ním požadované výsledky, čo umožňuje, aby bolo prejavené milosrdenstvo. „Ja — ja som Ten, kto vymazáva tvoje priestupky kvôli sebe samému a na tvoje hriechy nebudem spomínať. Pripomeň mi; súďme sa spolu; rozprávaj to po svojom, aby si bol v práve. Tvoj vlastný otec, ten prvý, hrešil, a tvoji hlásatelia [„vykladači“, poznámka pod čiarou v „Reference Bible“] sa prehrešili proti mne. Znesvätím preto kniežatá svätého miesta a ja vydám Jakoba ako niekoho oddaného zničeniu a Izrael vydám nadávkam.“ (Izaiáš 43:25–28) Izrael tak ako všetky národy sveta pochádza z Adama, ‚toho prvého‘. A tak žiaden Izraelita nemôže dokázať, že je „v práve“. Aj „hlásatelia“ Izraela — jeho učitelia alebo vykladači Zákona — hrešili proti Jehovovi a učili nepravdy. Jehova preto oddá celý národ „zničeniu“ a „nadávkam“. Znesvätí aj všetkých tých, ktorí slúžia na jeho ‚svätom mieste‘, čiže vo svätyni.
24. Z akého hlavného dôvodu Jehova odpúšťa svojmu ľudu — tak v staroveku, ako aj v súčasnosti —, no čo k nemu cíti?
24 Všimni si však, že božské milosrdenstvo, ku ktorému to povedie, nebude prejavené jednoducho pre pokánie Izraela; bude to kvôli Jehovovi samému. Áno, ide o jeho meno. Keby opustil Izrael a nechal ho navždy v zajatí, tí, ktorí by to videli, by hanili jeho meno. (Žalm 79:9; Ezechiel 20:8–10) Podobne dnes je záchrana ľudstva až na druhom mieste za posvätením Jehovovho mena a ospravedlnením jeho zvrchovanosti. Jehova však miluje tých, ktorí bez výhrad prijímajú od neho disciplinovanie a ktorí ho uctievajú duchom a pravdou. Preukazuje im lásku — či patria k pomazaným, alebo k iným ovciam —, keď na základe obete Ježiša Krista vymazáva ich priestupky. — Ján 3:16; 4:23, 24.
25. Aké veci vzbudzujúce bázeň vykoná Jehova v blízkej budúcnosti a ako môžeme už teraz dávať najavo svoje ocenenie?
25 Navyše veľkému zástupu svojich lojálnych ctiteľov Jehova čoskoro prejaví lásku tým, že v ich prospech urobí niečo nové: prevedie ich cez „veľké súženie“ na očistenú „novú zem“. (Zjavenie 7:14; 2. Petra 3:13) Budú svedkami najúžasnejšieho prejavu Jehovovej moci, aký kedy ľudia videli. Zaručená vyhliadka na túto udalosť pôsobí radosť pomazanému ostatku i všetkým, ktorí budú tvoriť veľký zástup, a podnecuje ich žiť každý deň v súlade so vznešeným poverením: „Ste moji svedkovia“! — Izaiáš 43:10.
[Poznámka pod čiarou]
a V mytológii národov sa mnohí bohovia „narodili“ a mali „deti“.
[Obrázok na stranách 48, 49]
Jehova bude podporovať Židov na ich ceste domov do Jeruzalema
[Obrázky na strane 52]
Jehova vyzýva národy, aby zabezpečili svedkov pre svojich bohov
1. Bronzová socha Baala 2. Hlinené sošky Aštoret 3. Egyptská triáda, ktorú tvorí Horus, Oziris a Izis 4. Grécke bohyne Aténa (vľavo) a Afrodita
[Obrázky na strane 58]
„Ste moji svedkovia.“ — Izaiáš 43:10