„Boží Izrael“ a „veľký zástup“

„Potom som videl, a hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať.“ — ZJAVENIE 7:9.

 1–3. a) Aké slávne nebeské vyhliadky majú pomazaní kresťania? b) Ako sa Satan snažil zničiť zbor v prvom storočí? c) Aký vývoj udalostí v roku 1919 ukázal, že Satanove snahy skaziť pomazaný kresťanský zbor zlyhali?

USTANOVENIE „Božieho Izraela“ v roku 33 n. l. bolo významným krokom v dovŕšení Jehovových predsavzatí. (Galaťanom 6:16) Pomazaní príslušníci tohto národa majú nádej stať sa nesmrteľnými duchovnými tvormi a vládnuť s Kristom v Božom nebeskom Kráľovstve. (1. Korinťanom 15:50, 53, 54) V tomto postavení majú vedúcu úlohu v súvislosti s posvätením Jehovovho mena a s rozdrvením hlavy veľkého Protivníka, Satana Diabla. (1. Mojžišova 3:15; Rimanom 16:20) Nie div, že Satan robil všetko, čo bolo v jeho moci, aby tento nový zbor zničil, a to jednak tým, že ho prenasledoval, a jednak tým, že sa ho snažil skaziť! — 2. Timotejovi 2:18; Júda 4; Zjavenie 2:10.

² Kým boli nažive apoštoli, Satan nemohol uspieť. Po ich smrti sa však bez obmedzenia šírilo odpadnutie. Napokon, keď Satan vytvoril odpadlícku náboženskú napodobeninu dnes známu ako takzvané kresťanstvo, z ľudského hľadiska sa čistý kresťanský zbor, ktorý založil Ježiš, zdal skazený. (2. Tesaloničanom 2:3–8) Napriek tomu pravé kresťanstvo pretrvalo. — Matúš 28:20.

³ Ježiš vo svojom podobenstve o pšenici a burine predpovedal, že praví kresťania budú určitý čas rásť spolu s „burinou“ čiže s falošnými kresťanmi; a to sa aj stalo. Ale Ježiš povedal aj to, že počas posledných dní budú „synovia kráľovstva“ opäť viditeľne oddelení od „buriny“. (Matúš 13:36–43) To sa takisto ukázalo ako pravdivé. V roku 1919 praví pomazaní kresťania vyšli z babylonského zajatia. Boli božsky uznaní za „verného a rozvážneho otroka“ a smelo sa pustili do kázania dobrého posolstva o Kráľovstve. (Matúš 24:14, 45–47; Zjavenie 18:4) Takmer všetci boli Nežidmi; keďže však mali vieru Abraháma, boli v skutočnosti ‚Abrahámovým potomstvom‘. Boli príslušníkmi „Božieho Izraela“. — Galaťanom 3:7, 26–29.

„Veľký zástup“

 4. Aká skupina kresťanov sa stala zjavnou najmä v tridsiatych rokoch?

⁴ Spočiatku sa tí, ktorí reagovali na kázanie týchto pomazaných kresťanov, takisto stávali duchovnými Izraelitmi, zostávajúcimi zo 144 000, ktorí majú nebeskú nádej. (Zjavenie 12:17) Ale najmä v tridsiatych rokoch sa stala zjavnou iná skupina. Títo kresťania boli stotožnení s „inými ovcami“ z podobenstva o ovčincoch. (Ján 10:16) Boli to Kristovi učeníci s nádejou na večný život na rajskej zemi. Boli takpovediac duchovným potomstvom pomazaných kresťanov. (Izaiáš 59:21; 66:22; porovnaj 1. Korinťanom 4:15, 16.) Uznali pomazaný kresťanský zbor za verného a rozvážneho otroka, a tak ako ich pomazaní bratia, aj oni mali hlbokú lásku k Jehovovi, vieru v Ježišovu obeť, horlivosť chváliť Boha a ochotu trpieť za spravodlivosť.

 5. Ako sa postupne lepšie porozumelo postaveniu iných oviec?

⁵ Postaveniu týchto iných oviec sa sprvu dobre nerozumelo, no postupom času sa veci vyjasňovali. V roku 1932 boli pomazaní kresťania povzbudení, aby podnecovali iné ovce k účasti na kazateľskom diele — k niečomu, čo mnohí z iných oviec už robili. V roku 1934 boli členovia triedy iných oviec povzbudení, aby sa podrobili krstu vo vode. V roku 1935 boli stotožnení s „veľkým zástupom“ zo 7. kapitoly Zjavenia. V roku 1938 boli pozvaní, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili Slávnosti na pamiatku smrti Ježiša Krista. V roku 1950 sa rozpoznalo, že zrelí muži spomedzi nich patria ku „kniežatám“, ktoré slúžia ako „úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. (Žalm 45:16; Izaiáš 32:1, 2) V roku 1953 sa pochopilo, že Božia pozemská organizácia — ktorej väčšiu časť vtedy tvorili iné ovce — je jadrom pozemskej spoločnosti, ktorá bude existovať v novom svete. V roku 1985 sa porozumelo, že na základe Ježišovej výkupnej obete sú členovia triedy iných oviec vyhlásení za spravodlivých ako Boží priatelia s vyhliadkou na prežitie Armagedonu.

 6. Aké je dnes vzájomné postavenie pomazaných a iných oviec a k akým otázkam to vedie?

⁶ Doteraz, v tejto neskorej časti „posledných dní“, už veľká väčšina zo 144 000 zomrela a dostala svoju nebeskú odmenu. (2. Timotejovi 3:1; Zjavenie 6:9–11; 14:13) Kresťania s pozemskou nádejou teraz vykonávajú väčšiu časť diela kázania dobrého posolstva a považujú za výsadu, že v tom podporujú Ježišových pomazaných bratov. (Matúš 25:40) Títo pomazaní sú však verným a rozvážnym otrokom, prostredníctvom ktorého bol počas celého tohto obdobia posledných dní zaobstarávaný duchovný pokrm. Aká bude situácia iných oviec, keď všetci pomazaní už budú mať svoju nebeskú odmenu? Aké opatrenia sa potom urobia pre iné ovce? Stručný pohľad na staroveký Izrael nám pomôže odpovedať na tieto otázky.

Predobrazné „kráľovstvo kňazov“

 7, 8. Do akej miery bol staroveký Izrael pod zmluvou Zákona kráľovstvom kňazov a svätým národom?

⁷ Keď si Jehova vyvolil Izrael ako svoj zvláštny národ, uzavrel s nimi zmluvu, povediac: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ (2. Mojžišova 19:5, 6) Izrael bol Jehovovým zvláštnym ľudom na základe zmluvy Zákona. Ako sa však splnil sľub týkajúci sa kráľovstva kňazov a svätého národa?

⁸ Kým bol Izrael verný, uznával Jehovovu zvrchovanosť a prijímal Jehovu ako svojho Kráľa. (Izaiáš 33:22) Preto boli kráľovstvom. Ale sľub o „kráľovstve“, ako bolo neskôr zjavené, mal znamenať viac ako to. Okrem toho, keď poslúchali Jehovov Zákon, boli čistí, oddelení od okolitých národov. Boli svätým národom. (5. Mojžišova 7:5, 6) Boli azda kráľovstvom kňazov? Nuž, v Izraeli bol pre chrámovú službu vyčlenený kmeň Lévi a v rámci tohto kmeňa existovalo lévitské kňazstvo. Keď bol zavedený mojžišovský Zákon, Léviti mužského rodu boli vzatí výmenou za prvorodených z každej nelévitskej rodiny.a (2. Mojžišova 22:29; 4. Mojžišova 3:11–16, 40–51) Teda každá rodina v Izraeli bola takpovediac zastúpená v chrámovej službe. To bol najplnší význam, v akom sa tento národ stal kňazstvom. Navyše zastupovali Jehovu pred národmi. Každý cudzinec, ktorý chcel uctievať pravého Boha, to musel robiť v spojení s Izraelom. — 2. Paralipomenon 6:32, 33; Izaiáš 60:10.

 9. Čo primälo Jehovu k tomu, že zavrhol severné Izraelské kráľovstvo, ‚aby mu neslúžilo ako kňaz‘?

⁹ Po smrti Šalamúna sa Boží ľud rozdelil na severné Izraelské kráľovstvo pod vládou kráľa Jeroboáma a na južné Judské kráľovstvo pod vládou kráľa Rechoboáma. Keďže chrám, stredisko čistého uctievania, bol na území Judska, Jeroboám zaviedol nezákonnú formu uctievania tým, že na území svojho kráľovstva postavil sochy teliat. Ďalej „začal robiť dom výšin a robiť kňazov z obecného ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho“. (1. Kráľov 12:31) Severné kráľovstvo upadlo hlbšie do falošného uctievania, keď kráľ Achab dovolil svojej cudzozemskej manželke Jezábel zaviesť v krajine uctievanie Baala. Napokon Jehova vyslovil nad týmto spurným kráľovstvom rozsudok. Prostredníctvom Hozeáša povedal: „Môj ľud bude určite umlčaný, pretože niet poznania. Pretože si sám zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi neslúžil ako kňaz.“ (Hozeáš 4:6) Krátko nato Asýrčania vyhladili severné Izraelské kráľovstvo.

10. Ako južné Judské kráľovstvo, kým bolo verné, zastupovalo Jehovu pred národmi?

¹⁰ A čo južné Judské kráľovstvo? Za dní Ezechiáša im Jehova prostredníctvom Izaiáša povedal: ‚Ste moji svedkovia, áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil, ľud, ktorý som si vytvoril, aby rozprával chválu o mne.‘ (Izaiáš 43:10, 21; 44:21) Kým bolo južné kráľovstvo verné, slúžilo ako prostriedok na ohlasovanie Jehovovej slávy národom a na priťahovanie ľudí so správnym sklonom srdca, aby uctievali Jehovu v jeho chráme a využívali pritom službu zákonného lévitského kňazstva.

Cudzinci v Izraeli

11, 12. Menuj niektorých cudzincov, ktorí začali slúžiť Jehovovi spolu s Izraelom.

¹¹ Pokiaľ ide o cudzincov, ktorí reagovali na svedectvo tohto národa, zaoberal sa nimi Zákon odovzdaný prostredníctvom Mojžiša — ktorého manželka Cipora bola Madianka. „Veľká zmiešaná spoločnosť“ Neizraelitov opustila Egypt spolu s Izraelom a bola pri tom, keď bol odovzdaný Zákon. (2. Mojžišova 2:16–22; 12:38; 4. Mojžišova 11:4) Rachab a jej rodina boli zachránení z Jericha a neskôr prijatí do židovského zboru. (Jozua 6:23–25) Krátko nato Gibeončania uzavreli mier s Izraelom a boli im pridelené úlohy v súvislosti so svätostánkom. — Jozua 9:3–27; pozri aj 1. Kráľov 8:41–43; Ester 8:17.

¹² A napokon, cudzinci slúžili vo vysokých postaveniach. Chetita Urijah, manžel Bat-šeby, bol počítaný medzi Dávidových „mocných mužov“, rovnako ako Ammónčan Celek. (1. Paralipomenon 11:26, 39, 41; 2. Samuelova 11:3, 4) Etiópčan Ebed-melech slúžil v paláci a mal prístup ku kráľovi. (Jeremiáš 38:7–9) Keď sa Izrael vrátil z vyhnanstva v Babylone, Neizraelitom Netinejcom bola zverená rozšírená zodpovednosť, pokiaľ išlo o pomoc kňazom. (Ezdráš 7:24) Keďže viacerí títo verní cudzinci čiže cudzí usadlíci sú považovaní za predobraz veľkého zástupu dnes, ich situácia je pre nás zaujímavá.

13, 14. a) Aké boli výsady a zodpovednosti prozelytov v Izraeli? b) Ako sa mali Izraeliti pozerať na verných prozelytov?

¹³ Takí jednotlivci boli prozelytmi, oddanými ctiteľmi Jehovu pod mojžišovským Zákonom, a boli oddelení od národov spolu s Izraelitmi. (3. Mojžišova 24:22) Prinášali obete, chránili sa pred falošným uctievaním a zdržiavali sa krvi práve tak ako Izraeliti. (3. Mojžišova 17:10–14; 20:2) Pomáhali pri stavbe Šalamúnovho chrámu a zapojili sa do obnovy pravého uctievania pod vedením kráľa Asu a Ezechiáša. (1. Paralipomenon 22:2; 2. Paralipomenon 15:8–14; 30:25) Keď Peter na Letnice 33 n. l. použil prvý kľúč Kráľovstva, jeho slovám načúvali „Židia, ako aj [nežidovskí] prozelyti“. Je možné, že niektorí z tritisíc pokrstených v ten deň boli prozelytmi. (Skutky 2:10, 41) Krátko nato Filip pokrstil istého etiópskeho prozelytu — predtým, ako Peter použil posledný kľúč Kráľovstva v prípade Kornélia a jeho rodiny. (Matúš 16:19; Skutky 8:26–40; 10:30–48) Je zrejmé, že prozelyti neboli považovaní za pohanov.

¹⁴ Avšak postavenie prozelytov v krajine nebolo také ako postavenie rodených Izraelitov. Prozelyti neslúžili ako kňazi a ich prvorodení neboli zastúpení v lévitskom kňazstve.b A nemali v Izraeli nijakú pôdu ako dedičné vlastníctvo. Napriek tomu bolo Izraelitom prikázané, aby boli k verným prozelytom ohľaduplní a aby ich považovali za bratov. — 3. Mojžišova 19:33, 34.

Duchovný národ

15. K čomu to viedlo, keď prirodzený Izrael odmietol prijať Mesiáša?

¹⁵ Zákon bol určený na to, aby chránil Izrael pred znečistením a zachovával ho oddelený od okolitých národov. No slúžil aj inému účelu. Apoštol Pavol napísal: „Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery.“ (Galaťanom 3:24) Žiaľ, väčšinu Izraelitov Zákon nepriviedol ku Kristovi. (Matúš 23:15; Ján 1:11) Preto Jehova Boh zavrhol tento národ a spôsobil zrodenie „Božieho Izraela“. A navyše, pozvanie stať sa plnoprávnymi občanmi tohto nového Izraela rozšíril na Nežidov. (Galaťanom 3:28; 6:16) Je to tento nový národ, na ktorom sa obdivuhodne a definitívne spĺňa Jehovov sľub z 2. Mojžišovej 19:5, 6 o kráľovskom kňazstve. Ako?

16, 17. V akom zmysle možno na pomazaných kresťanov na zemi použiť prívlastok ‚kráľovskí‘ a v akom zmysle sú „kňazstvom“?

¹⁶ Peter citoval 2. Mojžišovu 19:6, keď písal pomazaným kresťanom vo svojich dňoch: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo‘.“ (1. Petra 2:9) Čo to znamená? Sú azda pomazaní kresťania na zemi kráľmi? Nie, ich kraľovanie je ešte vecou budúcnosti. (1. Korinťanom 4:8) Napriek tomu na nich možno použiť prívlastok ‚kráľovskí‘ v tom zmysle, že sú určení pre budúce kráľovské výsady. Už teraz sú národom pod vládou kráľa, Ježiša, ktorého ustanovil veľký Zvrchovaný Panovník, Jehova Boh. Pavol napísal: ‚Jehova nás oslobodil z moci tmy a preniesol nás do kráľovstva Syna svojej lásky.‘ — Kolosanom 1:13.

¹⁷ Sú pomazaní kresťania na zemi kňazstvom? V určitom zmysle áno. Ako zbor vykonávajú nesporne kňazskú úlohu. Peter to vysvetlil, keď povedal: ‚Vy sami ste budovaní ako duchovný dom pre sväté kňazstvo.‘ (1. Petra 2:5; 1. Korinťanom 3:16) Dnes je ostatok pomazaných kresťanov ako celok „verným a rozvážnym otrokom“, prostriedkom na rozdeľovanie duchovného pokrmu. (Matúš 24:45–47) Rovnako ako v prípade starovekého Izraela, každý, kto chce uctievať Jehovu, musí to robiť v spojení s týmito pomazanými kresťanmi.

18. Akú prvoradú zodpovednosť má na zemi pomazaný kresťanský zbor ako kňazstvo?

¹⁸ Navyše, pomazaní kresťania prevzali od Izraela výsadu svedčiť o Jehovovej veľkosti medzi národmi. Kontext vyjadrenia, kde Peter nazval pomazaných kresťanov kráľovským kňazstvom, ukazuje, že mal na mysli kazateľské dielo. Áno, v jednom citáte spojil Jehovov sľub z 2. Mojžišovej 19:6 s Jehovovými slovami Izraelu v Izaiášovi 43:21, keď povedal: „Vy ste... ‚kráľovské kňazstvo... aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ (1. Petra 2:9) V súlade s tým Pavol hovoril o oznamovaní Jehovových znamenitostí ako o chrámovej obeti. Napísal: „Prostredníctvom [Ježiša] vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ — Hebrejom 13:15.

Nebeské splnenie

19. Čo je konečným veľkým splnením sľubu, že Izrael bude kráľovstvom kňazov?

¹⁹ Ale 2. Mojžišova 19:5, 6 má v konečnom dôsledku oveľa slávnejšie splnenie. V knihe Zjavenie apoštol Ján počuje nebeských tvorov, ako používajú tento text, keď chvália vzkrieseného Ježiša: „Bol [si] zabitý a svojou krvou si kúpil Bohu osoby z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa, a urobil si z nich kráľovstvo a kňazov nášmu Bohu, a budú vládnuť ako králi nad zemou.“ (Zjavenie 5:9, 10) Kráľovské kňazstvo je v konečnom zmysle Božím nebeským Kráľovstvom, vládnucou autoritou, o ktorú sa podľa Ježišovho vyučovania máme modliť. (Lukáš 11:2) Všetkých 144 000 pomazaných kresťanov, ktorí vytrvajú vo vernosti až do konca, bude mať podiel na tomto usporiadaní Kráľovstva. (Zjavenie 20:4, 6) Aké to bude úžasné splnenie sľubu, ktorý bol odovzdaný tak dávno prostredníctvom Mojžiša!

20. Aká otázka ešte musí byť zodpovedaná?

²⁰ Ako toto všetko súvisí so situáciou veľkého zástupu a s jeho budúcnosťou, keď všetci pomazaní už budú mať svoje podivuhodné dedičstvo? To bude objasnené v záverečnom článku tejto série.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ Ako sa postupne lepšie porozumelo postaveniu iných oviec?

◻ Prečo Jehova zavrhol severné Izraelské kráľovstvo, aby mu neslúžilo ako kňaz?

◻ Aké bolo postavenie Judska pred národmi, kým bolo verné?

◻ Aké bolo postavenie verných prozelytov v Izraeli?

◻ Akým spôsobom slúži pomazaný zbor ako kráľovstvo kňazov?

[Obrázok na strane 16]

Pomazaní kresťania ako kráľovské kňazstvo oznamujú na zemi Jehovovu slávu

[Obrázok na strane 18]

Konečným splnením 2. Mojžišovej 19:6 je Kráľovstvo