Piata kapitola

Pravý Boh predpovedá oslobodenie

Izaiáš 44:1–28

1, 2. a) Aké otázky nastoľuje Jehova? b) Ako Jehova dokáže, že jedine on je pravým Bohom?

‚KTO je pravým Bohom?‘ Táto otázka bola kladená celé stáročia. Preto je veľmi prekvapujúce, že v knihe Izaiáš nastoľuje túto otázku sám Jehova! Nabáda ľudí, aby sa zamysleli: ‚Je Jehova jediným pravým Bohom? Alebo existuje aj niekto iný, kto s ním môže súperiť o jeho postavenie?‘ Po uvedení tejto úvahy Jehova stanovuje rozumné kritériá na vyriešenie spornej otázky Božstva. Predložená argumentácia vedie ľudí s úprimným srdcom len k jednému nevyvrátiteľnému záveru.

² Za dní Izaiáša je rozšírené uctievanie obrazov a sôch. V otvorenej a jasnej úvahe zaznamenanej v 44. kapitole Izaiášovej prorockej knihy je ukázané, aké márne je uctievanie obrazov a sôch! A predsa Boží ľud padol do osídla uctievania modiel. Preto ako sme videli v predchádzajúcich kapitolách Izaiáša, Izraelitov čaká prísny trest. Jehova však národu láskyplne dáva uistenie, že hoci dovolí Babylončanom odviesť ľud do zajatia, vo svojom stanovenom čase ho oslobodí. Splnenie proroctiev o oslobodení zo zajatia a o obnove čistého uctievania dokáže nad akúkoľvek pochybnosť, že jedine Jehova je pravým Bohom, čím budú všetci tí, ktorí uctievajú neživých bohov národov, zahanbení.

 3. Ako Izaiášove prorocké slová pomáhajú dnešným kresťanom?

³ Proroctvá v tejto časti Izaiáša a ich splnenie v staroveku posilňujú vieru dnešných kresťanov. Okrem toho Izaiášove prorocké slová majú splnenie aj v našich dňoch a dokonca aj v budúcnosti. A tieto udalosti sa týkajú osloboditeľa a oslobodenia väčšieho významu, než bolo predpovedané pre Boží staroveký ľud.

Nádej pre tých, ktorí patria Jehovovi

 4. Ako Jehova povzbudzuje Izrael?

⁴ Kapitola 44 sa začína v pozitívnom duchu pripomienkou, že Izrael bol vyvolený Bohom, teda bol oddelený od okolitých národov, aby sa stal jeho sluhom. Proroctvo hovorí: „Teraz počúvaj, ó, Jakob, môj sluha, a ty, ó, Izrael, ktorého som si vyvolil. Toto povedal Jehova, tvoj Tvorca a tvoj Utvárateľ, ktorý ti pomáhal už z brucha: ‚Neboj sa, môj sluha Jakob, a ty, Ješurun, ktorého som si vyvolil.‘“ ​(Izaiáš 44:1, 2) Jehova sa o Izrael staral akoby od matkinho lona, odkedy sa Izrael po vyjdení z Egypta stal národom. Svoj ľud ako celok nazýva „Ješurun“, čo znamená „priamy“. Týmto označením vyjadruje náklonnosť a nehu. Toto meno je tiež pripomienkou, že Izraeliti musia zostať priami, v čom často zlyhávali.

5, 6. Aké osviežujúce opatrenia poskytne Jehova Izraelu a k čomu to povedie?

⁵ Aké príjemné a osviežujúce sú ďalšie Jehovove slová! Hovorí: „Na smädného vylejem vodu a na suché miesto rinúce sa prúdy. Na tvoje semeno vylejem svojho ducha a na tvojich potomkov svoje požehnanie. A istotne vypučia ako v zelenej tráve, ako topole pri vodných priekopách.“ ​(Izaiáš 44:3, 4) Aj v horúcej, vyprahnutej krajine sa môže skupinám stromov, ktoré sú pri vodných zdrojoch, dobre dariť. Keď Jehova poskytne svoje životodarné vody pravdy a vyleje svojho svätého ducha, Izraelu sa bude dobre dariť ako stromom pozdĺž zavlažovacích kanálov. (Žalm 1:3; Jeremiáš 17:7, 8) Jehova dá svojmu ľudu silu, aby si mohol spĺňať úlohu svedkov jeho Božstva.

⁶ Vďaka tomuto vyliatiu svätého ducha niektorí jednotlivci si opäť začnú ceniť vzťah Izraela s Jehovom. Preto čítame: „Tento bude hovoriť: ‚Ja patrím Jehovovi.‘ A onen sa bude nazývať Jakobovým menom a iný si napíše na ruku: ‚Patriaci Jehovovi.‘ A niekto sa bude nazývať Izraelovým menom.“ ​(Izaiáš 44:5) Áno, bude cťou nosiť Jehovovo meno, pretože Jehova bude považovaný za jediného pravého Boha.

Výzva pre bohov

7, 8. Akú výzvu dáva Jehova bohom národov?

⁷ Pod mojžišovským Zákonom mohol výplatca — obyčajne najbližší mužský príbuzný — vykúpiť človeka z otroctva. (3. Mojžišova 25:47–54; Rút 2:20) Jehova sa teraz označuje za Výplatcu Izraela — za toho, ktorý vykúpi tento národ, a tým zahanbí Babylon i všetkých jeho bohov. (Jeremiáš 50:34) Zameriava sa na falošných bohov a ich ctiteľov a hovorí: „Tak povedal Jehova, Kráľ Izraela a jeho Výplatca, Jehova vojsk: ‚Som prvý a som posledný, a okrem mňa niet nijakého Boha. A kto je ako ja? Nech zavolá, aby to povedal a predložil mi to. Odkedy som ustanovil dávny ľud, nech veci, ktoré prichádzajú, i veci, ktoré vojdú, povedia. Nedeste sa a nebuďte omráčení. Či ti nedávam osobne od oného času počuť a či to nehovorím? A ste moji svedkovia. Jestvuje mimo mňa Boh? Nie, niet nijakej Skaly. Žiadnu som neuznal.‘“ — Izaiáš 44:6–8.

⁸ Jehova vyzýva bohov, aby predložili svoj prípad. Môžu hovoriť o veciach, ktoré ešte nie sú, akoby už existovali? Môžu predpovedať udalosti s takou presnosťou, že to vyzerá, akoby tieto udalosti už nastali? Také niečo môže urobiť len ‚prvý a posledný‘, ktorý existoval skôr, než boli vymyslení všetci falošní bohovia, a ktorý tu bude stále, aj keď oni budú už dávno zabudnutí. Jeho ľud sa nemusí báť svedčiť o tejto pravde, pretože má podporu Jehovu, ktorý je pevný a stály ako masívna skala! — 5. Mojžišova 32:4; 2. Samuelova 22:31, 32.

Márnosť uctievania obrazov a sôch

 9. Bolo nesprávne, aby si Izraeliti urobili akékoľvek vyobrazenie niečoho živého? Vysvetli to.

⁹ Pri Jehovovej výzve falošným bohom nám prichádza na myseľ druhé z Desiatich prikázaní. Toto prikázanie jasne hovorí: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil.“ ​(2. Mojžišova 20:4, 5) Samozrejme, tento zákaz neznamenal, že Izraeliti si nemali urobiť žiadne dekoratívne vyobrazenia vecí. Sám Jehova nariadil, aby boli vo svätostánku umiestnené vyobrazenia rastlín, zvierat a cherubínov. (2. Mojžišova 25:18; 26:31) Nemala sa im však preukazovať posvätná úcta ani nemali byť uctievané. Nikto sa k týmto vyobrazeniam nemal modliť ani im nemal predkladať obete. Božsky inšpirované prikázanie zakazovalo urobiť si akékoľvek vyobrazenie, ktoré by bolo používané ako predmet uctievania. Uctievanie obrazov a sôch alebo klaňanie sa im s posvätnou úctou bolo modlárstvom. — 1. Jána 5:21.

10, 11. Prečo Jehova považuje obrazy a sochy za hanebné?

¹⁰ Izaiáš teraz opisuje, aké neužitočné sú neživé obrazy a sochy a aká hanba čaká tých, ktorí ich vyrábajú: „Tvorcovia vyrezávaného obrazu sú všetci neskutočnosťou a ich miláčikovia nebudú na nijaký úžitok; a ako ich svedkovia nevidia nič a nevedia nič, aby boli zahanbení. Kto utvoril boha alebo odlial iba liaty obraz? Nebolo to vôbec na nijaký úžitok. Hľa, všetci jeho spoločníci budú zahanbení a remeselníci sú z pozemských ľudí. Všetci sa zhromaždia. Zastavia sa. Zdesia sa. Vtedy budú zahanbení.“ — Izaiáš 44:9–11.

¹¹ Prečo Boh považuje tieto obrazy a sochy za také hanebné? Predovšetkým preto, lebo hmotnými vecami je nemožné presne znázorniť Všemohúceho. (Skutky 17:29) Navyše uctievať stvorené veci namiesto Stvoriteľa je urážkou Jehovovho Božstva. A nie je to v skutočnosti aj pod dôstojnosť človeka, ktorý bol stvorený „na Boží obraz“? — 1. Mojžišova 1:27; Rimanom 1:23, 25.

12, 13. Prečo človek nemôže zhotoviť žiadnu sochu, ktorá by bola hodná uctievania?

¹² Môže hmotná vec nejako získať svätosť tým, že je z nej vypracovaná vec, ktorá je uctievaná? Izaiáš nám pripomína, že výroba sochy je len prácou ľudí. Výrobca sôch používa rovnaké nástroje a postupy ako ktorýkoľvek iný remeselník: „Rezbár železa s rezbárskym nožom, ten na ňom usilovne pracoval s uhlím; a tvaruje ich kladivkami a usilovne na tom pracuje svojím silným ramenom. Dostal aj hlad a tak je bez sily. Nenapil sa vody; preto cíti únavu. Drevorezbár, ten natiahol mernú šnúru; rysuje to červenou kriedou; vypracováva to škrabákom na drevo; a stále to rysuje kružidlom a postupne tomu dáva podobu muža, podobu krásy človeka, aby to sedelo v dome.“ — Izaiáš 44:12, 13.

¹³ Pravý Boh vytvoril všetky živé tvory na tejto zemi vrátane človeka. Všetko živé, čo má schopnosť vnímať, je úžasným svedectvom Jehovovho Božstva, no všetko, čo Jehova stvoril, je, samozrejme, na nižšej úrovni ako on. Je možné, aby človek dokázal urobiť niečo lepšie? Môže vytvoriť niečo, čo je mu nadradené — také nadradené, že by si to zasluhovalo jeho oddanosť? Keď človek vytvára sochu, unaví sa, vyhladne a vysmädne. To je ľudské obmedzenie, no aspoň ukazuje, že človek je živý. Socha, ktorú vytvorí, môže vyzerať ako človek. Môže byť aj krásna. No je neživá. Sochy v žiadnom prípade nie sú božské. Navyše, žiaden vyrezávaný obraz nikdy ‚nespadol z neba‘, akoby jeho pôvodcom bol niekto vyšší než smrteľný človek. — Skutky 19:35.

14. Ako sú výrobcovia sôch úplne závislí od Jehovu?

¹⁴ Izaiáš ďalej ukazuje, že výrobcovia sôch sú úplne závislí od prírodných procesov a materiálov, ktoré Jehova stvoril: „Je ten, ktorého zamestnaním je stínať cédre; a vezme iný druh stromu, dokonca mohutný strom a dá si ho zosilniť medzi stromami lesa. Zasadil vavrín a lejúci sa dážď stále pôsobí, že rastie. A stal sa pre človeka niečím na udržiavanie ohňa. Preto vezme časť z neho, aby sa zohrial. V skutočnosti založí oheň a upečie chlieb. Pracuje tiež na bohu, pred ktorým by sa klaňal. Urobil z neho vyrezávaný obraz a vrhá sa pred ním na zem. Polovicu z neho skutočne spáli v ohni. Na polovici z neho dobre opečie mäso, ktoré zje a nasýti sa. Aj sa ohreje a hovorí: ‚Aha! Zohrial som sa. Videl som svetlo ohňa.‘ Ale zo zvyšku urobí boha, jeho vyrezávaný obraz. Vrhne sa pred ním na zem a klania sa a modlí sa k nemu a hovorí: ‚Osloboď ma, veď si môj boh.‘“ — Izaiáš 44:14–17.

15. Aký úplný nedostatok pochopenia prejavuje výrobca sôch?

¹⁵ Môže nespálený kus palivového dreva niekoho oslobodiť? Samozrejme, že nie. Len pravý Boh môže zabezpečiť oslobodenie. Ako si môžu ľudia robiť bohov z neživých vecí? Izaiáš ukazuje, že skutočný problém spočíva v srdci človeka: „Nepoznali ani nerozumejú, lebo ich oči boli zaslepené, aby nevideli, ich srdce aby nemalo pochopenie. A nikto si v srdci nepripomína ani nemá poznanie alebo porozumenie, aby povedal: ‚Polovicu z neho som spálil v ohni a na jeho uhlíkoch som tiež upiekol chlieb; opekám mäso a jem. Ale zo zvyšku mám urobiť nejakú odpornú vec? Budem sa vrhať na zem pred vyschnutým drevom stromu?‘ Živí sa popolom. Jeho srdce, s ktorým sa zahrávalo, ho zviedlo na scestie. A neoslobodzuje svoju dušu, ani nehovorí: ‚Či nie je v mojej pravici faloš?‘“ ​(Izaiáš 44:18–20) Áno, myslieť si, že modlárstvo môže poskytnúť niečo duchovne dobré, je to isté ako jesť popol namiesto výživnej potravy.

16. Ako sa začalo modlárstvo a čo ho umožňuje?

¹⁶ Modlárstvo sa v skutočnosti začalo v nebesiach, keď mocný duchovný tvor, ktorý sa stal Satanom, začal žiadostivo túžiť po uctievaní, ktoré patrí len Jehovovi. Satanova túžba bola taká silná, že sa odcudzil Bohu. To bol v skutočnosti začiatok modlárstva, lebo apoštol Pavol povedal, že žiadostivosť je to isté ako modlárstvo. (Izaiáš 14:12–14; Ezechiel 28:13–15, 17; Kolosanom 3:5) Satan zviedol prvú ľudskú dvojicu, aby sa zaoberala sebeckými myšlienkami. Eva začala žiadostivo túžiť po tom, čo jej Satan ponúkol: „Celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ Ježiš uviedol, že žiadostivosť vychádza zo srdca. (1. Mojžišova 3:5; Marek 7:20–23) Modlárstvo je teda možné vtedy, keď je skazené srdce. Aké je preto dôležité, aby sme si všetci ‚chránili srdce‘ a nikdy nedovolili nikomu a ničomu zaujať v ňom miesto, ktoré právom patrí Jehovovi! — Príslovia 4:23; Jakub 1:14.

Jehova pôsobí na srdce

17. Čo by si mal Izrael vziať k srdcu?

¹⁷ Jehova ďalej žiada Izraelitov, aby si spomenuli, že majú výsadné, zodpovedné postavenie. Sú jeho svedkami! Jehova hovorí: „Pamätaj na tie veci, ó, Jakob, a ty, ó, Izrael, lebo si môj sluha. Utvoril som ťa. Si sluha, ktorý mi patrí. Ó, Izrael, nezabudnem na teba. Ja vymažem tvoje priestupky ako oblakom a tvoje hriechy ako veľkým množstvom oblakov. Vráť sa ku mne, veď ja ťa vyplatím. Radostne volajte, nebesia, veď Jehova zasiahol! Víťazoslávne kričte všetky najnižšie časti zeme! Rozveseľte sa, vrchy, s radostným volaním, les a všetky stromy v ňom! Veď Jehova vyplatil Jakoba a na Izraelovi ukazuje svoju krásu.“ — Izaiáš 44:21–23.

18. a) Prečo má Izrael dôvod na radosť? b) Ako môžu dnes Jehovovi služobníci napodobňovať Boží príklad milosrdenstva?

¹⁸ Jehova nie je vytvorený Izraelom. Nie je bohom, ktorého vytvorili ľudia. Skôr Izrael je utvorený Jehovom, aby bol jeho vyvoleným služobníkom. A Jehova opäť dokáže svoje Božstvo, keď tento národ oslobodí. Nežne oslovuje svoj ľud a uisťuje ho, že ak bude robiť pokánie, úplne prikryje jeho hriechy, skryje jeho priestupky akoby za nepreniknuteľné oblaky. Aký dôvod na radosť má Izrael! Jehovov príklad motivuje jeho novodobých služobníkov, aby napodobňovali jeho milosrdenstvo. Môžu ho napodobňovať tým, že sa budú usilovať pomáhať previnilcom — budú sa snažiť duchovne ich obnoviť, pokiaľ je to možné. — Galaťanom 6:1, 2.

Vyvrcholenie skúšky Božstva

19, 20. a) Ako Jehova privádza svoj prípad k vyvrcholeniu? b) Aké povzbudzujúce veci predpovedá Jehova pre svoj ľud a kto bude jeho nástrojom, ktorý to vykoná?

¹⁹ Jehova teraz privádza svoju právnu argumentáciu k mocnému vyvrcholeniu. Chystá sa predložiť vlastný dôkaz v najťažšej skúške Božstva — schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Jeden biblický učenec nazval nasledujúcich päť veršov 44. kapitoly Izaiáša „básňou o nadradenosti Boha Izraela“, jediného Stvoriteľa, výhradného Zjavovateľa budúcnosti a nádeje Izraela na oslobodenie. Táto pasáž postupuje k dramatickému vyvrcholeniu, k oznámeniu mena muža, ktorý oslobodí národ z Babylona.

²⁰ „Toto povedal Jehova, tvoj Výplatca a Ten, kto ťa utvoril z brucha: ‚Ja, Jehova, konám všetko, sám rozťahujem nebesia, rozprestieram zem. Kto bol so mnou? Zmarím znamenia prázdnych táračov a som Ten, čo necháva veštcov konať pomätene; Ten, kto obracia múdrych mužov nazad a Ten, kto aj ich poznanie obracia na pochabosť; Ten, kto necháva, aby sa splnilo slovo jeho sluhu a Ten, kto úplne uskutočňuje radu svojich poslov; Ten, kto hovorí o Jeruzaleme: „Bude obývaný,“ a o judských mestách: „Budú znovu vystavané a pozdvihnem jeho spustnuté miesta“; Ten, kto hovorí vodnej hlbine: „Vypar sa; a vysuším všetky tvoje rieky“; Ten, kto hovorí o Cýrovi: „Je mojím pastierom a úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie“; aj môj výrok o Jeruzaleme: „Bude znovu vystavaný“ a o chráme: „Bude ti položený základ.“‘“ — Izaiáš 44:24–28.

21. Akú záruku poskytujú Jehovove slová?

²¹ Áno, Jehova má nielen schopnosť predpovedať budúce udalosti, ale aj moc uskutočniť celé svoje zjavené predsavzatie. Toto vyhlásenie bude slúžiť ako zdroj nádeje pre Izrael. Je zárukou, že hoci babylonské vojsko spustoší krajinu, Jeruzalem a jeho závislé mestečká budú opäť postavené a bude tam znovu zavedené pravé uctievanie. Ale ako?

22. Opíš, ako sa rieka Eufrat vyparila.

²² Neinšpirovaní veštci sa obyčajne neodvážia byť príliš konkrétni vo svojich predpovediach, lebo sa boja, že čas dokáže, že sa mýlili. Na rozdiel od nich Jehova prostredníctvom Izaiáša zjavuje dokonca meno muža, ktorého použije na oslobodenie svojho ľudu zo zajatia, aby Izraeliti mohli ísť domov a znovu postaviť Jeruzalem a jeho chrám. Jeho meno je Cýrus a je známy ako Cýrus (Kýros) Veľký, vládca Perzie. Jehova uvádza aj podrobnosti o stratégii, ktorú Cýrus použije, aby prenikol cez masívny a premyslený obranný systém Babylona. Babylon budú chrániť vysoké múry a vodné kanály pretekajúce mestom i okolo neho. Významnú zložku tohto systému — rieku Eufrat — Cýrus využije vo svoj prospech. Podľa starovekých historikov Herodota a Xenofóna Cýrus niekde nad Babylonom odviedol vody Eufratu, takže hladina rieky klesla natoľko, že ju vojaci mohli prebrodiť. A tak sa mocný Eufrat vyparil, teda stratil schopnosť chrániť Babylon.

23. Aký záznam existuje o splnení proroctva, že Cýrus prepustí Izrael?

²³ A čo sľub, že Cýrus prepustí Boží ľud a že sa postará, aby bol Jeruzalem i chrám znovu postavený? Sám Cýrus vo svojom úradnom výnose, ktorý sa zachoval v Biblii, vyhlasuje: „Toto povedal perzský kráľ Cýrus: ‚Všetky kráľovstvá zeme mi dal Jehova, Boh nebies, a sám ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním. Nech preto ide do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a znovu postaví dom Jehovu, Boha Izraela — on je pravý Boh — dom, ktorý bol v Jeruzaleme.“ ​(Ezdráš 1:2, 3) Jehovovo slovo prostredníctvom Izaiáša sa úplne splnilo!

Izaiáš, Cýrus a dnešní kresťania

24. Aká je súvislosť medzi vydaním Artaxerxovho nariadenia, „aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem“, a príchodom Mesiáša?

²⁴ Izaiášova 44. kapitola velebí Jehovu ako jediného pravého Boha a Osloboditeľa svojho starovekého ľudu. Navyše toto proroctvo má hlboký význam aj pre nás všetkých dnes. Cýrov výnos o znovupostavení jeruzalemského chrámu, vydaný v roku 538/537 pred n. l., spustil udalosti, ktoré vyvrcholili splnením iného pozoruhodného proroctva. Po Cýrovom výnose nasledoval výnos neskoršieho vládcu, Artaxerxa, ktorý nariadil, že mesto Jeruzalem má byť znovu postavené. Kniha Daniel odhaľuje, že „od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem [v roku 455 pred n. l.], po Vodcu Mesiáša“ bude 69 „týždňov“, z ktorých každý pozostáva zo 7 rokov. (Daniel 9:24, 25) Aj toto proroctvo sa splnilo. Presne podľa časového rozvrhu bol Ježiš v roku 29 n. l., 483 rokov po tom, čo v Zasľúbenej krajine vstúpil do platnosti Artaxerxov výnos, pokrstený a začal svoju pozemskú službu.a

25. Na čo poukazuje pád Babylona, ktorý dobyl Cýrus, vzhľadom na našu dobu?

²⁵ Prepustenie lojálnych Židov zo zajatia, umožnené pádom Babylona, predtieňuje prepustenie pomazaných kresťanov v roku 1919 z duchovného zajatia. Toto prepustenie bolo dôkazom, že iný Babylon, opísaný ako smilnica, Veľký Babylon — symbol všetkých falošných náboženstiev sveta braných ako celok — zažil pád. Ako je zaznamenané v knihe Zjavenie, apoštol Ján jeho pád predpovedal. (Zjavenie 14:8) Predpovedal aj jeho náhle zničenie. Jánov opis zničenia tejto svetovej ríše plnej modiel v určitých ohľadoch pripomína Izaiášov opis Cýrovho úspešného dobytia starovekého mesta Babylon. Tak ako babylonské ochranné vodné kanály nezachránili mesto pred Cýrom, aj ‚vody‘ ľudstva, ktoré podporujú a chránia Veľký Babylon, budú pred jeho zaslúženým zničením ‚vysušené‘. — Zjavenie 16:12.b

26. Ako Izaiášovo proroctvo a jeho splnenie posilňuje našu vieru?

²⁶ Z našej perspektívy, vyše dva a pol tisíc rokov po tom, čo Izaiáš odovzdal svoje proroctvo, môžeme vidieť, že Boh naozaj „úplne uskutočňuje radu svojich poslov“. (Izaiáš 44:26) Splnenie Izaiášovho proroctva je preto vynikajúcim príkladom dôveryhodnosti všetkých proroctiev vo Svätých Písmach.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 63]

Môže nespálený kus palivového dreva niekoho oslobodiť?

[Obrázok na strane 75]

Cýrus spĺňa proroctvo odvedením vôd Eufratu