Ži vierou v Božie sľuby

„Som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja; Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali.“ — IZAIÁŠ 46:9, 10.

1, 2. Aké rozličné názory majú ľudia na otázku, nakoľko je Boh zainteresovaný do záležitostí na zemi?

NAKOĽKO je Boh zainteresovaný do záležitostí na zemi? Názory na to sa rôznia. Jeden názor je taký, že nie je zainteresovaný vôbec. Stvorením vraj uviedol veci do pohybu a už nie je buď ochotný, alebo schopný zasahovať v náš prospech. Z tohto hľadiska je Boh ako otec, ktorý posadí prvýkrát syna na bicykel, vyrovná ho a potlačí ho, aby sa bicykel rozbehol po ulici. Potom otec odchádza. Chlapec je ponechaný sám na seba; môže a nemusí spadnúť. Nech sa deje čokoľvek, otec s tým už nič neurobí.

² Ďalší názor je taký, že Boh aktívne riadi každú oblasť nášho života a že je priamo zainteresovaný do všetkého, čo sa deje v jeho stvorení. No ak by to tak bolo, niektorí by mohli prísť k záveru, že Boh spôsobuje nielen dobré veci, ktoré sa dejú, ale aj zločiny a tragédie, ktoré postihujú ľudstvo. Keď spoznáme pravdu o Božom zaobchádzaní s ľuďmi, dozvieme sa, čo môžeme od Boha očakávať. Posilní to tiež našu vieru v isté splnenie jeho sľubov. — Hebrejom 11:1.

 3. a) Ako vieme, že Jehova je Bohom predsavzatí? b) Prečo sa o Jehovovi hovorí, že ‚utvára‘, čiže formuje svoje predsavzatie?

³ Kľúčovou skutočnosťou v otázke, či sa Boh zaujíma o ľudské záležitosti, je to, že Jehova je Bohom predsavzatí. Táto skutočnosť vyplýva priamo z Božieho mena. „Jehova“ znamená „Pôsobí, že sa stane“. Postupnou činnosťou Jehova pôsobí, že sa stáva Spĺňateľom všetkých svojich sľubov. Preto sa o Jehovovi hovorí, že svoje predsavzatie vzhľadom na budúce udalosti alebo činnosti ‚utvára‘, čiže formuje. (2. Kráľov 19:25; Izaiáš 46:11) Tieto slová pochádzajú z hebrejského slova jacar, ktoré je príbuzné slovu s významom „hrnčiar“. (Jeremiáš 18:4) Tak ako zručný hrnčiar môže vytvarovať hrudu hliny na krásnu vázu, Jehova môže utvárať alebo usmerňovať veci tak, aby uskutočnil svoju vôľu. — Efezanom 1:11.

 4. Ako Boh pripravil zem pre ľudských obyvateľov?

⁴ Napríklad Boh si predsavzal, že zem bude mimoriadne krásnym miestom, ktoré budú obývať dokonalí, poslušní ľudia. (Izaiáš 45:18) Už dávno pred stvorením prvého muža a ženy Jehova s láskou pre nich všetko pripravil. Úvodné kapitoly 1. Mojžišovej opisujú, ako Jehova vytvoril deň a noc, súš a more. Potom stvoril rastlinstvo a zvieratá. Táto príprava zeme pre ľudských obyvateľov trvala tisícky rokov. Nakoniec bola úspešne dokončená. Prvý muž a žena začali žiť v Edene, utešenom raji, ktorý bol zaopatrený všetkým potrebným na to, aby sa mohli tešiť zo života. (1. Mojžišova 1:31) Teda Jehova bol priamo zainteresovaný do záležitostí zeme, keďže postupne formoval svoje diela podľa svojho vznešeného predsavzatia. Zmenilo rozšírenie ľudskej rodiny mieru jeho zainteresovanosti?

Jehova obmedzuje svoje zasahovanie do ľudských záležitostí

5, 6. Prečo Boh obmedzuje svoje zasahovanie do ľudských záležitostí?

⁵ Hoci Jehova má na to moc, neriadi a neovláda každý detail ľudskej činnosti. Má na to dôvody. Jeden je ten, že ľudia boli stvorení na Boží obraz, a teda majú slobodnú vôľu. Jehova nás nenúti vykonávať jeho rozkazy; nie sme ani bábkami v jeho rukách. (5. Mojžišova 30:19, 20; Jozua 24:15) Hoci Boh nás berie na zodpovednosť za naše skutky, láskyplne nám dal značnú mieru slobody, aby sme sa mohli rozhodnúť, aký život budeme viesť. — Rimanom 14:12; Hebrejom 4:13.

⁶ Ďalší dôvod, prečo Boh neriadi všetko, čo sa tu deje, súvisí so spornou otázkou, ktorú Satan vzniesol v Edene. Satan spochybnil Božiu zvrchovanosť. Ponúkol Eve to, čo sa javilo ako príležitosť získať nezávislosť, a ona a neskôr i jej manžel Adam túto ponuku prijali. (1. Mojžišova 3:1–6) Boh preto dovolil ľuďom, aby si nejaký čas vládli sami, a tak aby sa ukázalo, či bolo Satanovo tvrdenie oprávnené. Z tohto dôvodu nemožno vinu za nesprávne veci, ktoré dnes ľudia robia, pripisovať Bohu. Mojžiš napísal o spurných ľuďoch toto: „Oni, oni si počínali skazonosne; nie sú [Božími] deťmi, je to ich vlastná chyba.“ — 5. Mojžišova 32:5.

 7. Aké je Jehovovo predsavzatie so zemou a s ľudstvom?

⁷ No hoci Jehova dal ľuďom slobodu vybrať si nezávislé panovanie a experimentovať s ním, nedal od záležitostí zeme „ruky preč“, čo by nám nedávalo veľkú nádej, že Boh splní svoje sľuby. Hoci Adam a Eva sa vzbúrili proti Božej zvrchovanosti, Jehova nezmenil svoje láskyplné predsavzatie so zemou a s ľudstvom. Nesporne premení zem na raj zaľudnený dokonalými, poslušnými a šťastnými ľuďmi. (Lukáš 23:42, 43) Biblická správa od 1. Mojžišovej až po Zjavenie opisuje, ako Jehova postupne stále pracuje na uskutočnení tohto cieľa.

Boh pracuje na uskutočnení svojej vôle

 8. S čím bolo spojené privedenie Izraelitov do Zasľúbenej krajiny?

⁸ Skutočnosť, že Boh uskutoční svoje predsavzatie, sa jasne prejavila v tom, ako zaobchádzal s izraelským národom. Jehova napríklad uistil Mojžiša, že vyslobodí Izraelitov z Egypta a vovedie ich do Zasľúbenej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. (2. Mojžišova 3:8) To bolo významné a utešujúce vyhlásenie. Znamenalo to vyslobodenie Izraelitov — ktorých bolo spolu s ich spoločníkmi okolo troch miliónov — z područia mocného národa, ktorý sa silne staval proti ich odchodu. (2. Mojžišova 3:19) Krajina, do ktorej mali byť privedení, bola obývaná mocnými národmi, ktoré veľmi nepriateľsky reagovali na ich príchod. (5. Mojžišova 7:1) Kým do tej krajiny Izraeliti prišli, putovali po púšti, kde potrebovali jedlo a vodu. Bola to situácia, ktorá Jehovovi umožnila prejaviť svoju zvrchovanú moc a božstvo. — 3. Mojžišova 25:38.

9, 10. a) Prečo mohol Jozua dosvedčiť, že Božie sľuby sú spoľahlivé? b) Nakoľko dôležité je to, či dôverujeme Bohu, že je schopný odmeniť svojich verných?

⁹ Keď Boh vyvádzal Izraelitov z Egypta, vykonal pritom rad mocných skutkov. Najprv priviedol na egyptskú krajinu desať pustošivých pohrôm. Potom rozdelil Červené more a umožnil Izraelitom uniknúť, kým egyptská armáda, ktorá ich prenasledovala, zahynula. (Žalm 78:12, 13, 43–51) Neskôr, keď Izraeliti 40 rokov putovali po pustatine, staral sa o nich, sýtil ich mannou, dával im vodu, a dokonca spôsobil, že sa im neobnosili plášte a neopuchli im nohy. (5. Mojžišova 8:3, 4) Keď Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej krajiny, Jehova im dával víťazstvo nad ich nepriateľmi. Jozua, ktorý prejavoval silnú vieru v Jehovove sľuby, bol očitým svedkom toho všetkého. Preto mohol s dôverou povedať starším mužom v jeho dobe: „Dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili.“ — Jozua 23:14.

¹⁰ Tak ako Jozua v staroveku, aj kresťania dnes majú úplnú istotu, že Boh je ochotný i schopný konať v prospech tých, ktorí mu slúžia. Toto presvedčenie je nevyhnutnou súčasťou našej viery. Apoštol Pavol napísal: „Bez viery nie je možné páčiť sa mu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že... sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ — Hebrejom 11:6.

Boh predvída, čo sa stane v budúcnosti

11. Aké činitele umožňujú Bohu splniť svoje sľuby?

¹¹ Doposiaľ sme videli, že hoci Boh dáva ľuďom slobodnú vôľu a umožňuje im nezávisle si vládnuť, má moc i vôľu pracovať na uskutočnení svojho predsavzatia. No je tu aj ďalší činiteľ, ktorý prispieva k tomu, že splnenie Božích sľubov je isté. Jehova dokáže predvídať, čo sa stane v budúcnosti. (Izaiáš 42:9) Prostredníctvom svojho proroka povedal: „Pamätajte na prvé veci z dávneho času, že som Božský a niet iného Boha, ani nikto nie je ako ja; Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali; Ten, ktorý hovorí: ‚Moja rada bude stáť a urobím všetko, čo je mojím potešením.‘“ (Izaiáš 46:9, 10) Skúsený roľník síce vie, kedy a kde zasiať semeno, ale i tak si nemôže byť úplne istý výsledkom. No „Kráľ večnosti“ má presné poznanie, takže dopredu presne vie, kedy a kde by mal zasiahnuť v prospech svojho predsavzatia. — 1. Timotejovi 1:17.

12. Ako Jehova za dní Noacha preukázal predvídavosť?

¹² Všimnime si, ako Boh preukázal predvídavosť za dní Noacha. Keďže zem bola naplnená zlom, Boh sa rozhodol, že skoncuje s neposlušným ľudstvom. Stodvadsať rokov dopredu určil čas, keď to urobí. (1. Mojžišova 6:3) Tým, že Jehova stanovil taký konkrétny čas, bral do úvahy viac ako len zničenie zlých, lebo to mohol urobiť kedykoľvek. Jehovov časový rozvrh umožňoval aj záchranu spravodlivých. (Porovnaj 1. Mojžišovu 5:29.) Boh vo svojej múdrosti vopred vedel, kedy má prideliť prácu, ktorá poslúži na tento účel. Noachovi dal dostatočne podrobné informácie. Noach mal postaviť koráb „na záchranu svojej domácnosti“ a zlí mali byť zničení celosvetovou potopou. — Hebrejom 11:7; 1. Mojžišova 6:13, 14, 18, 19.

Kolosálna stavba

13, 14. Prečo bola stavba korábu náročnou úlohou?

¹³ Pozrime sa na túto úlohu z pohľadu Noacha. Keďže Noach bol Božím mužom, vedel, že Jehova môže zničiť bezbožných. Ešte predtým však bolo potrebné vykonať prácu — prácu, ktorá si vyžadovala vieru. Stavba korábu bol obrovský projekt. Boh uviedol presné rozmery korábu. Mal byť dlhší ako niektoré dnešné športové ihriská a vysoký ako štvorposchodová budova. (1. Mojžišova 6:15) Stavitelia boli neskúsení a bolo ich málo. Nemali technicky vyspelé nástroje a vybavenie, aké máme k dispozícii dnes. Okrem toho, keďže Noach nemal tak ako Jehova schopnosť predvídať veci do budúcnosti, nemohol vedieť, aké rôzne situácie, ktoré by mohli tomuto stavebnému projektu pomôcť alebo ho brzdiť, sa môžu v priebehu rokov vyskytnúť. Noach si pravdepodobne kládol veľa otázok. Ako získa stavebný materiál? Ako zhromaždí zvieratá? Aká potrava bude potrebná a v akom množstve? Kedy presne nastane predpovedaná potopa?

¹⁴ Nesmieme zabudnúť ani na vtedajšie spoločenské pomery. Rozmáhalo sa zlo. Mocní Nefilim — hybridné potomstvo zlých anjelov a žien — naplnili zem násilím. (1. Mojžišova 6:1–4, 13) Okrem toho, stavba korábu nebol projekt, ktorý by sa dal uskutočniť v tajnosti. Ľudia sa čudovali, čo to Noach robí, a on im o tom rozprával. (2. Petra 2:5) Dalo by sa predpokladať, že jeho konanie schvaľovali? Sotva! Niekoľko rokov predtým verný Enoch oznamoval zničenie zlých. Jeho posolstvo bolo také nepopulárne, že Boh „ho vzal“, čiže skrátil jeho život, očividne preto, aby Enocha nezabili Boží nepriatelia. (1. Mojžišova 5:24; Hebrejom 11:5; Júda 14, 15) Noach mal nielenže oznamovať podobne nepopulárne posolstvo, ale mal aj stavať koráb. Ako bol koráb postupne stavaný, slúžil ako mocná pripomienka Noachovej vernosti pred jeho skazenými súčasníkmi!

15. Prečo Noach dôveroval, že bude môcť vykonať zverenú úlohu?

¹⁵ Noach vedel, že tento projekt má podporu a požehnanie Všemocného Boha. Veď nedal mu túto úlohu sám Jehova? Boh uistil Noacha, že on a jeho rodina vstúpia do hotového korábu a budú zachovaní nažive v celosvetovej potope. Boh to dokonca potvrdil slávnostnou dohodou. (1. Mojžišova 6:18, 19) Noach si pravdepodobne uvedomoval, že Jehova predvídal i zvážil všetko, čo si bude vyžadovať splnenie tejto úlohy. Vedel tiež, že Jehova má moc v prípade potreby zasiahnuť a pomôcť mu. Viera ho teda podnietila k činu. Noach bol tak ako jeho potomok Abrahám „pevne presvedčený, že to, čo [Boh] sľúbil, je schopný aj vykonať“. — Rimanom 4:21.

16. Ako bola s napredujúcou stavbou korábu Noachova viera upevňovaná?

¹⁶ Ako roky plynuli a koráb nadobúdal svoj tvar, Noachova viera sa upevňovala. Stavebné i prevádzkové problémy boli vyriešené. Skúšky boli prekonané. Prácu nedokázal zastaviť nijaký odpor. Noachova rodina pociťovala Jehovovu podporu a ochranu. Ako Noach pokračoval v práci, ‚vyskúšaná akosť jeho viery spôsobila vytrvalosť‘. (Jakub 1:2–4) Nakoniec bol koráb dokončený, prišla potopa a Noach i jeho rodina prežili. Noach zažil splnenie Božích sľubov tak ako neskôr Jozua. Jeho viera bola odmenená.

Jehova podporuje dielo

17. V akom ohľade sú naše dni paralelou Noachových dní?

¹⁷ Ježiš predpovedal, že naše dni budú paralelou Noachových dní. Boh je opäť rozhodnutý zničiť zlých a určil aj, kedy sa to stane. (Matúš 24:36–39) Urobil tiež opatrenia na záchranu spravodlivých. Kým Noach mal stavať koráb, Boží služobníci dnes majú oznamovať Jehovove predsavzatia, vyučovať jeho Slovo a robiť učeníkov. — Matúš 28:19.

18, 19. Ako vieme, že kázanie dobrého posolstva má Jehovovu podporu?

¹⁸ Keby Jehova Noacha nepodporoval a neposilňoval, koráb by nebol postavený. (Porovnaj Žalm 127:1.) Tak ani pravé kresťanstvo by bez Jehovovej podpory zrejme neprežilo, nieto aby ešte prekvitalo. Túto skutočnosť si v prvom storočí uvedomil Gamaliel, vážený farizej a učiteľ Zákona. Keď sa židovský Sanhedrin chcel zbaviť apoštolov, Gamaliel varoval tento súd slovami: „Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji; (lebo ak je tento plán alebo toto dielo od ľudí, bude rozvrátené, ale ak je od Boha, nebudete ho môcť rozvrátiť).“ — Skutky 5:38, 39.

¹⁹ Úspech kazateľskej činnosti v prvom storočí i dnes dokazuje, že to nie je dielo ľudí, ale Božie dielo. Nasledujúci článok bude rozoberať niektoré vzrušujúce okolnosti a udalosti, ktoré prispeli k tomu, že toto dielo sa úspešne koná v takom obrovskom rozsahu.

Nikdy sa nevzdávaj!

20. Kto nás podporuje v kázaní dobrého posolstva?

²⁰ Hoci žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘, môžeme si byť istí, že Jehova plne ovláda situáciu. Podporuje a posilňuje svoj ľud, ktorý pracuje na dovŕšení kázania dobrého posolstva, skôr ako príde Boží ustanovený čas na ukončenie tohto zlého systému vecí. (2. Timotejovi 3:1; Matúš 24:14) Jehova nás pozýva, aby sme boli jeho „spolupracovníkmi“. (1. Korinťanom 3:9) Sme tiež uisťovaní, že v tomto diele je s nami Kristus Ježiš a že sa môžeme spoľahnúť na anjelskú podporu a vedenie. — Matúš 28:20; Zjavenie 14:6.

21. Akého presvedčenia by sme sa nikdy nemali vzdať?

²¹ Noach a jeho rodina prejavovali vieru v Jehovove sľuby, a preto boli v potope zachránení. Tí, ktorí dnes prejavujú podobnú vieru, budú zachránení v prichádzajúcom „veľkom súžení“. (Zjavenie 7:14) Žijeme v čase, ktorý je naozaj vzrušujúci. Čakajú nás ohromujúce udalosti! Boh čoskoro zasiahne, aby vytvoril slávne nové nebesia a novú zem, v ktorých bude bývať spravodlivosť. (2. Petra 3:13) Nikdy, nikdy sa nevzdaj svojho presvedčenia, že všetko, čo Boh povie, je aj schopný vykonať. — Rimanom 4:21.

Myšlienky na opakovanie

◻ Prečo Jehova neovláda každý detail ľudskej činnosti?

◻ Ako sa prejavila Jehovova schopnosť uskutočniť svoje predsavzatie pri jeho zaobchádzaní s Izraelom?

◻ Ako sa v Noachových dňoch prejavila Jehovova schopnosť vidieť do budúcnosti?

◻ Akú dôveru môžeme mať v Božie sľuby?