3. Čo bolo nesprávne na uctievaní, ktoré preukazovali obyvatelia Judska?

³ Ako veľmi sa Jehovov ľud odchýlil od čistého uctievania! Izaiášove úvodné slová podnecujú k zamysleniu: „Počujte to, ó, Jakobov dom, vy, ktorí sa nazývate Izraelovým menom a ktorí ste vyšli z judských vôd, vy, ktorí prisaháte na Jehovovo meno a dokonca sa zmieňujete o Bohu Izraela, nie v pravde a nie v spravodlivosti.

Izaiáš 48:1,

Aké pokrytecké! ‚Prisahanie na Jehovovo meno‘ je zjavne len formalistickým používaním Božieho mena. (Sofoniáš 1:5) Židia pred odchodom do zajatia v Babylone uctievali Jehovu vo ‚svätom meste‘ Jeruzaleme. No ich uctievanie bolo neúprimné. Ich srdce bolo od Boha ďaleko vzdialené a ich prejavy uctievania ‚neboli v pravde ani v spravodlivosti‘. Nemali vieru ako patriarchovia. — Malachiáš 3:7.

 4. Aké uctievanie sa páči Jehovovi?

⁴ Jehovove slová nám pripomínajú, že uctievanie nesmie byť povrchné. Musí vychádzať zo srdca. Len symbolická služba — konaná možno iba s cieľom páčiť sa druhým alebo zapôsobiť na nich — nepredstavuje ‚skutky zbožnej oddanosti‘. (2. Petra 3:11) Len tým, že sa niekto nazýva kresťan, sa jeho uctievanie nestáva Bohu prijateľným. (2. Timotejovi 3:5) Uznať, že Jehova existuje, je životne dôležité, no je to len začiatok. Jehova chce, aby sme ho uctievali z celej duše a aby sme boli k tomu podnecovaní hlbokou láskou a ocenením. — Kolosanom 3:23.