Židia, kresťania a mesiášska nádej

„Pevne verím, že Mesiáš príde, a aj keď možno vyčkáva, budem na jeho príchod čakať každý deň.“ — Moše Maimon (nazývaný tiež Rambam), (1135-1204).¹

MESIÁŠ! Viera v jeho príchod bola medzi Židmi po stáročia prechovávaná. No keď Ježiš Nazaretský prišiel, väčšina Židov ho nakoniec odmietla uznať ako Mesiáša. Podľa mienky Židov Ježiš nežil podľa ich očakávania.

„Mesiáš“ znamená „pomazaný“. Medzi Židmi sa začal tento výraz používať na označenie potomka kráľa Dávida, ktorý ohlási začiatok slávnej vlády. (2. Samuelova 7:12, 13) Do Ježišovej doby celé stáročia trpeli Židia pod radom krutých pohanských panovníkov. Túžili po politickom osloboditeľovi.² A tak, keď sa Ježiš Nazaretský predstavil ako dlho očakávaný Mesiáš, spočiatku to prirodzene vyvolalo veľký rozruch. (Lukáš 4:16–22) Ale na veľké sklamanie Židov Ježiš nebol žiadnym politickým hrdinom. Naopak, tvrdil, že jeho kráľovstvo ‚nie je časťou sveta‘. (Ján 18:36) Navyše Ježiš nezaviedol slávny mesiášsky vek predpovedaný prorokom Izaiášom. (Izaiáš 11:4–9) A keď bol Ježiš usmrtený ako zločinec, národ ako celok stratil o neho záujem.

Ježišovi nasledovníci sa nenechali odradiť týmito udalosťami a pokračovali v hlásaní, že Ježiš je Mesiáš. Čím si možno vysvetliť ich pozoruhodnú horlivosť? Vierou, že Ježišovou smrťou sa splnilo proroctvo, a to najmä proroctvo z Izaiáša 52:13–53:12. Časť z neho znie takto:

„Ajhľa, môj služobník bude úspešný, bude vyvýšený a vznešený... Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahlej zeme... Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti... On bol prebodnutý pre naše priestupky... On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami dostalo sa nám uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou... Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie... Lebo bol vyťatý z krajiny živých... Dali mu hrob s bezbožníkmi.“ — EvP.

Trpiaci Mesiáš?

Predpovedal tu Izaiáš trpiaceho, umierajúceho Mesiáša? Väčšina novodobých židovských komentátorov hovorí, že nie. Niektorí tvrdia, že trpiaci služobník bol samotný izraelský národ počas babylonského vyhnanstva. Ďalší dávajú toto utrpenie do súvislosti s takými obdobiami, ako boli križiacke výpravy alebo nacistická genocída Židov.³ Obstojí však takéto vysvetlenie pri podrobnom skúmaní? Je pravda, že v niektorých súvislostiach hovorí Izaiáš o Izraeli ako o Božom „služobníkovi“. Hovorí však o Izraeli ako o spurnom, hriešnom služobníkovi! (Izaiáš 42:19; 44:21, 22) Encyclopaedia Judaica preto poukazuje na tento rozpor: „Skutočný Izrael je hriešny a služobník [v Izaiášovi v 53. kapitole] je bez hriechu.“⁴

Niektorí preto tvrdia, že služobník predstavuje ‚spravodlivú elitu‘ Izraela, ktorá trpela za hriešnych Židov.⁵ Ale Izaiáš o žiadnej takej elite nehovoril. Naopak, prorokoval, že celý národ bude hriešny! (Izaiáš 1:5, 6; 59:1–4; porovnaj Daniela 9:11, 18, 19.) Okrem toho v obdobiach súženia Židia trpeli bez ohľadu na to, či boli alebo neboli spravodliví.

Ďalší problém: Kvôli komu tento služobník trpel? Židovský komentár Soncino predkladá domnienku, že to bolo kvôli Babylončanom. Ak by to bola pravda, kto by bol vyznával, že tento služobník trpel ‚pre naše neprávosti‘? (Izaiáš 53:5) Je rozumné domnievať sa, že by Babylončania (alebo nejakí iní pohania) urobili také prekvapujúce priznanie — že Ježiš trpel kvôli nim?⁶

Je zaujímavé, že niektorí rabíni v prvom storočí (a aj rad ďalších odvtedy) stotožňovali trpiaceho služobníka s Mesiášom.⁷ (Pozri rámček na strane 11.) Tisíce Židov pochopilo nepopierateľnú paralelu medzi trpiacim služobníkom a Ježišom Nazaretským. Podobne ako ten služobník, bol aj Ježiš skromného pôvodu. Nakoniec bol zavrhnutý a ľudia o neho nestáli. Nevykonal žiadne politické činy, ale niesol nemoci iných tým, že ich zázračne liečil. Hoci bol nevinný, zomrel v dôsledku nespravodlivého právneho rozsudku a prijal svoj údel bez protestu.

Zomierajúci Mesiáš?

Prečo by mal Mesiáš zomrieť? Vysvetľuje to Izaiáš 53:10: „Ale HOSPODINU sa zaľúbilo raniť ho nemocou. Ak položil život v obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, skrze neho zdariť sa má, čo chce HOSPODIN.“ (EvP) Poukazovalo to nepriamo na lévitský spôsob prinášania zvieracích obetí na zmierenie za hriech alebo vinu. Mesiáš mal vytrpieť potupnú smrť, ale ako obeť mala mať jeho smrť zmierujúcu hodnotu.

Keď však Mesiáš zomrel, ako mohol splniť proroctvá o svojom slávnom panovaní a „uvidieť potomstvo a dlho žiť“? Je logické, že vzkriesením z mŕtvych. (Porovnaj 1. Kráľov 17:17–24.) Vzkriesenie Mesiáša by vyriešilo aj zdanlivý rozpor medzi Danielom 7:13, kde je predpovedané, že Mesiáš príde triumfálne na nebeských oblakoch, a Zechariášom 9:9, ktorý hovorí, že príde pokorne na oslovi. Talmud sa snažil vysvetliť tento rozpor tvrdením: „Ak si to zaslúžia, príde s nebeskými oblakmi, ak nie, príde pokorne na oslovi.“ (Sanhedrin 98a)⁸ To by znamenalo, že by sa buď nesplnilo proroctvo z Daniela 7:13, alebo by sa nesplnilo proroctvo zo Zechariáša 9:9. Avšak vzkriesením Mesiáša by sa splnili obidve proroctvá. Najprv by pokorne prišiel, aby trpel a zomrel. Po svojom vzkriesení by sa vrátil so slávou a ustanovil by Mesiášske nebeské panstvo.

Stovky židovských očitých svedkov dosvedčili, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. (1. Korinťanom 15:6) Možno takéto tvrdenia zamietnuť?

Judaizmus a Ježiš

Väčšina Židov v prvom storočí odmietla Ježiša ako Mesiáša. Predsa však mal výrazný vplyv na judaizmus. Talmud sa o Ježišovi zmieňuje len málo a zriedka, a tým, čo o ňom hovorí, sa snaží „znevážiť osobu Ježiša pripisujúc mu nemanželský pôvod, mágiu a potupnú smrť“.a — The Jewish Encyclopedia.⁹

Židovský učenec Joseph Klausner pripúšťa, že tieto príbehy „sú, ako sa zdá, úmyselne zamerané na to, aby odporovali udalostiam zaznamenaným v evanjeliách“.¹¹ A je na to dôvod! Katolícka cirkev svojím antisemitizmom vyvolala averziu Židov voči Ježišovi. Okrem toho odcudzila Židov aj vyhlasovaním, že Ježiš je údajne ‚Boh Syn‘ — časť nepochopiteľnej trojice, čo je v priamom rozpore s Ježišovým učením. V Markovi 12:29 Ježiš citoval Tóru, keď povedal: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin.“ — 5. Mojžišova 6:4, EvP.

Hoci judaizmus odporoval obracaniu na inú vieru, „kresťanská viera ho značne ovplyvnila. Donútila rabínov zmeniť dôraznosť svojich názorov a v niektorých prípadoch aj zmeniť názory.“¹² Rabíni predchádzajúcich generácií verili, že Písma sú preniknuté mesiášskou nádejou. Videli záblesky tejto nádeje v takých biblických textoch ako napríklad 1. Mojžišova 3:15 a 49:10. Palestínsky Targum uplatňoval splnenie 1. Mojžišovej 3:15 na „deň kráľa Mesiáša“.¹³ Midrash Rabbah uviedol o 1. Mojžišovej 49:10: „Poukazuje to na kráľovského Mesiáša.“¹⁴ Podobne aj Talmud uplatňoval mnohé proroctvá Izaiáša, Daniela a Zechariáša na Mesiáša.¹⁵ „Všetci proroci prorokovali len pre Mesiášovo obdobie,“ Talmud, Sanhedrin 99a.¹⁶

Avšak pod tlakom snáh náboženstiev kresťanstva obracať na svoju vieru, judaizmus prehodnotil svoje názory. Množstvo biblických textov, ktoré bolo predtým uplatňované na Mesiáša, sa začalo vykladať ináč.¹⁷ S príchodom novej doby a pod vplyvom vyššej kritiky Biblie prišli niektorí židovskí učenci k záveru, že mesiášska nádej sa v Biblii vôbec neobjavuje!¹⁸

Po vytvorení štátu Izrael v roku 1948 však došlo k určitej obrode mesiášskej nádeje. Harold Ticktin píše: ‚Väčšina židovských politických skupín považuje vznik štátu Izrael za veľkú prorockú udalosť.‘¹⁹ No otázka kedy tento dlho očakávaný Mesiáš príde, zostala v mysli Židov nezodpovedaná. Talmud hovorí: „Keď uvidíš pokolenie zaplavené ťažkosťami ako riekou, očakávaj [Mesiáša].“ (Sanhedrin 98a)²⁰ Židovský Mesiáš však neprišiel počas temnej doby nacistickej genocídy Židov ani počas nepokojného zrodu štátu Izrael. Človek sa môže spýtať: ‚Aké ďalšie ťažkosti musí ešte židovský národ podstúpiť, kým príde Mesiáš?‘

Hľadanie Mesiáša

Mesiášska nádej sa zrodila u Židov a bola zachovávaná. A predsa sa medzi nimi stala nejasnou. Jej žiara počas storočí utrpenia a sklamania takmer vyhasla. Je iróniou, že milióny ľudí z národov čiže z pohanov začali hľadať Mesiáša, a nakoniec ho prijali. Je to len náhoda, že Izaiáš povedal o Mesiášovi: „Národy [pohania] ho budú hľadať“? (Izaiáš 11:10, Sväté písma, Jewish Publicatin Society of America) Nemali by aj Židia sami hľadať Mesiáša? Prečo by mali popierať svoju dlho prechovávanú nádej?

Je však márne hľadať budúceho Mesiáša. Ak by prišiel, ako by mohol dokázať, že je skutočným potomkom kráľa Dávida? Neboli azda rodopisné záznamy zničené spolu s druhým chrámom? V Ježišovej dobe však tieto záznamy existovali a nikdy sa nepodarilo vyvrátiť jeho tvrdenie, že je právoplatným potomkom Dávida.b Mohol by sa v budúcnosti niekto, kto by tvrdil, že je Mesiáš, preukázať takýmito dokladmi? Preto je nutné hľadať Mesiáša, ktorý prišiel už v minulosti.

To vyžaduje nový pohľad na Ježiša a odloženie názorov založených na predsudkoch. Zženštilý askéta na obrazoch v kostoloch sa málo podobá skutočnému Ježišovi. Správy evanjelií, napísané Židmi, ho zobrazujú ako mocného, energického muža, ako rabína s neobyčajnou múdrosťou. (Ján 3:2) Ježiš v skutočnosti prekonáva akýkoľvek sen, aký kedy mali Židia o politickom osloboditeľovi. Ako víťazný kráľ nezriadi nejaký krehký politický štát, ale nepremožiteľné nebeské kráľovstvo, ktoré obnoví raj na celej zemi a pod ktorým „vlk bude bývať spolu s baránkom“. — Izaiáš 11:6, EvP; Zjavenie 19:11–16.

Budete žiť v tejto mesiášskej dobe? Maimon radil Židom, aby jednoducho, čakali na príchod Mesiáša‘.²² Žijeme však v príliš kritickej dobe, než aby sme mohli riskovať, že zmeškáme jeho návrat. Celý ľudský rod zúfalo potrebuje Mesiáša, ktorý by nás oslobodil od problémov sužujúcich našu planétu. Preto teraz je čas hľadať ho — a to intenzívne a aktívne. Jehovovi svedkovia sú pripravení vám v tom pomôcť. Pamätajte, že hľadanie Mesiáša nie je zradou vášho židovského odkazu, pretože mesiášska nádej je judaizmu vlastná. A ak budete hľadať Mesiáša, je dosť možné, že zistíte, že už prišiel.

Odkazy

1. The Book of Jewish Knowledge, Nathan Ausubel, 1964, strana 286; Encyclopaedia Judaica, 1971, 11. diel, strana 754.

2. The Messiah Idea in Jewish History, Julius H. Greenstone, 1973 (pôvodne vydané v roku 1906), strana 75.

3. Encyclopaedia Judaica, 1971, 9. diel, strana 65; Soncino Books of the Bible — Isaiah, redigoval A. Cohen, 1949, strana 260; You Take Jesus, I’ll Take God, Samuel Levine, 1980, strana 25.

4. Encyclopaedia Judaica, 1971, 9. diel, strana 65.

5. Encyclopaedia Judaica, 1971, 9. diel, strana 65; The Suffering Servant in Deutero-Isaiah, Christopher R. North, Prvé vydanie 1948, strany 9, 202, 203.

6. Soncino Books of the Bible — Isaiah, redigoval A. Cohen, 1949, strana 261.

7. The Book of Isaiah, komentár od Amosa Chakhama, 1984, strana 575; The Targum of Isaiah, redigoval J. F. Stenning, 1949, strana 178; The Suffering Servant in Deutero-Isaiah, Christopher R. North, prvé vydanie 1948, strany 11–15; Encyclopaedia Judaica, 1971, 9. diel, strana 65.

8. The Babylonian Talmud, preložil dr. H. Freedman, 1959, II. diel, strana 664.

9. The Jewish Encyclopedia, 1910, VII. diel, strana 170.

10. Israelis, Jews, and Jesus, Pinchas Lapide, 1979, strany 73, 74.

11. Jesus of Nazareth — His Life, Times, and Teaching, Joseph Klausner, 1947 (prvýkrát vydané vo Veľkej Británii v roku 1925), strana 19.

12. The Jewish People and Jesus Christ, Jakób Jocz, 1954 (prvýkrát vydané v roku 1949), strana 153.

13. Neophyti 1, Targum Palestinense, Ms de la Biblioteca Vaticana, Génesis, 1968, I. diel, strany 503–504; The Messiah: An Aramaic Interpretation, by Samson H. Levey, 1974, strany 2, 3.

14. Midrash Rabbah, preložil a redigoval dr. H. Freedman a Maurice Simon, 1961 (prvé vydanie 1939), II. diel, strana 956; Chumash With Targum Onkelos, Haphtaroth and Rashi’s Commentary, preložil A. M. Silbermann a M. Rosenbaum, 1985, strany 245, 246.

15. The Babylonian Talmud, preložil dr. H. Freedman, 1959, II. diel, strany 663–665, 670, 671 (Sanhedrin 98a, 98b).

16. New Edition of the Babylonian Talmud, redigoval a preložil Michael L. Rodkinson, 1903, IV. časť, VIII. diel, strana 312 (Tract Sanhedrin); The Babylonian Talmud, preložil dr. H. Freedman, 1959, II. diel, strana 670 (Sanhedrin 99a).

17. The Suffering Servant in Deutero-Isaiah, Christopher R. North, prvé vydanie, 1948, strana 18; The Jewish People and Jesus Christ, Jakób Jocz, 1954 (prvýkrát vydané v roku 1949), strany 205–207, 282; The Pentateuch and Haftorahs, redigoval dr. J. H. Hertz, 1929–1936, I. diel, strana 202; Palestinian Judaism in New Testament Times, Werner Förster, preložil Gordon E. Harris, 1964, strany 199, 200.

18. Encyclopedia Judaica, 1971, 11. diel, strana 1407; U.S. Catholic, december 1983, strana 20.

19. U.S. Catholic, december 1983, strana 21; What Is Judaism?, Emil L. Fackenheim, 1987, strany 268, 269.

20. The Babylonian Talmud, preložil dr. H. Freedman, 1959, II. diel, strana 663.

21. The Works of Josephus, preložil William Whiston, 1987, „The Life of Flavius Josephus,“ 1:1–6, a „Flavius Josephus Against Apion,“ poznámka pod čiarou k 7:31, 32.

22. The Book of Jewish Knowledge, Nathan Ausubel, 1964, strana 286.

23. The Targum of Isaiah, redigoval J. F. Stenning, 1949, strany vii, 178; The Messiah: An Aramaic Interpretation, od Samsona H. Leveyho, 1974, strany 63, 66, 67; The Suffering Servant in Deutero-Isaiah, Christopher R. North, prvé vydanie, 1948, strana 11.

24. The Fifty-Third Chapter of Isaiah — According to the Jewish Interpreters, S. R. Driver and A. Neubauer, 1969, II. diel, strana 7; New Edition of the Babylonian Talmud, redigoval a preložil Michael L. Rodkinson, 1903, IV. časť, VIII. diel, strana 310.

25. The Fifty-Third Chapter of Isaiah — According to the Jewish Interpreters, S. R. Driver a A. Neubauer, 1969, II. diel, strany 374, 375.

26. The Fifty-Third Chapter of Isaiah — According to the Jewish Interpreters, S. R. Driver a A. Neubauer, 1969, II. diel, strany x, 99, 100.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

Trpiaci služobník v rabínskych spisoch

Počas stáročí uplatňoval rad uznávaných židovských autorít proroctvá z Izaiáša 52:13–53:12 na Mesiáša:

Targum od Jonathana ben Uzziela (1. storočie n. l.). Vo svojom podaní Izaiáša 52:13 hovorí tento Targum: „Pozrite, môj služobník, pomazaný (čiže Mesiáš) bude prospievať.“²³

Babylonský Talmud (Sanhedrin 98b) (asi 3. storočie n. l.): „Mesiáš — ako sa volá?... Rabíni hovoria, že malomocný[; tí] z rabínovho domu [hovoria, že nemocný], tak ako je povedané: ‚Určite niesol naše nemoci.‘“ — Porovnaj Izaiáša 53:4.²⁴

Moše Maimon (Rambam) (12. storočie): „Akým spôsobom príde Mesiáš a na ktorom mieste sa po prvýkrát objaví?... Slovami Izaiáša [52:15], keď opisuje, akým spôsobom ho budú králi pozorne počúvať, Králi pred ním úplne zmĺknu.“²⁵

Moše ibn Crispin Cohen (14. storočie): „Som rád, že môžem vykladať [Izaiáša 53. kapitolu] v súlade s učením našich rabínov, vo vzťahu ku kráľovi Mesiášovi, a budem sa pozorne, ako to len bude možné, držať doslovného významu: Preto sa možno nebudem držať násilných a prehnaných výkladov, ktorými sa previnili iní [židovskí komentátori].“²⁶

[Obrázky na strane 10]

Väčšina Židov odmietla predstavu „trpiaceho Mesiáša“. Bola v rozpore s ich očakávaním víťazného Kráľa

[Obrázok na strane 12]

Len Mesiáš môže privodiť slávne pomery, ktoré predpovedal Izaiáš