• Neplodná žena sa raduje
    Izaiášovo proroctvo — svetlo pre celé ľudstvo II

    • Určenie totožnosti „ženy“

       3. Prečo bude mať neplodná „žena“ dôvod na radosť?

      3 Kapitola 54 sa začína v radostnom duchu: „‚Radostne volaj, neplodná, ktorá si nerodila! Rozveseľ sa radostným volaním a prenikavo krič, ty, ktorá si nemala pôrodné bolesti, veď synovia opustenej sú početnejší ako synovia ženy, ktorú vlastní manžel,‘ povedal Jehova.“ ​(Izaiáš 54:1) Aký musel byť Izaiáš vzrušený, keď hovoril tieto slová! A akú útechu prinesie ich splnenie Židom, ktorí budú v zajatí v Babylone! Jeruzalem bude v tom čase ešte stále spustošený. Z ľudského hľadiska sa bude zdať beznádejné, že by mohol byť niekedy opäť obývaný, rovnako ako neplodná žena nemôže za bežných okolností dúfať, že porodí deti vo svojej starobe. No táto „žena“ zažije v budúcnosti veľké požehnanie — stane sa plodnou. Jeruzalem bude od radosti celý bez seba. Opäť bude mať množstvo „synov“, čiže obyvateľov.

       4. a) Ako nám apoštol Pavol pomáha pochopiť, že 54. kapitola Izaiáša musí mať aj väčšie splnenie, než aké nastalo v roku 537 pred n. l.? b) Čo je „Jeruzalem hore“?

      4 Izaiáš možno ani nevie, že jeho proroctvo bude mať viac ako jedno splnenie. Apoštol Pavol cituje z 54. kapitoly Izaiáša a vysvetľuje, že „žena“ predstavuje niečo oveľa dôležitejšie než len pozemské mesto Jeruzalem. Píše: „Jeruzalem hore je slobodný, a on je našou matkou.“ ​(Galaťanom 4:26) Čo je týmto „Jeruzalemom hore“? Je jasné, že to nie je mesto Jeruzalem v Zasľúbenej krajine. Ten je pozemský, nie je „hore“ v nebeskej ríši. „Jeruzalem hore“ je Božia nebeská „žena“, Božia organizácia mocných duchovných tvorov.

       5. a) Koho znázorňuje v symbolickej dráme načrtnutej v Galaťanom 4:22–31 a) Abrahám? b) Sára? c) Izák? d) Hagar? e) Izmael?

      5 Ako však môže mať Jehova dve symbolické ženy — jednu nebeskú a druhú pozemskú? Nie je v tom nejaký rozpor? Vôbec nie. Apoštol Pavol ukazuje, že odpoveď spočíva v prorockom obraze, ktorý tvorila Abrahámova rodina. (Galaťanom 4:22–31; pozri rámček „Abrahámova rodina — prorocký predobraz“ na strane 218.) Sára, „slobodná žena“ a Abrahámova manželka, znázorňuje Jehovovu organizáciu duchovných tvorov, ktorá je akoby Jehovovou manželkou. Hagar, otrokyňa a Abrahámova vedľajšia manželka, čiže konkubína, znázorňuje pozemský Jeruzalem.

       6. V akom zmysle zažila Božia nebeská organizácia dlhé obdobie neplodnosti?

      6 Keď berieme do úvahy tieto súvislosti, začíname chápať hlboký význam Izaiáša 54:1. Po desaťročiach neplodnosti Sára vo veku 90 rokov porodila Izáka. Podobne Jehovova nebeská organizácia zažila dlhé obdobie neplodnosti. Ešte v Edene Jehova sľúbil, že jeho „žena“ zrodí „semeno“. (1. Mojžišova 3:15) Po vyše 2000 rokoch Jehova urobil zmluvu s Abrahámom o sľúbenom Semene. Božia nebeská „žena“ však musela čakať ešte mnohé stáročia, kým zrodila toto Semeno. Napriek tomu prišiel čas, keď boli deti tejto kedysi „neplodnej ženy“ početnejšie než deti telesného Izraela. Znázornenie o neplodnej žene nám pomáha pochopiť, prečo anjeli tak veľmi túžili byť svedkami príchodu predpovedaného Semena. (1. Petra 1:12) Kedy k tomu nakoniec prišlo?

       7. Kedy mal „Jeruzalem hore“ dôvod na radosť podľa predpovede v Izaiášovi 54:1 a prečo tak odpovedáš?

      7 Narodenie Ježiša ako ľudského dieťaťa bolo pre anjelov určite radostnou udalosťou. (Lukáš 2:9–14) No nebolo to tou udalosťou, ktorá bola predpovedaná v Izaiášovi 54:1. Ježiš sa stal duchovným synom „Jeruzalema hore“ až vtedy, keď bol v roku 29 n. l. splodený svätým duchom, teda keď ho Boh verejne uznal ako svojho ‚Syna, milovaného‘. (Marek 1:10, 11; Hebrejom 1:5; 5:4, 5) Vtedy mala Božia nebeská „žena“ dôvod na radosť v splnení Izaiáša 54:1. Konečne zrodila sľúbené Semeno, Mesiáša! Stáročia jej neplodnosti sa skončili. Jej radosť sa tým však neskončila.

      Početní synovia neplodnej ženy

       8. Prečo mala Božia nebeská „žena“ dôvod na radosť aj po tom, čo už zrodila sľúbené Semeno?

      8 Po Ježišovej smrti a následnom vzkriesení sa Božia nebeská „žena“ tešila, že jej bol tento schválený Syn prinavrátený ako „prvorodený z mŕtvych“. (Kolosanom 1:18) Potom začala plodiť ďalších duchovných synov. Na Letnice roku 33 n. l. bolo približne 120 Ježišových nasledovníkov pomazaných svätým duchom, a tak prijatých za Kristových spoludedičov. Neskôr v ten deň k nim bolo pripojených ďalších 3000. (Ján 1:12; Skutky 1:13–15; 2:1–4, 41; Rimanom 8:14–16) Tento počet synov ďalej rástol. V prvých storočiach odpadnutia takzvaného kresťanstva sa tento rast veľmi spomalil. V 20. storočí sa to však malo zmeniť.