Devätnásta kapitola

Pokrytectvo odhalené!

Izaiáš 58:1–14

 1. Ako sa Ježiš a Jehova pozerajú na pokrytectvo a akú formu nadobúda pokrytectvo v Izaiášových dňoch?

„SÍCE [sa] zdáte zvonku ľuďom spravodliví,“ povedal Ježiš náboženským vodcom za jeho dní, „ale vnútri ste plní pokrytectva a nezákonnosti.“ ​(Matúš 23:28) V Ježišovom odsúdení pokrytectva sa odráža stanovisko jeho nebeského Otca. Izaiášovo proroctvo v 58. kapitole zameriava pozornosť práve na pokrytectvo, ktoré bujnie v Judsku. Boje, útlak a násilie sú na dennom poriadku a zachovávanie sabatu sa zmenilo len na bezvýznamný rituál. Ľudia predkladajú Jehovovi len symbolickú službu a okázalo prejavujú zbožnosť neúprimnými pôstmi. Nie div, že Jehova odhaľuje, akí naozaj sú!

‚Povedz ľudu o jeho hriechoch‘

 2. Akého ducha prejavuje Izaiáš pri ohlasovaní Jehovovho posolstva a kto dnes koná ako on?

² Hoci Jehova je znechutený správaním obyvateľov Judska, jeho slová vyjadrujú, že si úprimne praje, aby sa tento národ kajal. No Jehova zároveň chce, aby zreteľne zaznelo aj karhanie. Preto Izaiášovi prikazuje: „Volaj z plného hrdla; nezdŕžaj sa. Pozdvihni svoj hlas ako roh a povedz môjmu ľudu o jeho vzbure a Jakobovmu domu o jeho hriechoch.“ ​(Izaiáš 58:1) Izaiášovo odvážne ohlasovanie Jehovových slov môže vyvolať v ľuďoch nevôľu, no Izaiáš sa od tejto úlohy neodťahuje. Stále má rovnako oddaného ducha, akého prejavil, keď povedal: „Tu som! Pošli ma.“ ​(Izaiáš 6:8) Akým znamenitým príkladom vytrvalosti je Izaiáš pre novodobých Jehovových svedkov, ktorí sú tiež poverení kázať Božie Slovo a odhaľovať náboženské pokrytectvo! — Žalm 118:6; 2. Timotejovi 4:1–5.

3, 4. a) Aké falošné zdanie vzbudzuje ľud v Izaiášových dňoch? b) Aká je skutočná situácia v Judsku?

³ Ľud za Izaiášových dní navonok hľadá Jehovu a vyjadruje potešenie z jeho spravodlivých súdov. Čítame Jehovove slová: „Bol [som to] ja, deň po dni, koho stále hľadali a vyjadrovali potešenie z poznania mojich ciest, ako národ, ktorý koná spravodlivosť a ktorý neopustil právo svojho Boha v tom, že ma stále prosili o spravodlivé súdy a približovali sa k Bohu, v ktorom mali potešenie.“ ​(Izaiáš 58:2) Je toto údajné potešenie v Jehovových cestách úprimné? Nie. Sú „ako národ, ktorý koná spravodlivosť“, čiže sú takí len navonok. V skutočnosti tento národ ‚opustil právo svojho Boha‘.

⁴ Táto situácia sa veľmi podobá situácii, ktorá bola neskôr odhalená prorokovi Ezechielovi. Jehova povedal Ezechielovi, že Židia si medzi sebou hovoria: „Poďte, prosím, a počujte, aké je to slovo, ktoré vychádza od Jehovu.“ Ale Boh upozorňuje Ezechiela na ich neúprimnosť: „Vojdú k tebe... a istotne si vypočujú tvoje slová, ale nebudú podľa nich konať, lebo svojimi ústami vyjadrujú chtivé túžby a ich srdce ide za ich nepoctivým ziskom. A hľa, si im ako pieseň o zmyselných láskach, ako niekto s pekným hlasom, kto dobre hrá na strunový nástroj. A istotne počujú tvoje slová, ale nikto ich nekoná.“ ​(Ezechiel 33:30–32) Aj Izaiášovi súčasníci tvrdia, že stále hľadajú Jehovu, ale neposlúchajú jeho slová.

Pokrytecký pôst

 5. Ako sa Židia pokúšajú získať si Božiu priazeň a ako na to Jehova reaguje?

⁵ Židia v snahe získať Božiu priazeň formálne dodržiavajú pôst, ale svojou predstieranou zbožnosťou sa Jehovovi len odcudzujú. Zjavne zmätení sa pýtajú: „Prečo sme sa postili, a ty si to nevidel, a trápili sme svoju dušu, a ty si si to nevšímal?“ Jehova im otvorene odpovedá: „Skutočne ste nachádzali potešenie práve v deň svojho pôstu, keď tu boli všetci vaši namáhavo pracujúci, ktorých ste naháňali do práce. Skutočne ste sa postili pre hádky a zápas a pre bitie päsťou zla. Či ste sa nepostili stále ako v deň, keď malo byť počuť váš hlas vo výške? Mal by sa pôst, ktorý si volím, stať niečím takým? Dňom, keď pozemský človek trápi svoju dušu, aby skláňal hlavu ako sitina a aby si ako ležadlo prestieral vrecovinu a popol? Tomu hovoríte pôst a deň prijateľný Jehovovi?“ — Izaiáš 58:3–5.

 6. Aké konanie Židov prezrádza, že ich pôsty sú pokrytecké?

⁶ Popri pôstoch, predstieranej spravodlivosti a dokonca žiadostiach o Jehovove spravodlivé súdy ľud sleduje vlastné sebecké túžby a obchodné záujmy. Púšťa sa do hádok a dopúšťa sa útlaku a násilia. V snahe očistiť svoje konanie ľudia okázalo prejavujú žiaľ — skláňajú hlavu ako sitina a sedia vo vrecovine a popole —, zdanlivo robia pokánie zo svojich hriechov. Aký to má všetko význam, keď sú naďalej spurní? Neprejavujú zbožný zármutok ani pokánie, s ktorým by mali byť úprimné pôsty spojené. Ich plač — hoci hlasný — nie je v nebi počuť.

 7. Ako Židia v čase Ježiša konali pokrytecky a ako mnohí dnes konajú tak isto?

⁷ Židia za Ježišových dní sa obradne postili s podobnou okázalosťou, niektorí až dva razy do týždňa! (Matúš 6:16–18; Lukáš 18:11, 12) Mnohí z náboženských vodcov konali rovnako ako Izaiášovo pokolenie aj tým, že boli drsní a panovační. Preto Ježiš odvážne odhaľoval týchto náboženských pokrytcov a hovoril im, že ich spôsob uctievania je márny. (Matúš 15:7–9) Aj dnes milióny ľudí „verejne oznamujú, že poznajú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierajú, lebo sú odporní a neposlušní a nespôsobilí pre akékoľvek dobré dielo“. (Títovi 1:16) Takí ľudia azda dúfajú v Božie milosrdenstvo, no z ich konania vidno neúprimnosť. Naproti tomu Jehovovi svedkovia prejavujú pravú zbožnú oddanosť a úprimnú bratskú lásku. — Ján 13:35.

Čo zahŕňa pravé pokánie

8, 9. S akými pozitívnymi skutkami musí byť spojené úprimné pokánie?

⁸ Jehova nechce, aby sa jeho ľud len postil pre svoje hriechy; chce, aby sa kajal. Potom získa jeho priazeň. (Ezechiel 18:23, 32) Vysvetľuje, že na to, aby mal pôst význam, musí byť spojený s nápravou minulých hriechov. Zamysli sa nad skúmavými otázkami, ktoré Jehova kladie: „Či nie je toto pôst, ktorý si volím? Uvoľniť okovy zla, putá jarma rozviazať a poslať zdrvených na slobodu a zlomiť vo dvoje každú tyč jarma?“ — Izaiáš 58:6.

⁹ Okovy a jarmá sú vhodnými symbolmi drsného područia. A tak namiesto toho, aby sa postili a zároveň utláčali spoluveriacich, mali by poslúchať príkaz: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ ​(3. Mojžišova 19:18) Mali by prepustiť všetkých, ktorých utláčajú a neprávom zotročujú.a Okázalé náboženské skutky, ako sú napríklad pôsty, nie sú náhradou za pravú zbožnú oddanosť a skutky dokazujúce bratskú lásku. Izaiášov súčasník, prorok Micheáš, píše: „Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — Micheáš 6:8.

10, 11. a) Čo by bolo pre Židov lepšie než pôsty? b) Ako môžu dnešní kresťania uplatniť Jehovovu radu danú Židom?

¹⁰ Právo, láskavosť a skromnosť si vyžadujú konať dobro druhým, čo je podstatou Jehovovho Zákona. (Matúš 7:12) Oveľa lepšie než postiť sa je podeliť sa o svoju hojnosť s núdznymi. Jehova sa pýta: „Či [pôst, ktorý si volím] nie je to, aby si rozdelil svoj chlieb hladnému a aby si priviedol do svojho domu strápených ľudí bez domova? A ak by si videl niekoho nahého, aby si ho prikryl a aby si sa neskrýval pred vlastným telom?“ ​(Izaiáš 58:7) Áno, tí, ktorí majú na to prostriedky, by namiesto okázalých pôstov mali poskytnúť jedlo, oblečenie či bývanie núdznym spoluobyvateľom Judska — svojmu telu.

¹¹ Krásne zásady bratskej lásky a súcitu, ktoré tu Jehova vyjadruje, neplatia len pre Židov v Izaiášových dňoch. Sú vodidlom aj pre kresťanov. Preto apoštol Pavol napísal: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ ​(Galaťanom 6:10) Kresťanský zbor musí byť prístavom lásky a bratskej náklonnosti, a to zvlášť vzhľadom na to, že žijeme v stále kritickejších časoch. — 2. Timotejovi 3:1; Jakub 1:27.

Poslušnosť prináša bohaté požehnania

12. Čo Jehova urobí, ak ho bude jeho ľud poslúchať?

¹² Keby len mal Boží ľud pochopenie a keby dbal na Božie láskyplné karhanie! Jehova hovorí: „Vtedy by vytrysklo tvoje svetlo ako ranné zore a rýchlo by vyšlo tvoje zotavenie. A tvoja spravodlivosť by istotne kráčala pred tebou; samotná Jehovova sláva by bola tvojou zadnou strážou. Vtedy by si zavolal a Jehova by ti odpovedal; kričal by si o pomoc a on by povedal: ‚Tu som!‘“ ​(Izaiáš 58:8, 9a) Aké vrúcne, pôsobivé slová! Jehova žehná tým, ktorí majú potešenie v milujúcej láskavosti a spravodlivosti, a chráni ich. Ak sa bude Jehovov ľud kajať z drsného zaobchádzania s druhými a z pokrytectva a ak bude poslúchať Jehovu, čaká ho oveľa svetlejšia budúcnosť. Jehova mu dá „zotavenie“ a národ bude duchovne i telesne uzdravený. Jehova ho bude chrániť, tak ako kedysi chránil jeho predkov, keď vychádzali z Egypta. A okamžite bude reagovať na jeho volanie o pomoc. — 2. Mojžišova 14:19, 20, 31.

13. Aké požehnania čakajú Židov, ak budú reagovať na Jehovovo nabádanie?

¹³ Jehova teraz pokračuje v predchádzajúcom nabádaní a hovorí: „Ak odstrániš zo svojho stredu tyč jarma [tvrdého, neoprávneného zotročovania], ukazovanie prstom [možno pri výsmechu alebo pri falošnom obviňovaní] a hovorenie toho, čo škodí, a poskytneš hladnému svoju vlastnú túžbu duše a nasýtiš dušu, ktorá je trápená, aj tvoje svetlo istotne vysvitne i v tme a tvoja temnota bude ako poludnie.“ ​(Izaiáš 58:9b, 10) Sebectvom a drsným zaobchádzaním s druhými škodí človek sám sebe a privádza na seba Jehovov hnev. No láskavosť a štedrosť, zvlášť voči hladným a utrápeným, prináša bohaté Božie požehnania. Keby si len Židia vzali tieto pravdy k srdcu! Potom by ich duchovná prosperita bola ako poludňajšie slnko a rozptýlila by akúkoľvek temnotu. No predovšetkým by tým prinášali česť a chválu Jehovovi, Zdroju ich slávy a požehnaní. — 1. Kráľov 8:41–43.

Národ obnovený

14. a) Ako Izaiášovi súčasníci reagujú na jeho slová? b) Čo Jehova naďalej ponúka?

¹⁴ Nanešťastie národ ignoruje Jehovovu výzvu a ponára sa ešte hlbšie do skazenosti. Napokon Jehovovi nezostáva iná možnosť, než ich poslať do zajatia, tak ako varoval. (5. Mojžišova 28:15, 36, 37, 64, 65) Napriek tomu Jehova v nasledujúcich slovách prostredníctvom Izaiáša naďalej ponúka nádej. Predpovedá, že kajúcny ostatok, ktorý bude reagovať na disciplinovanie, sa radostne vráti do judskej krajiny, hoci bude spustošená.

15. Akú radostnú obnovu predpovedá Jehova?

¹⁵ Jehova poukazuje na budúcu obnovu svojho ľudu, ktorá nastane v roku 537 pred n. l., a prostredníctvom Izaiáša hovorí: „Jehova ťa celkom istotne stále povedie a bude sýtiť tvoju dušu i vo vyprahnutej krajine a tvoje kosti, tie bude posilňovať; a staneš sa podobným dobre zavlažovanej záhrade a vodnému zdroju [‚prameňu‘, „Roháčkov preklad“], ktorého vody neluhajú [„nesklamú“, RP].“ ​(Izaiáš 58:11) Jehova obnoví vyprahnutú domovinu Izraela, aby prinášala hojnú úrodu. A čo je ešte úžasnejšie, požehná svoj kajúcny ľud, oživí jeho „kosti“, ktoré boli duchovne mŕtve, aby mali hojnosť životnej sily. (Ezechiel 37:1–14) Samotní ľudia sa stanú podobnými „dobre zavlažovanej záhrade“ plnej duchovného ovocia.

16. Ako bude krajina obnovená?

¹⁶ Obnova bude zahŕňať opätovné vystavanie miest zničených babylonskými útočníkmi v roku 607 pred n. l. „Na tvoj podnet ľudia istotne vybudujú miesta dlhý čas spustošené; vyzdvihneš dokonca základy nepretržitých pokolení. A skutočne sa budeš volať tým, ktorý opravil prielom, ktorý obnovil vozové cesty, pri ktorých sa býva.“ ​(Izaiáš 58:12) Paralelné vyjadrenia „miesta dlhý čas spustošené“ a „základy nepretržitých pokolení“ ​(čiže základy, ktoré ležali celé generácie v troskách) ukazujú, že ostatok po návrate znovu vybuduje spustošené judské mestá, zvlášť Jeruzalem. (Nehemiáš 2:5; 12:27; Izaiáš 44:28) Opraví „prielom“ — čo je súhrnné označenie trhlín v múroch Jeruzalema a nepochybne aj v múroch iných miest. — Jeremiáš 31:38–40; Ámos 9:14.

Požehnania, ktoré vyplývajú z verného zachovávania sabatu

17. Ako Jehova vyzýva svoj ľud, aby poslúchal zákony o sabate?

¹⁷ Sabat bol vyjadrením Božieho hlbokého záujmu o telesné i duchovné blaho jeho ľudu. Ježiš povedal: „Sabat začal jestvovať kvôli človeku, a nie človek kvôli sabatu.“ ​(Marek 2:27) Tento deň, ktorý Jehova posvätil, poskytoval Izraelitom zvláštnu príležitosť na prejavovanie lásky k Bohu. Je smutné, že za dní Izaiáša bol už len dňom vykonávania prázdnych rituálov a uspokojovania vlastných túžob. Preto Jehova má opäť dôvod karhať svoj ľud. A opäť sa pokúša zapôsobiť na srdce. Hovorí: „Ak kvôli sabatu odvrátiš svoju nohu od konania svojich vlastných potešení v mojom svätom dni a skutočne nazveš sabat najväčším potešením, Jehovovým svätým dňom, ktorý sa oslavuje, a skutočne ho budeš oslavovať skôr, ako by si konal podľa svojich vlastných ciest, skôr, ako by si nachádzal, čo teší teba a hovoril slovo, vtedy nájdeš svoje najväčšie potešenie v Jehovovi a ja ťa nechám jazdiť po výšinách zeme; a nechám ťa jesť z dedičného vlastníctva tvojho predka Jakoba, lebo to povedali samotné Jehovove ústa.“ — Izaiáš 58:13, 14.

18. K čomu povedie nerešpektovanie sabatu v Judsku?

¹⁸ Sabat je dňom na duchovné rozjímanie, modlitby a rodinné uctievanie. Mal by pomáhať Židom uvažovať o úžasných skutkoch, ktoré Jehova pre nich koná, a o práve a láske, ktoré sú zjavné z jeho Zákona. A tak verné zachovávanie tohto svätého dňa by malo pomôcť ľuďom priblížiť sa k svojmu Bohu. Oni však namiesto toho porušujú sabat, a preto im hrozí, že im bude odňaté Jehovovo požehnanie. — 3. Mojžišova 26:34; 2. Paralipomenon 36:21.

19. Aké bohaté požehnania čakajú Boží ľud, ak sa obráti a bude dodržiavať sabat?

¹⁹ No ak sa Židia poučia z pokarhania a začnú si ctiť ustanovenie sabatu, čakajú ich bohaté požehnania. Úžitok z pravého uctievania a z rešpektovania sabatu ovplyvní všetky stránky ich života. (5. Mojžišova 28:1–13; Žalm 19:7–11) Napríklad Jehova nechá svoj ľud „jazdiť po výšinách zeme“. Toto vyjadrenie nesie myšlienku bezpečia a víťazstva nad nepriateľmi. Keď niekto ovládne výšiny — pahorky a vrchy —, ovládne tým celú krajinu. (5. Mojžišova 32:13; 33:29) Keď Izrael kedysi poslúchal Jehovu, národ sa tešil z Božej ochrany a ostatné národy ho rešpektovali, dokonca sa ho báli. (Jozua 2:9–11; 1. Kráľov 4:20, 21) Ak sa opäť obráti k Jehovovi a bude ho poslúchať, získa späť niečo zo svojej niekdajšej slávy. Jehova dá svojmu ľudu plný podiel na ‚dedičnom vlastníctve Jakoba‘ — požehnania sľúbené prostredníctvom zmluvy s ich predkami, zvlášť požehnanie vyplývajúce zo zaručeného vlastníctva Zasľúbenej krajiny. — Žalm 105:8–11.

20. Aký „sabatný odpočinok“ existuje pre kresťanov?

²⁰ Môžu sa z toho poučiť aj kresťania? Smrťou Ježiša Krista bol odstránený mojžišovský Zákon vrátane požiadaviek súvisiacich so sabatom. (Kolosanom 2:16, 17) No duch, k akému malo v Judsku povzbudzovať zachovávanie sabatu — dávanie duchovných záujmov na prvé miesto a približovanie sa k Jehovovi —, je u Jehovových ctiteľov stále životne dôležitý. (Matúš 6:33; Jakub 4:8) Navyše Pavol v liste Hebrejom hovorí: „Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok.“ Kresťania vstupujú do tohto „sabatného odpočinku“ poslušnosťou voči Jehovovi a úsilím o spravodlivosť na základe viery v preliatu krv Ježiša Krista. (Hebrejom 3:12, 18, 19; 4:6, 9–11, 14–16) Kresťania majú zachovávať tento sabat nielen jeden deň v týždni, ale každý deň. — Kolosanom 3:23, 24.

Duchovný Izrael ‚jazdí po výšinách zeme‘

21, 22. Ako Jehova necháva Boží Izrael „jazdiť po výšinách zeme“?

²¹ Pomazaní kresťania sa od prepustenia z babylonského zajatia v roku 1919 verne pridŕžajú toho, čo predtieňoval sabat. Vďaka tomu ich Jehova necháva „jazdiť po výšinách zeme“. V akom zmysle? V roku 1513 pred n. l. Jehova uzavrel zmluvu s Abrahámovými potomkami, že ak budú poslušní, stanú sa kráľovstvom kňazov a svätým národom. (2. Mojžišova 19:5, 6) Počas 40 rokov na pustatine ich Jehova bezpečne niesol, ako orol nesie svoje mláďatá, a požehnával ich tým, že im zabezpečoval mnohé veci. (5. Mojžišova 32:10–12) Národu však chýbala viera a nakoniec nezískal žiadnu z výsad, ktoré mohol získať. Napriek tomu Jehova má dnes kráľovstvo kňazov. Je ním duchovný Boží Izrael. — Galaťanom 6:16; 1. Petra 2:9.

²² Tento duchovný národ si v „čase konca“ počína inak ako staroveký Izrael. Vkladá dôveru v Jehovu. (Daniel 8:17) Keďže členovia tohto duchovného národa prísne dodržiavajú Jehovove vysoké normy a chodia po Božích vznešených cestách, Jehova ich v duchovnom zmysle vyvyšuje. (Príslovia 4:4, 5, 8; Zjavenie 11:12) Sú chránení pred nečistotou, ktorá ich obklopuje, a tešia sa z nadradeného spôsobu života. Netrvajú na konaní podľa svojich vlastných ciest, ale nachádzajú „najväčšie potešenie v Jehovovi“ a v jeho Slove. (Žalm 37:4) Navzdory zarytému odporu na celom svete im Jehova zaisťuje duchovné bezpečie. Od roku 1919 už v ich duchovnej „krajine“ nie je žiaden prielom. (Izaiáš 66:8) Sú stále ľudom pre Božie vznešené meno, ktoré radostne ohlasujú po celom svete. (5. Mojžišova 32:3; Skutky 15:14) Navyše teraz sa s nimi podieľa na veľkej výsade byť vyučovaný Jehovovým cestám a dostávať pomoc v kráčaní po jeho chodníkoch aj rastúci počet miernych ľudí zo všetkých národov.

23. Ako Jehova necháva svojich pomazaných služobníkov ‚jesť z dedičného vlastníctva Jakoba‘?

²³ Jehova necháva svojich pomazaných služobníkov ‚jesť z dedičného vlastníctva Jakoba‘. Keď patriarcha Izák požehnal Jakoba namiesto Ezaua, vo svojich slovách predpovedal požehnania pre všetkých, ktorí budú prejavovať vieru v sľúbené Abrahámovo Semeno. (1. Mojžišova 27:27–29; Galaťanom 3:16, 17) Pomazaní kresťania a ich spoločníci si tak ako Jakob — na rozdiel od Ezaua — ‚cenia sväté veci‘, zvlášť duchovný pokrm, ktorý Boh v hojnosti poskytuje. (Hebrejom 12:16, 17; Matúš 4:4) Tento duchovný pokrm — ku ktorému patrí poznanie toho, čo Jehova koná prostredníctvom sľúbeného Semena a jeho spoločníkov — je posilňujúci, osviežujúci a životne dôležitý pre ich duchovný život. Preto je rozhodujúce, aby neustále prijímali duchovnú výživu čítaním Božieho Slova a rozjímaním o ňom. (Žalm 1:1–3) Je nevyhnutné, aby sa stretávali so svojimi spoluveriacimi na kresťanských zhromaždeniach. A je tiež veľmi dôležité, aby sa pridŕžali vysokých noriem čistého uctievania, keď sa radostne delia o tento pokrm s ďalšími.

24. Ako dnes konajú praví kresťania?

²⁴ Kiež sa praví kresťania stále vyhýbajú pokrytectvu v akejkoľvek forme, kým dychtivo čakajú na splnenie Jehovových sľubov. Kiež sa sýtia z ‚dedičného vlastníctva Jakoba‘ a naďalej sa radujú z duchovného bezpečia na „výšinách zeme“.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 278]

Židia sa postili a skláňali hlavy v predstieranom pokání — ale nezmenili svoje cesty

[Obrázok na strane 283]

Tí, ktorí majú na to prostriedky, poskytujú bývanie, oblečenie či zaopatrenie tým, ktorí sú v núdzi

[Obrázok na strane 286]

Ak sa judský národ bude kajať, znovu vystaví svoje spustošené mestá