Kapitola 43

Vyučovanie pomocou podobenstiev

JEŽIŠ je zrejme v Kafarnaume, keď prísne napomína farizejov. Potom odchádza z domu a kráča k blízkemu Galilejskému moru, kde sa zhlukujú zástupy ľudí. Nastúpi do člna, odrazí sa od brehu a začína ľud na brehu učiť o nebeskom Kráľovstve. Používa rad podobenstiev čiže znázornení. Každé uplatňuje tak, ako to je ľudu blízke.

Ježiš najprv hovorí o rozsievačovi, ktorý rozsieva semeno. Niektoré semená padajú na okraj cesty a vyzobú ich vtáci. Iné semená padajú na pôdu so skalnatým podkladom. Pretože korene nemôžu prenikať do potrebnej hĺbky, nové rastliny vädnú na páliacom slnku. Ďalšie semená padajú do tŕnia, ktoré dusí klíčiace rastliny. A napokon niektoré semená padajú do dobrej pôdy a niektoré rodia stonásobne, iné šesťdesiatnásobne a ďalšie tridsaťnásobne.

V inom podobenstve Ježiš hovorí, že Božie Kráľovstvo je prirovnané k človeku, ktorý seje semeno. Ako dni plynú, človek bdie i spí a semeno rastie a človek nevie ako. Rastie samo a urodí zrno. Keď zrno dozreje, človek ho zožne.

Ježiš rozpráva tretie podobenstvo o mužovi, ktorý seje dobré semeno. Ale „keď ľudia spali“, prichádza nepriateľ a medzi pšenicu zaseje burinu. Sluhovia muža sa pýtajú, či majú burinu vytrhať. Ale on odpovedá: ‚Nie, to by ste vytrhali i niektorú pšenicu. Nech oboje rastie spolu až do žatvy. Potom poviem žencom, aby burinu vybrali a spálili a pšenicu dali do sýpky.‘

Ježiš rozpráva zástupu na brehu ďalšie dve podobenstvá. Vysvetľuje, že „nebeské kráľovstvo“ je ako horčičné zrno, ktoré človek zaseje. Je najmenšie zo všetkých semien, ale zo všetkých rastlín vyrastie najviac. Stane sa z neho strom, na ktorý prilietajú vtáci a nachádzajú úkryt v jeho vetvách.

Dnes však niektorí namietajú, že sú aj menšie semená ako horčičné. Ale Ježiš nevyučuje botaniku. Zo semien, ktoré vtedajší Galilejčania dobre poznali, je horčičné semeno naozaj najmenšie. A tak si vedia dobre predstaviť úžasný vzrast, ktorý tým Ježiš znázorňuje.

Nakoniec Ježiš prirovnáva „nebeské kráľovstvo“ ku kvasu, ktorý žena berie a zamieša do troch veľkých mier múky. Po čase kvas prenikne do celého cesta.

Po týchto piatich podobenstvách Ježiš prepúšťa zástupy a vracia sa domov, kde sa istý čas zdrží. Čoskoro za ním prichádza jeho dvanásť apoštolov a iní.

Mať úžitok z Ježišových podobenstiev

Po reči, ktorú Ježiš predniesol zástupom na brehu jazera, prichádzajú k nemu učeníci a sú zvedaví na jeho nový spôsob vyučovania. Už predtým počuli, ako používa podobenstvá, ale nikdy nie v takej miere. Preto sa pýtajú: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“

Jedným dôvodom je, aby splnil prorocké slová: „Otvorím ústa v podobenstvách, oznámim veci, ktoré boli skryté od založenia.“ Ale má na to ešte ďalšie dôvody. Jeho podobenstvá pomáhajú odhaliť postoj srdca ľudí.

Väčšina ľudí sa v podstate zaujíma o Ježiša len preto, lebo vie majstrovsky rozprávať a robí zázraky, a nie preto, aby mu slúžila ako Pánovi a nesebecky ho nasledovala. Nechce sa dať ničím vyrušovať vo svojom názore na veci, ani vo svojom spôsobe života. Nechce, aby jeho posolstvo preniklo tak hlboko.

Preto Ježiš hovorí: „V podobenstvách im hovorím preto, lebo hľadiac, hľadia márne, počúvajúc, počúvajú márne, ani zmysel toho nechápu; a spĺňa sa na nich Izaiášovo proroctvo, ktoré hovorí: ‚... Lebo znecitlivelo srdce tohto ľudu.‘“

Ježiš pokračuje: „Šťastné sú však vaše oči, lebo vidia, a vaše uši, lebo počujú. Lebo pravdivo vám hovorím: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť veci, ktoré vy vidíte, a nevideli ich, a počuť veci, ktoré vy počujete, ale nepočuli ich.“

Dvanásť apoštolov a tí, ktorí sú s nimi, majú vnímavé srdce. Preto Ježiš hovorí: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám nebeského kráľovstva, ale im to nie je dané.“ Ježišovi učeníci túžili rozumieť, a preto im Ježiš vysvetľuje podobenstvo o rozsievačovi.

„Semeno je Božie slovo,“ hovorí Ježiš, a pôda je srdce. O semene, ktoré je zasiate na tvrdú zem popri ceste, hovorí: „Prichádza Diabol a odníma slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli zachránení.“

Pôda na skalnatom základe, do ktorej je zasiate semeno, znázorňuje srdce tých, ktorí prijmú slovo s radosťou, ale pretože sa nemôže v ich srdci hlboko zakoreniť, odpadnú, keď príde čas skúšok alebo prenasledovania.

Ježiš ďalej hovorí o semene, ktoré padlo do tŕnia. To znázorňuje ľudí, ktorí počuli slovo, ale sú zaneprázdnení úzkostlivými starosťami a bohatstvom a radovánkami tohto života, takže sú úplne ‚zadusení‘ a nič neprivedú k dokonalosti.

A nakoniec semeno zasiate do znamenitej pôdy sú podľa Ježišových slov tí, ktorí počujú slovo znamenitým a dobrým srdcom, zachovajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.

Učeníci, ktorí vyhľadali Ježiša, aby im vysvetlil svoje učenie, boli naozaj požehnaní. Ježiš chce, aby ľudia jeho podobenstvám rozumeli a aby mohli odovzdávať pravdu druhým. „Vari prinášajú lampu na to, aby ju postavili pod odmerný kôš alebo pod posteľ?“ pýta sa. Nie, ‚postavia ju na stojan‘. Ježiš dodáva: „Preto dávajte pozor, ako počúvate.“

Požehnanie v podobe ďalšieho poučenia

Ježiš práve vysvetlil svojim učeníkom podobenstvo o rozsievačovi. Ale teraz sa chcú dozvedieť viac. Žiadajú ho: „Vysvetli nám podobenstvo o burine na poli.“

Postoj učeníkov sa naozaj odlišuje od postoja zástupu, ktorý zostal na pobreží. Títo ľudia nemajú dychtivý záujem o porozumenie významu podobenstiev; stačí im, že spoznali hlavné rysy. Ježiš vysvetľuje, že medzi poslucháčmi na brehu a jeho učeníkmi, ktorí majú hlbší záujem, je rozdiel:

„Akou mierou meriate, takou bude odmerané vám, áno, bude vám pridané viac.“ Ježišovi učeníci prejavili úprimný záujem a pozornosť, preto dostanú požehnanie v podobe ďalšieho poučenia. Ježiš teda na otázku svojich učeníkov odpovedá:

„Rozsievač znamenitého semena je Syn človeka, pole je svet, znamenité semeno sú synovia kráľovstva, ale burina sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol. Žatva je záver systému vecí a ženci sú anjeli.“

Keď Ježiš vysvetlil každú podrobnosť podobenstva, opisuje výsledok. V závere systému vecí, ako hovorí, budú ženci čiže anjeli oddeľovať zdanlivých kresťanov — burinu — od pravých „synov kráľovstva“. „Synovia toho zlého“ potom budú označení na zničenie, ale synovia Kráľovstva, „spravodliví“, budú jasne žiariť v Kráľovstve svojho Otca.

Potom Ježiš hovorí svojim učeníkom, ktorí prejavujú hlbší záujem, ešte tri podobenstvá. Najprv hovorí: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu skrytému na poli, ktorý nejaký človek našiel a ukryl; a z radosti nad tým ide a predá všetko, čo má, a kúpi to pole.“

A potom: „Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá cestujúcemu obchodníkovi, ktorý hľadá znamenité perly. Keď našiel jednu perlu veľkej hodnoty, išiel a ihneď predal všetko, čo mal, a kúpil ju.“

Sám Ježiš je ako muž, ktorý našiel skrytý poklad, a ako obchodník, ktorý našiel perlu veľkej hodnoty. Ako keby všetko predal, vzdal sa vznešeného postavenia v nebi, aby sa stal poníženým človekom. Ako človek na zemi znáša potupu a nenávistné prenasledovanie, a tak dokazuje, že si zaslúži stať sa Panovníkom Božieho Kráľovstva.

Aj Ježišovi nasledovníci stoja pred výzvou, aby predali všetko a mohli získať tú nádhernú odmenu — že sa stanú spoluvládcami s Kristom, alebo pozemskými poddanými jeho Kráľovstva. Budeme považovať podiel na Božom Kráľovstve za niečo cennejšie ako všetko ostatné v živote? Za poklad nesmiernej ceny alebo za vzácnu perlu?

Ježiš nakoniec prirovnáva „nebeské kráľovstvo“ k vlečnej sieti, ktorá zbiera ryby každého druhu. Ryby sú roztriedené, nevhodné sú odhodené, ale dobré sú uchované. Ježiš hovorí, že tak to bude v závere systému vecí; anjeli oddelia zlých od spravodlivých a zlí budú vydaní na záhubu.

Toto rybárske ťaženie začína sám Ježiš a označuje svojich prvých učeníkov ako „rybárov ľudí“. Pod dohľadom anjelov pokračuje toto rybárske dielo celé stáročia. Ale nakoniec prichádza čas, keď má byť vytiahnutá „vlečná sieť“, ktorá symbolizuje všetky organizácie tu na zemi, ktoré tvrdia, že sú kresťanské.

Nevhodné ryby sú určené na zničenie, ale my môžeme patriť k ‚dobrým rybám‘, ktoré budú zachované. Ak sa budeme zaujímať o ďalšie poznanie a porozumenie rovnako dychtivo ako Ježišovi učeníci, dostaneme požehnanie nielen v podobe ďalšieho poučenia, ale dostaneme aj Božie požehnanie v podobe večného života. Matúš 13:1–52; Marek 4:1–34; Lukáš 8:4–18; Žalm 78:2; Izaiáš 6:9, 10.

▪ Kedy a kde Ježiš rozprával zástupom v podobenstvách?

▪ Akých päť podobenstiev teraz rozpráva Ježiš zástupom?

▪ Prečo Ježiš hovorí, že horčičné zrno je najmenšie zo všetkých semien?

▪ Prečo Ježiš rozpráva v podobenstvách?

▪ Z čoho vidieť, že Ježišovi učeníci sa odlišujú od zástupu?

▪ Ako Ježiš vysvetľuje podobenstvo o rozsievačovi?

▪ Ako sa učeníci odlišujú od zástupu na brehu?

▪ Koho alebo čo znázorňuje rozsievač, pole, znamenité semeno, nepriateľ, žatva a ženci?

▪ Ktoré ďalšie tri podobenstvá uvádza Ježiš a čo sa z nich môžeme naučiť?