Jehova je Bohom zmlúv
Ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu.“ — JEREMIÁŠ 31:31.
1, 2. a) Akú slávnosť zaviedol Ježiš večer 14. nisana roku 33 n. l.? b) O akej zmluve sa Ježiš zmienil v súvislosti so svojou smrťou?
VEČER 14. nisana roku 33 n. l. slávil Ježiš so svojimi 12 apoštolmi Pesach. Keďže vedel, že je to ich posledné spoločné jedlo a že čoskoro podstúpi smrť z rúk svojich nepriateľov, využil túto príležitosť, aby svojim najbližším učeníkom vysvetlil mnoho dôležitých vecí. — Ján 13:1–17:26.
2 Práve vtedy, po prepustení Judáša Iškariotského, Ježiš zaviedol jediný výročný náboženský sviatok, ktorý majú sláviť kresťania — Slávnosť na pamiatku jeho smrti. Správa hovorí: „Keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, a keď vyslovil požehnanie, rozlámal ho, dával ho učeníkom a povedal: ,Vezmite, jedzte, to znamená moje telo.‘ Vzal aj pohár, a keď poďakoval, dal im ho povediac: ,Pite z neho vy všetci; lebo to znamená moju „krv zmluvy“, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.‘“ (Matúš 26:26–28) Ježišovi nasledovníci si mali pripomínať jeho smrť jednoduchým, dôstojným spôsobom. Ježiš sa v súvislosti so svojou smrťou zmienil aj o nejakej zmluve. V Lukášovej správe sa o nej hovorí ako o „novej zmluve“. — Lukáš 22:20.
3. Aké otázky vznikajú v spojitosti s novou zmluvou?
3 Čo je to nová zmluva? A ak je nová, znamená to, že je aj nejaká stará zmluva? Súvisia s ňou aj nejaké ďalšie zmluvy? To sú dôležité otázky, lebo Ježiš povedal, že krv zmluvy bude vyliata „na odpustenie hriechov“. Také odpustenie všetci zúfalo potrebujeme. — Rimanom 3:23.
Zmluva s Abrahámom
4. Aký staroveký sľub nám pomáha porozumieť novej zmluve?
4 Aby sme porozumeli novej zmluve, musíme sa vrátiť do času takmer 2000 rokov pred Ježišovou pozemskou službou, keď Térach a jeho rodina — vrátane Abrama (neskôr Abrahám) a Abramovej manželky Sáraj (neskôr Sára) — putovali z prosperujúceho mesta Ur Chaldejcov do Háranu v severnej Mezopotámii. Tam zostali až do Térachovej smrti. Potom, na Jehovov príkaz, 75-ročný Abrahám prekročil rieku Eufrat a šiel na juhozápad do krajiny Kanaan, kde žil kočovným spôsobom života v stanoch. (1. Mojžišova 11:31–12:1, 4, 5; Skutky 7:2–5) To bolo v roku 1943 pred n. l. Kým bol Abrahám ešte v Hárane, Jehova mu povedal: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa a urobím veľkým tvoje meno; a ukáž sa ako požehnanie. A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a toho, kto na teba zvoláva zlo, prekľajem, a všetky rody zeme budú sa istotne žehnať prostredníctvom teba.“ Neskôr, keď Abrahám vstúpil do Kanaanu, Jehova dodal: „Tvojmu semenu dám túto krajinu.“ — 1. Mojžišova 12:2, 3, 7.
5. S akým historickým proroctvom súvisí Jehovov sľub daný Abrahámovi?
5 Tento sľub, ktorý dostal Abrahám, súvisel s iným Jehovovým sľubom. Abrahám sa tak stal kľúčovou postavou v ľudských dejinách, spojovacím článkom v spĺňaní vôbec prvého proroctva, ktoré kedy bolo zaznamenané. Keď Adam a Eva v záhrade Eden zhrešili, Jehova vyniesol nad oboma rozsudok a pri tej istej príležitosti oslovil Satana, ktorý zviedol Evu, a povedal mu: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15) Jehovova zmluva s Abrahámom ukazovala, že Semeno, prostredníctvom ktorého budú zničené Satanove diela, sa objaví v rodovej línii tohto patriarchu.
6. a) Prostredníctvom koho sa mal splniť Jehovov sľub daný Abrahámovi? b) Čo je abrahámovská zmluva?
6 Keďže Jehovov sľub sa týkal semena, Abrahám potreboval syna, prostredníctvom ktorého by prišlo toto Semeno. Ale on i Sára už zostarli a stále boli bezdetní. Nakoniec ich však Jehova požehnal, keď zázračne oživil ich plodnosť a Sára porodila Abrahámovi syna, Izáka. Tým sa potvrdila platnosť sľubu o semene. (1. Mojžišova 17:15–17; 21:1–7) Po rokoch, keď bola vyskúšaná Abrahámova viera — až do tej miery, či je ochotný dať svojho milovaného syna Izáka ako obeť — Jehova zopakoval Abrahámovi svoj sľub: „Istotne ťa požehnám a istotne rozmnožím tvoje semeno ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu; a tvoje semeno si vezme do vlastníctva bránu svojich nepriateľov. A prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ (1. Mojžišova 22:15–18) Tento rozšírený sľub sa často označuje ako abrahámovská zmluva a s ňou mala úzko súvisieť neskoršia nová zmluva.
7. Ako začalo pribúdať Abrahámovho semena a aké okolnosti viedli k tomu, že príslušníci tohto semena sa usídlili v Egypte?
7 Po čase mal Izák dvojčatá, Ezaua a Jakoba. Jehova si vybral Jakoba, aby bol predkom sľúbeného Semena. (1. Mojžišova 28:10–15; Rimanom 9:10–13) Jakob mal 12 synov. Bolo zrejmé, že teraz prišiel čas, aby sa Abrahámovo semeno začalo množiť. Keď boli Jakobovi synovia dospelí a mnohí mali už vlastné rodiny, hladomor ich všetkých prinútil, aby sa presťahovali do Egypta, kde im božskou prozreteľnosťou pripravil cestu Jakobov syn Jozef. (1. Mojžišova 45:5–13; 46:26, 27) Po niekoľkých rokoch sa hladomor v Kanaane skončil. Ale Jakobova rodina zostala v Egypte — spočiatku tam boli ako hostia, ale neskôr ako otroci. Až v roku 1513 pred n. l., 430 rokov po tom, čo Abrahám prekročil Eufrat, Mojžiš vyviedol Jakobových potomkov z Egypta na slobodu. (2. Mojžišova 1:8–14; 12:40, 41; Galaťanom 3:16, 17) Prišiel čas, aby Jehova venoval mimoriadnu pozornosť svojej zmluve s Abrahámom. — 2. Mojžišova 2:24; 6:2–5.
„Stará zmluva“
8. Čo uzavrel Jehova s Jakobovými potomkami pri Sinaji a ako to súviselo s abrahámovskou zmluvou?
8 Keď sa Jakob a jeho synovia presťahovali do Egypta, tvorili širokú rodinu. Ale ich potomkovia opúšťali Egypt ako veľká skupina zložená z mnohočlenných kmeňov. (2. Mojžišova 1:5-7; 12:37, 38) Prv ako ich Jehova priviedol do Kanaanu, viedol ich na juh, na úpätie vrchu Choreb (alebo Sinaj) v Arábii. Tam s nimi urobil zmluvu. Vo vzťahu k „novej zmluve“ bola táto zmluva nazvaná „starou zmluvou“. (2. Korinťanom 3:14) Prostredníctvom tejto starej zmluvy Jehova obrazne splnil svoju zmluvu s Abrahámom.
9. a) Aké štyri veci sľúbil Jehova v abrahámovskej zmluve? b) Aké ďalšie vyhliadky otvorila Izraelu Jehovova zmluva s týmto národom a s akou podmienkou?
9 Jehova vysvetlil Izraelu podmienky tejto zmluvy: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ (2. Mojžišova 19:5, 6) Jehova už predtým sľúbil, že Abrahámovo semeno sa 1. stane veľkým národom, 2. zvíťazí nad svojimi nepriateľmi, 3. zdedí kanaansku krajinu a 4. bude prostriedkom na požehnanie národov. Teraz zjavil, že ak budú poslúchať jeho príkazy, môžu oni sami zdediť tieto požehnania ako jeho zvláštny ľud, Izrael, ,kráľovstvo kňazov a svätý národ‘. Chceli Izraeliti vstúpiť do tejto zmluvy? Odpovedali jednomyseľne: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ — 2. Mojžišova 19:8.
10. Ako Jehova zorganizoval Izraelitov do národa a čo od nich očakával?
10 Jehova teda zorganizoval Izraelitov do národa. Dal im zákony, ktoré mali usmerňovať uctievanie i bežný život. Poskytol im aj svätostánok (neskôr chrám v Jeruzaleme) a kňazstvo, aby vykonávalo posvätnú službu vo svätostánku. Dodržiavanie tejto zmluvy znamenalo poslúchať Jehovove zákony a najmä uctievať len jeho. Prvé z Desiatich prikázaní, ktoré boli jadrom týchto zákonov, znelo: „Ja som Jehova, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otrokov. Nebudeš mať nijakých bohov proti mojej tvári.“ — 2. Mojžišova 20:2, 3.
Požehnania prostredníctvom zmluvy Zákona
11, 12. V akých ohľadoch sa na Izraeli splnili sľuby zakotvené v starej zmluve?
11 Splnili sa sľuby zakotvené v zmluve Zákona na Izraeli? Stal sa Izrael „svätým národom“? Ako potomkovia Adama boli Izraeliti hriešnikmi. (Rimanom 5:12) No pod Zákonom sa predkladali obete, ktoré prikrývali ich hriechy. O obetiach predkladaných na výročný Deň zmierenia Jehova povedal: „V ten deň bude dosiahnuté pre vás zmierenie, aby ste boli vyhlásení za čistých. Budete pred Jehovom čistí od všetkých svojich hriechov.“ (3. Mojžišova 16:30) Teda keď bol Izrael verný, bol svätým národom, očisteným pre Jehovovu službu. Ale tento čistý stav závisel od toho, či budú poslúchať Zákon a ďalej predkladať obete.
12 Stal sa Izrael „kráľovstvom kňazov“? Už od začiatku boli kráľovstvom, s Jehovom ako nebeským Kráľom. (Izaiáš 33:22) Okrem toho, v zmluve Zákona sa počítalo aj s ľudským kraľovaním, takže neskôr Jehovu reprezentovali králi vládnuci v Jeruzaleme. (5. Mojžišova 17:14–18) Ale bol Izrael kráľovstvom kňazov? Izraeliti mali kňazstvo vykonávajúce posvätnú službu vo svätostánku. Svätostánok (neskôr chrám) bol centrom čistého uctievania tak pre Izraelitov, ako aj pre Neizraelitov. A tento národ bol jediným sprostredkovateľom zjavenej pravdy ľudstvu. (2. Paralipomenon 6:32, 33; Rimanom 3:1, 2) Všetci verní Izraeliti, nielen lévitskí kňazi, boli Jehovovými „svedkami“. Izrael bol Jehovovým „sluhom“ utvoreným na to, aby ,rozprával o Bohu chválu‘. (Izaiáš 43:10, 21) Mnohí pokorní cudzinci videli, ako Jehova prejavil moc v prospech svojho ľudu, a boli priťahovaní k čistému uctievaniu. Stali sa prozelytmi. (Jozua 2:9–13) Ale v skutočnosti slúžili ako pomazaní kňazi len členovia jedného kmeňa.
Prozelyti v Izraeli
13, 14. a) Prečo možno povedať, že prozelyti neboli účastníkmi zmluvy Zákona? b) Ako sa prozelyti dostali pod zmluvu Zákona?
13 Aké postavenie mali títo prozelyti? Keď Jehova uzatváral svoju zmluvu, zahrnul do nej iba Izrael; tí, čo patrili k „veľkej zmiešanej spoločnosti“, boli síce prítomní, ale neboli menovaní ako účastníci zmluvy. (2. Mojžišova 12:38; 19:3, 7, 8) Ich prvorodení neboli zarátaní, keď sa počítala výkupná cena za prvorodených Izraela. (4. Mojžišova 3:44–51) O desaťročia neskôr, keď bola medzi izraelské kmene rozdeľovaná kanaanska krajina, pre neizraelských veriacich nebolo vyhradené nič. (1. Mojžišova 12:7; Jozua 13:1–14) Prečo? Lebo zmluva Zákona nebola uzavretá s prozelytmi. Ale muži prozelyti boli na znak poslušnosti Zákonu obrezaní. Zachovávali jeho pravidlá a mali úžitok z jeho opatrení. Prozelyti aj Izraeliti sa dostali pod zmluvu Zákona. — 2. Mojžišova 12:48, 49; 4. Mojžišova 15:14–16; Rimanom 3:19.
14 Napríklad ak nejaký prozelyta nešťastnou náhodou niekoho zabil, mohol tak ako Izraelita utiecť do útočištného mesta. (4. Mojžišova 35:15, 22–25; Jozua 20:9) V Deň zmierenia sa predkladala obeť „za celý izraelský zbor“. Prozelyti ako súčasť zboru sa na tomto konaní zúčastňovali a táto obeť sa vzťahovala aj na nich. (3. Mojžišova 16:7–10, 15, 17, 29; 5. Mojžišova 23:7, 8) Prozelyti boli pod Zákonom tak úzko spojení s Izraelom, že na Letnice roku 33 n. l., keď bol v prospech Židov použitý prvý ,kľúč kráľovstva‘, mali z toho úžitok aj prozelyti. Výsledkom toho bolo, že ,Mikuláš, prozelyta z Antiochie‘ sa stal kresťanom a bol medzi ,siedmimi osvedčenými mužmi‘, ktorí boli ustanovení, aby sa starali o potreby jeruzalemského zboru. — Matúš 16:19; Skutky 2:5–10; 6:3–6; 8:26–39.
Jehova požehnáva Abrahámovo semeno
15, 16. Ako sa pod zmluvou Zákona splnila Jehovova zmluva s Abrahámom?
15 Keď boli Abrahámovi potomkovia zorganizovaní do národa pod Zákonom, Jehova ich požehnal v súlade so svojím sľubom, ktorý dal tomuto patriarchovi. V roku 1473 pred n. l. Mojžišov nástupca Jozua priviedol Izrael do Kanaanu. Následné rozdelenie krajiny medzi jednotlivé kmene naplnilo Jehovov sľub dať túto krajinu Abrahámovmu semenu. Keď bol Izrael verný, Jehova plnil svoj sľub, že im dá víťazstvo nad ich nepriateľmi. To platilo najmä za vlády kráľa Dávida. Za dní Dávidovho syna Šalamúna sa splnil tretí aspekt abrahámovskej zmluvy. „Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori; jedli a pili a radovali sa.“ — 1. Kráľov 4:20.
16 Ako sa však mali prostredníctvom Izraela, Abrahámovho semena, žehnať národy? Ako už bolo spomenuté, Izrael bol Jehovovým zvláštnym ľudom, jeho predstaviteľom medzi národmi. Krátko predtým ako Izrael vstúpil do Kanaanu, Mojžiš povedal: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“ (5. Mojžišova 32:43) Mnoho cudzincov zareagovalo na túto výzvu. „Veľká zmiešaná spoločnosť“ nasledovala Izrael už z Egypta, bola svedkom prejavov Jehovovej moci na pustatine a počula Mojžišovo pozvanie, aby sa radovala. (2. Mojžišova 12:37, 38) Neskôr sa Moábčanka Rút vydala za Izraelitu Boáza a stala sa predchodkyňou Mesiáša. (Rút 4:13–22) Kenita Jonadáb a jeho potomkovia a Etiópčan Ebed-melech vynikali tým, že sa držali správnych zásad, i keď mnohí prirodzení Izraeliti boli neverní. (2. Kráľov 10:15–17; Jeremiáš 35:1–19; 38:7–13) V Perzskej ríši sa mnohí cudzinci stali prozelytmi a bojovali s Izraelom proti jeho nepriateľom. — Ester 8:17, poznámka pod čiarou v Reference Bible.
Potrebná nová zmluva
17. a) Prečo Jehova zavrhol severné i južné kráľovstvo Izraela? b) Čo viedlo k úplnému zavrhnutiu Židov?
17 No aby Boží zvláštny národ zažil úplné splnenie Božieho sľubu, musel byť verný. Ale nebol. Je pravda, že niektorí Izraeliti mali výnimočnú vieru. (Hebrejom 11:32–12:1) No ako národ sa mnohokrát obracali k pohanským bohom a dúfali, že im to prinesie hmotný zisk. (Jeremiáš 34:8–16; 44:15–18) Jednotlivci nesprávne uplatňovali Zákon alebo ho jednoducho prehliadali. (Nehemiáš 5:1–5; Izaiáš 59:2–8; Malachiáš 1:12–14) Po Šalamúnovej smrti sa Izrael rozdelil na severné a južné kráľovstvo. Keď sa severné kráľovstvo prejavilo ako veľmi spurné, Jehova oznámil: „Pretože si sám zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi neslúžil ako kňaz.“ (Hozeáš 4:6) Aj južné kráľovstvo bolo prísne potrestané, lebo sa prejavilo ako neverné voči zmluve. (Jeremiáš 5:29–31) Keď Židia zavrhli Ježiša ako Mesiáša, Jehova podobne zavrhol ich. (Skutky 3:13–15; Rimanom 9:31–10:4) Nakoniec Jehova urobil nové opatrenie, ktoré malo viesť k úplnému splneniu abrahámovskej zmluvy. — Rimanom 3:20.
18, 19. Aké nové opatrenie urobil Jehova, aby sa abrahámovská zmluva mohla celkom splniť?
18 Týmto novým opatrením bola nová zmluva. Jehova to už kedysi predpovedal týmito slovami: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ,a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu‘... ,Toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,‘ je Jehovov výrok. ,Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.‘“ — Jeremiáš 31:31–33.
19 Toto je tá nová zmluva, o ktorej sa zmienil Ježiš 14. nisana roku 33 n. l. Pri tejto príležitosti zjavil, že sľúbená zmluva má byť uzavretá medzi jeho učeníkmi a Jehovom, a Ježiš má byť sprostredkovateľom. (1. Korinťanom 11:25; 1. Timotejovi 2:5; Hebrejom 12:24) Ako uvidíme v nasledujúcom článku, prostredníctvom tejto novej zmluvy sa mal Jehovov sľub daný Abrahámovi splniť ešte nádhernejšie a trvalejšie.
Vieš vysvetliť?
◻ Čo Jehova sľúbil v abrahámovskej zmluve?
◻ Ako Jehova splnil abrahámovskú zmluvu na telesnom Izraeli?
◻ Aký úžitok mali prozelyti zo starej zmluvy?
◻ Prečo bola potrebná nová zmluva?
[Obrázok na strane 9]
Prostredníctvom zmluvy Zákona Jehova obrazne splnil abrahámovskú zmluvu