Dvadsiata ôsma kapitola

Svetlo pre národy

Izaiáš 66:15–24

1, 2. Prečo je svetlo životne dôležité a aká tma dnes zahaľuje zem?

JEHOVA je Zdrojom svetla, ‚Darcom slnka pre svetlo vo dne, ustanovení mesiaca a hviezd pre svetlo v noci‘. (Jeremiáš 31:35) Už len z tohto dôvodu by mal byť uznávaný za Zdroj života, lebo svetlo znamená život. Keby na zem neustále nepôsobilo teplo a svetlo zo slnka, život, ako ho poznáme, by tu nebol možný. Naša planéta by bola neobývateľná.

² Preto by sme mali venovať nanajvýš sústredenú pozornosť tomu, že Jehova predpovedal na naše dni čas tmy, a nie svetla. Izaiáš pod inšpiráciou napísal: „Hľa, tma pokryje zem a hustá temnota národnostné skupiny.“ ​(Izaiáš 60:2) Samozrejme, tieto slová sa vzťahujú na duchovnú, nie na doslovnú tmu, ale ich závažnosť by sme nemali podceňovať. Pre ľudí bez duchovného svetla život nakoniec nebude možný, rovnako ako by nebol možný bez slnečného svetla.

 3. Kde môžeme hľadať svetlo v týchto temných časoch?

³ V týchto temných časoch si nemôžeme dovoliť ignorovať duchovné svetlo, ktoré nám Jehova sprístupňuje. Je nesmierne dôležité umožňovať Božiemu Slovu, aby osvecovalo našu cestu tým, že si čítame Bibliu, ak je to možné, každý deň. (Žalm 119:105) Kresťanské zhromaždenia nám poskytujú príležitosť na vzájomné povzbudzovanie, aby sme zostali na ‚chodníku spravodlivých‘. (Príslovia 4:18; Hebrejom 10:23–25) Sila, ktorú čerpáme z usilovného štúdia Biblie a zo zdravého kresťanského spoločenstva, nám pomáha vyhýbať sa tomu, že by sme boli pohltení tmou týchto „posledných dní“, ktoré vyvrcholia vo veľkom ‚dni Jehovovho hnevu‘. (2. Timotejovi 3:1; Sofoniáš 2:3) Ten deň prichádza rýchlo! A určite príde, tak ako prišiel podobný deň na obyvateľov starovekého Jeruzalema.

Jehova ‚sa ujíma sporu‘

4, 5. a) Ako Jehova prichádza proti Jeruzalemu? b) Prečo možno usúdiť, že zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l. prežije len relatívne málo ľudí? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁴ V záverečných veršoch Izaiášovho vzrušujúceho proroctva Jehova názorne opisuje udalosti vedúce ku dňu jeho hnevu. Čítame: „Jehova prichádza ako samotný oheň a jeho dvojkolesové vozy sú ako víchor, aby splatil svoj hnev úplným zúrivým hnevom a svoje káranie plameňmi ohňa. Lebo Jehova sa ujme sporu ako oheň, áno, svojím mečom proti každému telu; a zabitých od Jehovu bude istotne veľa.“ — Izaiáš 66:15, 16.

⁵ Tieto slová by mali Izaiášovým súčasníkom pomôcť uvedomiť si závažnosť ich situácie. Blíži sa čas, keď proti Jeruzalemu prídu Babylončania ako Jehovovi vykonávatelia rozsudku s dvojkolesovými vozmi, ktoré rozvíria prach ako víchrica. Aký hrozivý pohľad to bude! Jehova použije týchto útočníkov na vykonanie svojich ohnivých súdov proti každému nevernému židovskému „telu“. Bude to, akoby sám Jehova bojoval proti svojmu ľudu. Jeho ‚úplný zúrivý hnev‘ sa neodvráti. Mnohí Židia padnú ‚zabití od Jehovu‘. Toto proroctvo sa spĺňa v roku 607 pred n. l.a

 6. Aké trestuhodné veci sa dejú v Judsku?

⁶ Ujíma sa Jehova „sporu“ so svojím ľudom oprávnene? Určite! Pri našom rozbore knihy Izaiáš sme mnohokrát videli, že Židia, hoci zdanlivo oddaní Jehovovi, sa zaplietali do falošného náboženstva — a Jehova nebol voči ich skutkom slepý. Opäť to môžeme vidieť z nasledujúcich slov tohto proroctva: „‚Tí, ktorí sa posväcujú a očisťujú pre záhrady za jedným v strede a jedia mäso ošípanej a niečo hnusné, aj tarbíka, všetci spolu prídu ku koncu,‘ je Jehovov výrok.“ ​(Izaiáš 66:17) „Posväcujú a očisťujú“ sa títo Židia preto, aby boli pripravení na čisté uctievanie? Zjavne nie. Naopak, vykonávajú pohanské očisťovacie rituály vo zvláštnych záhradách. Potom nenásytne jedia mäso ošípanej a iných tvorov, ktoré sú pod mojžišovským Zákonom považované za nečisté. — 3. Mojžišova 11:7, 21–23.

 7. V čom takzvané kresťanstvo pripomína modlárske Judsko?

⁷ V akom odpornom stave je tento národ, ktorý je v zmluvnom vzťahu k jedinému pravému Bohu! Ale zamysli sa: Podobná odporná situácia existuje aj dnes v náboženstvách takzvaného kresťanstva. Tie rovnako tvrdia, že slúžia Bohu, a mnohí ich vodcovia sa tvária zbožne. No poškvrňujú sa pohanskými náukami a tradíciami, čím ukazujú, že sú v duchovnej tme. A aká veľká je táto tma! — Matúš 6:23; Ján 3:19, 20.

‚Budú musieť vidieť moju slávu‘

 8. a) Čo postihne Judsko i takzvané kresťanstvo? b) V akom zmysle národy ‚uvidia Jehovovu slávu‘?

⁸ Všíma si Jehova trestuhodné konanie a falošné učenie takzvaného kresťanstva? Prečítaj si nasledujúce Jehovove slová, ako ich zaznamenal Izaiáš, a posúď sám: „Čo sa týka ich diel a ich myšlienok, prichádzam, aby som zozbieral všetky národy a jazyky; a budú musieť prísť a vidieť moju slávu.“ ​(Izaiáš 66:18) Jehova vie nielen o skutkoch, ale aj o myšlienkach tých, ktorí sa vyhlasujú za jeho služobníkov, a je pripravený vykonať súd. Judsko vyhlasuje, že verí v Jehovu, ale jeho modlárske skutky a pohanské praktiky vyvracajú toto tvrdenie. Nie je to nič platné, že jeho obyvatelia sa „očisťujú“ podľa pohanských rituálov. Národ bude spustošený, a keď sa to bude diať, okolité národy uctievajúce modly to uvidia. Tým, že budú svedkami týchto udalostí a budú prinútené uznať, že Jehovovo slovo sa ukázalo ako pravdivé, ‚uvidia Jehovovu slávu‘. Ako sa to všetko vzťahuje na takzvané kresťanstvo? Keď príde jeho koniec, mnohí z jeho bývalých priateľov a obchodných partnerov budú prinútení zostať stáť a bezmocne sa prizerať, ako sa spĺňa Jehovovo slovo. — Jeremiáš 25:31–33; Zjavenie 17:15–18; 18:9–19.

 9. Akú dobrú správu Jehova ohlasuje?

⁹ Znamená zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l., že Jehova už nebude mať na zemi svedkov? Nie, neznamená. Tí, ktorí si vynikajúcim spôsobom zachovávajú rýdzosť, ako napríklad Daniel a jeho traja druhovia, budú Jehovovi naďalej slúžiť, hoci ako vyhnanci v Babylone. (Daniel 1:6, 7) Reťaz verných svedkov Jehovu zostane neprerušená a na konci 70 rokov verní muži a ženy vyjdú z Babylona a vrátia sa do Judska, aby tam obnovili čisté uctievanie. O tom sa Jehova nepriamo zmieňuje ďalej: „Postavím medzi nich znamenie a pošlem niektorých z tých, čo unikli, k národom, do Taršíša, Pula a Lúda, k tým, čo napínajú luk, Tubalovi a Javanovi, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli správu o mne, ani nevideli moju slávu; a istotne budú rozprávať o mojej sláve medzi národmi.“ — Izaiáš 66:19.

10. a) V akom zmysle budú verní Židia po oslobodení z Babylona slúžiť ako znamenie? b) Kto slúži ako znamenie dnes?

¹⁰ Zástup verných mužov a žien, ktorý sa v roku 537 pred n. l. vráti do Jeruzalema, bude slúžiť ako udivujúce znamenie, ako dôkaz, že Jehova oslobodil svoj ľud. Kto by si bol pomyslel, že zajatí Židia budú raz slobodní a budú môcť vykonávať čisté uctievanie v Jehovovom chráme? V prvom storočí podobne slúžili „ako znamenie a zázraky“ pomazaní kresťania, ku ktorým sa zhromažďovali mierni ľudia, ktorí túžili slúžiť Jehovovi. (Izaiáš 8:18; Hebrejom 2:13) Aj dnes pomazaní kresťania, ktorým sa v ich obnovenej krajine darí, slúžia na zemi ako udivujúce znamenie. (Izaiáš 66:8) Sú živým dôkazom moci Jehovovho ducha a priťahujú miernych ľudí, ktorých srdce podnecuje slúžiť Jehovovi.

11. a) Ako sa po obnove dozvedia ľudia z národov o Jehovovi? b) Ako sa prvý raz splnil Zechariáš 8:23?

¹¹ Ako sa však po obnove v roku 537 pred n. l. ľudia z národov, ktorí nepočuli správu o Jehovovi, dozvedia o Bohu? Nuž nie všetci verní Židia sa na konci babylonského zajatia vrátia do Jeruzalema. Niektorí, ako napríklad Daniel, zostanú v Babylone. Iní budú rozptýlení do všetkých kútov zeme. V piatom storočí pred n. l. žili Židia v celej Perzskej ríši. (Ester 1:1; 3:8) Niektorí z nich nepochybne hovorili svojim pohanským susedom o Jehovovi, lebo mnohí v týchto národoch sa stali židovskými prozelytmi. Tak to zjavne bolo aj v prípade etiópskeho eunucha, ktorému v prvom storočí kázal kresťanský učeník Filip. (Skutky 8:26–40) To všetko sa dialo ako súčasť prvého splnenia slov proroka Zechariáša: „V tých dňoch sa desať mužov zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zechariáš 8:23) Jehova naozaj vysielal svetlo pre národy! — Žalm 43:3.

Prinesú „dar Jehovovi“

12, 13. Ako budú po roku 537 pred n. l. „bratia“ privádzaní do Jeruzalema?

¹² Keď bude Jeruzalem znovu vystavaný, Židia rozptýlení ďaleko od svojej domoviny budú vzhliadať k tomuto mestu s obnoveným kňazstvom ako k stredisku čistého uctievania. Mnohí z nich budú prekonávať veľké vzdialenosti, aby mohli byť prítomní na výročných sviatkoch. Izaiáš pod inšpiráciou píše: „‚Skutočne privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako dar Jehovovi na koňoch a dvojkolesových vozoch a na krytých vozoch a na muliciach a na rýchlych ťavách na môj svätý vrch, Jeruzalem,‘ povedal Jehova, ‚ako keď synovia Izraela prinášajú dar v čistej nádobe do Jehovovho domu. A z nich tiež niektorých vezmem za kňazov, za Lévitov.‘“ — Izaiáš 66:20, 21.

¹³ Niektorí z týchto „bratov zo všetkých národov“ boli v Jeruzaleme aj v deň Letníc, keď bol na Ježišových učeníkov vyliaty svätý duch. Správa o tom hovorí: „Práve vtedy sa v Jeruzaleme zdržiavali Židia, zbožní muži, z každého národa pod nebom.“ ​(Skutky 2:5) Prišli do Jeruzalema uctievať podľa židovského zvyku, ale keď počuli dobré posolstvo o Ježišovi Kristovi, mnohí prejavili v neho vieru a boli pokrstení.

14, 15. a) Ako pomazaní kresťania po prvej svetovej vojne zhromažďovali ďalších svojich duchovných „bratov“ a ako boli títo „bratia“ privádzaní Jehovovi ako „dar v čistej nádobe“? b) Ako Jehova ‚vzal niektorých za kňazov‘? c) Kto patril k pomazaným kresťanom, ktorí sa zapojili do zhromažďovania svojich duchovných bratov? (Pozri rámček na tejto strane.)

¹⁴ Má toto proroctvo aj novodobé splnenie? Áno, určite má. Po prvej svetovej vojne Jehovovi pomazaní služobníci z Písiem rozpoznali, že v roku 1914 bolo v nebi zriadené Božie Kráľovstvo. Zo starostlivého štúdia Biblie zistili, že majú byť zhromaždení ešte ďalší dedičia Kráľovstva, čiže „bratia“. Nebojácni služobníci cestovali až do „najvzdialenejšej časti zeme“, využívajúc všetky možné spôsoby dopravy, aby našli budúcich členov pomazaného ostatku, z ktorých väčšina pochádzala z cirkví takzvaného kresťanstva. Keď boli títo ľudia nájdení, boli privedení ako dar Jehovovi. — Skutky 1:8.

¹⁵ Pomazaní, ktorí boli zhromaždení v tých raných rokoch, neočakávali, že ich Jehova prijme takých, akí boli pred spoznaním biblickej pravdy. Podnikli kroky, aby sa očistili od duchovnej i od morálnej poškvrny, aby tak mohli byť predložení ako „dar v čistej nádobe“, alebo ako uvádza apoštol Pavol, ako ‚cudná panna Kristovi‘. (2. Korinťanom 11:2) Okrem toho, že zavrhli náukové omyly, museli sa naučiť, ako si zachovávať prísnu neutralitu v politických záležitostiach tohto sveta. Keď už boli Jehovovi služobníci v primeranej miere očistení, Jehova im v roku 1931 milostivo udelil výsadu niesť jeho meno ako Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10–12) Ako však Jehova ‚vzal niektorých za kňazov‘? Títo pomazaní sa ako skupina stali súčasťou ‚kráľovského kňazstva, svätého národa‘ prinášajúceho Bohu obete chvály. — 1. Petra 2:9; Izaiáš 54:1; Hebrejom 13:15.

Zhromažďovanie pokračuje

16, 17. Kto tvorí ‚potomstvo‘ od prvej svetovej vojny?

¹⁶ Členov ‚kráľovského kňazstva‘ je celkovo 144 000 a ich zhromažďovanie bolo časom ukončené. (Zjavenie 7:1–8; 14:1) Bol to koniec diela zhromažďovania? Nie. Izaiášovo proroctvo pokračuje: „‚Ako predo mnou stoja nové nebesia a nová zem, ktoré tvorím,‘ je Jehovov výrok, ‚tak bude stále stáť vaše potomstvo a vaše meno.‘“ ​(Izaiáš 66:22) V prvom splnení týchto slov začali Židia, ktorí sa vrátili z babylonského zajatia, vychovávať deti. Obnovený židovský ostatok, „nová zem“, pod novou židovskou správou, „novými nebesami“, bol tým pevne založený. No nanajvýš pozoruhodné splnenie tohto proroctva prebieha v našich dňoch.

¹⁷ ‚Potomstvom‘ národa duchovných bratov je „veľký zástup“, ktorý má nádej na večný život na zemi. Vychádza „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ a stojí „pred trónom a pred Baránkom“. Jeho členovia si „vyprali... rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“. (Zjavenie 7:9–14; 22:17) Dnes tento „veľký zástup“ vychádza z duchovnej tmy a prichádza k svetlu, ktoré poskytuje Jehova. Prejavuje vieru v Ježiša Krista a podobne ako jeho pomazaní bratia a sestry sa usiluje zostať duchovne a mravne čistý. Ako skupina stále slúži pod Kristovým vedením a „bude stále stáť“ navždy! — Žalm 37:11, 29.

18. a) Ako členovia veľkého zástupu konajú tak ako ich pomazaní bratia? b) Ako pomazaní a ich spoločníci uctievajú Jehovu „od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu“?

¹⁸ Títo usilovní muži a ženy s pozemskou nádejou vedia, že hoci zostať mravne a duchovne čistý je životne dôležité, na získanie Jehovovej priazne je potrebné viac. Dielo zhromažďovania je v plnom prúde a aj oni chcú mať na ňom účasť. Kniha Zjavenie o nich predpovedá: „Sú pred Božím trónom a preukazujú mu dňom a nocou svätú službu v jeho chráme.“ ​(Zjavenie 7:15) Tieto slová nám pripomínajú predposledný verš Izaiášovho proroctva: „‚Istotne sa stane, že od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo mnou,‘ povedal Jehova.“ ​(Izaiáš 66:23) To sa dnes naozaj deje. „Od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu“ — teda pravidelne každý týždeň každého mesiaca — sa pomazaní kresťania a ich spoločníci, veľký zástup, schádzajú, aby uctievali Jehovu. To okrem iného zahŕňa účasť na kresťanských zhromaždeniach a podiel na verejnej službe. Si jedným z tých, ktorí pravidelne ‚prichádzajú, aby sa klaňali pred Jehovom‘? Jehovov ľud v tom nachádza veľkú radosť a členovia veľkého zástupu sa tešia na čas, keď „od novmesiaca do novmesiaca a od sabatu do sabatu“ bude slúžiť Jehovovi „každé telo“ — všetci žijúci ľudia — po celú večnosť.

Definitívny koniec Božích nepriateľov

19, 20. Na aký účel slúžila gehenna v biblických časoch a čo symbolizuje?

¹⁹ V našom štúdiu Izaiášovho proroctva nám zostáva ešte jeden verš. Izaiášova kniha sa končí týmito slovami: „Skutočne vyjdú a pozrú na mŕtvoly ľudí, ktorí páchali priestupky proti mne; lebo červy na nich nezomrú a ich oheň nebude uhasený a stanú sa niečím odpudzujúcim pre každé telo.“ ​(Izaiáš 66:24) Keď Ježiš Kristus povzbudzoval svojich učeníkov, aby zjednodušili svoj život a dávali záujmy Kráľovstva na prvé miesto, mal pravdepodobne na mysli toto proroctvo. Povedal: „Ak ťa privádza k potknutiu tvoje oko, odhoď ho. Je pre teba lepšie, aby si vošiel do Božieho kráľovstva jednooký, než aby si bol s dvoma očami uvrhnutý do gehenny, kde ich larva neumiera a oheň nehasne.“ — Marek 9:47, 48; Matúš 5:29, 30; 6:33.

²⁰ Čo je týmto miestom, ktoré sa nazýva gehenna? Pred stáročiami židovský učenec David Kimhi napísal: „Je to miesto... pri Jeruzaleme a je to odporné miesto a hádžu tam nečisté veci a mŕtvoly. Bol tam tiež neustály oheň, aby spaľoval nečisté veci a kosti mŕtvol. Preto je súd nad skazenými symbolicky nazývaný Gehinnom.“ Ak bola gehenna, ako naznačuje tento židovský učenec, používaná na odstraňovanie odpadkov a mŕtvol tých, ktorí boli považovaní za nehodných pohrebu, oheň bol naozaj vhodným prostriedkom na odstránenie tohto odpadu. To, čo nestrávil oheň, strávili červy. Aký výstižný obraz definitívneho konca všetkých Božích nepriateľov!b

21. Pre koho je záver Izaiášovej knihy pozitívny a prečo?

²¹ Nie je takáto zmienka o mŕtvolách, ohni a červoch dosť desivým ukončením Izaiášovho vzrušujúceho proroctva? Boží zarytí nepriatelia by si to nepochybne mysleli. No pre Božích priateľov je Izaiášov opis večného zničenia zlých naozaj povzbudzujúci. Jehovov ľud potrebuje uistenie o tom, že jeho nepriatelia už nikdy nezískajú nad ním prevahu. Títo nepriatelia, ktorí spôsobovali Božím ctiteľom tak veľa utrpenia a ktorí prinášali toľko pohany na Božie meno, budú natrvalo zničení. Potom už „tieseň nenastane druhý raz“. — Náhum 1:9.

22, 23. a) Vysvetli, aký úžitok si mal zo štúdia knihy Izaiáš. b) Čo si po preštudovaní knihy Izaiáš rozhodnutý robiť a akú máš nádej?

²² V závere nášho štúdia knihy Izaiáš určite chápeme, že táto biblická kniha nie je mŕtvou históriou. Práve naopak, je posolstvom pre nás dnes. Keď uvažujeme o temných časoch, v ktorých žil Izaiáš, môžeme vidieť podobnosť medzi týmto obdobím a našimi dňami. Politické nepokoje, náboženské pokrytectvo, korupcia v súdnom systéme a útlak verných a chudobných sú charakteristickými znakmi tak Izaiášových dní, ako aj našich. Verní Židia v šiestom storočí pred n. l. boli za Izaiášovo proroctvo určite vďační a jeho štúdium prináša útechu aj nám dnes.

²³ V týchto kritických časoch, keď tma pokrýva zem a hustá temnota národnostné skupiny, sme všetci hlboko vďační, že Jehova poskytol prostredníctvom Izaiáša svetlo pre celé ľudstvo! Toto duchovné svetlo znamená pre všetkých, ktorí ho prijímajú celým srdcom, večný život, a to bez ohľadu na ich národnostný či etnický pôvod. (Skutky 10:34, 35) Preto kiež stále kráčame vo svetle Božieho Slova, denne si ho čítame, rozjímame o ňom a ceníme si jeho posolstvo. Povedie to k nášmu večnému požehnaniu, ako aj k chvále Jehovovho svätého mena!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 409]

Pomazaní ako dar Jehovovi zo všetkých národov

V roku 1920 Juan Muñiz odišiel zo Spojených štátov do Španielska a potom cestoval ďalej do Argentíny, kde organizoval zbory pomazaných. V roku 1923 začalo svietiť svetlo pravdy ľuďom úprimného srdca v západnej Afrike, keď sa misionár William R. Brown (často nazývaný biblický Brown) vydal kázať posolstvo o Kráľovstve na také miesta, ako je Sierra Leone, Ghana, Libéria, Gambia a Nigéria. V tom istom roku sa Kanaďan George Young vydal do Brazílie a potom cestoval ďalej do Argentíny, Kostariky, Panamy, Venezuely a aj do Sovietskeho zväzu. Približne v rovnakom čase sa Edwin Skinner preplavil z Anglicka do Indie, kde usilovne pracoval na diele žatvy mnoho rokov.

[Obrázok na strane 411]

V deň Letníc sa niektorí Židia stali ‚bratmi privedenými zo všetkých národov‘

[Celostránkový obrázok na strane 413]