„Nasýtim unavenú dušu“

 1. Na ktoré z požehnaní, ktoré prinesie nový svet, sa zvlášť tešíš?

„NOVÝ SVET.“ Čo sa ti pri týchto slovách vybaví v mysli? Predstavíš si niektoré z predpovedaných požehnaní, ktoré budeme môcť vnímať svojimi zmyslami? Napríklad dokonalé telo, hojnosť zdravého jedla, krotké zvieratá alebo bezpečné miesto na bývanie? Pravdepodobne vieš zacitovať biblické verše, na ktorých zakladáš svoje očakávania. Neprehliadni však ešte jedno požehnanie: dobré duchovné a emocionálne zdravie. Bez neho by akékoľvek iné požehnania čoskoro stratili na hodnote.

2., 3. Na aké výnimočné požehnanie sa môžeme tešiť podľa Jeremiášových spisov?

² Keď Boh prostredníctvom Jeremiáša predpovedal návrat Židov z Babylona, upriamil pozornosť na to, ako sa budú cítiť: „Ešte sa ozdobíš svojimi tamburínami a skutočne vyjdeš v tanci smejúcich sa.“ ​(Prečítajte Jeremiáša 30:18, 19; 31:4, 12–14.) Potom dodal niečo, čo ťa môže veľmi povzbudiť: „Nasýtim unavenú dušu a každú ochabnutú dušu naplním.“ V Roháčkovom preklade je tento Boží sľub preložený takto: „Zavlažím unavenú dušu a každú zármutkom hynúcu dušu nasýtim.“ ​(Jer. 31:25)

³ Aká nádherná vyhliadka! Jehova povedal, že nasýti alebo zavlaží toho, kto je unavený a skľúčený. A čo Boh sľúbi, to aj splní. Jeremiášove spisy nám vlievajú dôveru, že aj my budeme zavlažení, čiže občerstvení. Pomáhajú nám tiež plnšie pochopiť, čo nás môže už teraz povzbudzovať a napĺňať optimizmom. A ukazujú aj praktické spôsoby, ako môžeme povzbudiť iných a pomôcť im, aby našli občerstvenie pre svoju unavenú dušu.

 4. Prečo nám môžu byť Jeremiášove pocity blízke?

⁴ Jeremiáš čerpal z tohto sľubu útechu a môžeme ju z neho čerpať aj my. Prečo to možno povedať? Spomeň si na myšlienku z prvej kapitoly tejto publikácie: Jeremiáš bol podobne ako Eliáš „človek s pocitmi, ako sú naše“. (Jak. 5:17) Pouvažuj o niekoľkých dôvodoch, pre ktoré mohol mať Jeremiáš občas pocit, že už ďalej nevládze, pre ktoré mohol pociťovať skľúčenosť až depresiu. Skús si pritom predstaviť, ako by si sa cítil ty v podobnej situácii, a uvažuj, prečo môžu aj teba tvoje okolnosti občas skľučovať. (Rim. 15:4)

 5. Čo mohlo Jeremiáša skľučovať?

⁵ Jeremiáša mohlo do istej miery skľučovať to, čo zažíval vo svojom rodnom meste. Vyrastal v Anatóte, lévitskom meste niekoľko kilometrov severovýchodne od Jeruzalema. Mal tam známych a zrejme aj príbuzných. Ježiš povedal, že prorok nie je vo svojej domovine v úcte, a tak to bolo aj v prípade Jeremiáša. (Ján 4:44) ‚Muži z Anatótu‘ nielenže nevenovali pozornosť jeho slovám a správali sa voči nemu neúctivo, ale ako povedal Boh, dokonca ‚hľadali jeho dušu‘. Útočne proti nemu vystúpili a povedali mu: „Nebudeš prorokovať v Jehovovom mene, aby si nezomrel našou rukou.“ A takéhoto niečoho sa Jeremiáš dočkal od susedov a možno aj od príbuzných, od ktorých by sa skôr čakalo, že ho podporia! (Jer. 1:1; 11:21)

 6. Aký úžitok môžeš mať z Jeremiášovej skúsenosti s ‚mužmi z Anatótu‘, ak zažívaš odpor zo strany spolupracovníkov či iných ľudí?

⁶ Ak pociťuješ tlak zo strany susedov, spolužiakov, spolupracovníkov alebo dokonca príbuzných, môže ťa povzbudiť, keď si spomenieš, ako Jehova pomohol Jeremiášovi. Boh vyhlásil, že ‚obráti pozornosť na‘ obyvateľov Anatótu, ktorí jeho prorokovi odporovali. (Prečítajte Jeremiáša 11:22, 23.) Toto Božie uistenie určite pomohlo Jeremiášovi prekonať skľúčenosť, ktorú v ňom mohol vyvolávať odpor ľudí z jeho blízkeho okolia. To, že Boh na nich obrátil pozornosť, malo neskôr viesť k tomu, že mal na nich ‚priviesť nešťastie‘ — a to na nich aj prišlo. Buď si istý, že Jehova aj dnes všetko vidí a venuje pozornosť tvojim odporcom. (Žalm 11:4; 66:7) Ak ‚zostávaš pri tom‘, čo si sa naučil z Biblie, a robíš to, čo je správne, môže to ešte niektorým odporcom pomôcť vyhnúť sa nešťastiu, ktoré ich inak čaká. (1. Tim. 4:16)

7., 8. Aké zaobchádzanie Jeremiáš znášal a ako to naňho pôsobilo?

⁷ Jeremiáš sa nestretával len so slovným zastrašovaním zo strany ľudí vo svojom rodnom meste. Všimni si, čo urobil jeden významný muž z Jeruzalema, kňaz Pašchur.a Keď počul proroctvo, ktoré dal Boh oznámiť, „udrel... proroka Jeremiáša a dal ho do klady“. (Jer. 20:1, 2) To, že ho „udrel“, zrejme znamenalo viac než len facku. Niektorí usudzujú, že Pašchur dal Jeremiáša zbiť alebo zbičovať, teda nariadil, aby Jeremiáš dostal 40 úderov. (5. Mojž. 25:3) A zatiaľ čo Jeremiáš takto fyzicky trpel, ľudia sa mu možno ešte aj vysmievali a nadávali mu, dokonca naňho možno pľuvali. A to nebolo všetko. Pašchur dal Jeremiáša na noc „do klady“. Hebrejské slovo preložené ako „klada“ naznačuje, že človek v nej bol ohnutý a v neprirodzenej polohe. Áno, s Jeremiášom kruto zaobchádzali. Bolestivo trpel celú noc zovretý v nejakej drevenej konštrukcii.

⁸ Ako na Jeremiáša pôsobilo také zaobchádzanie? Povedal Bohu: „Po celý deň som sa stal predmetom posmechu.“ ​(Jer. 20:3–7) Dokonca mu hlavou prebleskla myšlienka, že prestane hovoriť v Božom mene. No ty vieš, že to neurobil. Nedokázal prestať prorokovať. Božie posolstvo, ktoré mal oznamovať, bolo „ako horiaci oheň uzavretý v [jeho] kostiach“ — jednoducho cítil, že musí ďalej hovoriť v Jehovovom mene. (Prečítajte Jeremiáša 20:8, 9.)

 9. Prečo je užitočné premýšľať o tom, čo zažil Jeremiáš?

⁹ Táto správa nám môže pomôcť, ak sa aj my stretávame so zlomyseľným výsmechom zo strany ľudí, ktorých poznáme, či už ide o príbuzných, susedov, spolupracovníkov, alebo spolužiakov. Nemalo by nás prekvapovať, ak nás takýto odpor občas trochu skľúči. Skľúčení môžeme byť aj vtedy, keď pre pravé uctievanie trpíme fyzicky. Aj na Jeremiáša také veci negatívne vplývali. A či nie sme aj my nedokonalí ľudia s pocitmi, aké mal aj on? Nesmieme však zabúdať, že Jeremiáš s Božou pomocou opäť nadobudol radosť a odvahu ísť ďalej. Nezostal skľúčený natrvalo a to nemusíme ani my. (2. Kor. 4:16–18)

10. Čo Biblia odhaľuje o Jeremiášových pocitoch a náladách?

¹⁰ Jeremiáš občas zažíval náhle zmeny nálady, a to dosť výrazné. Musíš sa aj ty vyrovnávať s niečím takým — v jednej chvíli si možno optimistický a pozitívny a vzápätí ťa prepadnú pochmúrne myšlienky a vidíš všetko čierne? Všimni si Jeremiášove pozitívne pocity opísané v Jeremiášovi 20:12, 13. (Prečítajte.) Po tom, čo si Jeremiáš vytrpel od Pašchura, tešil sa, že je ako ‚chudobný‘, ktorého Jehova oslobodil „z ruky zločincov“. Niekedy sa zrejme aj ty cítiš tak, že by si najradšej skákal od radosti, a máš chuť spievať Jehovovi na chválu, či už po tom, čo ťa oslobodil z ťažkej situácie, alebo keď si v živote alebo v kresťanskej službe zažil niečo, čo ťa potešilo. Aké príjemné sú takéto pocity! (Sk. 16:25, 26)

11. K čomu nás povzbudzuje Jeremiášov príklad, ak zažívame zmeny nálady?

¹¹ No keďže sme nedokonalí, naša nálada sa môže zmeniť, tak ako to bolo u Jeremiáša. Po tom, čo zvolal „spievajte Jehovovi“, prepadol hlbokému zúfalstvu a možno sa mu dokonca oči zaliali slzami. (Prečítajte Jeremiáša 20:14–16.) Cítil sa úplne na dne, až si kládol otázku, načo sa vôbec narodil! Vo svojej pochmúrnej nálade povedal, že muž, ktorý oznámil jeho narodenie, by mal byť prekliaty a stať sa podobným Sodome a Gomore. Čo je však podstatné? Jeremiáš nezostal skľúčený natrvalo. Nerezignoval a nepoddal sa pretrvávajúcim pocitom skľúčenosti. Pracoval na tom, aby skľúčenosť prekonal, a podarilo sa mu to. Hoci kniha Jeremiáš nie je napísaná chronologicky, zamysli sa nad tým, čo sa v nej píše ďalej. Za Jeremiášom prišiel iný Pašchur, knieža, ktorého poslal kráľ Cedekijah, aby sa dopytoval na Babylončanov, ktorí obliehali Jeruzalem. Jeremiáš sa zhostil svojej úlohy a smelo oznámil Jehovov rozsudok i to, ako sa to celé skončí. (Jer. 21:1–7) Je zjavné, že Jeremiáš bol vo svojej prorockej službe ďalej aktívny.

12., 13. Čo môžeme robiť, aby sme dokázali lepšie zvládať výrazné zmeny nálady?

¹² Aj niektorí dnešní Boží služobníci zažívajú zmeny nálady. Môže to mať telesnú príčinu, ako je napríklad chemická nerovnováha či hormonálne výkyvy. V takom prípade môže odborný lekár navrhnúť spôsob, ako zmierniť intenzitu náhlych zmien nálady. (Luk. 5:31) No u väčšiny z nás nie je radosť či skľúčenosť ani extrémna, ani sa nevymyká z normálu. Mnohé negatívne pocity sú zrejme súčasťou života nedokonalých ľudí. Môžu vyplývať napríklad z vyčerpanosti alebo ich môže vyvolať strata blízkeho človeka. Ak aj my s niečím takým zápasíme, môžeme si spomenúť, že aj Jeremiáš zažíval zmeny nálady, a predsa nestratil Božiu priazeň. Aby sme takéto pocity dokázali lepšie zvládnuť, možno bude potrebné upraviť si plán a venovať viac času oddychu alebo si jednoducho dopriať čas, aby sme sa dokázali aspoň do určitej miery vyrovnať s bolestnou stratou, ktorú sme zažili. Je však nanajvýš dôležité naďalej navštevovať naše zhromaždenia a pravidelne sa zapájať do teokratických činností. Len to nám pomôže udržať si vyrovnanosť a radosť v službe Bohu. (Mat. 5:3; Rim. 12:10–12)

¹³ Či už je pre teba skľúčenosť len niečím zriedkavým, alebo ju zažívaš opakovane pri výkyvoch nálady, Jeremiášova skúsenosť ťa môže povzbudiť. Ako sme spomínali, aj on bol niekedy na dne. No nedovolil, aby ho skľúčenosť vzdialila od Boha, ktorého miloval a ktorému verne slúžil. Keď sa mu odporcovia za dobro odplácali zlým, obracal sa na Jehovu a vkladal dôveru v neho. (Jer. 18:19, 20, 23) Buď odhodlaný napodobňovať ho! (Plač 3:55–57)

14. Hlavne čo povzbudilo Jeremiáša?

¹⁴ Je dobré všimnúť si, čo povzbudilo Jeremiáša a ako on sám povzbudzoval ‚unavené duše‘. (Jer. 31:25) Tento prorok dostal povzbudenie predovšetkým od Jehovu. Predstav si, ako by teba povzbudilo, keby si počul, ako ti Jehova hovorí: „Hľa, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom... A istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou,‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“ ​(Jer. 1:18, 19) Jeremiáš mal dobrý dôvod nazvať Jehovu „moja sila a moja pevnosť a miesto, kam sa utečiem v deň útlaku“. (Jer. 16:19)

15., 16. Aký návod na povzbudenie druhých nachádzaš v spôsobe, akým Jehova povzbudil Jeremiáša?

¹⁵ Jehova Jeremiášovi povedal: „Som s tebou.“ Vidíš v tom istý návod, čo môžeš urobiť, keď niekto, koho poznáš, či je to spolukresťan, alebo niekto z príbuzných, potrebuje povzbudenie? Jedna vec je všimnúť si to, ale druhá vec je vedieť na to správne zareagovať. V mnohých prípadoch je najlepšie urobiť to, čo urobil Boh pre Jeremiáša — jednoducho byť s tým človekom. Vo vhodnej chvíli mu môžeš povedať slová povzbudenia, ale nezahrň ho záplavou slov — menej je niekedy viac. Dôležité je správne voliť slová, aby skľúčeného utešili a povzbudili. Nemysli si, že musíš oplývať mimoriadnymi rečníckymi schopnosťami. Použi jednoduché slová, ktorými dáš najavo záujem a kresťanskú náklonnosť. Môžeš tým dosiahnuť veľa dobrého. (Prečítajte Príslovia 25:11.)

¹⁶ Jeremiáš prosil: „Ó, Jehova, spomeň si na mňa a obráť na mňa svoju pozornosť.“ A hneď nato povedal: „Našli sa tvoje slová a ja som ich zjedol; a tvoje slovo sa mi stáva jasotom a plesaním môjho srdca.“ ​(Jer. 15:15, 16) Človek, ktorého chceš povzbudiť, možno podobne potrebuje láskyplnú pozornosť. Pravdaže, tvoje slová sa nevyrovnajú Jehovovým. No môžeš citovať Božie slová. Úprimné, vrúcne vyjadrenia založené na Biblii môžu veľmi potešiť srdce skľúčeného. (Prečítajte Jeremiáša 17:7, 8.)

17. Aké dôležité poučenie môžeme načerpať zo spôsobu, akým Jeremiáš pristupoval k Cedekijahovi a k Jochananovi?

¹⁷ Všimni si, že Jeremiáš nielen prijímal povzbudenie od Boha, ale aj sám povzbudzoval iných. Ako? Napríklad raz mu kráľ Cedekijah povedal, že sa bojí Židov, ktorí sa pridali na stranu Babylončanov. Prorok ho povzbudzujúcimi slovami nabádal, aby poslúchol Jehovu, a uistil ho, že potom sa mu bude dobre dariť. (Jer. 38:19, 20) Po páde Jeruzalema, keď v krajine zostal len ostatok Židov, vojenský veliteľ Jochanan uvažoval, či by nebolo dobré odísť do Egypta. Najprv sa však šiel dopytovať Jeremiáša. Ten si ho pozorne vypočul a potom sa modlil k Jehovovi. Neskôr mu odovzdal Jehovovu povzbudzujúcu odpoveď a povedal, že ak ostatok Židov poslúchne Božiu radu a zostane v krajine, bude to na ich dobro. (Jer. 42:1–12) V oboch prípadoch prorok najprv pozorne počúval a až potom odpovedal. Ak chceme druhých povzbudiť, je veľmi dôležité najprv pozorne počúvať. Umožni skľúčenému, aby si pred tebou vylial srdce. Pozorne ho počúvaj, keď hovorí o svojich starostiach a obavách. Keď je to vhodné, snaž sa mu povedať niečo povzbudzujúce. Ty síce nedostaneš božské zjavenie, ktoré by si mu mohol odovzdať, ale môžeš hovoriť o pozitívnych myšlienkach z Božieho Slova — o myšlienkach, ktoré zamerajú jeho pozornosť na to, čo nás čaká v budúcnosti. (Jer. 31:7–14)

18., 19. Aký návod na to, ako povzbudiť druhých, vidíš v správe o Rechabitoch a Ebed-melechovi?

¹⁸ Ani Cedekijah, ani Jochanan neprijali povzbudzujúcu radu, ktorú im Jeremiáš odovzdal. Možno sa aj tebe zdá, že niektorí nereagujú na tvoje snahy povzbudiť ich. Nedaj sa tým odradiť ani skľúčiť. Iní na Jeremiášove povzbudzujúce slová zareagovali priaznivo a je pravdepodobné, že mnohí tak zareagujú aj na tvoje slová. Zamysli sa nad Rechabitmi, skupinou Kenitov, ktorí boli mnoho rokov v priateľskom vzťahu so Židmi. K príkazom, ktoré dostali od svojho predka Jonadába, patrilo, že ako cudzí usadlíci nemajú piť víno. V čase útoku Babylončanov na Jeruzalem ich Jeremiáš priviedol do chrámovej jedálne a na Boží pokyn im predložil víno. Rechabiti, ktorí mali úctu k svojmu predkovi a neboli neposlušní ako Izraeliti, ho odmietli piť. (Jer. 35:3–10) Jeremiáš im odovzdal pochvalu od Jehovu a tiež sľub týkajúci sa ich budúcnosti. (Prečítajte Jeremiáša 35:14, 17–19.) To je dobrý príklad, ktorý môžeš napodobniť, keď chceš druhých povzbudiť — úprimne ich chváľ vždy, keď môžeš.

¹⁹ Jeremiáš podobne povzbudil aj Ebed-melecha, Etiópčana, ktorý bol zjavne dvorným úradníkom kráľa Cedekijaha. Keď judské kniežatá hodili Jeremiáša do cisterny, v ktorej bolo bahno, a nechali ho tam, aby zomrel, Ebed-melech si od kráľa Cedekijaha vyžiadal povolenie, aby ho mohol zachrániť. Urobil to napriek riziku, že bude čeliť násilnému odporu. (Jer. 38:7–13) Keďže si tým zrejme znepriatelil judské kniežatá, možno sa obával, čo s ním bude. Jeremiáš nezostal ticho, dúfajúc, že Ebed-melech sa so svojimi pocitmi nejako vyrovná. Odovzdal mu povzbudivé slová, že Boh má preňho pripravené požehnania. (Jer. 39:15–18)

20. Ako by sme sa mali snažiť pomáhať našim bratom, mladým i tým v pokročilom veku?

²⁰ V knihe Jeremiáš teda nachádzame vynikajúce príklady, ktoré ukazujú, ako aj my môžeme konať v súlade so slovami apoštola Pavla, ktorými nabádal Tesaloničanov: „Utešujte [sa] navzájom a vzájomne sa budujte... Nech je s vami nezaslúžená láskavosť nášho Pána Ježiša Krista.“ ​(1. Tes. 5:11, 28)