Tretia kapitola

Skúšaní — ale verní Jehovovi!

1, 2. Aké významné udalosti boli predohrou Danielovej správy?

OPONA v prorockej knihe Daniel sa dvíha v čase významnej zmeny na medzinárodnej scéne. Asýria práve prišla o svoje hlavné mesto Ninive. Egypt bol obmedzený do postavenia krajiny neveľkej dôležitosti na juh od Judska. A Babylon sa rýchlo vzmáhal ako významná mocnosť v zápase o nadvládu nad svetom.

² V roku 625 pred n. l. egyptský faraón Necho vyvinul poslednú snahu zabrzdiť babylonskú rozpínavosť smerom na juh. S týmto cieľom priviedol svoje vojsko do Karkemišu ležiaceho na brehoch horného toku rieky Eufrat. Bitka pri Karkemiši, ako bola nazvaná, bola rozhodujúcou, historickou udalosťou. Babylonské vojsko pod vedením korunného princa Nabuchodonozora zasadilo vojsku faraóna Necha zdrvujúci úder. (Jeremiáš 46:2) Nabuchodonozor, podnietený víťazstvom, prešiel cez Sýriu a Palestínu a vlastne ukončil egyptskú nadvládu v tejto oblasti. Jeho ťaženie dočasne zastavila len smrť jeho otca Nabopolasara.

 3. Aký bol výsledok prvého Nabuchodonozorovho ťaženia proti Jeruzalemu?

³ V nasledujúcom roku sa Nabuchodonozor — už dosadený na trón ako kráľ Babylona — opäť zameral na vojenské ťaženia v Sýrii a v Palestíne. Práve v tom období prišiel prvý raz do Jeruzalema. Biblia o tom podáva správu: „Za jeho dní vyšiel hore babylonský kráľ Nabuchodonozor, a tak sa stal Jehojakim na tri roky jeho sluhom. Odvrátil sa však a vzbúril sa proti nemu.“ — 2. Kráľov 24:1.

NABUCHODONOZOR V JERUZALEME

 4. Ako sa má rozumieť vyjadreniu ‚v treťom roku kraľovania Jehojakima‘ v Danielovi 1:1?

⁴ Výraz „tri roky“ je pre nás zvlášť zaujímavý, lebo úvodné slová Daniela hovoria: „V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a začal ho obliehať.“ ​(Daniel 1:1) V treťom roku z celého obdobia kraľovania Jehojakima, ktorý panoval od roku 628 do roku 618 pred n. l., Nabuchodonozor ešte nebol „kráľom Babylona“, ale bol korunným princom. V roku 620 pred n. l. Nabuchodonozor prinútil Jehojakima platiť poplatok. Približne po troch rokoch sa však Jehojakim vzbúril. Preto v roku 618 pred n. l. čiže v treťom roku kraľovania Jehojakima ako vazala Babylona prišiel kráľ Nabuchodonozor do Jeruzalema druhý raz, aby vzbúrenca Jehojakima potrestal.

 5. Aký bol výsledok druhého Nabuchodonozorovho ťaženia proti Jeruzalemu?

⁵ Výsledkom tohto obliehania bolo, že „časom vydal Jehova do jeho ruky judského kráľa Jehojakima a časť náčinia z domu pravého Boha“. (Daniel 1:2) Jehojakim pravdepodobne zomrel v ranom štádiu obliehania; buď bol zavraždený, alebo zomrel pri vzbure. (Jeremiáš 22:18, 19) V roku 618 pred n. l. nastúpil po ňom na trón ako kráľ jeho 18-ročný syn Jehojachin. Jehojachinova vláda však trvala iba tri mesiace a desať dní a v roku 617 pred n. l. kapituloval. — Porovnaj 2. Kráľov 24:10–15.

 6. Čo urobil Nabuchodonozor s posvätným náčiním chrámu v Jeruzaleme?

⁶ Nabuchodonozor si vzal ako korisť posvätné náčinie z chrámu v Jeruzaleme a „priniesol [ho] do krajiny Sineár do domu svojho boha; a náčinie priniesol do pokladnice svojho boha“ Marduka alebo po hebrejsky Merodacha. (Daniel 1:2; Jeremiáš 50:2) Bol nájdený babylonský nápis, kde Nabuchodonozor hovorí o Mardukovom chráme: „Zhromaždil som vnútri striebro a zlato a drahé kamene... a umiestnil som tam pokladnicu môjho kráľovstva.“ O tomto posvätnom náčiní budeme ešte čítať, keď sa dostaneme k dňom kráľa Balsazára. — Daniel 5:1–4.

VÝKVET JERUZALEMSKEJ MLÁDEŽE

7, 8. Čo môžeme z Daniela 1:3, 4 a 6 usúdiť o minulosti Daniela a jeho troch spoločníkov?

⁷ Do Babylona neboli prinesené iba poklady z Jehovovho chrámu. Správa hovorí: „Potom povedal kráľ svojmu hlavnému dvornému úradníkovi Ašpenázovi, aby priviedol niektorých zo synov Izraela a z kráľovského potomstva a z urodzených, deti, ktoré nemajú nijakú chybu, ale vyzerajú dobre a majú pochopenie všetkej múdrosti a sú oboznámené s poznaním a majú rozlišovaciu schopnosť pre to, čo je známe, v ktorých je tiež schopnosť stáť v kráľovskom paláci.“ — Daniel 1:3, 4.

⁸ Kto bol vybratý? Dozvedáme sa: „Boli medzi nimi niektorí zo synov Júdu, Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah.“ ​(Daniel 1:6) To vrhá určité svetlo na inak nejasnú minulosť Daniela a jeho spoločníkov. Všimnime si napríklad, že boli „synmi Júdu“, čo bol kráľovský kmeň. Bez ohľadu na to, či boli z kráľovskej rodovej línie, alebo nie, je rozumné domnievať sa, že boli prinajmenšom z rodín, ktoré boli nejako významné a vplyvné. Popritom, že mali zdravú myseľ a zdravé telo, mali aj pochopenie, múdrosť, poznanie a rozlišovaciu schopnosť — to všetko v takom mladom veku, že ešte mohli byť nazývaní „deti“, možno v raných rokoch dospievania. Daniel a jeho spoločníci určite vynikali — boli výkvetom medzi mládežou v Jeruzaleme.

 9. Prečo sa zdá isté, že Daniel a jeho traja spoločníci mali bohabojných rodičov?

⁹ Správa nám nehovorí, kto boli rodičia týchto mladých ľudí. Ale zdá sa isté, že to boli zbožní ľudia, ktorí brali svoju rodičovskú zodpovednosť vážne. Keď vezmeme do úvahy morálny a duchovný úpadok, ktorý prevládal v tom čase v Jeruzaleme, najmä medzi ‚kráľovským potomstvom a urodzenými‘, je jasné, že skvelé vlastnosti, ktoré mal Daniel a jeho traja spoločníci, neboli vecou náhody. Pre rodičov, pochopiteľne, muselo byť srdcervúce pozerať sa, ako ich synov berú do ďalekej krajiny. Keby len boli vedeli, aký výsledok to prinesie, akí hrdí by boli! Aké je preto dôležité, aby rodičia vychovávali svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“! — Efezanom 6:4.

BOJ O MYSEĽ

10. Čomu boli vyučovaní mladí Hebreji a s akým zámerom?

¹⁰ Ihneď sa začal boj o mladé mysle týchto vyhnancov. Aby Nabuchodonozor zaistil, že títo dospievajúci Hebreji budú formovaní tak, aby vyhovovali babylonskému systému, vydal nariadenie, aby ich jeho úradníci ‚naučili písmu a jazyku Chaldejcov‘. (Daniel 1:4) Nebolo to bežné vzdelávanie. The International Standard Bible Encyclopedia vysvetľuje, že „zahŕňalo štúdium sumerského, akkadského, aramejského... a ďalších jazykov, ako aj množstva literatúry napísanej v tých jazykoch“. V tom ‚množstve literatúry‘ bola história, matematika, astronómia a tak ďalej. „Veľkú časť“ z nej však „tvorili aj pridružené náboženské texty, znamenia i astrológia“.

11. Aké kroky boli podniknuté, aby sa hebrejskí mladíci prispôsobili životu na babylonskom kráľovskom dvore?

¹¹ Aby si títo hebrejskí mladíci úplne osvojili zvyky a kultúru života na babylonskom kráľovskom dvore, „kráľ stanovil denný prídel z kráľových lahôdok a z vína, ktoré pije, aby ich po tri roky živili a nakoniec aby sa postavili pred kráľa“. (Daniel 1:5) Okrem toho „hlavný dvorný úradník im určil mená. Preto určil Danielovi meno Baltazár a Chananjahovi Sadrach a Mišaelovi Mézach a Azariahovi Abednego.“ ​(Daniel 1:7) V biblických časoch bolo bežným zvykom, že niekto dostal nové meno na znak nejakej významnej udalosti v jeho živote. Napríklad Jehova zmenil Abramovi a Sáraj mená na Abrahám a Sára. (1. Mojžišova 17:5, 15, 16) Keď niektorý človek zmenil niekomu meno, bol to jasný dôkaz autority alebo dominantného postavenia. Keď sa Jozef stal správcom nad potravinami v Egypte, faraón mu dal meno Cafenát-paneach. — 1. Mojžišova 41:44, 45; porovnaj 2. Kráľov 23:34; 24:17.

12, 13. Prečo možno povedať, že zmena mien mladých Hebrejov bola snahou zničiť ich vieru?

¹² V prípade Daniela a jeho troch hebrejských priateľov bola zmena mena závažná. Mená, ktoré im dali ich rodičia, boli v súlade s uctievaním Jehovu. „Daniel“ znamená „Môj sudca je Boh“. „Chananjah“ znamená „Jehova prejavil priazeň“. „Mišael“ možno znamená „Kto je ako Boh?“ „Azariah“ znamená „Jehova pomohol“. Rodičia nepochybne vrúcne dúfali, že ich synovia budú vyrastať pod vedením Jehovu Boha a stanú sa jeho vernými a lojálnymi služobníkmi.

¹³ Nové mená, ktoré títo štyria Hebreji dostali, boli však úzko späté s menami falošných bohov, čo naznačovalo, že pravého Boha si podmanili takéto božstvá. Aká zákerná snaha zničiť vieru týchto mladých ľudí!

14. Čo znamenajú nové mená dané Danielovi a jeho trom spoločníkom?

¹⁴ Danielovo meno bolo zmenené na meno Baltazár, čo znamená „Chráň život kráľa“. Je zjavné, že to bola skrátená podoba vzývania Bela čiže Marduka, hlavného boha Babylona. Či už sa Nabuchodonozor podieľal na výbere tohto mena pre Daniela, alebo nie, s hrdosťou potvrdil, že to meno je „podľa mena [jeho] boha“. (Daniel 4:8) Chananjah bol premenovaný na Sadracha, čo je podľa názoru niektorých odborníkov zložené meno s významom „Príkaz Akua“. Je zaujímavé, že Aku bolo meno sumerského boha. Mišael bol premenovaný na Mézacha (možno Mišaaku), čo je zrejme chytré prekrútenie vyjadrenia „Kto je ako Boh?“ na „Kto je taký, ako je Aku?“ Azariahovo babylonské meno bolo Abednego, čo pravdepodobne znamená „Služobník Nega“. A „Nego“ je variant „Neba“, čo je meno božstva, podľa ktorého boli pomenovaní aj viacerí babylonskí vládcovia.

ODHODLANÍ ZOSTAŤ VERNÍ JEHOVOVI

15, 16. Akým nebezpečenstvám čelil Daniel a jeho spoločníci a aká bola ich reakcia?

¹⁵ Babylonské mená, program prevýchovy a zvláštna strava — to všetko bolo pokusom dosiahnuť nielen to, aby sa Daniel a traja mladí Hebreji prispôsobili babylonskému spôsobu života, ale aj to, aby sa odcudzili svojmu Bohu, Jehovovi, a svojej náboženskej výchove a minulosti. Čo urobia títo mladí ľudia vystavení všetkému tomu tlaku a pokušeniu?

¹⁶ Inšpirovaná správa hovorí: „Daniel sa... rozhodol v srdci, že sa neznečistí kráľovými lahôdkami a jeho vínom.“ ​(Daniel 1:8a) I keď Daniel je jediný, o kom je tu menovite zmienka, z toho, čo nasledovalo, je zjavné, že jeho traja spoločníci podporili jeho rozhodnutie. Slová ‚rozhodol sa v srdci‘ ukazujú, že poučovanie, ktoré Daniel dostával od svojich rodičov a od ďalších ľudí, keď bol doma, zapôsobilo na jeho srdce. Podobné školenie nepochybne viedlo aj ďalších troch Hebrejov v ich rozhodovaní. To jasne ukazuje, akú hodnotu má vyučovanie našich detí, a to i vtedy, keď sa možno zdá, že sú ešte príliš malé na to, aby tomu rozumeli. — Príslovia 22:6; 2. Timotejovi 3:14, 15.

17. Prečo Daniel a jeho spoločníci mali námietky iba proti denným prídelom jedla od kráľa, a nie proti ďalším opatreniam?

¹⁷ Prečo mali mladí Hebreji námietky iba proti lahôdkam a vínu, a nie proti ďalším opatreniam? Jasne to ukazuje Danielovo uvažovanie, keď povedal, že ‚sa neznečistí‘. Tým, že sa museli učiť „písmu a jazyku Chaldejcov“, a tým, že dostali babylonské mená, sa ešte nemuseli znečistiť, i keď to bolo nepríjemné. Pouvažuj o príklade Mojžiša z obdobia približne o 1000 rokov skôr. Hoci Mojžiš bol „vyučený v celej egyptskej múdrosti“, zostal lojálny Jehovovi. Výchova, ktorú dostal od svojich rodičov, mu dala pevný základ. Preto „vierou Mojžiš, keď dospel, odmietol nazývať sa synom faraónovej dcéry a radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu“. — Skutky 7:22; Hebrejom 11:24, 25.

18. Ako by jedlo kráľa znečistilo mladých Hebrejov?

¹⁸ Ako by strava babylonského kráľa znečistila týchto mladých mužov? Po prvé, medzi lahôdkami mohli byť potraviny, ktoré mojžišovský Zákon zakazoval. Babylončania napríklad jedli nečisté zvieratá, ktoré mali Izraeliti pod Zákonom zakázané. (3. Mojžišova 11:1–31; 20:24–26; 5. Mojžišova 14:3–20) Po druhé, Babylončania nemali vo zvyku nechať vykrvácať zabité zvieratá, predtým ako jedli ich mäso. Jesť nevykrvácané mäso by bolo priamym porušením Jehovovho zákona o krvi. (1. Mojžišova 9:1, 3, 4; 3. Mojžišova 17:10–12; 5. Mojžišova 12:23–25) Po tretie, ctitelia falošných bohov mali vo zvyku obetovať svoju potravu modlám, predtým ako ju skonzumovali pri spoločnom jedle. Služobníci Jehovu by nič také nerobili! (Porovnaj 1. Korinťanom 10:20–22.) A nakoniec, holdovať tučným jedlám a silným nápojom deň čo deň by sotva bolo zdravé pre ľudí v ktoromkoľvek veku, nieto ešte pre mladých ľudí.

19. Aké zdôvodnenia by si boli mohli nájsť hebrejskí mladíci a čo im pomohlo dospieť k správnemu záveru?

¹⁹ Vedieť, čo sa má robiť, je však jedna vec, ale celkom iná vec je mať odvahu tak konať, keď je človek pod tlakom alebo v pokušení. Daniel a jeho traja priatelia by boli mohli uvažovať aj tak, že sú ďaleko od svojich rodičov a priateľov, a preto tí nebudú vedieť o tom, čo robia. Mohli si tiež veci zdôvodniť tak, že je to kráľov rozkaz a oni nemajú inú možnosť. Okrem toho iní mladí ľudia tie opatrenia nepochybne ochotne prijali a považovali ich skôr za výsadu, než by mali s nimi problémy. Také chybné uvažovanie by však ľahko mohlo viesť do pasce tajného hriechu, ktorý je osídlom pre mnohých mladých ľudí. Hebrejskí mladíci vedeli, že „Jehovove oči sú na každom mieste“ a že „pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá“. (Príslovia 15:3; Kazateľ 12:14) Vezmime si všetci poučenie zo správania týchto verných mladých ľudí.

ODVAHA A VYTRVALOSŤ SA VYPLATILI

20, 21. Aké kroky robil Daniel a s akým výsledkom?

²⁰ Daniel sa vo svojom srdci rozhodol odporovať skazonosným vplyvom a potom konal v súlade so svojím rozhodnutím. „Stále prosil hlavného dvorného úradníka, aby sa nemusel znečistiť.“ ​(Daniel 1:8b) „Stále prosil“ — to je pozoruhodné vyjadrenie. Ak si želáme úspešne odolať pokušeniam alebo prekonať určité slabosti, najčastejšie bude potrebné vytrvalé úsilie. — Galaťanom 6:9.

²¹ V Danielovom prípade sa vytrvalosť vyplatila. „Lebo pravý Boh dal Danielovi milujúcu láskavosť a milosrdenstvo pred hlavným dvorným úradníkom.“ ​(Daniel 1:9) Pre Daniela a jeho spoločníkov sa to nakoniec skončilo dobre nie vďaka tomu, že boli inteligentní a mali príjemný zovňajšok. Bolo to vďaka Jehovovmu požehnaniu. Daniel nepochybne pamätal na hebrejské príslovie: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Príslovia 3:5, 6) Držať sa tejto rady sa skutočne vyplatilo.

22. Akú opodstatnenú námietku vzniesol dvorný úradník?

²² Hlavný dvorný úradník spočiatku namietal: „Mám strach zo svojho pána, kráľa, ktorý vám stanovil jedlo a pitie. Prečo by mal vidieť vaše tváre skleslé v porovnaní s deťmi, ktoré sú s vami rovnakého veku, a prečo máte urobiť vinnou moju hlavu pred kráľom?“ ​(Daniel 1:10) Boli to opodstatnené námietky a obavy. Kráľ Nabuchodonozor nebol človekom, ktorý by prijal zápornú reakciu, a úradník si uvedomoval, že jeho „hlava“ by bola v nebezpečenstve, keby išiel proti pokynom kráľa. Čo Daniel urobí?

23. Ako Daniel prejavil pochopenie a múdrosť tým, čo podnikol?

²³ Práve tu vstúpilo do hry pochopenie a múdrosť. Mladý Daniel si pravdepodobne spomenul na príslovie: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ ​(Príslovia 15:1) Netrval tvrdohlavo na tom, aby sa jeho požiadavke vyhovelo, ani nepodnecoval druhých, aby z neho urobili mučeníka. Nechal tú vec tak. V správnom čase prišiel za „strážcom“, ktorý bol možno ochotnejší dovoliť malú odchýlku, lebo sa nezodpovedal priamo kráľovi. — Daniel 1:11.

NAVRHNUTÁ DESAŤDŇOVÁ SKÚŠKA

24. Akú skúšku navrhol Daniel?

²⁴ Daniel navrhol strážcovi skúšku. Povedal: „Podrob, prosím, svojich sluhov desaťdňovej skúške a nech nám dajú trochu zeleniny, aby sme jedli, a vodu, aby sme pili; a nech sa pred tebou objaví náš výzor a výzor detí, ktoré jedia kráľove lahôdky, a svojim sluhom urob podľa toho, čo uvidíš.“ — Daniel 1:12, 13.

25. Čo bolo pravdepodobne zahrnuté medzi „zeleninu“ podávanú Danielovi a jeho trom priateľom?

²⁵ Desať dní na ‚zelenine a vode‘ — budú po nich vyzerať ‚skleslo‘ v porovnaní s ostatnými? Výraz „zelenina“ je prekladom hebrejského slova, ktoré v základnom význame znamená „semená“. Niektoré preklady Biblie toto slovo prekladajú ako „strukoviny“, čo je definované ako „jedlé semená rôznych strukovitých plodín (ako je hrach, fazuľa alebo šošovica)“. Niektorí učenci sa domnievajú, že kontext naznačuje stravu zahŕňajúcu viac než iba jedlé semená. Jedna encyklopédia uvádza: „To, čo Daniel a jeho spoločníci požadovali, bola jednoduchá rastlinná strava obyčajných ľudí namiesto bohatšej mäsitej stravy kráľovského stola.“ Teda medzi zeleninu mohli byť zahrnuté výživné jedlá obsahujúce fazuľu, uhorky, cesnak, pór, šošovicu, melóny, cibuľu a chlieb z rôznych obilnín. To by určite nikto nepovažoval za nejakú hladovú stravu. Strážca to zjavne chápal. „Nakoniec ich v tej veci vypočul a podrobil ich desaťdňovej skúške.“ ​(Daniel 1:14) Aký bol výsledok?

26. Aký bol výsledok desaťdňovej skúšky a prečo sa to tak skončilo?

²⁶ „Na konci desiatich dní bol ich výzor lepší a tučnejší ako všetkých detí, ktoré jedli kráľove lahôdky.“ ​(Daniel 1:15) Toto by sa nemalo považovať za dôkaz, že vegetariánska strava je lepšia ako bohatšia mäsitá strava. Desať dní je príliš krátky čas na to, aby nejaký druh stravy priniesol konkrétne výsledky, ale nie je príliš krátky na to, aby Jehova uskutočnil svoj zámer. Jeho slovo hovorí: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ ​(Príslovia 10:22) Títo štyria mladí Hebreji vložili svoju vieru a dôveru v Jehovu a on ich neopustil. O niekoľko storočí neskôr Ježiš Kristus prežil bez jedla 40 dní. V súvislosti s tým citoval slová z 5. Mojžišovej 8:3, kde čítame, že „človek žije nielen chlebom, ale že človek žije z každého výroku Jehovových úst“. Skúsenosť Daniela a jeho priateľov je toho typickým príkladom.

POCHOPENIE A MÚDROSŤ NAMIESTO LAHÔDOK A VÍNA

27, 28. V akých ohľadoch bola životospráva, ktorej sa Daniel a jeho traja priatelia podrobili, prípravou na väčšie veci, ktoré boli pred nimi?

²⁷ Tých desať dní bolo iba skúškou, ale výsledky boli veľmi presvedčivé. „Preto strážca naďalej odoberal ich lahôdky a ich víno na pitie a dával im zeleninu.“ ​(Daniel 1:16) Nie je ťažké predstaviť si, čo si ostatní mladí ľudia zapojení do programu školenia mysleli o Danielovi a jeho spoločníkoch. Odmietnuť kráľovskú hostinu a radšej jesť každý deň zeleninu — to sa im určite zdalo veľmi pochabé. Na obzore sa však črtali veľké skúšky a tie si od týchto mladých Hebrejov vyžadovali tú najväčšiu bdelosť a triezvosť, akú len mohli získať. To, čo im malo pomôcť zniesť skúšky viery, bola predovšetkým ich viera a dôvera v Jehovu. — Porovnaj Jozuu 1:7.

²⁸ Dôkaz, že Jehova bol pri týchto mladých ľuďoch, možno vidieť z toho, čo je uvedené ďalej: „A tým štyrom deťom, tým dal pravý Boh poznanie a pochopenie každého písma a múdrosti; a Daniel mal porozumenie všetkých druhov videní a snov.“ ​(Daniel 1:17) Aby obstáli v ťažkých časoch, ktoré prichádzali, potrebovali viac než iba telesnú silu a dobré zdravie. „Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši, schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať, aby ťa oslobodili od zlej cesty.“ ​(Príslovia 2:10–12) Práve to Jehova dal týmto štyrom verným mladíkom, aby ich vyzbrojil na to, čo bolo pred nimi.

29. Prečo Daniel mohol ‚rozumieť všetkým druhom videní a snov‘?

²⁹ Uvádza sa, že Daniel „mal porozumenie všetkých druhov videní a snov“. To neznamená, že sa stal médiom. Je zaujímavé, že hoci je Daniel považovaný za jedného z veľkých hebrejských prorokov, nebol nikdy inšpirovaný vyrieknuť také vyhlásenia ako „toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova“ alebo „toto povedal Jehova vojsk“. (Izaiáš 28:16; Jeremiáš 6:9) Napriek tomu nie inak než pod vedením Božieho svätého ducha Daniel dokázal pochopiť a vyložiť videnia a sny, ktoré odhaľovali Jehovovo predsavzatie.

NAKONIEC ROZHODUJÚCA SKÚŠKA

30, 31. Ako sa dokázalo, že spôsob konania, ktorý si Daniel a jeho spoločníci zvolili, je pre nich užitočný?

³⁰ Tri roky prevýchovy a prípravy sa skončili. Potom prišla rozhodujúca skúška — osobný rozhovor s kráľom. „Na konci dní, o ktorých povedal kráľ, že ich má priviesť, ich aj priviedol hlavný dvorný úradník pred Nabuchodonozora.“ ​(Daniel 1:18) Pre týchto štyroch mladíkov to bol čas, keď mali za seba skladať účty. Dokáže sa, že lipnúť na Jehovových zákonoch a nepoddávať sa babylonským zvykom je pre nich užitočné?

³¹ „Kráľ začal s nimi rozprávať a nikto z nich všetkých nebol nájdený ako Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah; a tí naďalej stáli pred kráľom.“ ​(Daniel 1:19) Aké úplné obhájenie ich spôsobu konania v predošlých troch rokoch! Nebola to od nich žiadna pochabosť, že dodržiavali životosprávu, akú im ukladala ich viera a svedomie. Tým, že Daniel a jeho priatelia boli verní v tom, čo sa mohlo zdať ako najmenšie, boli požehnaní väčšími vecami. Výsada ‚stáť pred kráľom‘ bola cieľom, o ktorý sa usilovali všetci mladí ľudia zapojení do programu školenia. Či boli títo štyria hebrejskí mladíci jediní, ktorí boli vybratí, Biblia nehovorí. V každom prípade ich verné správanie im prinieslo „veľkú odmenu“. — Žalm 19:11.

32. Prečo možno povedať, že Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah sa tešili z väčšej výsady ako len z toho, že boli na kráľovskom dvore?

³² „Zbadal si muža zručného vo svojej práci? Pred kráľa sa postaví,“ hovoria Písma. (Príslovia 22:29) Teda Daniela, Chananjaha, Mišaela a Azariaha Nabuchodonozor vybral, aby stáli pred kráľom čiže aby boli súčasťou kráľovského dvora. V tom všetkom môžeme vidieť Jehovovu ruku, ktorá riadila veci tak, aby prostredníctvom týchto mladých mužov — najmä prostredníctvom Daniela — boli oznámené dôležité stránky božského predsavzatia. I keď byť vybratý na Nabuchodonozorov kráľovský dvor bolo cťou, oveľa väčšou cťou bola možnosť byť takým úžasným spôsobom používaný Univerzálnym Kráľom, Jehovom.

33, 34. a) Čím títo mladí Hebreji zapôsobili na kráľa? b) Aké poučenie môžeme získať zo skúsenosti štyroch Hebrejov?

³³ Nabuchodonozor rýchlo zistil, že múdrosť a pochopenie, ktoré dal Jehova týmto štyrom hebrejským mladíkom, vysoko prevyšuje múdrosť a pochopenie všetkých poradcov a mudrcov na jeho dvore. „Čo sa týka múdrosti a porozumenia, o čom sa ich kráľ vypytoval, považoval ich dokonca za desaťkrát lepších ako všetkých kňazov pestujúcich mágiu a zaklínačov, ktorí boli v celej jeho kráľovskej ríši.“ ​(Daniel 1:20) Ako by to mohlo byť inak? „Kňazi pestujúci mágiu“ a „zaklínači“ sa spoliehali na svetské učenie Babylona, ktoré bolo plné povier, kým Daniel a jeho priatelia vkladali svoju dôveru v múdrosť zhora. To sa jednoducho nedalo porovnávať — nebolo možné súperiť!

³⁴ V priebehu vekov sa veci v skutočnosti príliš nezmenili. V prvom storočí n. l., keď bola populárna grécka filozofia a rímske právo, apoštol Pavol bol inšpirovaný napísať: „Múdrosť tohto sveta je u Boha pochabosťou, lebo je napísané: ‚Chytá múdrych v ich vlastnej prefíkanosti.‘ A zase: ‚Jehova vie, že úvahy múdrych sú márne.‘ Nech sa preto nikto nechváli ľuďmi.“ ​(1. Korinťanom 3:19–21) V súčasnosti je potrebné, aby sme sa pevne držali toho, čo nás učí Jehova, a aby sme sa nenechali ľahko rozkolísať kúzlom a leskom sveta. — 1. Jána 2:15–17.

VERNÍ AŽ DO KONCA

35. Čo všetko sa dozvedáme o troch Danielových spoločníkoch?

³⁵ Silná viera Chananjaha, Mišaela a Azariaha je dramaticky ukázaná v 3. kapitole Daniela v spojitosti s Nabuchodonozorovou zlatou sochou na nížine Dúra a so skúškou v ohnivej peci. Títo bohabojní Hebreji nesporne zostali verní Jehovovi až do svojej smrti. Vieme to preto, že apoštol Pavol mal nepochybne na mysli ich, keď písal o tých, „ktorí vierou... uhášali silu ohňa“. (Hebrejom 11:33, 34) Pre služobníkov Jehovu, mladých i starých, sú vynikajúcim príkladom.

36. Akú vynikajúcu životnú dráhu mal Daniel?

³⁶ Čo sa týka Daniela, záverečný verš 1. kapitoly hovorí: „Daniel zostal až do prvého roku kráľa Cýra.“ História odhaľuje, že Cýrus dobyl Babylon za jedinú noc — v roku 539 pred n. l. Daniel zjavne vďaka svojej povesti a úrovni pokračoval v službe na Cýrovom dvore. V Danielovi 10:1 sa dozvedáme, že „v treťom roku perzského kráľa Cýra“ Jehova odhalil Danielovi niečo pozoruhodné. Ak bol Daniel vo veku dospievania, keď bol v roku 617 pred n. l. privedený do Babylona, tak v čase, keď dostal to záverečné videnie, mohol mať takmer 100 rokov. Aká dlhá a požehnaná životná dráha vernej služby Jehovovi!

37. Aké poučenia môžeme získať uvažovaním o 1. kapitole Daniela?

³⁷ Úvodná kapitola knihy Daniel nie je iba príbehom o štyroch verných mladých ľuďoch, ktorí úspešne zvládli skúšky viery. Ukazuje nám, že Jehova môže použiť kohokoľvek podľa svojho priania, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Táto správa dokazuje, že ak Jehova niečo pripúšťa, môže to poslúžiť užitočnému účelu, aj keby sa to javilo ako nešťastie. A hovorí nám, že vernosť v malých veciach prináša veľkú odmenu.

ČO SI ZISTIL?

• Čo možno povedať o minulosti Daniela a jeho troch mladých priateľov?

• Ako bola výborná výchova štyroch hebrejských mladíkov v Babylone vystavená skúške?

• Ako Jehova odmenil týchto štyroch Hebrejov za ich odvážny postoj?

• Aké poučenia si môžu dnešní Jehovovi služobníci vziať z príkladu Daniela a jeho troch spoločníkov?

[Celostránkový obrázok na strane 30]