Jedenásta kapitola

Odhalenie času Mesiášovho príchodu

 1. Čím si môžeme byť istí, keďže Jehova je Veľký Časomerač?

JEHOVA je Veľký Časomerač. Má pod kontrolou všetky časy a obdobia súvisiace s jeho dielom. (Skutky 1:7) Všetky udalosti, ktoré na tieto časy a obdobia určil, sa určite stanú. Nezlyhajú.

2, 3. Akému proroctvu venoval Daniel pozornosť a ktorá ríša v tom čase vládla nad Babylonom?

² Prorok Daniel ako usilovný bádateľ Písiem veril v Jehovovu schopnosť určovať časový priebeh udalostí a uskutočňovať ich. Daniela zvlášť zaujímali proroctvá o spustošení Jeruzalema. Jeremiáš zaznamenal Božie zjavenie toho, ako dlho zostane sväté mesto opustené, a Daniel o tomto proroctve starostlivo uvažoval. Napísal: „V prvom roku Dária, Ahasverovho syna, zo semena Médov, ktorý bol urobený kráľom nad kráľovstvom Chaldejcov, v prvom roku jeho panovania som ja, Daniel, podľa kníh rozpoznal počet rokov, o ktorých prišlo Jehovovo slovo k prorokovi Jeremiášovi, aby sa naplnili o spustošení Jeruzalema, totiž sedemdesiat rokov.“ — Daniel 9:1, 2; Jeremiáš 25:11.

³ V tom čase vládol nad „kráľovstvom Chaldejcov“ Dárius Médsky. Skoršia predpoveď, ktorú Daniel vyslovil, keď podával výklad písma na stene, sa rýchlo splnila. Babylonská ríša už neexistovala. V roku 539 pred n. l. bola ‚daná Médom a Peržanom‘. — Daniel 5:24–28, 30, 31.

DANIEL POKORNE PROSÍ JEHOVU

 4. a) Čo bolo potrebné, aby bolo možné zažiť Božie oslobodenie? b) Ako sa Daniel išiel priblížiť k Jehovovi?

⁴ Daniel si uvedomil, že 70-ročné spustošenie Jeruzalema sa zakrátko skončí. Čo potom urobil? Sám nám o tom hovorí: „Obrátil som svoju tvár k Jehovovi, pravému Bohu, aby som ho hľadal v modlitbe a úpenlivých prosbách, v pôste a s vrecovinou a popolom. A začal som sa modliť k Jehovovi, svojmu Bohu, a vyznával som.“ ​(Daniel 9:3, 4) Potrebný bol správny stav srdca, aby bolo možné zažiť Božie milosrdné oslobodenie. (3. Mojžišova 26:31–46; 1. Kráľov 8:46–53) Bola potrebná viera, pokorný duch a úplné pokánie z hriechov, ktoré viedli k vyhnanstvu a otroctvu. Daniel sa preto išiel priblížiť k Bohu v mene svojho hriešneho ľudu. Ako? Tak, že sa postil, žialil a obliekol sa do vrecoviny, čo bolo symbolom pokánia a úprimnosti srdca.

 5. Prečo mohol byť Daniel presvedčený, že Židia budú navrátení do svojej domoviny?

⁵ Jeremiášovo proroctvo dalo Danielovi nádej, keďže poukazovalo na to, že zakrátko budú Židia navrátení do svojej judskej domoviny. (Jeremiáš 25:12; 29:10) Daniel bol nepochybne presvedčený, že podmanení Židia dostanú pomoc, pretože muž menom Cýrus už vládol ako kráľ Perzie. Či Izaiáš neprorokoval, že Cýrus napomôže prepustenie Židov, aby mohli znovu postaviť Jeruzalem a chrám? (Izaiáš 44:28–45:3) Daniel však nemal predstavu o tom, ako sa to stane. Preto ďalej predkladal pokorné prosby Jehovovi.

 6. Čo uznal Daniel v modlitbe?

⁶ Daniel zameral pozornosť na Božie milosrdenstvo a milujúcu láskavosť. Pokorne uznal, že Židia zhrešili, keď sa vzbúrili a odvrátili sa od Jehovových prikázaní a keď ignorovali Jehovových prorokov. Boh ich právom „rozohnal pre ich nevernosť“. Daniel sa modlil: „Ó, Jehova, nám patrí zahanbenie tváre, našim kráľom, našim kniežatám a našim predkom, lebo sme hrešili proti tebe. Jehovovi, nášmu Bohu, patria prejavy milosrdenstva a skutky odpustenia, lebo sme sa vzbúrili proti nemu. A neposlúchali sme hlas Jehovu, nášho Boha, tým, že by sme chodili podľa jeho zákonov, ktoré nám predložil rukami svojich sluhov prorokov. A všetci z Izraela prekročili tvoj zákon a odbočilo sa neposlušnosťou voči tvojmu hlasu, takže si vylial na nás kliatbu a zloženú prísahu, ktorá je zapísaná v zákone Mojžiša, sluhu pravého Boha, lebo sme zhrešili proti Nemu.“ — Daniel 9:5–11; 2. Mojžišova 19:5–8; 24:3, 7, 8.

 7. Prečo možno povedať, že Jehova konal správne, keď dovolil, aby Židia išli do zajatia?

⁷ Boh varoval Izraelitov pred následkami neposlušnosti voči nemu, ako aj pred následkami nedbalosti voči zmluve, ktorú s nimi uzavrel. (3. Mojžišova 26:31–33; 5. Mojžišova 28:15; 31:17) Daniel uznáva správnosť Božích krokov, keď hovorí: „Začal uskutočňovať svoje slová, ktoré vyriekol proti nám a proti našim sudcom, ktorí nás súdili, tým, že priviedol na nás veľké nešťastie, také, že pod celými nebesami sa nestalo to, čo sa stalo v Jeruzaleme. Ako je napísané v Mojžišovom zákone, všetko toto nešťastie — prišlo to na nás a neobmäkčili sme tvár Jehovu, nášho Boha, tým, že by sme sa obrátili od svojho previnenia a že by sme prejavili pochopenie tvojej pravosti. A Jehova zostával bdelý k nešťastiu a nakoniec ho priviedol na nás, lebo Jehova, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich dielach, ktoré urobil; a my sme neposlúchli jeho hlas.“ — Daniel 9:12–14.

 8. Na čom zakladá Daniel svoju prosbu k Jehovovi?

⁸ Daniel sa nesnaží ospravedlňovať skutky svojho ľudu. Ich vyhnanstvo bolo úplne zaslúžené, ako to ochotne vyznáva: „Hrešili [sme] a počínali si skazene.“ ​(Daniel 9:15) Daniel nemá záujem iba o úľavu z utrpenia. Nie, svoju prosbu zakladá na Jehovovej sláve a cti. Omilostením Židov a ich navrátením do ich domoviny by Boh splnil svoj sľub daný prostredníctvom Jeremiáša a posvätil by svoje sväté meno. Daniel prosí: „Ó, Jehova, prosím, kiež sa podľa všetkých tvojich skutkov spravodlivosti obráti tvoj hnev a tvoj zúrivý hnev od tvojho mesta Jeruzalema, tvojho svätého vrchu; veď pre naše hriechy a pre previnenia našich predkov je Jeruzalem a tvoj ľud predmetom pohany všetkým okolo nás.“ — Daniel 9:16.

 9. a) Akými prosbami zakončuje Daniel svoju modlitbu? b) Čo spôsobuje Danielovi tieseň a ako Daniel prejavuje úctu k Božiemu menu?

⁹ Vo vrúcnej modlitbe Daniel ďalej hovorí: „Počúvaj teraz, ó, náš Bože, modlitbu svojho sluhu a jeho úpenlivé prosby, a nechaj zažiariť svoju tvár nad tvojou svätyňou, ktorá je spustnutá, kvôli Jehovovi. Nakloň svoje ucho, ó, môj Bože, a počuj. Otvor predsa oči a viď naše spustnuté pomery a mesto, ktoré sa nazýva tvojím menom; veď nedávame pred teba padať naše úpenlivé prosby podľa našich spravodlivých skutkov, ale podľa tvojich mnohých prejavov milosrdenstva. Ó, Jehova, vypočuj predsa. Ó, Jehova, odpusť predsa. Ó, Jehova, venuj predsa pozornosť a konaj. Neotáľaj, sám kvôli sebe, ó, môj Bože, veď nad tvojím mestom a nad tvojím ľudom bolo vzývané tvoje meno.“ ​(Daniel 9:17–19) Keby Boh neodpúšťal a nechal by svoj ľud vo vyhnanstve a keby dovolil, aby jeho sväté mesto Jeruzalem zostalo pusté na neurčitý čas, považovali by ho národy za Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka? Či by nemohli dospieť k záveru, že Jehova je bezmocný proti moci babylonských bohov? Áno, Jehovovo meno by bolo potupené, a to Danielovi spôsobuje tieseň. Božie meno Jehova sa v knihe Daniel vyskytuje 19-krát a z toho 18-krát sa vyskytuje v spojitosti s touto modlitbou!

RÝCHLO PRICHÁDZA GABRIEL

10. a) Kto bol poslaný za Danielom a prečo? b) Prečo Daniel hovoril o Gabrielovi ako o „mužovi“?

¹⁰ Kým sa Daniel ešte modlí, objavuje sa Gabriel. Hovorí: „Ó, Daniel, vyšiel som teraz, aby som ti udelil pochopenie s porozumením. Na začiatku tvojich úpenlivých prosieb vyšlo slovo a sám som prišiel podať správu, lebo si niekým veľmi žiadúcim. Preto uvažuj o tej veci a maj porozumenie videného.“ Prečo však Daniel hovorí o ňom ako o ‚mužovi Gabrielovi‘? (Daniel 9:20–23) Nuž, keď Daniel hľadal porozumenie svojho skoršieho videnia o capovi a baranovi, objavil sa pred ním „niekto výzorom ako telesne schopný muž“. Bol to anjel Gabriel, ktorý bol poslaný, aby udelil Danielovi pochopenie. (Daniel 8:15–17) Podobne po Danielovej modlitbe sa k nemu priblížil tento anjel v podobe ako človek a hovoril s ním tak, ako hovorí človek s iným človekom.

11, 12. a) Hoci v Babylone nebol žiaden Jehovov chrám ani Jehovov oltár, ako prejavovali zbožní Židia úctu k obetiam požadovaným Zákonom? b) Prečo bol Daniel označený za ‚niekoho veľmi žiaduceho‘?

¹¹ Gabriel prichádza „v čase večerného obetného daru“. Jehovov oltár už bol zničený spolu s chrámom v Jeruzaleme a Židia boli zajatcami pohanských Babylončanov. V Babylone Židia teda nepredkladali Bohu obete. Bolo však vhodné, aby zbožní Židia v Babylone chválili Jehovu a predkladali mu úpenlivé prosby v predpísaných časoch na obete podľa mojžišovského Zákona. Daniel ako človek hlboko oddaný Bohu bol označený za ‚niekoho veľmi žiaduceho‘. Jehova, ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, v ňom našiel potešenie a Gabriel bol rýchlo poslaný, aby odpovedal na Danielovu modlitbu viery. — Žalm 65:2.

¹² Daniel sa dokonca i v čase, keď modlitba k Jehovovi ohrozovala jeho život, naďalej modlil k Bohu tri razy za deň. (Daniel 6:10, 11) Preto nie div, že Jehova ho považoval za takého veľmi žiaduceho! Okrem modlitby bolo tým, čo Danielovi umožnilo zistiť, aká je Jehovova vôľa, i rozjímanie o Božom Slove. Daniel vytrvával v modlitbe a vedel, ako sa má správne približovať k Jehovovi, aby jeho modlitby boli vypočuté. Daniel vyzdvihoval Božiu spravodlivosť. (Daniel 9:7, 14, 16) A hoci jeho nepriatelia nedokázali nájsť na ňom nijakú chybu, Daniel vedel, že v Božích očiach je hriešnikom, a ochotne vyznával svoj hriech. — Daniel 6:4; Rimanom 3:23.

„SEDEMDESIAT TÝŽDŇOV“, ABY SA SKONCOVALO S HRIECHOM

13, 14. a) Aké dôležité informácie odhalil Gabriel Danielovi? b) Ako dlho trvá „sedemdesiat týždňov“ a ako to vieme?

¹³ Akú úžasnú odpoveď dostáva modliaci sa Daniel! Jehova ho nielen uisťuje, že Židia budú navrátení do svojej domoviny, ale mu aj poskytuje pochopenie niečoho oveľa významnejšieho — objavenia sa predpovedaného Mesiáša. (1. Mojžišova 22:17, 18; Izaiáš 9:6, 7) Gabriel Danielovi hovorí: „Je sedemdesiat týždňov, ktoré boli určené tvojmu ľudu a tvojmu svätému mestu, aby bol ukončený priestupok a skoncovalo sa s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy a aby bola vtlačená pečať na videnie a proroka a na pomazanie Svätej Svätých. A máš vedieť a mať pochopenie, že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov. Vráti sa a bude skutočne znovu postavený, s námestím a priekopou, ale v stiesnených časoch.“ — Daniel 9:24, 25.

¹⁴ To bola skutočne dobrá správa! Nielenže mal byť znovu postavený Jeruzalem a obnovené uctievanie v novom chráme, ale v presne stanovenom čase sa mal tiež objaviť „Vodca Mesiáš“. Malo sa to stať v priebehu „sedemdesiatich týždňov“. Keďže Gabriel sa nezmieňuje o dňoch, tie týždne nie sú týždňami so siedmimi dňami, čo by sa rovnalo 490 dňom — teda iba jednému roku a tretine roka. Predpovedané znovupostavenie Jeruzalema „s námestím a priekopou“ trvalo oveľa dlhšie. Tie týždne sú týždne rokov. Na to, že každý týždeň trvá sedem rokov, poukazujú viaceré novodobé preklady. Napríklad v poznámke pod čiarou k Danielovi 9:24 v Tanachu — Svätých Písmach, ktorý vydala The Jewish Publication Society, je uvedené „sedemdesiat týždňov rokov“. An American Translation podáva takéto znenie: „Sedemdesiat týždňov rokov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto.“ Podobne je to vyjadrené aj v prekladoch Moffatta a Rotherhama.

15. Do akých troch období je rozdelených „sedemdesiat týždňov“ a kedy sa mali začať?

¹⁵ Podľa anjelových slov „sedemdesiat týždňov“ malo byť rozdelených do troch období: 1. „sedem týždňov“, 2. „šesťdesiatdva týždňov“ a 3. jeden týždeň. Bolo by to 49 rokov, 434 rokov a 7 rokov — spolu 490 rokov. Je zaujímavé, že The Revised English Bible uvádza: „Sedemdesiatkrát sedem rokov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto.“ Po 70 rokoch vyhnanstva a utrpenia v Babylone mali Židia zažívať zvláštnu Božiu priazeň 490 rokov čiže 70 rokov krát 7. Počiatočným momentom malo byť ‚vyjdenie slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘. Kedy to malo byť?

„SEDEMDESIAT TÝŽDŇOV“ SA ZAČÍNA

16. Aký bol účel toho, že Cýrus poslal Židov späť do ich domoviny, ako je to ukázané v jeho výnose?

¹⁶ V súvislosti so začiatkom „sedemdesiatich týždňov“ si zasluhujú úvahu tri pozoruhodné udalosti. Prvá nastala v roku 537 pred n. l., keď Cýrus vydal výnos o návrate Židov do ich domoviny. V tomto výnose sa hovorí: „Toto povedal perzský kráľ Cýrus: ‚Všetky kráľovstvá zeme mi dal Jehova, Boh nebies, a sám ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním. Nech preto ide do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a znovu postaví dom Jehovu, Boha Izraela — on je pravý Boh — dom, ktorý bol v Jeruzaleme. Čo sa týka kohokoľvek, kto zostal zo všetkých miest, kde býva ako cudzí usadlík, nech mu muži z jeho miesta prispejú striebrom a zlatom a majetkom a domácimi zvieratami spolu s dobrovoľnou obeťou pre dom pravého Boha, ktorý bol v Jeruzaleme.‘“ ​(Ezdráš 1:2–4) Je jasné, že konkrétnym účelom tohto výnosu bolo, aby chrám — „dom Jehovu“ — bol znovu postavený na svojom niekdajšom mieste.

17. Aký dôvod na Ezdrášovu cestu do Jeruzalema uvádzal list, ktorý Ezdráš dostal?

¹⁷ Druhá udalosť sa odohrala v siedmom roku panovania perzského kráľa Artaxerxa (Artaxerxa Longimana, syna Xerxa I.). V tom čase podnikol odpisovač Ezdráš štvormesačnú cestu z Babylona do Jeruzalema. Niesol osobitný list od kráľa, ale tento list nedával oprávnenie na znovupostavenie Jeruzalema. Ezdrášovo poverenie bolo obmedzené len na ‚skrášlenie Jehovovho domu‘. Preto v liste boli zmienky o zlate a striebre, o posvätných nádobách a o príspevkoch vo forme pšenice, vína, oleja a soli na podporu uctievania v chráme, ako aj o tom, že tí, ktorí tam slúžia, sú oslobodení od daní. — Ezdráš 7:6–27.

18. Aké správy znepokojili Nehemiáša a ako sa to dozvedel kráľ Artaxerxes?

¹⁸ Tretia udalosť sa odohrala o 13 rokov neskôr, v 20. roku panovania perzského kráľa Artaxerxa. V tom čase slúžil Nehemiáš ako Artaxerxov čašník na „hrade Šušan“. Jeruzalem už bol do určitej miery znovu postavený, čo urobil ostatok, ktorý sa vrátil z Babylona. Ale nie všetko bolo v poriadku. Nehemiáš sa dozvedel, že „múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány, tie boli spálené ohňom“. To ho veľmi znepokojilo a v srdci sa mu usadila tieseň. Keď dostal otázku, prečo je smutný, odpovedal: „Nech žije kráľ na neurčitý čas! Prečo nemá byť moja tvár zachmúrená, keď mesto, dom pohrebiska mojich predkov, je spustošené, a jeho brány, tie pohltil oheň?“ — Nehemiáš 1:1–3; 2:1–3.

19. a) Čo Nehemiáš urobil ako prvé, keď dostal otázku od kráľa Artaxerxa? b) O čo Nehemiáš žiadal a ako uznal Božiu úlohu v tej veci?

¹⁹ Správa týkajúca sa Nehemiáša pokračuje: „Kráľ mi nato povedal: ‚Čo sa to snažíš dosiahnuť?‘ Ihneď som sa pomodlil k Bohu nebies. Potom som povedal kráľovi: ‚Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré a ak sa tvoj sluha zdá pred tebou dobrý, že by si ma poslal do Judska, do mesta pohrebiska mojich predkov, aby som ho znovu vystaval.‘“ Tento návrh sa Artaxerxovi páčil a vyhovel aj ďalšej Nehemiášovej požiadavke: „Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré, nech sú mi dané listy pre miestodržiteľov za Riekou [Eufrat], aby ma nechávali prejsť, kým neprídem do Judska; aj list Asafovi, strážcovi parku, ktorý patrí kráľovi, aby mi dal stromy na brvná pre stavbu brán Hradu, ktorý patrí k domu, a na múr mesta a na dom, do ktorého mám vstúpiť.“ Nehemiáš uznal Jehovovu úlohu v tom všetkom, keď povedal: „Kráľ mi [listy] teda dal podľa dobrej ruky môjho Boha nado mnou.“ — Nehemiáš 2:4–8.

20. a) Kedy nadobudlo účinnosť slovo, ‚aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘? b) Kedy sa začalo a kedy sa skončilo „sedemdesiat týždňov“? c) Aké dôkazy poukazujú na presnosť časových údajov začiatku a konca „sedemdesiatich týždňov“?

²⁰ I keď povolenie bolo dané v mesiaci nisan, v začiatočnej časti 20. roku Artaxerxovho panovania, skutočné ‚vyjdenie slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘, nadobudlo účinnosť až o niekoľko mesiacov neskôr. Stalo sa to, keď Nehemiáš prišiel do Jeruzalema a začal svoje dielo obnovy. Ezdrášova cesta trvala štyri mesiace, ale Šušan bol vzdialený vyše 300 kilometrov na východ od Babylona, a teda od Jeruzalema bol ešte ďalej. Preto je veľmi pravdepodobné, že Nehemiáš prišiel do Jeruzalema koncom 20. roku Artaxerxovej vlády čiže v roku 455 pred n. l. Vtedy sa predpovedaných „sedemdesiat týždňov“ čiže 490 rokov začalo. Mali sa skončiť v druhej polovici roku 36 n. l. — Pozri „Kedy sa začalo Artaxerxovo panovanie?“ na strane 197.

OBJAVUJE SA „VODCA MESIÁŠ“

21. a) Čo malo byť uskutočnené počas prvých „siedmich týždňov“, a to napriek akým okolnostiam? b) V ktorom roku sa mal objaviť Mesiáš a čo hovorí Lukášovo evanjelium o tom, čo sa v tom čase udialo?

²¹ Koľko rokov uplynulo, kým bol Jeruzalem skutočne znovu postavený? Nuž, obnova mesta mala byť uskutočnená „v stiesnených časoch“ pre problémy medzi samotnými Židmi a pre odpor Samaritánov a ďalších. Je zjavné, že práca bola v nutnom rozsahu dokončená približne v roku 406 pred n. l. — za „sedem týždňov“ čiže 49 rokov. (Daniel 9:25) Potom malo nasledovať obdobie 62 týždňov čiže 434 rokov. Po tomto časovom období sa mal objaviť dávno sľúbený Mesiáš. Keď počítame 483 rokov (49 plus 434) od roku 455 pred n. l., privedie nás to do roku 29 n. l. Čo sa stalo v tom čase? Pisateľ evanjelia Lukáš nám hovorí: „V pätnástom roku panovania cézara Tibéria, keď bol Pontský Pilát miestodržiteľom Judey a Herodes oblastným vládcom Galiley... dostal v pustatine Božie vyhlásenie Zechariášov syn Ján. Šiel preto po celej krajine okolo Jordána a zvestoval krst ako symbol pokánia na odpustenie hriechov.“ V tom čase „ľudia boli v očakávaní“ Mesiáša. — Lukáš 3:1–3, 15.

22. Kedy a ako sa Ježiš stal predpovedaným Mesiášom?

²² Ján nebol sľúbeným Mesiášom. Ale o tom, čoho bol svedkom pri krste Ježiša z Nazaretu na jeseň roku 29 n. l., povedal: „Videl som ducha zostupujúceho z neba ako holubicu a zostal na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale práve Ten, kto ma poslal krstiť vo vode, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí v svätom duchu.‘ A videl som to a svedčil som, že to je ten Boží Syn.“ ​(Ján 1:32–34) Ježiš sa pri svojom krste stal Pomazaným — Mesiášom čiže Kristom. Krátko nato sa s pomazaným Ježišom stretol Jánov učeník Andrej a ten potom povedal Šimonovi Petrovi: „Našli sme Mesiáša.“ ​(Ján 1:41) Teda „Vodca Mesiáš“ sa objavil presne načas — na konci 69 týždňov!

UDALOSTI POSLEDNÉHO TÝŽDŇA

23. Prečo musel „Vodca Mesiáš“ zomrieť a kedy sa to malo stať?

²³ Čo sa malo uskutočniť počas 70. týždňa? Gabriel povedal, že obdobie „sedemdesiatich týždňov“ bolo určené na to, „aby bol ukončený priestupok a skoncovalo sa s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy a aby bola vtlačená pečať na videnie a proroka a na pomazanie Svätej Svätých“. Aby sa to uskutočnilo, „Vodca Mesiáš“ musel zomrieť. Kedy? Gabriel povedal: „Po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch bude Mesiáš odrezaný a nezostane mu nič... A pre mnohých bude udržiavať zmluvu v platnosti jeden týždeň; a v polovici týždňa spôsobí, že prestane obeť a obetný dar.“ ​(Daniel 9:26a, 27a) Rozhodujúci čas bol „v polovici týždňa“ čiže uprostred posledného týždňa rokov.

24, 25. a) Kedy Kristus zomrel, ako bolo prorokované, a čo jeho smrť a vzkriesenie ukončili? b) Čo Ježišova smrť umožnila?

²⁴ Verejná služba Ježiša Krista sa začala v druhej polovici roku 29 n. l. a trvala tri a pol roka. Ako bolo prorokované, začiatkom roku 33 n. l. bol Kristus „odrezaný“, keď zomrel na mučeníckom kole, čím dal svoj ľudský život ako výkupné za ľudstvo. (Izaiáš 53:8; Matúš 20:28) Zvieracie obete a obetné dary predpisované Zákonom prestali byť potrebné, keď vzkriesený Ježiš v nebi predložil Bohu hodnotu svojho obetovaného ľudského života. Hoci židovskí kňazi naďalej prinášali obete až do zničenia jeruzalemského chrámu v roku 70 n. l., tieto obete už neboli Bohu prijateľné. Boli nahradené lepšou obeťou, ktorá nemusela byť nikdy opakovaná. Apoštol Pavol napísal: „[Kristus] natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy... Lebo jedným obetným darom urobil natrvalo dokonalými tých, ktorí sú posväcovaní.“ — Hebrejom 10:12, 14.

²⁵ I keď hriech a smrť naďalej postihovali ľudstvo, tým, že Ježiš bol odrezaný smrťou a vzkriesený k nebeskému životu, sa splnilo proroctvo. Bol ‚ukončený priestupok, skoncovalo sa s hriechom, vykonalo sa zmierenie za previnenie a bola uvedená spravodlivosť‘. Boh odstránil zmluvu Zákona, ktorá odhaľovala a odsudzovala Židov ako hriešnikov. (Rimanom 5:12, 19, 20; Galaťanom 3:13, 19; Efezanom 2:15; Kolosanom 2:13, 14) Hriechy kajúcnych previnilcov mohli byť teraz vymazané a tresty za ne mohli byť zrušené. Pre tých, ktorí prejavovali vieru, bolo prostredníctvom Mesiášovej obete zmierenia umožnené zmierenie s Bohom. Mohli sa tešiť, že dostanú Boží dar ‚večného života prostredníctvom Krista Ježiša‘. — Rimanom 3:21–26; 6:22, 23; 1. Jána 2:1, 2.

26. a) Aká zmluva bola ‚udržiavaná v platnosti jeden týždeň‘, hoci zmluva Zákona už bola odstránená? b) Čo sa odohralo na konci 70. týždňa?

²⁶ Teda v roku 33 n. l. Jehova prostredníctvom Kristovej smrti odstránil zmluvu Zákona. Ale ako potom mohlo byť povedané, že Mesiáš ‚bude pre mnohých udržiavať zmluvu v platnosti jeden týždeň‘? Mohlo sa to povedať preto, že udržiaval v platnosti abrahámovskú zmluvu. Pokým sa neskončil 70. týždeň, Boh poskytoval požehnania tejto zmluvy Abrahámovmu hebrejskému potomstvu. Ale na konci „sedemdesiatich týždňov“ rokov, v roku 36 n. l., apoštol Peter kázal pobožnému Italovi Kornéliovi, jeho domácnosti a ďalším Nežidom. Od toho dňa sa dobré posolstvo začalo hlásať medzi ľuďmi z národov. — Skutky 3:25, 26; 10:1–48; Galaťanom 3:8, 9, 14.

27. Aká „Svätá svätých“ bola pomazaná a ako?

²⁷ Proroctvo predpovedalo aj pomazanie „Svätej Svätých“. Tým sa nemieni pomazanie Najsvätejšej čiže najvnútornejšej časti chrámu v Jeruzaleme. Výraz „Svätá Svätých“ sa tu vzťahuje na nebeskú Božiu svätyňu. Tam Ježiš predložil svojmu Otcovi hodnotu svojej ľudskej obete. Touto obeťou bola pomazaná čiže vyhradená nebeská duchovná realita, ktorú znázorňovala Najsvätejšia pozemského svätostánku a neskoršieho chrámu. — Hebrejom 9:11, 12.

PROROCTVO POTVRDENÉ BOHOM

28. Čo znamenalo ‚vtlačenie pečate na videnie a proroka‘?

²⁸ Mesiášske proroctvo, ktoré vyslovil anjel Gabriel, hovorilo aj o ‚vtlačení pečate na videnie a proroka‘. Znamenalo to, že na všetko, čo bolo predpovedané o Mesiášovi — na všetko, čo uskutočnil svojou obeťou, vzkriesením a objavením sa v nebi, ako aj na ďalšie veci, ktoré sa stali počas 70. týždňa — bude daná pečať božskej podpory, preukáže sa to ako pravdivé a možno tomu dôverovať. Videnie malo byť zapečatené, vymedzené na Mesiáša. Splní sa v ňom a v Božom diele vykonanom prostredníctvom neho. Správny výklad videnia by sme mohli nájsť iba v spojitosti s predpovedaným Mesiášom. Nič iné by jeho význam neodpečatilo.

29. Čo sa malo stať so znovupostaveným Jeruzalemom a prečo?

²⁹ Gabriel predtým prorokoval, že Jeruzalem bude znovu postavený. Teraz predpovedá zničenie tohto znovupostaveného mesta a jeho chrámu: „Mesto a sväté miesto zničí ľud vodcu, ktorý prichádza. A koniec toho bude záplavou. A až do konca bude vojna; o čom je rozhodnuté, sú spustošenia... A na krídle ohavností bude ten, čo pôsobí spustošenie; a až do vyhubenia sa práve to, o čom je rozhodnuté, bude vylievať aj na toho, ktorý je spustošený.“ ​(Daniel 9:26b, 27b) I keď k tomuto spustošeniu malo dôjsť po „sedemdesiatich týždňoch“, malo byť priamym dôsledkom diania v poslednom „týždni“, keď Židia zavrhli Krista a dali ho usmrtiť. — Matúš 23:37, 38.

30. Ako sa výnos Veľkého Časomerača splnil, ako ukazujú zaznamenané dejiny?

³⁰ Historické záznamy ukazujú, že rímske légie pod velením sýrskeho miestodržiteľa Cestia Galla v roku 66 n. l. obkľúčili Jeruzalem. Napriek židovskému odporu rímske vojská, ktoré niesli svoje modlárske zástavy, štandardy, prenikli do mesta a začali podkopávať chrámový múr na severnej strane. Tým, že stáli na tom mieste, stali sa „ohavnosťou“, ktorá mohla spôsobiť úplné spustošenie. (Matúš 24:15, 16) V roku 70 n. l. Rimania pod velením vojvodcu Tita prišli ako „záplava“ a spustošili toto mesto a jeho chrám. Nič ich nezastavilo, lebo to bolo nariadené — „rozhodnuté“ — Bohom. Veľký Časomerač, Jehova, opäť splnil svoje slovo!

ČO SI ZISTIL?

• Aké prosby predkladal Daniel Jehovovi, keď sa blížil koniec 70 rokov spustošenia Jeruzalema?

• Ako dlho trvalo „sedemdesiat týždňov“ a kedy sa začali a kedy sa skončili?

• Kedy sa objavil „Vodca Mesiáš“ a v ktorom rozhodujúcom čase bol „odrezaný“?

• Aká zmluva bola udržiavaná ‚v platnosti pre mnohých jeden týždeň‘?

• Čo sa odohralo po „sedemdesiatich týždňoch“?

[Rámček/obrázok na strane 197]

Kedy sa začalo Artaxerxovo panovanie?

HISTORICI sa nezhodujú v otázke roku, v ktorom sa začalo panovanie perzského kráľa Artaxerxa. Niektorí ako jeho nástupný rok uvádzajú rok 465 pred n. l., pretože jeho otec Xerxes začal vládnuť v roku 486 pred n. l. a zomrel v 21. roku svojho panovania. Existujú však doklady, že Artaxerxes nastúpil na trón v roku 475 pred n. l. a jeho prvý vládny rok sa začal v roku 474 pred n. l.

Nápisy a sochy vykopané v starovekom perzskom hlavnom meste Persepolis ukazujú, že Xerxes a jeho otec Dárius I. vládli súčasne. Ak vládli spolu 10 rokov a Xerxes po Dáriovej smrti v roku 486 pred n. l. vládol sám 11 rokov, prvým rokom Artaxerxovho panovania bol rok 474 pred n. l.

Druhá línia dôkazov súvisí s aténskym vojvodcom Temistoklom, ktorý porazil Xerxove vojská v roku 480 pred n. l. Neskôr stratil priazeň gréckeho ľudu a bol obvinený zo zrady. Temistokles utiekol a hľadal ochranu na perzskom dvore, kde bol dobre prijatý. Podľa gréckeho historika Tukydida sa to stalo v čase, keď Artaxerxes len „nedávno nastúpil na trón“. Grécky historik Diodóros Sicílsky datuje smrť Temistokla do roku 471 pred n. l. Keďže Temistokles si žiadal rok na to, aby sa naučil perzštinu, predtým ako pôjde na audienciu ku kráľovi Artaxerxovi, musel prísť do Malej Ázie najneskôr v roku 473 pred n. l. Tento časový údaj podporuje aj Eusebiova kronika od Hieronyma. Keďže v čase, keď Temistokles v roku 473 pred n. l. prišiel do Ázie, Artaxerxes len „nedávno nastúpil na trón“, nemecký učenec Ernst Hengstenberg v diele Christology of the Old Testament (Kristológia Starého zákona) uviedol, že Artaxerxovo panovanie sa začalo v roku 474 pred n. l., ako uvádzajú aj iné pramene. Tento učenec dodal: „Dvadsiaty rok Artaxerxa je rok 455 pred Kristom.“

[Obrázok]

Busta Temistokla

[Časová os/obrázky na stranách 188, 189]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

„SEDEMDESIAT TÝŽDŇOV“

7 týždňov 62 týždňov 1 týždeň

49 rokov 434 rokov 7 rokov

[Celostránkový obrázok na strane 180]

[Celostránkový obrázok na strane 193]